Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32Pc-22-2020.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci navrhovateľa - povinného z vyživovacej povinnosti: P. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX J., proti odporkyni 1/ C.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX T.W., 2/ I. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ ako oprávnenému z výživného, ktorá povinnosť bola navrhovateľovi stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice I., č. k. 22C/128/2003-67 zo dňa 25.04.2006, a to s účinnosťou od 08.10.2020.
II. Návrh voči odporkyni v rade 1/ z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo dňa 07.10.2020, doručenom súdu dňa 08.10.2020, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni v rade 1/, ktorá mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa 25.04.2006, č.k. 22C 128/03-67. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu v rade 1/ na náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa 25.04.2006, č.k. 22C 128/03-67, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2006, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zaviazal otca prispievať na výživu syna I. G., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 2.300,- Sk, k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred. Navrhovateľ ďalej uviedol, že keďže s ním syn, ani matka syna, nekomunikujú, nemá vedomosť o doterajšom priebehu štúdia, avšak podľa informácie zo Sociálnej poisťovne nie je syn evidovaný ako študent, štúdium však ukončil.
3. Uznesením zo dňa 10.03.2021, č.k. 32Pc/22/2020-5, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2021, súd pribral do konania na strane odporcov I. G. ako odporcu v rade 2/.
4. V podaní, doručenom súdu dňa 08.04.2021, odporkyňa v rade 1/ okrem iných skutočností uviedla, že odo dňa 13.01.2020 je I. schopný samostatne sa živiť, takže s návrhom súhlasí, zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
5. V podaní, doručenom súdu dňa 08.04.2021, odporca v rade 2/ okrem iných skutočností uviedol, že odo dňa 13.01.2020 je schopný samostatne sa živiť, takže s návrhom súhlasí, zároveň žiadal, aby súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
6. Hoci odporcovia v rade 1/ a 2/ vo svojich písomných podaniach (body 4. a 5.) uviedli, že súhlasia so zrušením vyživovacej povinnosti, v rámci vykonávania dokazovania súd dospel z vyjadrení na pojednávaní dňa 19.10.2021 k záveru, že odporca v rade 2/ s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasí, preto bolo toto pojednávanie za účelom vykonávania ďalšieho dokazovania odročené na nový termín.
7. V podaniach, doručených súdu dňa 07.02.2022, odporcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že súhlasia so zrušením vyživovacej povinnosti k 08.10.2020. Zároveň uviedli, že dávajú súhlas na konanie pojednávania, ktoré bolo nariadené na 22.02.2022, bez ich účasti.
8. Na pojednávaní dňa 22.02.2022, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, a ktoré súd vykonal v neprítomnosti odporcov v rade 1/ a 2/ vzhľadom na ich súhlas (bod 7.) a vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v § 180 CSP, súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise a vyhlásil rozsudok.
9. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia: § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), § 78 ods. 1 ZoR.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov v rade 1/ a 2/ a oboznámením s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 25.04.2006, č.k. 22C 128/03-67 a z nesporných vyjadrení účastníkov konania vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti, mal súd preukázanú skutočnosť, že ním bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť na odporcu v rade 2/ výživné vo výške 2.300,- Sk k rukám odporkyne v rade 1/.
12. Súd v občiansko-právnom súdnom konaní pred samotným rozhodovaním o podstate sporu skúma viacero podmienok. Jednou zo základných procesných podmienok, ktoré musia byť splnené pre to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný, je existencia vecnej legitimácie (aktívnej a aj pasívnej), a to ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporcu. Zjednodušene povedané, návrh musí podať osoba oprávnená návrh podať, teda osoba, ktorá je nositeľom nejakého práva vyplývajúceho z hmotného práva a návrh musí smerovať voči osobe, ktorá je nositeľom nejakej povinnosti, vyplývajúcej z jej hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
13. Súd dospel k záveru, že odporkyňa v rade 1/ nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto súdnom konaní. Ako vyplýva z výroku rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 25.04.2006, č.k. 22C 128/03-67, navrhovateľovi bola uložená povinnosť platiť výživné na syna „k rukám matky“, čo je v tomto prípade určenie platobného miesta. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh voči odporkyni v rade 1/ zamietol (výrok II.).
14. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica osemnásť rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou, a je potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené predpoklady podľa § 78 ods. 1 ZoR na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ ako oprávnenému z vyživovacej povinnosti, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol v prospech návrhu a rozhodol, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ zrušil, a to s účinnosťou od 08.10.2020 (výrok I.).
16. Podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. O nároku na náhradu trov konania súd podľa § 52 CMP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol na také okolnosti pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.