Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-125-2018.pdf
PDF · 130.03 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/125/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Slovmadcars, s.r.o., so sídlom Horná Mičiná 213, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 991 649, právne zast. JUDr. Karína Uhrínová, advokátka, Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zast. JUDr. Radko Petruňo, advokát, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 362,61 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/8/2018-136 zo dňa 10. augusta 2018 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/8/2018-136 zo dňa 10. augusta 2018 v časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/8/2018-136 zo dňa 10. augusta 2018 v časti tretej výrokovej vety m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,46 %.
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 33,34 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 264 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu druhou výrokovou vetou zamietol. O nároku na náhradu trov konania treťou výrokovou vetou rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 16.02.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 362,61 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 362,61 Eur od 05.05.2017 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 06.04.2017 došlo vo F. na Nám. SNP ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Renault Megane Grandtour, ev. č. W. XXX S. (ďalej len ako „Poškodené OMV“), ktoré v čase nehody patrilo N. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „Poškodený“). Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou OMV s ev. č. F. XXX F., ktorého vlastníčkou bola I. C., pričom predmetné vozidlo bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku dopravnej nehody bol Poškodený nútený si dať Poškodené OMV opraviť a keďže Poškodený toto svoje vozidlo používal na zabezpečenie pracovných a súkromných potrieb, na čas od 25.04.2017 do 02.05.2017 si prenajal od žalobcu náhradné vozidlo zn. Volkswagen Golf 1,2 TSI Comfortline, ev.č. H. XXX Q. (ďalej len ako „Náhradné OMV“), pričom výška nájmu predstavovala sumu 66 Eur s DPH za každý deň, bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov. Poškodený listom zo dňa
25.04.2017 oznámil žalovanému, že si zapožičiava Náhradné OMV a to na dobu nevyhnutnú, počas ktorej sa Poškodené vozidlo bude opravovať v zmluvnom autoservise Auto Adex s.r.o., Zvolen (ďalej len ako „Autoservis“). Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca dňa 02.05.2017 poškodenému faktúru v sume 528 Eur za celkom 8 dní nájmu Náhradného OMV. Poškodený listom zo dňa 28.04.2017 oznámil žalovanému svoj súhlas k zaslaniu poistného plnenia za prenájom Náhradného OMV v prospech žalobcu. Žalovaný oznámil Poškodenému listom zo dňa 04.05.2017, že dňa 04.05.2017 ukončil potrebné šetrenie na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 165,39 Eur, pričom priznal poistné len za 4 dni trvania nájomného vzťahu a len vo výške 44 Eur s DPH, kedy odpočítal prevádzkové náklady počas doby prenájmu Náhradného OMV v sume 10,61 Eur z dôvodu, že Poškodené OMV nebolo počas opravy používané. Oproti uplatnenej sume z faktúry tak plnenie krátil o 362,61 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný postupoval neoprávnene, nakoľko Poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v Autoservise, ktoré sú závislé od ďalších faktorov ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide teda o objektívne okolnosti, ktoré existujú nezávislé od vôle a konania poškodeného.
3. Okresný súd zrekapituloval vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.05.2017 a listom z toho istého dňa oznámil Poškodenému, že mu bude poukázané poistné plnenie vo výške 165,39 Eur. Predmetné plnenie priznal len za 4 dni trvania nájmu pri nájomnom 44 Eur/deň, t.j. celkom 176 Eur, od čoho odpočítal sumu 10,61 Eur, ktoré predstavujú výdavky na prevádzku Poškodeného OMV a pokles jeho všeobecnej hodnoty, ku ktorým by došlo počas doby nájmu Náhradného OMV (ďalej len ako „Amortizácia“). Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu Náhradného vozidla, žalovaný skrátil poistné plnenie na 4 dni podľa rozvrhu vykonaných prác, pričom zohľadnil aj dobu potrebnú na dodanie náhradných dielov. Z faktúry Autoservisu jednoznačne vyplýva, že dátum dodania tovaru a poskytnutia služby bol 27.04.2017, ktorý deň považuje žalovaný za deň odovzdania opravovaného vozidla späť Poškodenému, pričom podľa ustálenej judikatúry je poisťovateľ povinný poskytnúť náhradu iba v rozsahu, v akom boli náklady vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradného vozidla, t.j. po dobu, kedy je vozidlo v oprave. Čo sa týka výšky nájmu, žalovaný neakceptoval sumu 66 Eur z dôvodu jej neprimeranosti, pričom priznal poistné plnenie vo výške 44 Eur za jeden deň, ktorú sumu považuje za primeranú cenu nájomného za prenájom vozidla danej triedy v príslušnom regióne. Rovnako ako žalobca poukázal žalovaný na judikatúru (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 7/1992 a tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 3/2015 z 28.06.2016), v zmysle ktorej „skutočnou škodu spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt nahradiť iba v rozsahu, v akom boli náklady vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému.... Rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti...V danom prípade žalovaný priznal poistné plnenie za nájom do 28.04.2017, čo je deň nasledujúci po dni, kedy mala byť podľa faktúry o oprave vozidla oprava ukončená, pričom je toho názoru, že dal Poškodenému dostatočný priestor na vyzdvihnutie si vozidla z opravy a na vrátenie Náhradného OMV. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že postupoval správne a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. K vyjadreniu žalovaný priložil faktúru Autoservisu č.2017043 zo dňa 27.04.2017 Poškodenému na sumu 2 727,11 Eur.
4. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že v prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný spochybnil pred druhým pojednávaním. Žalovaný poukázal na to, že ak Poškodený za nájom Náhradného OMV nezaplatil cenu nájmu, v jeho majetkovej sfére doposiaľ nenastala žiadna ujma (škoda) a potom mu nárok na náhradu škody doposiaľ nevznikol a predmetom Pôvodnej zmluvy o postúpení pohľadávky bola potom neexistujúca pohľadávka a žalobca sa potom nemohol stať veriteľom žalovanej pohľadávky. Okresný súd považoval za správnu argumentáciu žalovaného o tom, že skutočná škoda mohla Poškodenému vzniknúť až zmenšením majetku Poškodeného, t.j. zaplatením nájomného za Náhradné OMV (pričom od účelne a nevyhnutne zaplateného nájomného je potrebné ešte odpočítať sumu zodpovedajúcu Amortizácii Poškodeného OMV, ku ktorej pre jeho nepoužívanie nedošlo, ale došlo k nej na Náhradnom OMV) a preto na druhom pojednávaní súd skutočnosť zaplatenia nájomného, aj vzhľadom na to, že žalobca dovtedy na túto námietku žalovaného písomne nereagoval, skúmal, pričom žalobca na pojednávaní predložil doklad zo dňa 10.08.2018 o úhrade nájomného za Náhradné OMV v žalovanej sume 362,61 Eur a Novú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.08.2018. Podľa názoru súdu nebola žaloba až do druhého pojednávania (dňa 10.08.2018) podaná dôvodne, nakoľko škoda v majetkovej sfére Poškodeného vznikla až dňom 10.08.2018, kedy Poškodený uhradil (minimálne v časti žalovanej sumy) nájom za
náhradné OMV a aktívna vecná legitimácia žalobcu bola daná až následne okamihom, kedy Poškodený postúpil svoju takto vzniknutú pohľadávku na žalobcu (taktiež 10.08.2018). Nakoľko je však v zmysle § 217 ods. 1 CSP pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, okresný súd mal v deň vyhlásenia rozsudku (10.08.2018) aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú.
5. Okresný súd upozornil, že vzhľadom na to, že vznik škody nastal až dňa 10.08.2018, má to vplyv vo vzťahu k ďalšej spornej otázke, či sa žalovaný dostal do omeškania s povinnosťou poskytnúť poistné plnenie a či žalobca má nárok na úroky z omeškania. Podľa názoru okresného súdu, ak ku škode došlo až dňa 10.08.2018, žalovaný sa potom nemohol dostať do omeškania dňa 05.05.2017 s plnením jeho povinností, tak ako to tvrdí žalobca v žalobe. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Predmetné ustanovenie ods. 6 § 11 ZoPZP ukladá žalovanému ako poisťovateľovi bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný a (b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný dňa 04.05.2017 v zákonnej lehote skončil šetrenie a listom z tohto dňa oznámil žalovaný Poškodenému aj dôvody poníženia poistného plnenia v sume 362,61 Eur. Podľa § 11 ods.7 ZoPZP je poisťovateľ (žalovaný) povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (čo žalovaný v zistenom rozsahu 165,39 Eur aj poskytol) alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (čo však nastane až po právoplatnosti tohto rozsudku). Potom, ako žalovaný Poškodenému oznámil dôvody poníženia poistného plnenia, mal či už Poškodený alebo žalobca možnosť žalovanému preukazovať oprávnenosť nároku na náhradu škody a jej výšky, čo však preukázal (aj to len čiastočne) v súdnom spore, pričom samotný vznik škody preukázal až dňa 10.08.2018. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP splnil, nedostal sa doposiaľ do omeškania s výplatou poistného plnenia a (aj preto) žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nepatrí.
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že pokiaľ ide o sporné otázky - ktorý deň bolo Poškodené OMV opravené, ktorý deň si Poškodený mohol vozidlo v Autoservise prevziať, ktorý deň vystavil žalovaný krycí list a či žalovaný zapríčinil, že si Poškodený nemohol vyzdvihnúť svoje vozidlo hneď po jeho oprave, okresný súd považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný zaslal krycí list Autoservisu až dňa 02.05.2017 a teda že žalovaný zapríčinil, že opravené vozidlo nebolo Autoservisom odovzdané Poškodenému už skôr. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že Poškodený oznámil žalovanému dňa 25.04.2017 zapožičanie Náhradného OMV ktoré potrebuje k dennému užívaniu pre príchod do práce. Krycí list od žalovaného prišiel Autoservisu už dňa 27.04.2017. Autoservis vyfakturoval Poškodenému za opravu poškodeného vozidla sumu 2.727,11 Eur, kde je ako dátum dodania tovaru a služby uvedený dátum už 27.04.2017. Vozidlo Poškodeného bolo fakticky dokončené a pripravené k odovzdaniu Poškodenému už dňa 28.04.2017 okolo 15.00 hod. Poškodený oznámil žalovanému už dňa 28.04.2017, že mal zapožičané Náhradného OMV na dobu nevyhnutnej opravy. Aj v samotnej Zmluve o nájme OMV bola doba nájmu (pôvodne) dohodnutá od 25.04.2017 do 28.04.2017, pričom do predmetnej zmluvy bolo (len) rukou dopísané „predĺžené do“ a uvedená pečiatka 02.05.2017, kde pri tomto doplnení absentuje podpis Poškodeného. Uvedené listinné dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti podľa názoru okresného súdu jednoznačne preukazujú, že svoje opravené vozidlo mal Poškodený možnosť vyzdvihnúť si už 28.04.2017, pričom len z dôvodov na jeho strane si toto vozidlo nevyzdvihol. Podľa písomného vyjadrenia Poškodený Autoservisu telefonicky oznámil, že dňa 28.04.2017 si vozidlo nemôže vyzdvihnúť, nakoľko je odcestovaný. Podľa názoru súdu ale tento dôvod nemožno pričítať na ťarchu žalovaného (poisťovne), nakoľko išlo o dôvod na strane Poškodeného a nie žalovaného. Žalovanému nemožno pričítať ani skutočnosť, že Autoservis má cez víkendy a sviatky zatvorené. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že Poškodený ako dôvod prenájmu oznámil žalovanému nevyhnutnosť používania Náhradného OMV na plnenie pracovných povinností avšak ďalšie dni nasledujúce po 28.04.2017 boli dňami pracovného pokoja a sviatkom.
7. Okresný súd ďalej odôvodnil rozhodnutie tým, že spornou bola aj otázka primeranosti výšky nájomného 66 Eur/deň za prenájom Náhradného OMV, či ide o účelne a nevyhnutne vynaložený náklad Poškodeného. Okresný súd prisvedčil argumentácii žalobcu (s poukazovaním aj na súdne rozhodnutia), kedy aj podľa názoru súdu nie je povinnosťou Poškodeného pri škodovej udalosti vykonať prieskum trhu a vybrať si najlacnejšiu autopožičovňu. Primeranosť ceny nájomného vozidla ako účelne vynaloženého nákladu pri škodovej udalosti treba hodnotiť so zreteľom na kategóriu, výbavu a technický stav (parametre) poškodeného vozidla a na kategóriu, výbavu a technický stav (parametre) náhradného vozidla a s prihliadnutím na obvyklé ceny nájmu v danej lokalite a prípadne treba prihliadnuť aj na ďalšie podmienky alebo okolnosti súvisiace s nájomným vzťahom, pričom nemožno prijať bez ďalšieho jednoznačný záver o tom, že účelne vynaloženým nákladom je jedine nájomné vozidla za najlacnejšiu cenu, alebo že primeranou cenou nájmu je aritmetický priemer cien nájomného a rovnako nemožno prijať bez ďalšieho záver ani o tom, že aj najvyššie nájomné je primeranou cenou nájmu. V danej veci žalobca predložil na preukázanie primeranosti ceny nájomného (66 Eur/deň) viaceré cenníky iných spoločností. Rovnako tak postupoval aj žalovaný na preukázanie primeranosti ceny 44 Eur/deň. Okresný súd mal za to, že z listinných dôkazov nevyplýva, že by ceny nájomného žalobcu (hoci sú vyššie ako sú ceny v zmysle cenníkov predložených žalovaným), boli značne neprimerané oproti cenám nájomného v danej lokalite za vozidlá obdobnej kategórie, výbavy a technického stavu vozidiel, aj s prihliadnutím na ďalšie podmienky a okolnosti súvisiace s nájomným vzťahom (a to, že táto cena nájmu platí bez ohľadu na počet najazdených kilometrov a že nie je potrebné zložiť vopred kauciu) a preto okresný súd považoval nájomné vo výške 66 Eur/deň nájmu Náhradného OMV za primeranú výšku nájomného a za účelne vynaložený náklad počas opravy Poškodeného OMV.
8. Okresný súd tak dospel k záveru, že ako dôvodný bol v spore preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny nájomného (ako náhrady škody) vo výške 66 Eur/deň, nie však za 8 dní trvania nájomného vzťahu, ale len za 4 dni (od 25.04.2017 do 28.04.2017), celkom vo výške 264 Eur, pričom túto sumu treba ponížiť o sumu už žalovaným poskytnutého plnenia 165,39 Eur, ktoré žalovaný zaplatil dňa 04.05.2017, a o sumu 10,61 Eur, zodpovedajúcej Amortizácii Poškodeného OMV, ku ktorej nedošlo pre jeho nepoužívanie počas opravy a užívania Náhradného OMV. Okresný súd pripomenul, že žalovaný si splnil svoje povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP, kedy v zákonnej lehote zistil rozsah povinnosti plniť a v tomto rozsahu a v zákonnej lehote poskytol poistné plnenie, pričom do omeškania sa nedostal a žalobcovi preto neprináleží nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný súd určil lehotu 15 dní na plnenie žalovanému v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal; súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby už od začiatku sporu.
9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods.1 písm. d) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žaloba bola od počiatku podaná predčasne a preto bolo na mieste, aby okresný súd takúto žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania v prvom rade vyplýva, že žaloba bola podaná v čase, kedy v majetkovej sfére poškodeného N. K. nenastala žiadna ujma, k zníženiu majetku na strane poškodeného v čase podania žaloby až do dňa vyhlásenia rozsudku nedošlo, ktorá by mohla predstavovať škodu. Poškodenému totiž škoda vznikla až dňa 10.08.2018 v deň vyhlásenia rozsudku vo veci samej, kedy poškodený ako nájomca uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné fakturované faktúrou č. 2017/026 v sume 362,61 Eur za užívanie náhradného motorového vozidla. Nakoľko v prípade nároku na náhradu škody nie je čas plnenia určený dohodou ani právnym predpisom, v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) platí, že škodca, resp. zodpovednostný subjekt je povinný škodu zaplatiť v deň nasledujúci potom, čo ho o to poškodený požiadal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/15/2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/2854/2006. Keďže škoda vznikla poškodenému N. K. až dňa 10.08.2018, v čase vyhlásenia rozsudku nebol nárok na náhradu škody ešte ani splatný. Z rovnakého dôvodu nemohol žalobca ku dňu vyhlásenia rozsudku disponovať splatnou pohľadávkou. Keďže ku vzniku škody došlo až dňa 10.08.2018, žalobu nemožno považovať ani za výzvu na náhradu škody, keďže v čase jej podania škoda vôbec neexistovala.
11. Žalovaný uviedol, že potom čo v konaní namietol nepreukázanie vzniku škody a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu z dôvodu, že poškodený nemohol na žalobcu postúpiť pohľadávku
na náhradu škody, ktorá v čase postúpenia pohľadávky neexistovala, predložil žalobca súdu v deň vyhlásenia rozsudku novú Zmluvu o postúpení zo dňa 10.08.2018, ktorou tak mienil zhojiť nedostatok svojej aktívnej vecnej legitimácie. Sumarizujúc uvedené je nepochybné, že žalobcovi v čase podania žaloby aktívna vecná legitimácia nesvedčila, keďže žalobca sa postúpením neexistujúcej pohľadávky poškodeného nemohol stať veriteľom žalovanej pohľadávky. Veriteľom tejto pohľadávky sa stal až dňa 10.08.2018 v deň vyhlásenia rozsudku. Za takej situácie, kedy v čase podania žaloby neexistovala žalovaná pohľadávka a súčasne kedy žalobcovi v čase podania žaloby nesvedčala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby, mal súd žalobu ako predčasnú zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania. Je nepochybné, že aktívna vecná legitimácia svedčí osobe, ktorá tvrdí a preukáže, že je nositeľom subjektívneho hmotného práva, ktorého ochrany sa v procesnej rovine domáha tým, že z tohto práva učiní predmet jeho žaloby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca môže mať v spore úspech iba za predpokladu ak preukáže, že v čase podania žaloby bol nositeľom hmotného práva, o ochranu ktorého v konaní ide a súčasne v konaní nevyjde najavo skutočnosť, že by v priebehu konania došlo k zániku tohto hmotného práva uplatneného žalobou, resp. k jeho prechodu alebo prevodu na iný subjekt. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu nie je možné dodatočne nadobudnúť po podaní žaloby. Túto je možné po podaní žaloby len stratiť. Ak aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu v čase podania žaloby neexistuje, je potrebné považovať takúto žalobu za žalobu podanú predčasne a túto zamietnuť. Obdobne ak aktívna vecná legitimácia v čase podania žaloby síce daná je, no v priebehu konania ju žalobca stratí, je treba žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v čase rozhodovania súdu zamietnuť.
12. Žalovaný považoval napadnutý prvostupňový rozsudok vo výrokoch I. a III. za vecne nesprávny a nezákonný. Namietol, že okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 264,- Eur a že o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žiadnemu účastníkovi konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho aj prvostupňového konania.
13. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že nesúhlasí s argumentmi žalovaného a má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
14. K námietke žalovaného spočívajúcej v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalobu nezamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/5252/2014 uviedol, že nedostatok vecnej legitimácie nepatrí k podmienkam konania, preto súd nemôže z dôvodu jej absencie konanie zastaviť. Prípadný nedostatok vecnej legitimácie by mohol mať význam až v rámci rozhodnutia o veci samej, kde by tento nedostatok viedol k zamietnutiu žaloby. Keďže v čase rozhodovania okresného súdu o veci samej bol žalobca v spore aktívne vecne legitimovaným, nebol zákonný dôvod na zastavenie konania. Na rozdiel od žalovaného bol žalobca toho názoru, že nie je vylúčené, aby aktívnu vecnú legitimáciu žalobca nadobudol aj dodatočne po podaní žaloby. Keďže vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, súd ju pri podaní žalobného návrhu neskúma. Žalovaný námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vzniesol vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.07.2018 a v čase rozhodovania súdu o veci dňa 10.08.2018 žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaný. Okresný súd sa s uvedenou námietkou žalovaného vysporiadal v bode 35 odôvodnenia svojho rozhodnutia.
15. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na to, že keďže škoda vznikla poškodenému až dňa 10.08.2018, v čase vyhlásenia rozsudku nárok na náhradu škody ešte nebol splatný s poukazom na § 563 OZ a žalobca z rovnakého dôvodu nemohol ku dňu vyhlásenia rozsudku disponovať splatnou pohľadávkou. Žalobca k tomu uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje podľa zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde podľa § 4 ods.2 písm. b) má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Poškodený svoj nárok na náhradu škody, ktorá spočívala v prenájme náhradného vozidla žalovanému ako poisťovateľovi preukázal predložením faktúry žalobcu č. 2017/026 v sume 528,- Eur za 8 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný nárok poškodeného čiastočne uznal, keď poškodenému z uplatnenej škody uhradil sumu 165,39 Eur a za oprávnenú považoval dobu nájmu v trvaní 4 dni, mal tak preukázaný základ nároku poškodeného, nie však jeho výšku. Žalovaný plnil poškodenému náhradu škody v lehote podľa § 11 ods.6 ZoPZP, keď prešetrenie nároku poškodeného na náhradu škody a zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie ukončil
dňa 04.05.2017, čo poškodenému aj písomne oznámil. Následne v lehote do 15 dní od skončenia prešetrovania poistné plnenie poukázal žalobcovi v súlade s § 11 ods.7 ZoPZP. Keďže sa žalovaný do omeškania nedostal, súd ho vo výroku rozhodnutia na úhradu úrokov z omeškania nezaviazal. Ust. § 563 OZ je možné na prípad náhrady škody aplikovať v prípade, ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, v prejedávanej veci je však čas splnenia určený osobitným právnym predpisom, a to Zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný podľa jeho písomného oznámenia ukončil prešetrenie nároku poškodeného dňa 04.05.2017 a podľa vyššie uvedeného ZoPZP mal poskytnúť náhradu škody v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania, čo aj spravil a plnenie aj keď v nižšej sume poukázal priamo na účet žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že základným a nevyhnutným predpokladom vzniku nároku poškodeného na náhradu škody je vznik reálnej škody. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade vznikla poškodenému škoda zaplatením nájomného za zapožičanie náhradného vozidla až dňa 10.08.2018, čo bol deň vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, najskôr týmto dňom mohla žalovanému začať plynúť lehota na prešetrenie rozsahu povinnosti plniť, a to v zmysle ust. § 11 ods.6 ZoPZP a následne lehota na poskytnutie poisteného plnenia, a to v zmysle ust. § 11 ods.7 ZoPZP. Až po uplynutí týchto lehôt mohla žalovanému vzniknúť povinnosť uspokojiť nárok poškodeného na výplatu poistného plnenia. Zákon o PZP upravuje postup uplatnenia nároku na poistné plnenie, pričom poisťovateľovi poskytuje najprv lehotu na prešetrenie uplatneného nároku 3 mesiace od dňa oznámenia poškodeného a až následne lehotu na poskytnutie poistného plnenia, a to je 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie. Vychádzajúc zo Zákona o PZP uplatnenie nároku na výplatu poistného plnenia musí predchádzať súdnemu konaniu. V opačnom prípade, t.j. ak by súdnemu konaniu takýto zákonom predpokladaný postup nepredchádzal, dochádzalo by k neprípustnému obchádzaniu Zákona o PZP, ktoré nutne musí viesť k zamietnutiu žaloby pre jej predčasnosť. Nakoľko v konaní vyšlo najavo, že poškodenému, čo bola osoba odlišná od žalobcu vznikla reálna škoda až dňa 10.08.2018 v deň vyhlásenia rozsudku okresného súdu, až počnúc týmto dňom si poškodený mohol a mal postupom predpokladaným Zákonom o PZP uplatniť voči žalovanému nárok na výplatu poistného plnenia, ktorý bol povinný preukázať. V danom prípade platí, že poškodený, resp. žalobca Zákonom o PZP predpokladaný postup uplatnenia nároku na výplatu poistného obišli, keďže poškodený, resp. žalobca po reálnom vzniku škody 10.08.2018 žalovanému v súlade so Zákonom o PZP neoznámili a nárok na vyplatenie poistného plnenia si neuplatnili. Keďže v danom prípade súdnemu konaniu nepredchádzalo relevantné uplatnenie si nároku na náhradu škody, predstavuje aj táto skutočnosť sama o sebe dôvod pre zamietnutie žaloby z dôvodu jej predčasnosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že poškodený si nárok na výplatu poistného plnenia uplatnil a preukázal predložením faktúry č. 2017/026, takéto uplatnenie nároku nie je možné považovať za právne relevantné, keďže v čase uplatnenia nároku poškodeného na výplatu poistného plnenia škoda na strane poškodeného neexistovala. Pokiaľ teda žalovaný na základe predmetnej faktúry čiastočne plnil, plnil len z dobrej vôle.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: dňa 06.04.2017 došlo vo Zvolene na Nám. SNP ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na Poškodenom OMV.
19. Poškodené OMV patrilo v čase nehody N. K., škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou vozidla, ktoré bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného.
20. Poškodený si dal dňa 25.04.2017 Poškodené OMV opraviť v Autoservise a dňa 25.04.2017 si prenajal od žalobcu Náhradné OMV za cenu nájmu 66 Eur/deň.
21. Poškodený listom zo dňa 25.04.2017 oznámil žalovanému, že si zapožičiava Náhradné OMV na dobu nevyhnutnú, počas ktorej sa Poškodené OMV bude opravovať v Autoservise.
22. Poškodený listom zo dňa 28.04.2017 oznámil žalovanému svoj súhlas k zaslaniu poistného plnenia za prenájom Náhradného OMV v prospech žalobcu; žalobca vyfakturoval Poškodenému za nájom Náhradného OMV sumu 528 Eur za celkom 8 dní prenájmu náhradného vozidla, od 25.04.2017 do 02.05.2017.
23. Žalovaný oznámil Poškodenému listom zo dňa 04.05.2017, že dňa 04.05.2017 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 165,39 Eur, pričom priznal poistné za 4 dni trvania nájomného vzťahu a vo výške 44 Eur / deň s DPH, kedy odpočítal Amortizáciu vo výške 10,61 Eur z dôvodu, že Poškodené OMV nebolo počas opravy používané.
24. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2017 postúpil Poškodený pohľadávku voči žalovanému vo výške 362,61 Eur s prísl. na žalobcu.
25. Dňa 10.08.2018 uhradil Poškodený žalobcovi nájomného za Náhradné OMV v žalovanej sume 362,61 Eur a uzavreli Novú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.08.2018.
26. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ZoPZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
20. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
21. Podľa § 11 ods.7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
22. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
23. Žalovaný v odvolaní napadol rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 264,- Eur, pričom z obsahu jeho odvolania vyplýva, že namieta výšku tejto sumy, ako aj existenciu nároku žalobcu na jej zaplatenie.
24. Žalovaný vzniesol vzhľadom na nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody dve zásadné námietky. Prvá sa týkala nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a druhá sa týkala splatnosti nároku žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku.
25. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, okresný súd správne uviedol, že v čase podania žaloby táto žalobcovi síce ešte nesvedčala, avšak v zmysle § 217 ods.1 CSP je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a preto všeobecný súd posudzuje aktívnu
vecnú legitimáciu práve ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, že aktívnu vecnú legitimáciu nie je možné dodatočne nadobudnúť po podaní žaloby. To, či žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou alebo nie, preskúmava súd v rámci rozhodovania vo veci samej, to znamená až na základe vykonaných dôkazov môže dospieť k záveru, či žalobca má alebo nemá hmotný nárok, ktorého sa domáha voči žalovanému v konaní. Pokiaľ žalobca tento hmotný nárok preukáže ku dňu rozhodnutia súdu, teda ku dňu ukončenia dokazovania a rozhodnutia vo veci samej, v takom prípade mu súd tento nárok musí priznať. Keďže ku dňu rozhodnutia okresného súdu aktívna vecná legitimácia žalobcu už sporná nebola, okresný súd správne rozhodol, keď žalobcovi nárok priznal.
26. Pokiaľ ide o námietku splatnosti nároku žalobcu voči žalovanému, obrana že nárok nie je splatný, je prostriedkom procesnej obrany žalovaného. V zmysle § 154 CSP platí tzv. zákonná koncentrácia konania, v zmysle ktorej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto kogentné ustanovenie neumožňuje sporovým stranám, aby uplatňovali také prostriedky procesnej obrany a procesného útoku po ukončení dokazovania, a to ani v odvolacom konaní s výnimkou takých, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako novoty v zmysle § 366 CSP. Námietka, že nárok, ktorý voči žalovanému vznikol ešte nie je splatný však nie je námietkou, ktorá by mala charakter novoty. O tom, že žalobca nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu sa žalovaný dozvedel prostredníctvom svojho prítomného právneho zástupcu dňa 10.08.2018 na pojednávaní konanom pred okresným súdom, kedy tento vyjadril pochybnosti ohľadom podpisov uvedených na dokumentoch predložených ku dňu pojednávania v súvislosti s postúpením pohľadávky, ale vzhľadom na nízku žalovanú sumu nenavrhol znalecké dokazovanie a uviedol, že predovšetkým záležalo na dĺžke oprávneného nájmu motorového vozidla. Voči splatnosti, ani voči iným atribútom pohľadávky námietku nevzniesol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemôže prihliadnuť k takémuto prostriedku procesnej obrany v priebehu odvolacieho konania.
27. Pokiaľ však žalovaný namietol, že nemal byť zaviazaný na náhradu škody vo výške 264,- Eur, čo je možné chápať ako námietku voči výške záväzku, na ktorú bol zaviazaný, v tejto časti je mu nutné prisvedčiť. Okresný súd správne posúdil nielen aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ale na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca preukázal nárok na zaplatenie ceny nájomného za dobu 4 dní a nie dobu 8 dní, ako si uplatňoval a správne tiež ustálil, že nájomné vo výške 66,- Eur na deň je nájomným primeraným. Preto ako okresný súd uviedol, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 66,- Eur za 4 dni, to znamená 264,- Eur, pričom uviedol, že túto sumu treba ponížiť o sumu už žalovaným poskytnutého plnenia 165,39 Eur a o sumu 10,61 Eur zodpovedajúcej amortizácii poškodeného motorového vozidla. Aritmetickým výpočtom 264 Eur - 165,39 Eur - 10,61 = 88 Eur tak vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 88 Eur. Toto odôvodnenie okresného súdu je správne, napriek tomu však v prvej výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu tento uviedol sumu 264,- Eur bez následného poníženia o plnenie už poskytnuté zo strany žalovaného a bez odpočítania sumy zodpovedajúcej amortizácii poškodeného, ktorú pritom okresný súd vyhodnotil ako uplatnenú správne. Uvedenú chybu okresného súdu spočívajúcu v numerickom výpočte tak odvolací súd odstránil a rozhodnutie okresného súdu zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 88 Eur a vo zvyšku do sumy priznanej prvou výrokovou vetou (264-88=176 Eur) odvolací súd žalobu zamietol. Druhá výroková veta okresného súdu, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol nad sumu 264,- Eur ostala odvolaním nedotknutá, preto o nej odvolací súd nerozhodoval.
28. Žalovaný podal odvolanie aj voči tretej výrokovej vete okresného súdu, ktorou tento rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred okresným súdom na základe § 262 ods.1 a § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného Vzhľadom na zmenu vo výške priznaného nároku žalobcovi preto odvolací súd rozhodol aj o zmene rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Predmetom sporu bola suma vo výške 362,61 Eur, z čoho žalobca uspel v sume 88 Eur (24,27% ) a neuspel v sume 274,61 Eur (75,73%). Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuspel v pomere 51,46% (75,73% - 24,27%) a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v pomere 51,46 %.
29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods.1 a § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného v odvolacom konaní. Predmetom odvolacieho konania už nebola celá suma ako pri podaní žaloby, ale iba suma určená v prvej výrokovej vete okresného súdu, teda 264 Eur. Z tejto sumy žalovaný neuspel vo výške 88 Eur, na zaplatenie ktorých bol odvolacím
súdom zaviazaný (33,33%) a uspel vo výške 176 Eur, v ktorej odvolací súd žalobu zamietol (66,67%). Žalovaný tak v odvolacom konaní uspel v pomere 33,34% (66,67% - 33,3%).
30. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods.2 CSP súd prvej inštancie.
31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).