Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-100-2017.pdf
PDF · 279 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/100/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: General Estate Development s. r. o., Levická 54, Nitra, IČO: 44 424 337, zastúpeného advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 07. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100174088/2017 zo dňa 30. 01. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorom uviedol daňovú stratu v sume mínus 83.772,47 eur, daň v sume 0,00 eur a daňový preplatok v sume 19.940,86 eur.
2. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 21. 04. 2015 sa u žalobcu začala dňa 20. 05. 2015 daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 a v uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli zo strany žalobcu predložené tam uvedené doklady.
3. V zmysle výzvy správcu dane zo dňa 22. 06. 2015 žalobca predložil ďalšie doklady a okrem iných i faktúru č. 11600200 zo dňa 21. 12. 2011 vystavenú spoločnosťou VK Slovakia, s.r.o. ako dodávateľom, predmetom ktorej bola dodávka repky olejnej v množstve 1.303,- ton v cene 687.984,- eur (základ dane v sume 573.320,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 114.664,- eur) a taktiež predložil dodací list k tejto faktúre. V súvislosti so skladovaním repky žalobca predložil faktúry (č. 120010 zo dňa 31. 01. 2012, č. 120027 zo dňa 29. 02. 2012, č. 120038 zo dňa 31. 03. 2012, č. 120055 zo dňa 30. 04. 2012, č. 120065 zo dňa 31. 05. 2012, č. 120082 zo dňa 30. 06. 2012, č. 120102 zo dňa 31. 07. 2012, č. 120127 zo dňa 03. 09. 2012, č. 120182 zo dňa 31. 10. 2012 a č. 120223 zo dňa 31. 12. 2012) vystavené spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. v sume 1.563,60 eur mesačne, čo je za desať mesiacov 15.636,- eur (základ dane v sume 13.030 + daň z pridanej hodnoty v sume 2.606,- eur).
4. Žalobca predložil i faktúru č. 12010005 zo dňa 29. 02. 2012 vystavenú spoločnosťou EDYMAX HOLDING a.s. ako dodávateľom, v ktorej je uvedené „na základe zmluvy o dielo zo dňa 10. 01. 2012 Vám fakturujeme za sprostredkovanie a vykonanie prác spojených s demontážou a sanáciou troch podzemných nádrží PHM z areálu bývalých kasárni Bardejov“, pričom predmetom fakturácie bola demontáž a sanácia podzemných nádrží PHM v sume 306.000,- eur (základ dane v sume 255.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 51.000,- eur). V súvislosti s touto faktúrou bol predložený i preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela vyhotovený na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 10. 01. 2012, ktorý bol spísaný dňa 29. 02. 2012, pričom žalobcu (objednávateľ) zastupoval konateľ a spoločnosť EDYMAX HOLDING a. s. (zhotoviteľ) bola zastúpená predsedom predstavenstva B. Z..
Taktiež predložil faktúru č. 12010009 zo dňa 29. 02. 2012 vystavenú spoločnosťou EDYMAX HOLDING a.s. ako dodávateľom, v ktorej je uvedené „na základe zmluvy o dielo zo dňa 8.1.2012 Vám fakturujeme za zabezpečenie odvozu a spracovanie kontaminovanej pôdy“, pričom predmetom fakturácie bol odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy v sume 234.000,- eur (základ dane v sume 195.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 39.000,- eur). V súvislosti s touto faktúrou žalobca predložil i preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela vyhotovený na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 08. 01. 2012, ktorý bol spísaný dňa 29. 02. 2012, pričom žalobcu zastupoval konateľ a spoločnosť EDYMAX HOLDING a.s. bola zastúpená predsedom predstavenstva B. Z..
5. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu Arios, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) v súvislosti s faktúrou č. 120100169 zo dňa 24. 05. 2012 na sumu 36.515,52 eur (základ dane v sume 30.429,60 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 6.085,92 eur) a faktúrou č. 120100170 zo dňa 24. 05. 2012 na sumu 62.313,60 eur (základ dane v sume 51.928,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 10.385,60 eur), ktoré vystavila táto spoločnosť ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní zo dňa 31. 05. 2010, pričom k faktúre č. 120100170 bol vystavený dobropis pod č. 120200005 zo dňa 31. 12. 2012 na sumu 2.621,38 eur (základ dane v sume 2.184,48 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 436,- eur).
Dožiadaný správca dane dňa 15. 10. 2015 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Arios, s.r.o. ktorá potvrdila vystavenie oboch faktúr ako i dobropisu s tým, že išlo o sprostredkovanie a poradenstvo v oblasti developerstva stavebného pozemku v Bardejove a celé to vybavoval konateľ spoločnosti, ktorý poradenstvo i poskytoval. Zároveň bola dožiadanému správcovi dane predložená zmluva o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní - projekt: pozemok Bardejov uzavretá medzi spoločnosťou žalobcu ako majiteľom a spoločnosťou Arios, s.r.o. (konateľ O.. O. D.) ako partnerom zo dňa 31. 05. 2010. Predmetom zmluvy bol záväzok partnera poskytovať odborné poradenstvo majiteľovi vo všetkých oblastiach týkajúcich sa hľadania záujemcov o kúpu a zároveň aj samotného predaja pozemku v katastrálnom území Bardejov.
6. Ďalej sa v predloženom administratívnom spise nachádzajú listinné doklady z daňových kontrol u žalobcu týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, pričom o získaní týchto listín si správca dane vyhotovil úradný záznam dňa 10. 11. 2015.
Správca dane takýmto spôsobom získal:
- zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 08. 11. 2012 vykonanom Daňovým úradom Bratislava v spoločnosti Arios, s.r.o. z dôvodu preverenia zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie máj 2012. Miestne zisťovanie bolo vykonané za účasti konateľa spoločnosti O.. O. D., ktorý potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle zmluvy o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní - projekt Bardejov zo dňa 31. 05. 2010 s tým, že faktúra č. 120100169 a č. 120100170 pre odberateľa - žalobcu boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti (zaevidované v máji 2012),
- zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 08. 03. 2013 (spísanú Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty), ktoré bolo vykonané v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. a jeho predmetom bolo preverenie skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov súvisiacich s kúpnou zmluvou (projekt Bardejov) zo dňa 29. 11. 2011. Splnomocnený zástupca spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. uviedol, že spoločnosť rokovala o predaji nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 29. 11. 2011 len so spoločnosťou General Estate Development s.r.o.,
- zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 05. 2013 spísanú na Daňovom úrade Bratislava, na ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2012. Zástupca
žalobcu sa vyjadril, že sprostredkovanie predaja pozemku sa uskutočnilo, ale vzhľadom k platbám prišlo k odstúpeniu od zmluvy a nenárokujú si vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie,
- protokol z daňovej kontroly zo dňa 10. 06. 2013 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorú u žalobcu vykonal Daňový úrad Bratislava a z ktorého vyplýva, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúrach č. 120100169 zo dňa 24. 05. 2012 a č. 120100170 zo dňa 24. 05. 2012 za zdaňovacie obdobie máj 2012, nakoľko spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. rokovala o predaji nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 29. 11. 2011 len so spoločnosťou General Estate Development s.r.o. ako vlastníkom pozemku. Taktiež mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúre vystavenej spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. pod č. 120065 zo dňa 31. 05. 2012 za skladovanie repky,
- odpoveď Daňového úradu Trenčín zo dňa 16. 06. 2014 (v rámci vykonávania daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - apríl 2012, jún - november 2012 na základe dožiadania správcu dane zo dňa 06. 06. 2014), z ktorej vyplýva, že štatutárneho zástupcu spoločnosti R.P.K. Holding, a.s. O. D. (predseda predstavenstva) nebolo možné vypočuť, pretože sa nedostavil ani na opakované predvolanie a nebolo ho možné ani predviesť, nakoľko na udanej adrese sa nezdržuje a je vedený ako osoba bez domova. O. D. bol štatutárnym zástupcom spoločnosti R.P.K. Holding, a.s. od 17. 07. 2013 do 25. 10. 2013, teda nie v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2012,
- odpoveď Daňového úradu Trenčín zo dňa 15. 07. 2014, ktorý správcovi dane na základe dožiadania zo dňa 01. 06. 2014 oznámil, že spoločnosť R.P.K. Holding, a.s. (ktorá bola od 13. 08. 2013 právnym nástupcom spoločnosti EDYMAX HOLDING a.s.) bola dňa 26. 10. 2013 vymazaná z obchodného registra). Bývalého predsedu dozornej rady spoločnosti R.P.K. Holding, a.s. P. I. nebolo možné vypočuť, nakoľko zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“ a nebolo ho možné ani predviesť, nakoľko sa zdržiava v Českej republike,
- odpoveď Daňového úradu Trenčín zo dňa 12. 08. 2014 (na základe dožiadania správcu dane zo dňa 13. 06. 2014), ktorý správcovi dane oznámil, že vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti KOMETRANS, s.r.o. na adrese Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom (ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o.), pričom sa jedná o fiktívne sídlo a na uvedenej adrese sídlia viaceré nekontaktné spoločnosti. Jediným konateľom spoločnosti od 10. 05. 2013 do 15. 07. 2014 bol A.J., ktorý bol predvolaný na pojednávanie, ale zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 16. 07. 2014 bola spoločnosť KOMETRANS, s.r.o. vymazaná z obchodného registra a dňa 11. 08. 2014 bol A.J. predvedený, kedy s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (ktorá je súčasťou administratívneho spisu), do ktorej uviedol, že je bezdomovec a nemá vedomosť o tom, že bol konateľom spoločnosti KOMETRANS, s.r.o., pričom nemá a ani nemal žiadne doklady tejto spoločnosti a ani zaniknutej spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o.,
- výzvu zo dňa 02. 10. 2014 zaslanú žalobcovi v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - apríl, jún - november 2012, aby predložil dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatnenia odpočítania tejto dane pri faktúre na sumu 306.000,- eur za demontáž a sanáciu podzemných nádrží PHM, faktúre na sumu 234.000,- eur za odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy a pri faktúrach za skladovanie repky za obdobie január - apríl 2012, jún - august 2012 a október 2012 (uvedené v bode 3 tohto rozsudku),
- odpoveď Daňového úradu Bratislava zo dňa 22. 10. 2014 (v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - apríl, jún - november 2012), ktorý správcovi dane oznámil zistenia týkajúce v spoločnosti Falkony, s. r. o. a jej konateľa Z.C.,
- protokol zo dňa 12. 11. 2014 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - apríl 2012, jún - august 2012 a október 2012, ktorú vykonal Daňový úrad Nitra a v ktorom je uvedené, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúrach vystavených spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. na sumu 1.563,60 eur mesačne za zdaňovacie obdobie január - apríl 2012, jún - august 2012 a október 2012,
- zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 05. 2015, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - apríl, jún - november 2012, ktorá bola ukončená dňa 21. 11. 2014 doručením protokolu z daňovej kontroly zo dňa 12. 11. 2014.
7. V podaní zo dňa 18. 11. 2015 správca dane žalobcu podrobne oboznámil o úkonoch, ktoré vykonal v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 a so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu tejto daňovej kontroly ohľadne žalobcom deklarovaných výdavkov za skladovanie repky
olejnej pre spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o., so zisteniami ohľadne výdavkov na základe faktúr vystavených spoločnosťou EDYMAX HOLDING a. s. (faktúra č. 12010005 zo dňa 29. 02. 2012 za demontáž a sanáciu troch podzemných nádrží PHM a č. 12010009 zo dňa 29. 02. 2012 za odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy) a ohľadne výdavkov za faktúry vystavené spoločnosťou Arios, s.r.o. (č. 120100169 zo dňa 24. 05. 2012 za poradenské služby a sprostredkovanie, č. 120100170 zo dňa 24. 05. 2012 za poradenské služby a sprostredkovanie a dobropis - daňový doklad č. 120200005 zo dňa 31. 12. 2012). 8. Dňa 26. 01. 2016 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2012, z ktorého vyplýva, že žalobca si do nákladov zaúčtoval výdavky vynaložené na úhradu dodávateľských faktúr od dodávateľa Poľnonákup Bardejov s.r.o. (v počte desať faktúr uvedených v bode 3 tohto rozsudku spolu v sume základu dane 13.030,- eur), od dodávateľa EDYMAX HOLDING a. s. (v počte dve faktúry uvedené v bode 4 tohto rozsudku spolu v sume základu dane 450.000,- eur) a od dodávateľa Arios, s.r.o. (v počte dve faktúry a jeden dobropis uvedené v bode 5 tohto rozsudku spolu v sume základu dane 80.173,12 eur) a tieto náklady neboli žalobcovi uznané ako náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 15. 02. 2016 spolu s výzvou zo dňa 26. 01. 2016 na vyjadrenie sa k nemu.
9. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 21. 02. 2016, pričom ohľadne spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. uviedol, že v čase obchodnej transakcie bol jej konateľom O. O. a tento je osobou, ktorá sa k veci môže vyjadriť. Repku olejnú žalobca nakúpil od spoločnosti VK Slovakia, s.r.o. v roku 2011, ktorej konateľom v tom čase bol L. D., ktorý sa k obchodnej transakcii môže vyjadriť.
K výdavkom vynaloženým na úhradu faktúr vystavených spoločnosťou EDYMAX HOLDING a.s. uviedol, že svedkovia B. Z. a O.J. potvrdili vykonanie prác (demontáž a sanácia troch podzemných nádrží PHM, odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy) a tým i dôvodnosť žalobcom vynaložených nákladov.
K výdavkom vynaložených na úhradu faktúr vystavených spoločnosťou Arios, s.r.o. uviedol, že O.. D. a O. I. potvrdili obchodovanie so spoločnosťou žalobcu a existenciu zdaniteľných obchodov, napriek tomu správca dane vynaložené výdavky neznal.
Žalobca správcovi dane vytkol, že nezohľadnil a nezabezpečil výpovede všetkých svedkov (O.. D., O. I., B. Z., O.J., O. O., L. D.).
10. Následne správca dane požiadal Daňový úrad Prešov o vypočutie svedkov L. D. (konateľ spoločnosti VK Slovakia, s.r.o. v roku 2012) a Jozefa Jesenského (konateľ spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. v roku 2012).
11. L. D. bol vypočutý dožiadaným správcom dane (Daňový úrad Prešov pobočka Bardejov), o čom bola spísaná dňa 07. 07. 2016 zápisnica o ústnom pojednávaní.
12. V čase, kedy mala spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. realizovať skladovanie repky pre žalobcu, bol jej konateľom O. O., ktorý bol vypočutý dožiadaným správcom dane (Daňový úrad Prešov pobočka Bardejov), o čom bola spísaná dňa 16. 08. 2016 zápisnica o ústnom pojednávaní.
13. V podaní zo dňa 29. 09. 2016 správca dane žalobcovi oznámil termín prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly na deň 25. 10. 2016, ktorého sa žalobca nezúčastnil.
14. Dňa 08. 11. 2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 87.288,59 eur, neuznal mu daňovú stratu v sume 83.772,47 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16. 11. 2016, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. 01. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
15. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 30. 01. 2017 žalovaný poukázal na priebeh daňovej kontroly a podrobne popísal jednotlivé dôkazy, ktoré správca dane vykonal a ktoré získal i nahliadnutím do spisov
z vykonávaných daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, jún až august 2012 a október 2012. Na základe takto získaných dôkazov a vykonaného dokazovania správca dane stanovil žalobcovi základ dane v sume 459.413,65 eur a zároveň mu neuznal uplatnenú daňovú stratu v sume 83.772,47 eur.
16. Žalobca si uplatnil do daňových nákladov i náklady vynaložené za skladovanie repky spolu v sume 13.030,- eur na základe faktúr (v počte 10) vystavených spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. Dodávateľská spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. bola dňa 24. 04. 2014 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra príslušného súdu, pričom jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť KOMETRANS, s.r.o. a táto bola dňa 16. 07. 2014 taktiež dobrovoľne vymazaná z obchodného registra príslušného súdu, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FAMILI Slovakia s. r. o., ktorá bola dňa 19. 08. 2014 rovnako vymazaná z obchodného registra.
Na základe dožiadania správca dane zistil, že adresa sídla spoločnosti KOMETRANS, s.r.o. sa nachádza v bytovom dome, pričom spoločnosť nie je žiadnym spôsobom označená a na adrese sídlia viaceré nekontaktné spoločnosti. Jediným konateľom tejto spoločnosti od 10. 05. 2013 do 15. 07. 2014 bol A.J., ktorý bol dňa 11. 08. 2014 predvedený na pobočku daňového úradu, kde s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplýva, že menovaný je bezdomovec, nemá žiadnu vedomosť o tom, že bol konateľom spoločnosti a nikdy nemal k dispozícii účtovné doklady žiadnej spoločnosti, teda ani spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o.
Správca dane vykonal dokazovanie i ohľadne nákupu a skladovania repky olejnej, ktorú mala žalobcovi ako kupujúcemu dodať spoločnosť VK SLOVAKIA, s.r.o. ako predávajúci na základe dodávateľskej faktúry č. 11600200 zo dňa 21. 12. 2011. Správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť VK Slovakia, s.r.o. zmenila dňa 19. 03. 2013 názov na WORLD MARKET s.r.o., ktorá bola dňa 14. 08. 2013 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Falkony, s. r. o.
Preverovaním bolo zistené, že písomnosti (predvolanie a opakované predvolanie) zasielané na adresu spoločnosti Falkony, s. r. o. sa vrátili s poznámkou adresát neznámy a na ústne pojednávanie sa nedostavil ani konateľ spoločnosti Z.C.. Na adrese sídla spoločnosti Falkony, s. r. o. sa nachádza bytový dom s prevádzkami v prízemnej časti budovy, ale názov spoločnosti sa medzi označenými prevádzkami nenachádzal.
Správca dane na základe uvedeného vyslovil záver, že dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. za skladovanie repky olejnej boli vystavené účelovo a spoločnosť v roku 2012 nemala ekonomické, technické, ani personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej činnosti. Konateľ spoločnosti KOMETRANS, s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. je osoba bez domova, ktorá nemala k dispozícii žiadne doklady od spoločnosti. Žalobcom uplatnené náklady 13.030,- eur neboli v zmysle zákona preukázané, a preto ich správca dane neuznal za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
17. Žalobca si uplatnil do daňových nákladov i sumu 255.000,- eur na základe dodávateľskej faktúry č. 12010005 zo dňa 29. 02. 2012 za demontáž a sanáciu podzemných nádrží PHM a sumu 195.000,- eur na základe dodávateľskej faktúry č. 12010009 zo dňa 29. 02. 2012 za odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy, teda spolu si uplatnil do nákladov sumu 450.000,- eur, pričom obe faktúry vystavila spoločnosť EDYMAX HOLDING a. s. Táto spoločnosť bola vymazaná dňa 13. 08. 2013 z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť R.P.K. Holding, a. s., ktorá bola dňa 26. 10. 2013 vymazaná z obchodného registra a zrušená bez likvidácie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok B. Z. (od 15. 04. 2010 do 20. 02. 2012 predseda predstavenstva spoločnosti EDYMAX HOLDING a. s.) potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr a nemal vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, ktorá vykonávala množstvo činností, medzi ktoré patrila aj stavebná činnosť. K vývozu kontaminovanej pôdy a podzemných nádrží uviedol, že tieto boli odvezené subdodávateľskými spoločnosťami, ktorých názvy si nepamätal. Potvrdil, že práce boli vykonané na základe uzatvorenej zmluvy, jej obsah a kto ju podpísal, však nevedel určiť.
Svedok O.J. (predseda predstavenstva spoločnosti EDYMAX HOLDING a. s. v období od 20. 02. 2012 do 12. 08. 2013) potvrdil, že spoločnosť faktúry vystavila a podpísal ich pravdepodobne predseda predstavenstva, pričom účtovné doklady boli odovzdané štatutárnemu zástupcovi spoločnosti R.P.K.
Holding, a.s.. Predmetom faktúr boli stavebné práce a všetko riešili developeri. Funkciu predsedu predstavenstva začal vykonávať dňa 01. 03. 2012 a v tom čase už mala byť zmluva o dielo podpísaná.
V predmetnej veci nebolo možné zabezpečiť výpoveď svedka P. I., ktorý v období do 25. 10. 2013 vykonával funkciu predsedu dozornej rady spoločnosti R.P.K. Holding, a.s., a to z dôvodu, že býva v Českej republike. Predseda predstavenstva spoločnosti R.P.K. Holding, a.s. O. D. je bezdomovcom, ktorého miesto pobytu nie je známe.
Správca dane zistil, že odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy a práce spojené s demontážou a sanáciou troch podzemných nádrží pohonných hmôt nachádzajúcich sa v areáli bývalých kasárni v Bardejove neboli hlásené na Okresný úrad Bardejov. Mesto Bardejov oznámilo správcovi dane, že podzemné nádrže pohonných hmôt prešli do vlastníctva žalobcu ako kupujúceho, ale akým spôsobom boli odstránené, či pôda bola kontaminovaná a akým spôsobom bola odvezená a spracovaná, mesto nemá informácie. Asanáciu a príslušné povolenia si zabezpečoval nový vlastník. Z uvedených dôvodov správca dane neuznal žalobcovi náklady v sume 450.000,- eur ako daňové náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
18. Žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov i náklady vynaložené na úhradu faktúr vystavených dodávateľom, t. j. spoločnosťou Arios, s.r.o. a vykonaným dokazovaním bolo zistené, že táto spoločnosť mala v roku 2012 so žalobcom obchodný vzťah, predmetom ktorého bolo sprostredkovanie a poradenstvo v oblasti developerstva stavebného pozemku v Bardejove, pričom za spoločnosť Arios, s.r.o. konal O.. O. D. ako konateľ. Správca dane preveroval uskutočnenie obchodov, ktoré boli deklarované na faktúre č. 120100169 a č. 120100170 a ktoré súviseli so spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s., pričom z preverovania vyplynulo, že táto spoločnosť rokovala o predaji nehnuteľnosti uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 29. 11. 2011 len so žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza budova obchodu a služieb sa uskutočnil zo žalobcu ako predávajúceho na spoločnosť TESCO STORES SR, a. s. Správca dane konštatoval, že vynaloženie nákladov na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Arios, s.r.o. nebolo preukázané a preto daňovému subjektu neuznal vynaložené náklady v sume 80.173,12 eur.
19. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je potrebné, aby daňový výdavok spĺňal súčasne všetky tri podmienky, t. j. musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu. Žalobca predložil ku kontrole dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o., ktorými deklaroval náklady vynaložené na uskladnenia repky olejnej. Táto spoločnosť dňa 24. 04. 2014 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť KOMETRANS, s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti A.J. bol predvedený k správcovi dane a oznámil, že je už dva roky bezdomovec a o skutočnosti, že je konateľom spoločnosti nemá vedomosť, nedisponuje ani dokladmi spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. Nakoľko správcovi dane neboli predložené doklady spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o., nemal možnosť vzájomné obchody preveriť. Účtovné doklady boli predložené iba jedným z obchodných partnerov, a preto nie je uskutočnenie obchodnej transakcie preukázané. Skutočnosť, že žalobca mal dodávateľské faktúry zaúčtované v účtovníctve, nie je dôkazom o tom, že sa jednalo o daňové náklady v zmysle ust. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. K svedeckej výpovedi svedka O. O., konateľa spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. odvolací orgán uviedol, že ústne potvrdenie uskutočnenia obchodného prípadu bez predloženia listinných dôkazov nie je možné považovať za relevantný dôkaz preukazujúci jeho uskutočnenie. K nepoužiteľnosti svedeckej výpovede A.J., ktorý bol konateľom spoločnosti KOMETRANS, s.r.o., žalovaný uviedol, že táto spoločnosť je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. a správca dane predpokladal, že táto spoločnosť disponuje účtovnými dokladmi spoločnosti, ktorej sa stala právnym nástupcom, pretože účtovné doklady je potrebné uchovávať v lehotách v zmysle ust. § 35 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K namietanému porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. žalovaný uviedol, že i keď správca dane nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, ale vzhľadom k tomu, že konateľ spoločnosti KOMETRANS, s.r.o. A.J. je bezdomovec, ktorý nemal vedomosť o tom, že je konateľom tejto spoločnosti, prítomnosť žalobcu pri poskytovaní tejto výpovede by na zistenia správcu dane nemala žiadny vplyv. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal i na ust. § 20 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého
A.J. bol predvedený zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy, a teda k porušeniu zákona nedošlo s odkazom na ust. § 160 ods. 5 daňového poriadku.
V súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou žalobcu, t. j. spoločnosťou VK Slovakia, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane preveroval dodanie repky olejnej v tejto spoločnosti, a to zabezpečením svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti L. D., ktorý dodanie tovaru potvrdil, ale nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal svoje tvrdenia z dôvodu, že tieto odovzdal novému konateľovi. Spoločnosť VK Slovakia, s.r.o. dňa 19. 03. 2013 zmenila svoje obchodné meno na WORLD MARKET s.r.o. a sídlo a dňa 14. 08. 2013 bola vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Falkony, s. r. o., ktorá sa na adrese svojho sídla nenachádzala a jej konateľ Z.C. sa na ústne pojednávanie nedostavil.
20. K ďalšej dodávateľskej spoločnosti žalobcu (EDYMAX HOLDING a. s.) žalovaný uviedol, že žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly doklady, ktorými preukazoval uplatnenie daňových nákladov v sume 450.000,- eur na základe faktúr vystavených touto spoločnosťou za odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy. Oprávnenosť uplatnených nákladov si správca dane overoval v dodávateľskej spoločnosti zabezpečením svedeckých výpovedí a účtovných dokladov. Svedkovia B. Z. a O.J. (členovia predstavenstva uvedenej spoločnosti) vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že práce vykonávali nielen jej zamestnanci, ale aj subdodávateľské spoločnosti a nevedeli k veci zaujať stanovisko. Potvrdili, že práce boli vykonané na základe uzatvorenej zmluvy, ktorej obsah si nepamätali, ani nevedeli, kto ju podpísal za spoločnosť. O.J. uviedol, že doklady boli odovzdané štatutárnemu zástupcovi spoločnosti R.P.K. Holding, a. s. a z toho dôvodu správca dane za účelom získania svedeckej výpovede predsedu dozornej rady spoločnosti R.P.K. Holding, a. s. a zabezpečenia účtovných dokladov tejto spoločností považoval za potrebné vypočuť P. I., ale tento sa zdržiava v zahraničí a jeho výpoveď nebolo možné zabezpečiť. Predsedom predstavenstva spoločnosti R.P.K. Holding, a. s. v čase jej zlúčenia so spoločnosťou EDYMAX HOLDING a. s. bol O. D., ktorého svedeckú výpoveď sa nepodarilo zabezpečiť z dôvodu, že je bezdomovcom a miesto jeho pobytu nie je známe. Správcovi dane sa nepodarilo získať účtovné doklady spoločnosti EDYMAX HOLDING a. s. a poskytnuté svedecké výpovede zástupcov dodávateľskej spoločnosti vykonanie fakturovaných prác nepotvrdili, preto správca dane pokračoval v preverovaní, v rámci ktorého sa pokúšal zistiť ďalšie skutočnosti, ktoré by vykonanie prác spoločnosťou EDYMAX HOLDING a. s. v prospech žalobcu potvrdili. Ani týmto preverovaním však správca dane nezistil také skutočnosti, ktoré by likvidáciu podzemných nádrží pohonných hmôt a spracovanie kontaminovanej pôdy preukázali. Nakoľko žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia jednoznačne preukazovali, správca dane si v rámci dokazovania preveroval skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Nebolo však preukázané, že práce vykonala spoločnosť uvedená na predložených faktúrach a že tieto náklady vynaložil žalobca na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
21. K neuznaniu daňových nákladov na základe dodávateľských faktúr vystavených za poradenskú a sprostredkovateľskú činnosť spoločnosťou Arios, s.r.o. žalovaný uviedol, že predmetom sprostredkovateľskej činnosti mal byť predaj pozemku (projekt Bardejov) pre spoločnosť TESCO STORES SR, a. s. a správca dane si sprostredkovanie obchodu preveroval aj v tejto spoločnosti, ktorá sprostredkovateľskú činnosť vykonanú spoločnosťou Arios, s.r.o. nepotvrdila. V priebehu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obchodné jednania prebiehali iba medzi spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. a zástupcami žalobcu bez účasti sprostredkovateľa. Spoločnosť mohla nejakú činnosť vykonávať pre žalobcu, ale táto činnosť nebola v kontrolovanom zdaňovacom období preukázaná, pretože okrem predložených faktúr žiadnymi relevantnými dôkazmi splnomocnený zástupca nedisponoval. Žalobca bol o skutočnostiach zistených v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. oboznámený pri ústnom pojednávaní konanom dňa 15. 05. 2013.
22. V prípade dodávateľov žalobcu, dodanie prác a služieb deklarovanými dodávateľmi preukázané nebolo z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti v priebehu roku 2012, resp. neskôr zanikli a účtovné doklady týchto spoločností neboli k dispozícii. Uskutočnenie obchodných prípadov preukázal iba jeden z obchodných partnerov, a preto nie sú pre daňové účely relevantným spôsobom preukázané. Daňové náklady sa preukazujú predložením účtovných dokladov, ktoré sú vystavené dodávateľom a skutočnosti uvedené na vystavených dokladoch treba vedieť preukázať. V danom prípade skutočnosti uvedené v dodávateľských faktúrach preukázané neboli. Správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov
právnickej osoby ako i v priebehu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty vykonal všetky úkony, ktoré mu vyplývajú z platných právnych predpisov, vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal i reálnosť zdaniteľných obchodov.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
23. Podanou žalobou zo dňa 07. 07. 2017 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 01. 2017 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 08. 11. 2016 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.
24. V III. časti podanej žaloby (nezákonný priebeh, dĺžka daňovej kontroly a vada protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí) žalobca uviedol, že daňová kontrola sa začala dňa 20. 05. 2015 a správca dane v protokole ako deň zavŕšenia daňovej kontroly, a teda jej ukončenia uviedol dátum 26. 01. 2016. Bol toho názoru, že správca dane sa umelo snažil fakticky predĺžiť zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a dodržanie maximálnej lehoty na jej výkon obísť. V priebehu daňovej kontroly bol správca dane pasívny, nakoľko celé jeho zistenie spočíva v prepísaní textu z inej daňovej kontroly zameranej na daň z pridanej hodnoty, pričom samotná vec v čase vyhotovenia protokolu ešte nebola ukončená. Je neprijateľné, aby podklad pre rozhodnutie v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby tvorili podklady, ktorých výpovedná hodnota je nanajvýš pochybná z dôvodu ich nezákonnosti, neúplnosti a nezrozumiteľnosti. Správca dane uskutočnil daňovú kontrolu strohým predpisom bližšie nezisťovaných informácii. Zo samotného protokolu o výkone daňovej kontroly je zrejmé, že jednotlivé úkony, na ktoré správca dane prihliadal pri vypracovaní protokolu o kontrole výrazne presiahli zákonný rámec, nakoľko účelovo vyňal informácie, ktoré nepreveril a nezaoberal sa ich pravdivosťou. V prípade, ak by sa v ďalšom konaní nepreukázali úradné záznamy, z ktorých správca dane vychádzal, stratil by podklad pre svoje rozhodnutie.
Za predpokladu použitia protokolu z odlišnej daňovej kontroly ako kontroly vedenej u žalobcu, je správca dane povinný vysporiadať sa s jeho zákonnosťou a zrozumiteľnosťou a je nevyhnutné tento poskytnúť žalobcovi, nakoľko v prípade strohého skonštatovania využitia výsledkov inej daňovej kontroly sa žalobca dostáva do neistého postavenia, kedy sú voči nemu použité materiály, s ktorými nemá možnosť sa oboznámiť a nemá možnosť preveriť ich zákonnosť a obsah. Z dôvodu nedodržania postupu, ktorý je stanovený pre orgány verejnej moci je protokol dokumentom, ktorý je vyhotovený na podklade konania, ktoré je priamo v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho sa tento stáva nezákonným listinným dôkazom, na základe ktorého bolo správcom dane vydané rozhodnutie. Z dôvodu nezákonnosti protokolu ako primárneho podkladu, rozhodnutie správcu dane trpí vadou a rovnako trpí vadou aj celé daňové konanie a procesný postup správcu dane, pričom tieto skutočnosti nemožno opomenúť a ponechať bez povšimnutia. Postup správcu dane sa prieči ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takéto závažné porušenie platných právnych predpisov nemôže správca dane, ani žalovaný ospravedlniť, pričom nezákonne získaný dôkaz vo forme protokolu bol použitý v daňovom konaní ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Len s prihliadnutím na túto skutočnosť bolo povinnosťou žalovaného, aby zrušil rozhodnutie správcu dane, ktorý opieral svoje rozhodnutie o nezákonne obstaraný listinný dôkazný prostriedok - protokol z daňovej kontroly. Celé ďalšie konanie nad rámec zákonom stanovenej lehoty trvania daňovej kontroly je potom vedené v rozpore so zákonom.
25. V ďalšej, IV. časti žaloby (nedostatočne a nepresne zistený a vyhodnotený skutočný skutkový stav vo veci) žalobca uviedol, že žalovaný sa mal zaoberať otázkou, či postup správcu dane a ním vykonané dôkazy, z ktorých daňové orgány ďalej vychádzajú, nie sú pochybné alebo, či robia vôbec možným skutkový stav, ku ktorému daňové orgány dospeli. Skutočnosť, že žalobcovi vznikla potreba uskladniť repku olejnú sa viaže na jej nákup v objeme 1.300 ton v zmysle kúpnej zmluvy č. 2011/01 uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou VK Slovakia s.r.o., ktorú žalobca predložil spolu so skladovou kartou zásob a faktúrou z 21. 12. 2011 vystavenou dodávateľom na sumu 687.984,- eur. Záver správcu dane o účelovom vystavení faktúr za skladovanie repky vychádzal z domnienky, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemal v roku 2012 ekonomické, technické a personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej nečinnosti, pretože evidoval len jedného zamestnanca a v jeho majetku sa nenachádzali žiadne stroje a zariadenia. Správca dane však nezdôvodnil, z čoho vychádza,
ak zastáva názor, že jedna osoba nie je spôsobilá objednať tovar, zabezpečiť jeho prevoz, vykládku odkomunikovať jeho uskladnenie so subjektom poskytujúcim skladové priestory.
Ďalším argumentom správcu dane bolo, že všetky dodávateľské spoločnosti uvedené v dodávateľských faktúrach boli z obchodného registra vymazané, resp. sú vymazané i spoločnosti, ktoré sa stali ich právnymi nástupcami. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že k zmenám v spoločnostiach došlo až v ďalšom období, po ukončení spolupráce so žalobcom a tento stav teda nemožno nijakým spôsobom spájať so žalobcom a na jeho ťarchu.
Správca dane argumentoval i tým, že svedok - konateľ spoločnosti KOMETRANS, s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. - nemá žiadne doklady a jedná sa o osobu bez domova. V kontrolovanom období roku 2012, teda v rozhodnom čase bol konateľom obchodnej spoločnosti Poľnonákup s.r.o. Bardejov O. O., ktorý za uvedenú obchodnú spoločnosť konal vo vzťahu k žalobcovi a je preto nepochopiteľné, prečo správca dane ako svedka nepredvolal osobu, ktorá bola spôsobilá o vzájomnej spolupráci so žalobcom poskytnúť relevantné informácie, prípadne predložiť rozhodné dokumenty. Odlišne od toho správca dane predvolal svedka, ktorý figuroval v nástupníckej obchodnej spoločnosti dávno po spolupráci so žalobcom a nemal informácie o obchodnej spoločnosti žalobcu a nedisponoval ani žiadnymi informáciami, ktoré by viedli k odpovedi na rozhodné otázky.
Daňové orgány zastávajú názor, že listinný dôkaz nie je dostatočným na preukázanie skutkového tvrdenia a rovnako svedeckú výpoveď nepovažujú za relevantný dôkaz. Žalobca predložil doklady, ktoré preukazujú realizáciu zdaniteľného obchodu zo strany žalobcu v takom rozsahu, ktorý možno od neho ako od daňového subjektu spravodlivo požadovať. Správca dane na základe predloženej dokumentácie však nepreukázal jej nepravdivosť, iba účelovo spochybňoval skutočností v nej deklarované.
Obdobné stanovisko daňové orgány zaujali i v prípade faktúr vystavených spoločnosťou EDYMAX HOLDING a.s. ako dodávateľom služieb pre žalobcu, a to v rozpore s výpoveďami svedkov - predsedov predstavenstva tejto spoločnosti, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili realizáciu obchodu so žalobcom v rozsahu faktúr zaradených do účtovníctva. Správca dane považoval za účelovo vystavené faktúry za odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy a demontáž a sanáciu troch podzemných nádrží PHM v sume 540.000,- eur. Svoje stanovisko opäť oprel o tvrdenie, že žalobca v roku 2012 nemal ekonomické, technické a personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej činnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že obchodná spoločnosť môže na základe záväzkov so svojimi obchodnými partnermi, tieto napĺňať tiež formou subdodávky a s takou alternatívnou možnosťou sa daňové orgány nevysporiadali. Správca dane taktiež spochybnil výpovede svedkov, ktorí nedisponovali dokumentáciou k predmetným obchodným transakciám realizovaným v roku 2012 s prihliadnutím na nemožnosť uvedenia určitých informácií zo strany vypočúvaných osôb. Pri takom objeme tržieb, aký v roku 2012 dosahovala spoločnosť EDYMAX HOLDING a. s. je však nemožné mať vedomosť a odpovedať na konkrétne otázky správcu dane. Žalobca nevidí dôvod, na základe akého dospel správca dane k záveru o účelovom vystavení faktúr v nadväznosti na jeho tvrdenie, že sídlo dodávateľa (EDYMAX HOLDING a. s.) a odberateľa (žalobca) bolo v čase vystavenia faktúr rovnaké. Zo zistenia správcu dane, že odvoz, spracovanie kontaminovanej pôdy a práce spojené s demontážou a sanáciou troch podzemných nádrží, neboli nahlásené na Okresný úrad Bardejov, odbor starostlivosti o životné prostredie nemožno vyvodiť záver, resp. považovať za preukázané, že k žiadnemu výkonu prác nedošlo, že práce neboli realizované a faktúry boli vystavené účelovo. Tieto tvrdenia správcu dane, s ktorými sa žalovaný stotožnil, nie sú založené na reálnych podkladoch a zistenom skutkovom stave, ale len na jeho dohadoch a negatívnom ponímaní žalobcu.
Ohľadne spolupráce so spoločnosťou Arios, s.r.o., ktorá v zdaňovacom období poskytla žalobcovi poradenské služby a sprostredkovanie v oblasti realít, pričom v nadväznosti na to vystavila pre žalobcu faktúry po odpočítaní dobropisu spolu v sume 96.207,74 eur (základ dane 80.173,12 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 16.034,62 eur), žalobca poukázal na nedostatočné pochopenie fakturácie tejto služby. Žalobca ako vlastník pozemku za účelom získania čo najlepšej ponuky pri odpredaji tohto pozemku nadviazal spoluprácu s obchodnou spoločnosťou Arios, s.r.o. za účelom poskytovania poradenstva v danej oblasti obchodnou spoločnosťou, ktorá má skúsenosti s obchodovaním s realitami a túto oslovil. Správca dane spochybňoval postup nakladania žalobcu s jeho vlastnou nehnuteľnosťou na základe nepodloženého tvrdenia o účelovom vystavení tejto faktúry zo strany spoločnosti Arios, s.r.o. Tento mylný názor zaujal správca dane len na základe toho, že zástupca obchodnej spoločnosti TESCO STORES
SR, a.s. v rámci vyjadrenia uviedol, že s obchodnou spoločnosťou Arios, s.r.o. neprišiel pri rokovaní do styku. Daňové orgány odignorovali množstvo listinných dôkazov podporených tvrdeniami vypočutých svedkov a naopak zamerali sa len na jedno neurčité tvrdenie, ktoré vyložili v neprospech žalobcu. V predmetnej veci došlo zo strany daňových orgánov k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, pretože nevykonali náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom aj samotný spôsob vykonania dokazovania v predmetnej veci vykazuje znaky nezákonnosti.
Žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, nerešpektoval práva žalobcu, keď sa nevysporiadal s jeho námietkami v podanom odvolaní, v ktorom dôrazne poukazoval na skutočnosti svedčiace v jeho prospech a tieto skutočnosti žalovaný úmyselne prehliadol a nevenoval im rovnako pozornosť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutia daňových orgánov trpia vadami nepreskúmateľnosti a ich vydaniu predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je nedostačujúce.
26. V ďalšej časti žaloby (nedôvodné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu) žalobca uviedol, že predložil všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu realizáciu zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom kontroly a zároveň predmetom spochybnenia zo strany správcu dane. V prospech žalobcu a ním preukázaných skutočností svedčia listinné dôkazy a svedecké výpovede, s ktorými sa daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali. Žalovaný jednostranne a zjavne účelovo vykladal ustanovenia zákona a svojvoľne interpretoval skutkový stav a priebeh obchodovania žalobcu s jeho obchodnými partnermi, až dospel k jemu vyhovujúcej konštrukcii na základe domnienok, ktoré interpretoval ako preukázaný skutkový stav. Daňové orgány bez racionálneho odôvodnenia spochybnili a označili vystavené faktúry zo strany obchodných partnerov žalobcu za účelové, napriek tomu, že povinnosť preukázať skutočné poskytnutie plnenia v zmysle dotknutej fakturácie spočíva v predložení dokumentácie, čo žalobca riadne splnil. Žalovaný v rámci rozhodovania nespochybnil postup správcu dane a ním použitú právnu argumentáciu o dôkaznom bremene zaťažujúcom výlučne žalobcu a považoval ju za dostatočne presvedčivú pre rozhodnutie, v dôsledku čoho absolútne nepochybne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k poškodeniu žalobcu.
27. V záverečnej časti žaloby (prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy a porušenie zásady dvojinštančnosti daňovom konaní) žalobca namietal nezákonné vedenie daňového konania zo strany správcu dane a žalovaného, ktoré je poznačené ďalším sledom procesných pochybení, na ktoré žalobca počas celého priebehu konania poukazoval. Rozhodnutia daňových orgánov boli vydané mimo medzí príslušnej právnej úvahy a žalovaný na základe svojho nesprávneho právneho posúdenia znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Daňové orgány na základe žalobcom predloženej dokumentácie nepreukázali jej nepravdivosť, iba účelovo spochybňovali skutočnosti v nej deklarované a uvádzali hypotézy, v zmysle ktorých sa mal žalobca úmyselne zúčastňovať na obchodoch poznačených podvodom. Ich rozhodnutia sú postavené na domnienkach, nepreukázaných tvrdeniach a nepodložených argumentoch. Žalobca bol toho názoru, že preukázal uskutočnenie obchodu v zmysle vystavených faktúr, spôsobom a v rozsahu, v akom to od neho možno v zmysle platných právnych predpisov spravodlivo požadovať. Žalovaný sa bez ďalšieho stotožnil s postupom správcu dane, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s námietkami žalobcu v dostatočnom rozsahu nevysporiadal a neprihliadal na ne. Napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné, čo nemožno považovať za akceptovateľné a udržateľné. Namiesto toho, aby žalovaný reagoval na konkrétne, dôkazmi preukázané tvrdenia žalobcu, iba alibisticky poukazoval na správcom dane vykonané svojvoľné dokazovanie a z neho vyvodzoal závery, ktoré sa stali podkladom pre jeho rozhodnutie.
V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. Sžf 82/2007, 4 Sž 149/2000, 4S/77/93, M-Sž doV 1/00, 3Sžhuv 5/2008, 4 Sž 34/97, 4 Sž 35/97), Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 58/2001) a rozhodnutie NS ČR (sp. zn. 5Afs 131/2004).
IV. Vyjadrenie žalovaného
28. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01. 12. 2017 k podanej žalobe uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 25. 05. 2015, protokol z nej bol vypracovaný dňa 26. 01. 2016 a žalobcovi doručený dňa 15. 02. 2016
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, čo znamená, že daňová kontrola bola ukončená dňa 15. 02. 2016, teda lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná. 29. K námietke žalobcu, že podkladom pre rozhodnutie v rámci daňovej kontroly boli podklady, ktorých výpovedná hodnota je nanajvýš pochybná z dôvodu ich neúplnosti, nezákonnosti a nezrozumiteľnosti, žalovaný uviedol, že táto námietka je vo všeobecnej rovine a žalobca nekonkretizuje, ktoré použité listinné dôkazy boli neúplné, resp., v čom úkony správcu dane presiahli zákonný rámec. Správca dane využil v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 okrem iného i skutočnosti týkajúce sa dodávateľských spoločností, ktoré boli zistené v priebehu vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorú vykonal u žalobcu Daňový úrad Bratislava a tiež skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012, jún až august 2012 a október 2012, ktorú u žalobca vykonal miestne príslušný správca dane.
30. V zmysle ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku je správca dane oprávnený použiť v procese dokazovania všetky listinné dôkazy týkajúce sa nielen kontrolovaného daňového subjektu, ale aj iných daňových subjektov, pokiaľ tieto listinné dôkazy môžu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u kontrolovaného daňového subjektu a nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V prípade žalobcu sa jednalo o protokoly z kontrol vykonávaných u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za rok 2012, pričom predmetom kontroly tak na dani z pridanej hodnoty ako aj predmetom kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 boli tie isté faktúry vystavené v prospech žalobcu tými istými dodávateľskými spoločnosťami. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej ústne bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote.
31. Správca dane ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli všetky skutočnosti zistené správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a vykonané dokazovanie správcu dane bolo dostatočné pre vydanie rozhodnutia vo veci. V priebehu odvolacieho konania žalovaný preskúmal konanie správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a dospel k záveru, že správca dane postupoval správne. Správca dane spochybnil vystavenie dodávateľských faktúr spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. nie z dôvodu, že žalobca nemal v roku 2012 ekonomické, technické a personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej činnosti, ale z dôvodu, že dodanie tovaru touto spoločnosťou nebolo v priebehu daňovej kontroly relevantným spôsobom preukázané. Predmetom daňovej kontroly bolo preverenie realizácie obchodných vzťahov medzi obchodnými partnermi a nakoľko zmluvný vzťah je dvojstranný právny akt, pre daňové účely je potrebné, aby realizáciu obchodného prípadu na základe uzatvorenej zmluvy alebo ústnej dohody preukázali obidvaja obchodní partneri. V prípade dodávateľov žalobcu dodanie prác a služieb nebolo preukázané z dôvodu, že tieto spoločnosti (dodávatelia) v priebehu roku 2012 zanikli a ich účtovné doklady neboli správcovi dane predložené. Pokiaľ obchodná spoločnosť dodávateľa zanikne zlúčením tak, ako zanikla dodávateľská spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o., ktorá bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 24. 04. 2014 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť KOMETRANS, s.r.o., ktorá bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 16. 07. 2014, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FAMILI Slovakia s. r. o., ktorá bola z obchodného registra vymazaná dňa 19. 08. 2014, správca dane nemá možnosť zabezpečiť účtovnú evidenciu spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. Dodávateľská spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. už v čase, kedy správca dane preveroval dodanie tovaru neexistovala a správca dane za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaných obchodných transakcií požiadal spoločnosť KOMETRANS, s.r.o. o predloženie účtovných dokladov spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o., nakoľko predpokladal, že po zlúčení jej boli ako nástupníckej spoločnosti odovzdané. Konateľ spoločnosti KOMETRANS, s.r.o. A.J. sa vyjadril, že je dva roky bezdomovec, nemal vedomosť o tom, že bol konateľom spoločnosti, nemal ani žiadne jej účtovné doklady, ani doklady zaniknutej spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. Ku konateľovi spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. O. O.alovaný uviedol, že pokiaľ konateľ spoločnosti potvrdil, že obchod sa uskutočnil, nie je to relevantný dôkaz preukazujúci, že obchod bol aj reálne uskutočnený. Pretože dodávateľská spoločnosť v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu už právne neexistovala a konala za ňu nástupnícka spoločnosť KOMETRANS, s.r.o., správca dane požiadal túto spoločnosť o predloženie dokladov zaniknutej spoločnosti.
Predloženie dodávateľských faktúr žalobcom, ako jedným z účastníkov obchodného prípadu, nie je relevantným dôkazom o tom, že tovar mu bol dodávateľskou spoločnosťou i skutočne dodaný. Svedecká
výpoveď bez predloženia listinných dôkazov nie je dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru, resp. vykonanie služby. Tvrdenie žalobcu, že mal v skladových priestoroch, ktorých existencia nebola v priebehu daňovej kontroly preukázaná, uskladnený tovar, takisto nie je dôkazom preukazujúcim, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval všetky žalobcom predložené doklady u jeho obchodných partnerov, ale ani jeden z nich nepredložil relevantné a správcom dane overiteľné dôkazy o tom, že obchody boli uskutočnené tak, ako to deklaruje žalobca na predložených dokladoch.
32. K spoločnosti EDYMAX HOLDING a. s. žalovaný uviedol, že bol vypočutý B. Z., ktorý bol predsedom predstavenstva od 15. 04. 2010 do 20. 02. 2012 a potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr, ale účtovné doklady spoločnosti nepredložil, nakoľko nevedel, kde sa nachádzajú. Nevedel sa presne vyjadriť ani k vykonaniu prác z dôvodu, že niektoré boli vykonávané subdodávateľsky, ale názvy spoločností si nepamätal. O. K. bol predsedom predstavenstva tejto spoločnosti v období od 20. 02. 2012 do 12. 08. 2013 a taktiež sa nevedel vyjadriť k vykonaniu prác z dôvodu, že boli vykonané subdodávateľsky, ale názvy dodávateľských spoločností si nepamätal, pričom doklady odovzdal štatutárnemu zástupcovi spoločnosti R.P.K Holging, a. s. O. D. ako predseda predstavenstva tejto spoločnosti je bezdomovec a miesto jeho pobytu nie je známe. Zástupcovia spoločnosti EDYMAX HOLDING a. s. a ani nástupníckej spoločnosti R.P.K Holging, a. s. správcovi dane účtovné doklady nepredložili, a teda nemal možnosť uskutočnenie prác v prospech žalobcu preveriť. Obchodní partneri žalobcu nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy o tom, že tovar žalobcovi dodali, resp., že vykonali práce v jeho prospech, čo bolo dôvodom, že správca dane neuznal za preukázateľné ani doklady predložené žalobcom, pretože zrealizovaný obchodný prípad musí byť preukázaný oboma obchodnými partnermi, tak dodávateľom ako aj odberateľom. Obchodná spoločnosť môže zabezpečovať svoju činnosť subdodávateľským spôsobom, ale musí ju vedieť relevantným a správcom dane overiteľným spôsobom preukázať, čo sa v prípade žalobcu nestalo.
K postupu správcu dane v súvislosti s preverovaním odvozu kontaminovanej zeminy žalovaný uviedol, že správca dane si preveroval skutočnosti súvisiace s odvozom kontaminovanej zeminy na Okresnom úrade Bardejov nie z dôvodu, aby zasiahol do majetkových práv žalobcu a privodil mu negatívne následky, ale z dôvodu získania ďalších informácií súvisiacich s odstraňovaním a odvozom kontaminovanej zeminy, pretože spoločnosť EDYMAX HOLDING a. s., ktorá mala odstránenie a odvoz zeminy zabezpečiť, túto skutočnosť nepreukázala.
33. Vykonanie sprostredkovateľskej činnosti v sume 80.173,12 eur v súvislosti s predajom pozemku v Bardejove spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. nebolo preukázané. Napriek tomu, že zástupcovia spoločnosti Arios, s.r.o. vykonanie sprostredkovateľskej činnosti potvrdili, správca dane si preveroval jej poskytnutie u kupujúceho, teda v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., ktorá uviedla, že o predaji nehnuteľnosti v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 29. 11. 2011 rokovala iba so žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti.
34. Žalovaný vo svojej rozhodovacej činnosti prihliadol na všetky právne a skutkové okolnosti prípadu a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Daňovú kontrolu vykonal správca dane, ktorý priebeh a zistené skutočnosti spolu s ich vyhodnotením popísal v protokole z daňovej kontroly a uviedol ich vo svojom rozhodnutím. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nemohol uvádzať iné, ako správcom dane zistené skutočnosti. Pokiaľ žalobca opakovane označuje postup správcu dane a žalovaného ako nezákonný, je potrebné, aby svoje námietky konkretizoval, v čom vidí nerešpektovanie jeho základného práva na súdnu a inú ochranu. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly účtovné doklady a že svedkovia vo svojich výpovediach uskutočnenie stavebných prác pre žalobcu potvrdili, nie je dôkazom o ich reálnom uskutočnení, pretože zástupcovia dodávateľskej spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne doklady, ktorými by svoje tvrdenia preukázali. Potvrdenie svedkov o tom, že vystavili a podpísali faktúry, pričom si nevedeli spomenúť, akým spôsobom a kým boli práce vykonané, nie je dostatočným dôkazom na to, aby správca dane vyslovil záver, že fakturované práce boli reálne uskutočnené spoločnosťami uvedenými na predložený faktúrach ako dodávatelia.
Žalovaný nezistil, že by správca dane pri výkone daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že žalobca s vyhodnotením zistených skutočností nesúhlasil, neznamená, že správca dane
a žalovaný postupovali v rozpore s platnými právnymi predpismi. V rámci vykonaného dokazovania sa nepodarilo preukázať tvrdenia žalobcu z dôvodov na strane dodávateľských spoločností, t. j. ich zániku v priebehu rokov 2013 a 2014.
35. V záverečnej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v priebehu odvolacieho konania nezistil, že by správca dane v priebehu daňovej kontroly získal dôkazy nezákonným spôsobom a žalobca ani neuviedol, ktoré dôkazy boli podľa jeho názoru získané takýmto spôsobom. Žalovaný bol toho názoru, že správcom dane zistené skutočnosti posúdil správne a v zmysle platných právnych predpisov. Tým, že žalobca predložil správcovi dane ku kontrole faktúry vystavené dodávateľskými spoločnosťami, ešte nepreukázal, že tovar, resp. služby mu v zmysle týchto faktúr preukázateľne dodali spoločnosti, ktoré sú uvedené na týchto faktúr ako dodávatelia.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol .
V. Ďalší priebeh súdneho konania
36. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 01. 12. 2017 podal právny zástupca žalobcu repliku zo dňa 19. 03. 2018. Uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu každé jedno rozhodnutie dostatočne a preskúmateľne odôvodniť a súčasne sa zaoberať každou vecou. Žalovaný a správca dane prevzali informácie z iných daňových kontrol bez toho, aby ich ďalej rozvinuli a uviedli, aké rozhodné skutočnosti mu z nich vyplynuli a ktoré považuje za rozhodné v tomto konaní. Skopírovanie tvrdení a ich označenie za rozhodný podklad pre rozhodnutie je nanajvýš nedostatočné, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako takého. Žalobca predložil podklady vo forme listín, vyjadrení a relevantných dokumentov na preukázanie ekonomickej činnosti so svojimi obchodnými partnermi a zdaniteľné plnenie jednoznačne preukázal. Ak správca dane a žalovaný mali v úmysle mimo zákonného rozsahu rozšíriť dôkaznú povinnosť žalobcu, mohli si konkrétne podklady od žalobcu vyžiadať. Zo všetkých dôkazov, ktoré si daňové orgány zabezpečili v priebehu konania, vyňali len tie, ktoré svedčia v neprospech žalobcu a účelovo ich vykladali, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Je možné badať rozpory v tvrdeniach žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal uskutočnenie obchodných prípadov, pričom zároveň tvrdí, že žalobca tieto obchody preukázal a otázny ostal obchodný partner žalobcu.
Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2011, v ktorom tento súd riešil otázku dôkazného bremena daňového subjektu. Opätovne poukazoval na nemožnosť vyvodzovania dôsledkov voči žalobcovi pre nesplnenie povinností iných obchodných spoločností, aj keď sa jednalo o bývalých priamych obchodných partnerov, na ktorých žalobca nemá žiadny dosah. Žalovaný si do značnej miery protirečí, nakoľko na jednej strane uvádza, že listinné podklady sú relevantné len súčasne s inými a na druhej strane izoloval svedecké výpovede svedčiace v prospech žalobcu a uviedol, že sú nedostatočné bez listinných podkladov. Listinné dôkazy v spojení so svedeckými výpoveďami však mal žalovaný k dispozícii a tieto úmyselne a obštrukčne prehliadol. Rozhodnutie žalovaného sa tak stáva v argumentačnej rovine absolútne nepreskúmateľným, nakoľko ani sám žalovaný nevie z tvrdení uvedených v odôvodnení jeho rozhodnutia pochopiť, ako, na základe čoho a s poukazom na čo, rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné a nelogické. Správne orgány sú povinné zaoberať sa prípadnými rozpormi alebo nezrovnalosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a dať dostatočný časový priestor žalobcovi na dodatočné preukázanie v presne špecifikovanom rozsahu určenom správnymi orgánmi. S postupom správnych orgánov sa nemožno stotožniť, nakoľko nevychádza z dostatočného zistenia skutkového stavu a ich závery sú pochybné, svojvoľné a celkom zjavne presahujúce rámec zákonom dovolenej správnej úvahy.
37. Žalovaný v podaní zo dňa 17. 04. 2018 uviedol, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
38. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 20. 02. 2019 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 01. 2017 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
39. Podľa § 3 ods. 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 5, 8, 9, 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
Podľa § 68 ods. 1 veta prvá, ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
Podľa § 74 os. 2, 4 veta prvá vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
40. Podľa § 2 písm. i/, j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú - písm. a/ až r/.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a/ až l/).
41. Medzi účastníkmi bol sporný výklad týchto ustanoví zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to, či sa žalobcom tvrdené dodávky služieb od spoločností Poľnonákup Bardejov s.r.o. (skladovanie repky), EDYMAX HOLDING a. s. (demontáž a sanácia troch podzemných nádrží PHM, odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy) a Arios, s.r.o. (poradenské služby a sprostredkovanie) realizovali v zmysle ním predložených faktúr a či žalobcom deklarované vynaloženie výdavkov na úhradu týchto služieb podľa predložených faktúr bolo pre daňové účely dostatočne preukázané, teda či sa jedná o daňovo uznateľné výdavky. Úlohou súdu potom bolo posúdiť postup a právne závery daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom daňovom priznaní za rok 2012 (v sume 0,- eur) a daňou zistenou správcom dane (v sume 87.288,59 eur) po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil do daňových výdavkov i výdavky za dodanie služieb (resp. prác) podľa predložených faktúr od vyššie uvedených dodávateľov, ktoré neboli v zmysle ust. § 2 písm. i/ vyššie citovaného zákona preukázané a ktoré potom nebolo možné uznať za daňové výdavky vynaložené v zmysle ust. § 19 tohto zákona na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v dôsledku čoho žalobcovi namiesto vykázanej daňovej straty v sume 83.772,47 eur v daňovom priznaní, vznikla daňová povinnosť v sume 87.288,59 eur. 42. Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú v III. časti žaloby týkajúcu sa okrem iného i dĺžky daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012.
Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie sa u žalobcu začala dňa 20. 05. 2015 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 21. 04. 2015 o daňovej kontroly, ktoré bolo preukázateľne doručené zástupcovi žalobcu dňa 27. 04. 2015 (doklad o doručení - doručenka). Dňa 26. 01. 2016 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 15. 02. 2016 spolu s výzvou zo dňa 26. 01. 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že daňová kontrola u žalobcu nepresiahla jeden rok, keď trvala od 20. 05. 2015 do 15. 02. 2016, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a tento deň sa považuje za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdenie žalobcu, že správca dane sa snažil umelo fakticky predĺžiť lehotu na vykonanie daňovej kontroly a obísť maximálnu lehotu na jej vykonanie, z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a žalobca toto svoje tvrdenie ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Už z jednoduchého porovnania dátumu začatia a ukončenia daňovej kontroly je potrebné vyvodiť záver, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 u žalobcu nepresiahla zákonom určenú lehotu jedného roka.
43. K námietke týkajúcej sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly správny súd uvádza, že v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby u žalobcu správca dane použil ako dôkaz protokoly z daňových kontrol vykonaných u žalobcu, ktoré sa týkali dane z pridanej hodnoty, a to protokol zo dňa 10. 06. 2013 z daňovej kontroly (vykonanej Daňovým úradom Bratislava), ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia máj 2012 a protokol zo dňa 12. 11. 2014 z daňovej kontroly (vykonanej Daňovým úradom Nitra), ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia január - apríl 2012, jún - august 2012 a október 2012. Toto právo správcu dane nemožno spochybniť, nakoľko vyplýva priamo z ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Využitie protokolov z dvoch daňových kontrol dane z pridanej hodnoty ako i dôkazov, ktoré boli v rámci týchto kontrol vykonané, správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 18. 11. 2015, v ktorom bol žalobca oboznámený so zisteniami v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. V tomto oznámení sú podrobne uvedené dôkazy, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za jednotlivé (mesačné) zdaňovacie obdobia roku 2012 a ktoré sa týkali deklarovaných dodávateľov žalobcu (Poľnonákup Bardejov s.r.o., EDYMAX HOLDING a. s., Arios, s.r.o.). Naviac je potrebné
konštatovať zistenie vyplývajúce z administratívneho spisu, že s dôkazmi, ktoré boli vykonané v rámci dvoch daňových kontrol dane z pridanej hodnoty (a ktoré správca dane následne využil v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012) bol žalobca, resp. jeho zástupca oboznámený už dňa 15. 05. 2013 (podľa zápisnice o ústnom pojednávaní - zdaňovacie obdobie máj 2012), ako i v protokole z daňovej kontroly zo dňa 10. 06. 2013 - zdaňovacie obdobie máj 2012 a v protokole zo dňa 12. 11. 2014 - zdaňovacie obdobie január - apríl 2012, jún -august 2012 a október 2012).
V predmetnom oznámení zo dňa 18. 11. 2015 správca dane v zmysle ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona výslovne oznámil žalobcovi, že má pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov, ktoré žalobca predložil pri daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, a to práve s poukazom na dôkazy vykonané v priebehu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za jednotlivé (mesačné) zdaňovacie obdobia roku 2012. Taktiež ho oboznámil s obsahom vykonaných dôkazov (výsluchov, miestnych zisťovaní, pojednávaní a oznámení) v rámci týchto daňových kontrol, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene znížil základ dane pri dodávkach od deklarovaných dodávateľov (Poľnonákup Bardejov s.r.o., EDYMAX HOLDING a. s., Arios, s.r.o.). K oznámeniu zo dňa 18. 11. 2015 sa žalobca vyjadril, ale zistenia správcu dane nenamietal.
Všetky tieto zistenia, ktoré správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 18. 11. 2015, boli prevzaté do protokolu zo dňa 26. 01. 2016 z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, ku ktorému sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 21. 02. 2016.
Nie je potom dôvodná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, ktoré dôkazy sa stali podkladom pre ich rozhodnutie. Z rozhodnutia správcu dane zo dňa 08. 11. 2016 jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne dôkazy a zistenia použil z dvoch daňových kontrol dane z pridanej hodnoty vykonaných u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2012 i v daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Žalovaný tieto dôkazy, zistenia a informácie získané v rámci iných daňových kontrol i žalobcu vo svojom rozhodnutí zrekapituloval. Prevzatie dôkazov a protokolov z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty bolo v súlade so základnými zásadami správy daní, ktoré sú definované v ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom daňových kontrol dane z pridanej hodnoty boli i obchodné transakcie žalobcu s jeho dodávateľmi Poľnonákup Bardejov s.r.o., EDYMAX HOLDING a. s., Arios, s.r.o. v zdaňovacom období január - apríl, máj, jún - august, október 2012 a bolo by v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania (s ktorými súvisí zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom), keby správca dane dôkazy získané v rámci týchto kontrol neprevzal do výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, ale pristúpil by k opätovnému dokazovaniu toho, čo už bolo predmetom dokazovania a čo už bolo preukázané.
S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je súd toho názoru, že námietka žalobcu týkajúca sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 nie je dôvodná. Žalobca neuviedol žiadne také relevantné tvrdenie, ktoré by sa ukázalo ako dôvodné a ktoré by bolo spôsobilé spochybniť protokol z predmetnej daňovej kontroly. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu o „strohom konštatovaní použitia výsledkov inej daňovej kontroly“, pretože žalobca bol preukázateľne podrobne oboznámený s dôkazmi, ktoré správca dane vykonal v priebehu iných daňových kontrol u žalobcu. Taktiež súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala, resp. na základe ktorej by bol povinný vysporiadavať sa v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby so zákonnosťou, resp. zrozumiteľnosťou protokolov z predchádzajúcich daňových kontrol. Podstatné je to, že žalobca bol so všetkými dôkazmi, ktoré správca dane prevzal z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty vykonaných u žalobcu podrobne oboznámený a mal možnosť s k nim vyjadriť. Využitím protokolov z iných daňových kontrol u žalobcu a prevzatím dôkazov vykonaných v rámci týchto daňových kontrol sa žalobca nemohol dostať do neistého postavenia (ako to tvrdí v žalobe), nakoľko sa jednalo o protokoly z daňových kontrol, ktoré sa týkali žalobcu a boli mu teda známe, naviac ako už súd vyššie uviedol, žalobca bol o takto získaných a použitých dôkazoch a protokoloch správcom dane upovedomený.
44. Po zistení, že daňová kontrola u žalobcu nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku a že protokol z tejto daňovej kontroly nemožno považovať za nezákonný dôkaz, sa súd zaoberal ďalšími námietkami
žalobcu, ktoré sa týkali nedostatočného a nepresného zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu veci (IV. časť žaloby).
V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 134 ods. 1 SSP (nakoľko v predmetnej veci sa nejedná o prípad podľa ust. § 134 ods. 2 SSP, kedy súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) a zameral sa na otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány.
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ust. § 3 ods. 1, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo ustanovuje, že pri správe daní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t. j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. Správou daní sa v zmysle ust. § 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona rozumie i postup súvisiaci so správnym zistením dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, medzi ktorými je príkladmo uvedený i zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť pri správe daní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno pri správe daní, teda i pri vykonávaní daňovej kontroly však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Aby daňové orgány mohli v daňovom konaní realizovať základné zásady daňového konania, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu.
45. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď správne využil získané poznatky a vykonané dôkazy v rámci daňových kontrol dane z pridanej hodnoty vykonaných u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2012 a zdaňovacie obdobie január - apríl 2012, jún - august 2012 a október 2012 a správne poukázal na ich výsledky a jednotlivé dôkazy, nakoľko žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia pri deklarovaných dodávkach služieb, resp. prác (skladovanie repky, demontáž a sanácia troch podzemných nádrží PHM, odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy, poradenské služby a sprostredkovanie) na základe faktúr od dodávateľov Poľnonákup Bardejov s.r.o., EDYMAX HOLDING a. s. a Arios, s.r.o. vystavených v roku 2012 a následne si náklady vynaložené na úhradu týchto faktúr zahrnul do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2012. Medzi účastníkmi konania však ostali sporné skutkové okolnosti žalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré správca dane ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na uznanie výdavkov na poskytnuté služby, resp. vykonané práce za daňové výdavky ovplyvňujúce základ dane.
46. Žalobca tvrdil, že repku olejnú nakúpil v decembri 2011 od dodávateľa, t. j. spoločnosti VK SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom v Košiciach a predložil faktúru č. č. 11600200 zo dňa 21. 12. 2011 vystavenú spoločnosťou VK Slovakia, s.r.o., predmetom ktorej bola dodávka repky olejnej v množstve 1.303,- ton v cene 687.984,- eur (základ dane 573.320,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 114.664,- eur) a taktiež predložil dodací list (opatrený pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi) k tejto faktúre.
Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť VK SLOVAKIA, s.r.o. od 19. 03. 2013 zmenila obchodné meno na WORLD MARKET s.r.o. a jej konateľkou sa od 08. 03. 2013 stala G. D. (s adresou v Českej
republike). Táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Falkony, s. r. o. od 14. 08. 2013, ktorej konateľom bol v tom čase Z.C.. V priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie spoločnosti Falkony, s. r. o. Bolo zistené, že zásielka adresovaná tejto spoločnosti na adresu jej sídla sa vrátila ako neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy. Taktiež sa nedostavil ani konateľ spoločnosti Z.C. (zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy). Pri preverovaní sídla spoločnosti na adrese zapísanej v obchodnom registri bolo zistené, že na adrese sa nachádza bytový dom s prevádzkami v prízemnej časti budovy, ale medzi tabuľami označujúcimi prevádzky sa nenachádzal názov spoločnosti Falkony, s. r. o.
Skladovanie repky pre žalobcu mala v priebehu roku 2012 vykonať spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. a žalobca si do daňových výdavkov za rok 2012 uplatnil náklady na jej skladovanie na základe faktúr vystavených spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. v zdaňovacom období január - júl 2012, september, október a december 2012 v sume 1.563,60 eur mesačne, čo je za desať mesiacov 15.636,- eur.
Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. zanikla dňa 24. 04. 2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou KOMETRANS, s.r.o., ktorej konateľom v tom čase bol A.J., ktorý bol vypočutý dožiadaným správcom dane (Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom) dňa 11. 08. 2014, v rámci daňovej kontroly u žalobcu, ktorá sa týkala dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až apríl, jún až august 2012 a október 2012, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. A.J. uviedol, že nemá žiadne účtovné doklady a nevie, že bol konateľom spoločnosti, býva na ulici asi 2 roky. Spoločnosť KOMETRANS, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňom 16. 07. 2014 a jej právnym nástupcom je spoločnosť FAMILI Slovakia s. r. o., ktorá bola vymazaná z obchodného registra dňom 19. 08. 2014, teda ešte predtým, ako bola u žalobcu začatá daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby.
Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 21. 02. 2016 k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 26. 01. 2016 v rámci vyrubovacieho konania požiadal Daňový úrad Prešov o výsluch svedkov L. D. a O. O.. Takýto postup bol v súlade s ust. § 21 ods. 1 a ust. § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čase, keď spoločnosť VK SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľ mala dodať repku žalobcovi, bol konateľom tejto spoločnosti L. D., ktorý bol vypočutý dňa 07. 07. 2016 dožiadaným správcom dane, t. j. Daňovým úradom Prešov pobočka Bardejov (žalobca bol o jeho výsluchu upovedomený, ale nezúčastnil sa ho). Potvrdil, že spoločnosť General Estate Development s.r.o. patrila medzi ich odberateľov, ale s odstupom času nevedel určiť obdobie a ani množstvo repky olejnej odobratej touto spoločnosťou. Nevedel, od koho túto repku nakúpili, bola dodaná na vopred určený sklad odberateľom (žalobcom) v Bardejove. Ohľadne prepravy, nakládky a vykládky uviedol, že spoločnosť žalobcu repku kupovala už priamo na sklade v Bardejove. Listinné doklady už nemal, ale správcovi dane dňa 30. 08. 2016 predložil potvrdenie o prevzatí účtovných dokladov zo dňa 08. 03. 2013, podľa ktorého G. D. (s adresou v Českej republike) potvrdila, že ako nadobúdateľ obchodného podielu v spoločnosti VK SLOVAKIA, s.r.o. prevzala všetky účtovné a daňové doklady.
Konateľom spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. v roku 2012 (kedy mala byť repka touto spoločnosťou skladovaná pre žalobcu) bol O. O., ktorý bol vypočutý dožiadaným správcom dane, t. j. Daňovým úradom Prešov, pobočka Bardejov (žalobca bol o jeho výsluchu upovedomený, ale nezúčastnil sa ho) dňa 16. 08. 2016. Uviedol, že so spoločnosťou žalobcu v minulosti spolupracovali, ale vzhľadom k odstupu času nevedel určiť obdobie, kedy sa tak stalo. Žalobca bol ich odberateľom a mal prenajaté priestory, jednalo sa o skladovacie priestory obilného sila v Bardejove, ktoré mala spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. v prenájme od spoločnosti Agro Ostrov, s.r.o. Listinné doklady už nemá, ale správcovi dane dňa 24. 08. 2016 predložil čestné vyhlásenie o prevzatí účtovných dokladov spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. zo dňa 30. 12. 2013, podľa ktorého A. G. (s adresou v Českej republike) vyhlásil, že mu bola odovzdaná všetka účtovná a právna dokumentácia a daňové doklady týkajúce sa tejto spoločnosti.
Dožiadaný správca dane, t. j. Daňový úrad Prešov teda vypočul ako svedka L. D., ktorý bol v roku 2011 konateľom spoločnosti VK Slovakia, s.r.o., ktorá mala dodať repku žalobcovi ako i Jozefa Jesenského, ktorý bol v roku 2012 konateľom spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o., ktorá mala pre žalobcu repku
skladovať. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane nepredvolal svedka O. O.. Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú, pretože správca dane, ktorý u žalobcu vykonával daňovú kontrolu využil možnosť vyplývajúcu z ust. § 21 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o výsluch tohto svedka požiadal Daňový úrad Prešov, nakoľko je nepochybné, že s poukazom na bydlisko O. O. bolo hospodárnejšie vykonať jeho výsluch dožiadaným správcom dane. Ako vyplýva zo zápisnice spísanej dožiadaným správcom dane dňa 16. 08. 2016, o vykonaní tohto výsluchu bol žalobca upovedomený, čo ani v žalobe nenamietal.
Následne po vypočutí týchto svedkov správca dane určil termín prerokovania žalobcom vznesených pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontrole, ktorého sa žalobca nezúčastnil a na tento účel si nestanovil ani zástupcu, pričom táto povinnosť mu výslovne vyplývala z ust. § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane o tomto spísal úradný záznam dňa 28. 10. 2016, čo je v súlade s ust. § 68 ods. 3 tohto zákona.
Z výpovedí týchto svedkov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o skutočnom realizovaní deklarovaných transakcií žalobcu o nákupe a skladovaní repky olejnej tak, ako sú uvedené na žalobcom predložených faktúrach a je dôvodné konštatovanie, že deklarovaným obchodom žalobcu so spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. absentuje reálny základ, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu skladovanej repky a jej prepravu. Dôkazom o potrebe skladovania repky nie je kúpna zmluvu (ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe), ani skladová karta vytlačená z počítača. Pochybnosti o celej transakcii vyvoláva už skutočnosť, ku ktorej dochádzalo na strane deklarovaných dodávateľov žalobcu, a to zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena konateľa v krátkom časovom slede. V prípade týchto častých zmien je pre správcu dane nemožné, aby získal účtovú evidenciu zaniknutých spoločností, o čo sa snažil i v prípade deklarovaného skladovania repky, ale právni nástupcovia spoločnosti Poľnonákup Bardejov, s.r.o. boli vymazaní z obchodného registra ešte pred tým, ako sa daňová kontrola u žalobcu začala. Správca dane preto predvolával i konateľov nástupníckych spoločností, ktorí však už o deklarovaných obchodných transakciách nemali žiadnu vedomosť a neposkytli ani účtovnú evidenciu.
Správca dane na základe týchto zistení dospel k záveru, že skladovania repky bolo len formálne deklarované faktúrami, ktoré bez ďalších navzájom preukázaných skutočností nie sú dôkazom toho, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili. Na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. za skladovanie repky si potom žalobca neoprávnene uplatnil do daňových výdavkov v zmysle ust. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sumu 13.030,- eur, ktorá nie je v zmysle ust. § 2 písm. i/ tohto zákona výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaloženým daňovníkom a z tohto dôvodu správca dane potom zvýšil žalobcovi o túto sumu základ dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012.
47. Žalobca si do daňových výdavkov uplatnil i náklady na úhradu dvoch faktúr (č. 12010005 zo dňa 29. 02. 2012 a 12010009 zo dňa 29. 02. 2012) vystavených spoločnosťou EDYMAX HOLDING a.s. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Predmetné faktúry mali byť vystavené na základe zmluvy o dielo 08. 01. 2012 a 10. 01. 2012, ktoré však žalobca správcovi dane nepredložil, preto nebolo možné zistiť, čo bolo ich predmetom a aké podmienky si účastníci zmluvy dohodli. Na základe zmluvy zo dňa 08. 01. 2012 mala byť dodávateľom pre žalobcu vystavená faktúra č. 12010009 zo dňa 29. 02. 2012 s predmetom fakturácie odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy v sume 234.000,- eur (základ dane v sume 195.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 39.000,- eur). V súvislosti s touto faktúrou žalobca predložil i preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela vyhotovený na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 08. 01. 2012, ktorý bol spísaný dňa 29. 02. 2012, pričom žalobcu zastupoval konateľ a spoločnosť EDYMAX HOLDING a.s. ako zhotoviteľ bola zastúpená predsedom predstavenstva B. Z..
Na základe zmluvy zo dňa 10. 01. 2012 mala byť dodávateľom pre žalobcu vystavená faktúru č. 12010005 zo dňa 29. 02. 2012 s predmetom fakturácie demontáž a sanácia podzemných nádrží PHM v sume 306.000,- eur (základ dane v sume 255.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 51.000,- eur). V súvislosti s touto faktúrou bol predložený i preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela vyhotovený na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 10. 01. 2012, ktorý bol spísaný dňa 29. 02. 2012, pričom žalobcu (objednávateľ) zastupoval konateľ a spoločnosť EDYMAX HOLDING a. s. (zhotoviteľ) bola zastúpená predsedom predstavenstva B. Z..
Je potrebné konštatovať, že vykonanie a dodanie prác uvedených na týchto faktúrach, t. j. odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy v sume 234.000,- eur, demontáž a sanácia podzemných nádrží PHM v sume 306.000,- eur (v oboch prípadoch vrátane dane z pridanej hodnoty) nie je preukázané existenciou faktúr, ale ani predložením preberacích protokolov o prevzatí a odovzdaní diela. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti EDYMAX HOLDING a.s. vyplýva, že štatutárnym zástupcom spoločnosti (predseda predstavenstva) bol B. Z., ktorému funkcia skončila 20. 02. 2012 a následne bol predsedom predstavenstva O.J. (vznik funkcie 20. 02. 2012). Obaja boli vypočutí dňa 01. 04. 2014 dožiadaným správcom dane, t. j. Daňovým úradom Trenčín za účasti konateľa žalobcu v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia január - apríl, jún - august a október 2012, čo vyplýva z protokolu z tejto daňovej kontroly zo dňa 12. 11. 2014. Obaja potvrdili vykonávanie stavebných prác, ktoré podľa B. Z. vykonávali zamestnanci spoločnosti a subdodávatelia a podľa O.J. všetko riešili developeri a subdodávatelia. Ani jeden z týchto svedkov sa nevedel k veci bližšie vyjadriť, neoznačil žiadnych subdodávateľov, neoznačil konkrétne práce, resp. činnosti, ktoré mali byť vykonané a dodávateľom fakturované žalobcovi, preto ich výpovede nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za dôkaz, že práce podľa predmetných dvoch faktúr žalobcovi dodala spoločnosť EDYMAX HOLDING a. s. Daňové orgány nespochybnili, že by fakturované práce nemohli byť vykonané subdodávateľmi, ale v takom prípade, bolo potrebné týchto subdodávateľov riadne označiť a predložiť dôkazy o tom, že práce boli vykonané subdodávateľmi.
S poukazom na predmet fakturovaných prác, t. j. odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy, demontáž a sanácia podzemných nádrží PHM je súd toho názoru, že vykonanie týchto špecifických činností musí byť riadne zdokumentované už aj vzhľadom na ich charakter, a keďže žalobca žiadne relevantné doklady preukazujúce realizáciu fakturovaných prác nepredložil, správca dane ich realizáciu preveroval i na príslušných orgánoch štátnej správy, resp. samosprávy, ktoré však nemali o realizácii fakturovaných prác žiadne informácie. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ žalobcu, t. j. spoločnosť EDYMAX HOLDING a.s. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R.P.K. Holding, a.s. ku dňu 13. 08. 2013, kedy bola i vymazaná z obchodného registra. Štatutárnym zástupcom spoločnosti R.P.K. Holding, a. s. (predseda predstavenstva) bol v tom čase O. D., o vypočutie ktorého požiadal správca dane Daňový úrad Trenčín v rámci daňovej kontroly dane pridanej hodnoty u žalobcu. Jeho vypočutie však nebolo možné, nakoľko sa jedná o osobu bez domova a jeho pobyt sa nepodarilo zistiť. Správca dane teda účtovné doklady a dôkazy nezískal ani od Jána Kochana, ale ani od P. I. (ktorý je v mieste svojho bydliska neznámy a nebolo ho možné ani predviesť nakoľko podľa zistení polície s zdržuje v Českej republike), ktorý bol až do 25. 10. 2013 predsedom dozornej rady spoločnosti R.P.K. Holding, a. s., ktorá bola dňa 26. 10. 2013 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.
Na preukázanie vykonania a dodania prác vo fakturovanej cene nemôže postačovať predloženie samotných faktúr, resp. protokolov o prevzatí a dodaní prác a žalobca, ktorý si výdavky vynaložené na úhradu týchto faktúr uplatnil do výdavkov spôsobilých znížiť jeho daňový základ rozhodujúci pre určenie daňovej povinnosti, mal preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené dodávateľom podľa predložených faktúr. Žalobca teda nepreukázal materiálnu stránku obchodu s deklarovaným dodávateľom, ale vykonaným dokazovaním zameraným na preverenie žalobcom predložených dokladov boli preukázané vážne pochybnosti o zhode fakturovaného plnenia so skutočnosťou, v dôsledku čoho neexistuje vecná súvislosť medzi fakturovanými prácami (službami) a vykonanou odplatou žalobcu za ne. S poukazom na uvedené potom nemohli byť výdavky žalobcu na úhradu predmetných dvoch faktúr vystavených spoločnosťou EDYMAX HOLDING a. s. ako dodávateľom uznané za oprávnené a preukázané daňové náklady v súlade s ust. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové orgány dôvodne odmietli uznať výdavky na úhradu týchto faktúr za daňovo uznateľné výdavky žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, keď nielenže nepreukázal, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené dodávateľom, resp. subdodávateľom (žalobca ani žiadneho neoznačil) podľa predmetných faktúr, ale nepreukázal ani to, či zdaniteľné plnenie bolo vôbec uskutočnené. Súd je toho názoru, že vykonanie tak špecifických prác ako je odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy a demontáž a sanácia podzemných nádrží PHM vo fakturovanej cene spolu 540.000,- eur (vrátane dane z pridanej hodnoty) musí byť riadne zdokumentované a preukázané, čo v predmetnej veci úplne absentuje.
Naviac, pochybnosti o celom žalobcom deklarovanom obchode so spoločnosťou EDYMAX HOLDING a.s. vyvoláva i zistenie súdu vyplývajúce z výpisu z obchodného registra spoločnosti EDYMAX HOLDING
a. s., a to, že osoba s menom C.F. s tam uvedeným bydliskom bola členom predstavenstva uvedenej spoločnosti s dátumom vzniku funkcie 15. 04. 2010 do 12. 08. 2013 a osoba s tým istým menom a bydliskom zastupovala spoločnosť žalobcu na pojednávaní dňa 15. 05. 2013 v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 na základe plnej moci udelenej žalobcom dňa 30. 04. 2013, pričom sa táto osoba ako zástupca žalobcu vyjadrovala k obchodom žalobcu so spoločnosťou Arios, s.r.o.
48. Do daňových výdavkov si žalobca uplatnil i výdavky na úhradu faktúry č. 120100169 zo dňa 24. 05. 2012 na sumu 36.515,52 eur (základ dane v sume 30.429,60 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 6.085,92 eur) a faktúry č. 120100170 zo dňa 24. 05. 2012 na sumu 62.313,60 eur (základ dane v sume 51.928,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 10.385,60 eur), ku ktorej bol vystavený dobropis pod č. 120200005 zo dňa 31. 12. 2012 na sumu 2.621,38 eur (základ dane v sume 2.184,48 eur + daň z pridanej hodnoty 436,90 eur). V oboch prípadoch sa jednalo o faktúry vystavené spoločnosťou Arios, s.r.o. ako dodávateľom (partner) pre žalobcu ako odberateľa (majiteľ pozemku) na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní zo dňa 31. 05. 2010 týkajúcej sa projektu: pozemok Bardejov. Predmetom zmluvy bol záväzok partnera (Arios, s.r.o.) poskytovať žalobcovi ako majiteľovi pozemku odborné poradenstvo vo všetkých oblastiach týkajúcich sa hľadania záujemcov o kúpu a zároveň aj samotného predaja pozemku a samostatne vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby svojou podporou zaobstaral pre majiteľa príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja pozemku. V zmluve bolo zároveň dohodnuté, že partner O.. O. D. je povinný oznamovať majiteľovi bez zbytočného odkladu všetky okolnosti dôležité pre rozhodovanie majiteľa a pre ďalší vývoj hľadania záujemcu. Majiteľ, teda žalobca sa zaviazal oznamovať partnerovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie kúpnej zmluvy na predmetný pozemok v Bardejove. Tento pozemok žalobca predal spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 11. 2011, čomu predchádzalo uzavretie zmluvy o developerskej činnosti (projekt Bardejov) zo dňa 04. 04. 2011 medzi spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. a žalobcom v znení dodatkov č. 1 a 2 a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (projekt Bardejov) v znení dodatkov č. 1 a 2 medzi tými istými účastníkmi. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadny dôkaz o plnení predmetu zmluvy o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní zo dňa 31. 05. 2010 ohľadne pozemku v Bardejove. V rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 správca dane, t. j. Daňový úrad Bratislava vykonal dňa 08. 11. 2012 miestne zisťovanie v spoločnosti Arios, s.r.o. a O.. O. D. potvrdil, že zdaniteľné obchody podľa zmluvy o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní zo dňa 31. 05. 2010 boli uskutočnené a fakturované faktúrami č. 120100169 zo dňa 24. 05. 2012 č. 120100170 zo dňa 24. 05. 2012. Zástupca spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. však pri miestnom zisťovaní, ktorá vykonal Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave dňa 08. 03. 2013 taktiež v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 uviedol, že spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. rokovala o predaji nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 29. 11. 2011 len so spoločnosťou žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu (C.F.) sa na pojednávaní dňa 15. 05. 2013 vyjadril, že sprostredkovanie predaja pozemku sa uskutočnilo, ale vzhľadom k platbám prišlo k odstúpeniu od zmluvy a nenárokujú si vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie, teda máj 2012. Žalobcovi nemohli byť uznané ako daňové výdavky náklady na úhradu faktúr č. 120100169 zo dňa 24. 05. 2012 č. 120100170 zo dňa 24. 05. 2012 (v spojení s dobropisom č. 120200005 zo dňa 31. 12. 2012), nakoľko žalobca okrem týchto faktúr a zmluvy o poskytovaní poradenských služieb a o sprostredkovaní zo dňa 31. 05. 2010 ohľadne pozemku v Bardejove nepredložil žiadne podklady, na základe ktorých boli fakturované sumy vyčíslené a nepredložil ani prílohy preukazujúce súpis a rozsah dodaných služieb. Správca dane využil i dôkazy získané v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 a zistil, že s poukazom na dôkazy získané v rámci tejto daňovej kontroly nemohlo dôjsť k dodaniu poradenských služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom pri predaji pozemku tak, ako to deklaroval žalobca na základe predmetných faktúr od dodávateľa. Pokiaľ žalobca vynaložil výdavky na úhradu týchto faktúr, tieto výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky, pretože ich vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
49. V predmetnej veci, s poukazom na obsah administratívneho spisu, je správny súd rovnako ako daňové orgány toho názoru, že reálne uskutočňovanie fakturovaného plnenia pre žalobcu, teda dodanie služieb (skladovanie repky, odvoz a spracovanie kontaminovanej pôdy, demontáž a sanácia podzemných nádrží PHM, poradenské služby pri predaji nehnuteľnosti) nebolo preukázané, a to ani samotným daňovým subjektom (žalobcom) a ani vykonaným šetrením správcu dane. Konatelia, resp. bývalí konatelia alebo štatutárni zástupcovia spoločností, ktoré mali žalobcovi služby a práce
dodať nemali dostatočné vedomosti o riadnom fungovaní ich spoločností a konatelia nástupníckych spoločností sa k samotným dodávkam nevedeli a ani nemohli vyjadriť a nemali ani účtovníctvo spoločností, s ktorými mal žalobca v roku 2012 obchodovať a ktorých boli právnymi nástupcami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na skutočnosť, že na strane dodávateľov žalobcu v roku 2013, resp. 2014 dochádzalo nezvyčajne často a opakovane k zlučovaniu týchto spoločností a ich následnému zániku a výmazu z obchodného registra. Toto však nemožno pripísať na vrub žalobcu a neurobili to ani daňové orgány, i keď uvedená skutočnosť vyvoláva vážne pochybnosti o žalobcom deklarovaných transakciách v zmysle ním predložených faktúr. Nepochybne však bolo povinnosťou žalobcu, aby si i od svojich deklarovaných dodávateľov zabezpečil dostatok hodnoverných (teda takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov v prípade daňovej kontroly, ktorú je možné vykonávať v relatívne dlhom časovom úseku po skončení zdaňovacieho obdobia. Žalobca tak neurobil, nakoľko listinné doklady ním predložené, nepochybne nepreukazujú dodanie služieb (prác) zo strany deklarovaných dodávateľov. Na základe vyššie uvedených zistení potom správca dane vyvodil záver v tom zmysle, že neuznal výdavky žalobcu za dodanie služieb a prác, ktoré mali žalobcovi v roku 2012 dodať spoločnosti Poľnonákup Bardejov, s.r.o., EDYMAX HOLDING a. s. a Arios, s.r.o. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je súd toho názoru, že námietky vznesené žalobcom v IV. časti žaloby týkajúce sa nedostatočne, resp. nepresne zisteného a vyhodnoteného skutočného stavu veci nemožno považovať za dôvodné.
50. Za nedôvodné treba považovať i námietky týkajúce sa neodôvodneného prenesenia dôkazného bremena na žalobcu. Je potrebné uviesť, že daňový subjekt má v daňovom konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť svoje tvrdenie preukázať, pričom povinnosťou správcu dane je tieto tvrdenia preveriť v súlade s prejednacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v daňovom konaní. Preverovaním žalobcom deklarovaných obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a dôvodne konštatoval, že dodanie služieb a prác od uvedených spoločností žalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sama skutočnosť, že žalobca predložil doklady (faktúry, zmluvy, protokoly), ešte neznamená, že služby a práce mu boli skutočne vyššie označenými spoločnosťami a v deklarovanom rozsahu i dodané. Na základe zisteného skutkového stavu i súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a to, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky fakturovaných služieb a prác od deklarovaných dodávateľov. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie služieb a prác žalobcovi, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo možné ani výdavky vynaložené na úhradu faktúr za tieto dodávky uznať ako daňové výdavky, a to s poukazom na ust. § 19 a ust. § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie služieb a prác a zaplatenie ceny za ne musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia služieb a prác. V danom prípade vykonané dokazovanie poukazuje na záver, že doklady, ktoré žalobca predložil v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 neboli vystavené a vyhotovené na reálnom základe, čo je základnou podmienkou pre uplatnenie daňovo uznateľného výdavku, resp. žalobca v daňovom, ani v súdnom konaní nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu, napriek tomu, že daňové orgány mu poskytli dostatočný priestor a vyzývali ho na to, aby preukázal, že ním predložené faktúry boli vystavené na základe skutočného plnenia. Žalobca počas daňovej kontroly predložil faktúry, v ktorých opísaný obsah zdaniteľného obchodu nebol preukázaný, a to ani po stránke hodnovernosti identifikácie skutočného poskytovateľa služby, pričom toto bola jednoznačne jeho dôkazná povinnosť. Procesná povinnosť znášať dôkazné bremeno pri obchodných spoločnostiach v spojení so zásadou poctivého obchodného styku, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj podnikateľská obozretnosť a primeraná starostlivosť o získanie dostupných informácií (napríklad preventívne overenie spôsobilosti svojho dodávateľa na vykonanie požadovaných prác), pôsobí pozitívne na odstránenie rizika podnikateľa už v čase každého jeho právneho vzťahu, ktorého plnenie podlieha priamej či nepriamej dani.
51. Z ust. § 2 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012 jednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (ust. § 2 písm. i/ vyššie citovaného zákona) a v ust. § 19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.
52. Nedôvodné sú i námietky žalobcu týkajúce sa prekročenia medzí zákonom dovolenej správnej úvahy a porušenie zásady dvojinštančnosti daňového konania. Po preverení dôkazov, ktoré predložil žalobca v rámci daňovej kontroly a dôkazov, ktoré boli získané v rámci daňových kontrol dane z pridanej hodnoty u žalobcu, resp. vykonané v rámci tejto daňovej kontroly je dôvodný záver správcu dane, že neboli splnené podmienky na to, aby správca dane uznal výdavky vynaložené žalobcom na úhradu predmetných vyššie uvedených faktúr za daňovo uznateľné výdavky. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu je potrebné konštatovať, že správca dane nepreukazuje nepravdivosť predloženej dokumentácie, ale je to práve žalobca ako daňový subjekt, ktorý preukazuje, že splnil podmienky pre uznanie ním deklarovaných výdavkov na úhradu faktúr za dodanie služieb za daňovo uznateľné výdavky a toto žalobca nesplnil z dôvodov, ktoré sú podrobne rozobraté v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.
53. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie roku 2012 v sume 87.288,59 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 11. 2016 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 2 písm. i/, § 19 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia.
Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
Nebola porušená ani zásada dvojinštančnosti daňového konania, nakoľko o odvolaní žalobcu rozhodol odvolací orgán, t. j. žalovaný, ktorý postupoval v zmysle ust. § 74 vyššie citovaného zákona a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu, ktorý zodpovedal požiadavke vyplývajúcej z odvolania žalobcu. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho (teda i daňového) orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz
proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uznania výdavkov za daňovo uznané výdavky podľa ust. § 19 a § 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
Žalobca citoval v podanej žalobe časti niektorých starších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, resp. i rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu ČR. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom by bola zhoda skutkového stavu predmetnej veci s rozhodnutiami, ktoré v žalobe uvádza. Naopak správny súd zistil, že napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 82/2007 (žalobca v žalobe uvádza sp. zn. Sžf 82/2007) neobsahuje časť, ktorú žalobca v žalobe cituje a týka sa vývozu tovaru z územia SR a uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Taktiež žalobca uvádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 149/2000, pričom správne mal byť rozsudok sp. zn. 4 Sž 149/1999, ktorý sa týka colného dohľadu. V rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 S 77/93 sa jednalo o udelenie súhlasu na zriadenie reštauračného zariadenia v obci a vec bola posudzovaná podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V ďalšom rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. M-Sž doV 1/00, ktorého časť žalobca citoval, sa súd zaoberal vznikom daňovej povinnosti v roku 1997 pri odkúpení pohľadávky za účinnosti zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s poukazom na princíp právnej istoty. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžhuv 5/2008 sa súd zaoberal správnou úvahou pri posudzovaní technického stavu veci. Podľa názoru súdu v predmetných rozsudkoch, resp. i v ďalších rozsudkoch, na ktoré žalobca poukazoval, bola riešená iná skutková situácia a ani v jednom prípade sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. vykonanie služieb a prác v prospech odberateľa (ako v tomto prípade) ako i deklarovaný dodávateľ služieb a prác. 54. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
55. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
56. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.