Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: CESTY NITRA, a.s. Murgašova 6 Nitra, zastúpený: JUDr. Ing. Teodor Kapusta, Závodníková 25 Lužianky proti žalovanému: J. Q., trvale bytom K. C. 5, R., zastúpený: Mgr. Matúš Beresecký, advokát, Farská 33 Nitra, o odstránenie vodovodnej prípojky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júna 2016 č.k. 15C/264/2014-88, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného (odporcu) odstrániť vodovodnú prípojku a vodovodnú šachtu a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného vo výroku o vykázaní jeho vzájomného návrhu na samostatné konanie a vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14.júna 2016 č.k. 15C/264/2014-88 (napadnutý rozsudok) určil žalovanému (predtým odporca) povinnosť odstrániť z parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Párovské Háje obec Nitra - vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku v dĺžke 245 m, tak ako sú zakreslené na grafickom náčrte (vodovodná prípojka PED63), ktorý je nerozdielnou súčasťou rozsudku a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného vykázal na samostatné konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 99,50 eura do rúk JUDr. Ing. Teodor Kapusta, advokát Murgašova 6 Nitra a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na prerušenie konania zamietol.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodne podaným návrhom na začatie konania sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť p.č. XXXX/X LV XXXX k.ú Párovské Háje obec Nitra a to odstránením zriadenej vodovodnej prípojky a to v celom rozsahu titulom ochrany vlastníckeho práva. Žalobca písomným podaním zo dňa 29.6.2015 upresnil, že žiada, aby žalovaný vypratal nehnuteľnosť p.č. XXXX/X LV č. XXXX k.ú. Párovské Háje a to odstránením vodovodnej šachty a vodovodnej prípojky v dĺžke 245 m a to podľa grafického náčrtu.

3. Žalovaný sa vyjadril, že žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že vodovodná prípojka je samostatná stavba a bola postavená na základe stavebného povolenia. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.2.2015 tvrdil, že predmetná prípojka je samostatná stavba a bola postavená na základe stavebného povolenia. Vo veci treba aplikovať príslušné ustanovenia o neoprávnenej stavbe, t.j. stavby zriadenej bez občianskoprávneho titulu stavať na cudzom pozemku. Uviedol, že prípojka bola postavená na základe platných povolení, začala sa stavať okolo roku 2004,2005 bola dokončená v roku 2005. Staval ju on, je vlastníkom prípojky, ktorú používa k jeho objektu, ide o výrobňu medu, v tomto objekte nebýva, má tam včely. Nájomnú zmluvu podpísal, chcel sa s navrhovateľom dohodnúť. V príslušných rozhodnutiach je napísané, že ide o dočasnú stavbu a potvrdil, že prípojka má povahu stavby.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa LV č. XXXX k.ú. Párovské Háje obec Nitra p.č. XXXX/X ostatné plochy, výmera 4 494 m2 je evidovaná vo vlastníctve pod B/1 na žalovaného v celosti. Z tvrdenia zástupcu žalobcu zistil, že vodovodná prípojka bola povolená na základe platných povolení. Začala sa stavať v roku 2004/2005 a bola dokončená v roku 2005. Žalovaný je vlastníkom prípojky, ktorú používa k jeho objektu, ide o výrobňu medu. Účastníci konania dňa 26.11.2003 uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to na dobu 10 rokov. Podľa tejto listiny za prenajímateľa je označený žalobca a za nájomcu je označený žalovaný. Podľa bodu V.1. nájomca sa zaväzuje po vybudovaní elektrickej a vodovodnej prípojky dať predmetné pozemky na vlastné náklady do pôvodného stavu. Žalobca dňa 30.5.2014 vyzval písomne žalovaného na odstránenie vodovodnej prípojky.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 Občianskeho a uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporené, že pozemok p.č. XXXX/X ostatné plochy výmera 4 494 m2 k.ú. Párovské Háje obec Nitra je vo vlastníctve žalobcu v celosti v zmysle LV č. XXXX k.ú. Párovské Háje obec Nitra. Účastníci konania dňa 26.11.2013 uzavreli písomnú zmluvu o nájme nehnuteľnosti LV č. XXXX t.j. p.č. XXXX/X, ktorá zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to na 10 rokov a nájomca t.j. žalovaný sa zaviazal po vybudovaní elektrickej a vodovodnej prípojky dať na vlastné náklady pozemok do pôvodného stavu. Predmetná vodovodná prípojka a vodovodná šachta sú zakreslené na listine Grafická príloha- vodovodná prípojka PED63 a vodovodná prípojka bola postavená na základe povolenia na zriadenie vodnej stavby vonkajší vodovod k.ú. Párovské Háje na pozemkoch p.č. XXXX/X charakter stavby: dočasná do 26.11.2013. Následne Obvodný úrad životného prostredia vydal písomné rozhodnutie, povolenie na udelenie vodnej stavby do trvalého užívania do rozsahu: vonkajší vodovod vodovodné potrubie k.ú. Párovské Háje na pozemkoch p.č.: XXXX/X charakter stavby dočasná do 26.11.2013. Nebolo sporné, že vlastníkom prípojky a šachty je žalovaný.

6. Záverom uviedol, že návrhu v celom rozsahu vyhovel, pretože mal za preukázané, že vodovodná prípojka, vodovodné potrubie má charakter stavby dočasná do 26.11.2013. Podľa listina nájomná zmluva z 26.11.2013 III Doba nájmu 1. Predmetná zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na 10 rokov, pričom nájomný vzťah vzniká dňom podpisu zmluvy zmluvnými stranami. Obvodný úrad životného prostredia Nitra odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny Janka Kráľa 124 Nitra dňa 10.7.2007 č.A/2007/01/401-04/F18 vydal písomné rozhodnutie a vydal stavebníkovi J. Q. (t.j. žalovanému) povolenie na uvedenie vodnej stavby do trvalého užívania v rozsahu SO03.2 vonkajší vodovod, vodovodné potrubie RPED63 katastrálne územie Párovské Háje na pozemkoch p.č. XXXX/X charakter stavby: dočasná do 26.3.2013.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorú náhradu trov priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy vznikli zaplatením súdneho poplatku 99,50 eura.

8. O vykázaní (vylúčení) návrhu vzájomného návrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena na samostatné konanie rozhodol podľa § 112 ods. 2 OSP z dôvodov hospodárnosti a bral do úvahy, že tieto veci sa na spojenie nehodia.

9. O návrhu na prerušenie konania rozhodol podľa § 109 ods. 1,2 OSP. Písomným podaním zo dňa 13.6.2016 žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia tejto veci a to podľa zákonného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Návrh na prerušenie konania zamietol, pričom postupoval podľa okolností tejto veci, konanie neprerušil z dôvodu hospodárnosti konania. Návrh bol podaný na OS Nitra 13.6.2016 a vo veci rozhodol rozsudkom 14.6.2016, nebolo zistené, že v inom konaní by bola riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávny procesný postup vidí v tom, že súd prvej inštancie vykázal jeho vzájomný návrh na samostatné konanie aj keď je nepochybné, že vzájomný návrh sa týkal tých istých účastníkov a išlo o vec, ktorá s prejednávanou vecou skutkovo súvisí.. Vzhľadom na charakter jeho vzájomného návrhu, nie je možné, aby o ňom bolo rozhodované v samostatnom konaní, a to až po právoplatnom skončení tejto veci. Ak by totiž súd právoplatne rozhodol o jeho povinnosti odstrániť dočasnú stavbu, bol by jeho vzájomný návrh bezpredmetný.. Tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho vzájomným návrhom, znemožnil mu uplatňovať jeho ďalšie procesné práva.. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej stavebník dočasnej stavby nesmie mať menej práv ako stavebník čiernej stavby, pri ktorej ustanovenie § 135c ods. 3 pripúšťa usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj zriadením vecného bremena za náhradu. Vykázaním vzájomného návrhu na samostatné konanie by bolo odňaté právo rovnaké ako má vlastník čiernej stavby v konaní vedenom na základe návrhu na odstránenie čiernej stavby. Zároveň poukázal na to, že k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nebol pripojený grafický náčrt, na ktorý sa rozhodnutie odvoláva a rozhodnutie mu bolo doručené bez takého grafického náčrtu. Rozhodnutie bez jeho neoddeliteľnej súčasti je nevykonateľné. Podľa jeho názoru, grafický náčrt, ak by aj bol súčasťou rozsudku, nie je dostatočným podkladom pre výkon rozhodnutia, pretože nezobrazuje presnú polohu vodovodnej prípojky. Určenie presnej polohy vodovodnej prípojky je možné výlučne geometrickým plánom. To znamená, že napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné. Poukázal aj na to, že petit napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s navrhovaným petitom žalobcu, ktorý v petite žaloby nešpecifikuje vodovodnú prípojku tak ako je to v napadnutom rozhodnutí. V petite žaloby sa neuvádza špecifikácia vodovodnej prípojky grafickým náčrtom. Súd rozhodol nad rámec žaloby.

11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v povolení za zriadenie stavby je uvedený charakter stavby : dočasná do 26.11.2013, pričom v stavebnom povolení je uvedené, že stavba sa povoľuje do 26.11.2013 a vzhľadom na dočasný charakter stavby je nutné, aby stavebník pred uplynutím termínu, na ktorý je vodná stavba dočasne povolená, zabezpečil jej predĺženie, resp. odstránenie. Ak teda dňom 27.11.2013 nedošlo k podpísaniu dodatku k nájomnej zmluve, ktorým by sa nájomná zmluva predĺžila a žalobca trvá na odstránení, potom dňom 27.11.2013 ide o stavbu neoprávnenú, keďže po zániku nájomného práva zanikne aj občianskoprávne oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku. Už pri vydávaní povolenia bolo obom účastníkom zrejmé, že stavba má dočasný charakter, pretože nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 26.11.2013 ako požadoval sám žalovaný, čo odôvodnil tým, že táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si na pozemku zriadil vlastnú studňu. Ak by k takémuto prísľubu zriadenia vlastnej studne zo strany žalovaného nedošlo, nebola by nikdy podpísaná nájomná zmluva. Ak sa dnes žalovaný dovoláva usporiadania pomerov zriadením vecného bremena za náhradu podľa § 135c ods. 3 OZ, je to len dôkaz toho, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy ho žalovaný zavádzal a takému nepoctivému a špekulatívnemu konaniu by nemala byť poskytnutá súdom žiadna ochrana. Podľa jeho názoru pre usporiadanie podľa § 135c ods. 3 nie sú splnené podmienky. Už pri prvotnej požiadavke žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy, žalovaný požadoval uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú 10 rokov bez akejkoľvek možnosti na ďalšie predĺženie. On ako vlastník pozemku nemá žiadny záujem o vlastnícke právo k stavbe vonkajšieho vodovodu vo vlastníctve žalovaného, pretože ho nepotrebuje. Skutočnosť je taká, že obsah nájomnej zmluvy vznikol z osobného vzťahu medzi otcom žalovaného podnikajúceho pod názvom Stavebná firma Lauko s.r.o. a bývalým riaditeľom žalobcu. Výsledkom tohto vzťahu je dlh tejto spoločnosti voči žalobcovi zo zmluvy o dielo vo výške 195.000 eur, ktorá nikdy zaplatená nebude, pretože spoločnosť je v konkurze. Aj pre túto priamo spôsobenú škodu akcionár žalobcu kategoricky trvá na odstránení stavby. Treba prihliadať aj na ostatné okolnosti. Stavebné povolenie bolo vydané za účelom dočasného zabezpečenia vody ku stavbe, ktorá je v stavebnom a kolaudačnom rozhodnutí označená ako Objekt s poľnohospodárskou funkciou - výroba medu. V skutočnosti ide o honosný rodinný dom celoplošne podpivničený, z čelnej strany oplotený 2 metre vysokým a 60 cm širokým kamenným múrom, pričom celá výmera pozemku 4.408 m2 je oplotená z plotových dielcov z kovaného oceľového profilu do výšky min. 2,5 m. Ide o rozpor reality so stavebným a užívacím povolením. Poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že je podnikateľ Realcentrum s.r.o. - prenájmy nehnuteľností a reklamná činnosť a trvale býva na adrese Medzi Vodami 5, Nitra. Ide o výrobňu medu, v tomto objekte zatiaľ nebýva, ale čochvíľa bývať bude, má tam včely. Uvedená výpoveď je podľa názoru žalobcu účelová a zavádzajúca. V obchodnom registri sa žiadna spoločnosť Realcentrum s.r.o., ktorej spoločníkom alebo konateľom bol žalovaný, nenachádza. Žalovaný potvrdil, že v predmetnom objekte - dome nebýva. Dodal, že čochvíľa bývať bude, avšak čochvíľa trvá už 14 rokov. V Centrálnom registri včelstiev sa meno žalovaného nikdy nenachádzalo a nenachádza ani doposiaľ. Žalovaný je ako včelár rovnako absolútne neznámou osobou aj na Miestnej organizácii Slovenského zväzu včelárov v Nitre. Pokiaľ žalovaný tvrdí v predmetnom objekte má včely a stavba slúži na výrobu medu, potom by musela Regionálna veterinárna a potravinová správa v Nitre mať vedomosť o tom, že žalovanému vydala povolenie na výrobu a predaj medu. Podľa vyjadrenia tejto správy, žiadnu výrobňu medu na meno žalovaného neevidujú, neevidujú ho ani ako vlastníka včelstiev, žiadna registrácia prevádzky výroby medu na jeho meno neexistuje a za posledných 10 rokov mu nebolo vydané žiadne povolenie na predaj medu. Žalobca ďalej poukázal na rozpor v druhu a popise stavby, keď v stavebnom a užívacom povolení je táto stavba označená ako stavba realizovaná v rámci stavby: Objekt s poľnohospodárskou funkciou - výroba medu a v LV je však hlavná stavba označená ako Objekt s poľnohospodárskou funkciou a bývanie správcu. V predmetnej stavbe od jej zhotovenia nikdy včely nebol, žiadny med sa nikdy nevyrobil a nebýva v nej ani žalobca, ani žiadny správca. Do dnešného dňa k zmene v užívaní stavby nedošlo. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že grafický náčrt nie je dostatočným podkladom pre výkon rozhodnutia a že súd rozhodol nad rámec žaloby. Poukázal na to, že k žalobe pripojil fotokópiu katastrálnej mapy, do ktorej geodet zakreslil všetky lomové body na predmetnej stavbe - vonkajší vodovod a označil všetky parcely, po ktorých je vedená trasa tohto vodovodu. Táto katastrálna mapa je opatrená podrobnými vysvetlivkami tak, že prakticky žiadny rozdiel medzi ňou a geometrickým plánom v prípade jej reálnej potreby neexistuje. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že predložená pozemková mapa nezobrazuje presnú polohu vodovodného rozvodu v zemi. Žalobca ďalej uviedol, že návrh žalovaného na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena vo výške už dohodnutej v skončenej nájomnej zmluve 26,64,-Sk (0,88 eura ročne) treba považovať za absolútnu drzosť. Od 20.3.2015 je na stavbu i celý pozemok zapísané na LV záložné právo v prospech Oberbank AG a je len otázkou času ako záložný veriteľ so stavbou naloží.

12. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že pri prvotnej požiadavke na vznik nájomnej zmluvy uzavrel nájomnú zmluvu na 10 rokov len z dôvodu, že žalobca bez súhlasu dozorných orgánov spoločnosti žalobcu v tom čase nemohol uzatvárať zmluvu na dlhšiu dobu ako 10 rokov. Aj z tohto dôvodu malo následne vydané povolenie o užívaní stavby časové obmedzenie do 26.11.2013. Toto časové obmedzenie nevyplývalo z povahy stavby a ani z predpokladu, že stavba bude po uplynutí tejto doby odstránená. Táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že žalobca samotnú stavbu staval a z jej rozsahu, vodovodná prípojka s celkovou dĺžkou cca. 1800 m je zrejmé, že takáto stavba nebola stavaná dočasne. Hodnota stavby bola viac ako 20.000 eur. Záujem žalobcu je čisto subjektívny a vyplýva z obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou stavebná firma Lauko s.r.o., ktorej konateľom je jeho otec. Rozhodnutie súdu teda spočíva v posúdení, či existencia legálnej stavby, ktorej ďalšie užívanie je blokované rozhodnutím vlastníka pozemku je nadradené záujmu vlastníka stavby túto užívať. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o vodovodnú prípojku, ktorá vlastníka pozemku, žalobcu, nijak neobmedzuje, naproti tomu jej existencia a užívanie vlastníka stavby, žalovaným, je nevyhnutným predpokladom na užívanie ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný spornou prípojkou zabezpečuje prísun pitnej vody do stavby v jeho vlastníctve. Bez tejto prípojky nie je možné uvedenú stavbu riadne užívať. Dokazovaním nebola preukazovaná účelnosť odstránenia stavt stavby. Jej odstránenie by bolo spojené jednak s neprimeranými nákladmi a jednak by vlastníkovi stavby spôsobilo dvojakú ujmu. V prvom rade neprimeranú stratu na majetku keďže sa jedná o vodovodnú prípojku dlhú cca. 1800 m a v druhom rade by pre vlastníka stavby vznikla potreba postaviť novú vodovodnú prípojku rádovo za desiatky tisíc eur. Užívanie jestvujúcej stavby vo vlastníctve žalovaného žalobcu, teda vlastníka pozemku, nijako neobmedzuje. Pokiaľ bol súd názoru, že o vzájomnom návrhu žalovaného je potrebné rozhodnúť v samostatnom konaní, mal súd konanie o merite veci prerušiť do rozhodnutia o vylúčenom vzájomnom návrhu.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného odstrániť vodovodnú prípojku a vodovodnú šachtu a vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu nevykonateľnosti napadnutého rozsudku, čím taktiež došlo k procesnému pochybeniu.

14. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

16. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Od 01.07.2016 je účinný nový právny predpis upravujúci súdne konanie Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne popísal zistený skutkový stav na základe vyjadrení sporových strán a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, uviedol čo mal za preukázané, pričom vlastne iba konštatoval listiny predložené v konaní. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal obsahom týchto listín, nevyporiadal sa s nimi v plnom rozsahu. Zhodnotenie dôkazov, vyvodenie skutkových a hlavne právnych záverov, teda posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov v odôvodnení rozsudku absentuje.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému odstrániť vodovodnú prípojku a vodovodnú šachtu v dĺžke 245 m na parcele č. XXXX, k.ú. Párovské Háje tak ako sú zakreslené na grafickom náčrte, ktorý je nerozdielnou súčasťou rozsudku. Napriek tomu však grafický náčrt v spise nie je súčasťou rozsudku a nebol ani súčasťou rozsudkov, ktoré súd prvej inštancie doručil zástupcom sporových strán. Pokiaľ súd prvej inštancie viazal povinnosť uloženú v rozsudku na špecifikáciu v grafickom náčrte, ktorý nie je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku (nie je s ním úradne zviazaný), potom je rozsudok nevykonateľný.

21. Žalovaný v odvolaní v časti vyhovujúcej uviedol iba také odvolacie dôvody, že rozsudok je nevykonateľný, keďže nebol pripojený grafický náčrt, a že výrok je v rozpore s petitiom žaloby, v ktorom prípojka nebola presne špecifikovaná. K dôvodom rozsudku žalovaný neuviedol žiadne námietky či tvrdenia o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie, k záverom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti sa vôbec nevyjadril. Žalovaný sa v odvolaní vyjadril najmä k výroku, ktorým bol vykázaný jeho vzájomný návrh na samostatné konanie, proti ktorému taktiež podal odvolanie a nesúhlasil aj s výrokom o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.

22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného odstrániť vodovodnú prípojku a vodovodnú šachtu a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa bude zaoberať podrobnejšie listinnými dôkazmi a z nich zistenými skutkovými okolnosťami, v prípade ak dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná, vyporiada sa so spôsobom špecifikácie výroku rozsudku ohľadne povinnosti žalovaného odstrániť prípojku a šachtu. Ak bude súd prvej inštancie toho názoru, že je potrebné, aby súčasťou rozsudku bol i technický popis predmetnej prípojky a šachty, vyporiada sa s tým, či je dostatočný grafický náčrt. Ak určí, že listina s technickým popisom má byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, zabezpečí ich právne relevantné spojenie. Pri rozhodovaní sa vyporiada aj s argumentami uvedenými sporovými stranami v ich odvolaní a vyjadreniach. Svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

23. Podľa § 470 ods. 1 prvej vety ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

25. Podľa § 357 odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

26. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. Zákon v ustanovení § 357 taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. V tomto prípade ide o uznesenie, ktorým súd vykázal vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie a také uznesenie v § 357 uvedené nie je. Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým v ustanovení § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, podľa ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len vtedy, ak to zákon pripúšťa.

28. V zmysle § 357 písm. n/ je odvolanie prípustné proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ (prerušenie konania, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť) a § 164. V komentári k tomuto ustanoveniu (CSP, Števček a spol., 2016) je uvedené, že proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 327 písm. n/ CSP.

29. Vychádzajúc z toho, že v tejto veci odvolanie proti výrokom o vykázaní (vylúčení) vzájomného návrhu žalovaného na samostatné konanie a o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania prípustné nie je, odvolací súd urobil záver, že žalovaný podal odvolanie proti výrokom, proti ktorým zákon odvolanie nepripúšťa, a tak podľa § 386 písm. c) jeho odvolanie proti uvedeným výrokom bez vecného prejednania odmietol.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnené mu subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .