Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoSr/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. Z., právne zast. Mgr. Peter Mačaj, advokát, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csr/1/2017-57 zo dňa 11. septembra 2018 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csr/1/2017-57 zo dňa 11. septembra 2018 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971, sp. zn. SRSAspA 15850/16 zo dňa 24.10.2016. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % a zaviazal ho zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom sumu vo výške 331,50 Eur.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 07.02.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 81103 Bratislava zo dňa 24.10.2016 z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby podanej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 9.9.2016. Právnym titulom pre podanie žaloby bola Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 800,00 Eur. Žalobca sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť do 01.09.2015 spolu s nákladmi vo výške 772,00 Eur, spolu sa teda zaviazal uhradiť žalovanému sumu 1 572,00 Eur. Úrok z úveru mal byť 185,76 Eur, čo predstavuje 23,22% ročne a administratívny poplatok bol 586,24 Eur. RPMN bola podľa zmluvy 96,50 %.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30.06.2016 bola na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná žaloba, v ktorej žalobca N. I. žaloval určenie, že úver poskytnutí na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX je bez úročný a bez poplatkov, sp. zn. 9C/136/2016. Podanie žaloby na všeobecnom súde vytvorilo prekážku litispendencie a rozhodcovský súd nemal vo veci vôbec konať, konanie mal zastaviť, prípadne prerušiť až do právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu. Zároveň však rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore s právom a dobrými mravmi, keď okrem úrokov z omeškania žiada po lehote splatnosti priznať aj úroky vo výške 23,22 % ročne od 24.04.215 až do zaplatenia, pričom 24.4.2015 nebol úver ešte ani splatný. Za zmätočné označil aj vyčíslenie úroku 120,98 Eur, uviedol že z rozsudku vôbec nevyplýva, na základe čoho priznal rozhodcovský súd veriteľovu túto sumu a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Podľa názoru žalobcu je celá zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (takmer 100% ročný úrok považuje za úžeru, do úroku zarátava aj poplatok, nakoľko nie je dôvod aby veriteľ tieto formy odplaty takto rozdeľoval), minimálne je však úver bez úročný a bez poplatkov, vzhľadom na skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa všetky predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSU“) účinného v čase podpisu zmluvy, napr. výšku a termíny splátok a taktiež žalovaný porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 2 ZoSU. Hoci v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola právnym titulom pre vydanie rozhodcovského rozsudku jednoznačne chýbajú viaceré zákonné náležitosti, rozhodcovský súd mal za to že zmluva je plne v súlade so ZoSU a žalovanému priznal celý požadovaný nárok. Priznal mu aj nárok na zmluvnú pokutu a na trovy mediačného konania, hoci tieto neboli v zmluve individuálne dojednané, preto ide o neprijateľné zmluvné podmienku podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd tým, že zmluvu posúdil ako perfektnú (t.j. spĺňajúcu všetky náležitosti podľa ZoSU resp. Občianskeho zákonníka) jednak rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo značný vplyv na výsledok sporu, jednak pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo oprávňuje žalobcu domáhať sa zrušenia tohto rozsudku v súlade s § 45 ods. 1 písm. i) a písmeno 1) zákona č. 335/2014 Z.z.

4. Okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý v konaní namietol dodržanie lehoty na podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko súd neuviedol, kedy mu bola doručená žaloba. Ďalej uviedol, že určovacia žaloba podaná dňa 30.06.2016 nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, ktorú žalovaný dňa 09.09.2016 podal na rozhodcovskom súde. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamietol a žalobcu zaviazal k úhrade trov konania.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 22.08.2014, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako nevyvážená a preto ju považuje za neprijateľnú. Uviedol, že Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Jedná sa o formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah a znenie žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Na žalovaným predloženom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Formulárovú zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej zmluvy súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. V konaní nebolo nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že žalobca, ako spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ani že si takúto zmluvnú podmienku o riešení sporov zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že bola žalobkyni predložená spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, nesvedčí o individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Navyše uvedená rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Žalovaný nedoložil žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V samotnej rozhodcovskej zmluve tiež nie je dostatočne objasnený rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom a následky pre spotrebiteľa, ktorý rozhodcovskú doložku podpíše. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy úvere č. XXXXXXXXX ani Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že v prípade, ak by predmetná rozhodcovská zmluva bola platná, podaním žaloby o určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2014 je bezúročný a bez poplatkov dňa 29.06.2016 na Okresnom súde Žiar nad Hronom došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v čl. II. bod 2 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22.08.2014, v dôsledku čoho uvedená rozhodcovská zmluva zanikla (v zmysle § 36 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú) a teda by bola naplnená podmienka pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala.

7. Okresný súd ďalej dospel k záveru, že súčasne by boli naplnené aj podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., pretože stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo bolo skonštatované Okresným súdom Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C/136/2016-43 zo dňa 23.02.2017 právoplatným dňa 31.03.2017.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorý bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby, zaviazal zároveň žalovaného podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 331,50 Eur.

9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobca poprel, že by na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným bolo možné aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na ust. § 262 ods.1 Obchodného zákonníka (ďalej len , v zmysle ktorého si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje ObZ.

10. K náležitostiam zmluvy žalovaný uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Žalovaný poukázal na to, že zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov, ale nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. Nemožno teda hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca uzatvoril zmluvu slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom a žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda by to bol jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o úvere za neplatnú. Zákon č. 129/2010 Z:z. hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak, ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12CMO/95/2005.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať.

12. Žalovaný pripomenul, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (ďalej len , podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods.6 OZ, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods.6 účinného do 31.10.2008 alebo do 31.05.2010. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.

13. Tvrdenú neprijateľnosť poplatku žalovaný poprel, keďže ju nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal pritom na čl. 9 ods.10 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSU) a uviedol, že zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.

14. Žalovaný tiež poprel, že by zmluvná podmienka uvedená v zmluve, t.j. „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná zmluvná podmienka. Poukázal pritom na čl. 4 ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-484/08, ktoré sa zaoberá podstatou výnimky uvedenej v čl. 4 ods.2 Smernice. Uviedol pritom, že z cit. ustanovení vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien. Ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. Spotrebiteľovi nie je a ani nemôže byť odňatá možnosť slobodnej voľby, či určité služby za určitú cenu prijme alebo službu nevyužije.

15. Žalovaný uviedol, že ako vyplýva zo znenia zmluvy, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t.j. zmluva a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.

16. K platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na samostatnom liste uviedol, že táto nie je neprijateľnou podmienkou. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená platne v zmysle ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil vlastnoručný podpis.

17. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že tak žalobca so žalovaným uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Poukázal pritom na odbornú literatúru, podľa ktorej rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, nebude dotknutá ust. § 53 ods.4 písm. r) OZ. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011 aj Krajský súd v Bratislave sp.zn. 14NcC/10/2011. Žalovaný odmietol akékoľvek argumenty žalobcu alebo okresného súdu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská doložka či rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom okresným súdom. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva z ust. § 4 ods.2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods.2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Rovnaký záver vyplýva aj zo Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo 5/73/2003, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/1222/2005. Zdôraznil, že je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti a taktiež nemožno mať pochybnosti o spôsobilosti rozhodcovského rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená rozhodcovskou zmluvou. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nie je pochýb o tom, že žalobca je priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor EÚ zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako v „rozumnej miere pozorného a opatrného bez nariadenia znaleckého posudku či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“. Keby civilný súd rozhodcovský rozsudok zrušil, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods.4 písm. r) v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. V konečnom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia.

18. K rozhodcovskému konaniu žalovaný uviedol, že nedošlo k porušeniu ust. § 17 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd riadne doručil všetky písomnosti, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá.

19. K výške dohodnutého úroku z omeškania žalovaný uviedol, že tento je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru žalovaného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Žalovaný uviedol, že civilný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným titulom (v danom prípade rozhodcovskými rozsudkami) pozostáva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ak by civilný súd skúmal tieto skutočnosti, dostal by sa do pozície odvolacieho orgánu, ktorý preskúmava hmotnoprávnu a procesnoprávnu povahu konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, ako aj samotného rozhodnutia. Na uvedený postup však nemá civilný súd vecnú príslušnosť. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je toto rozhodnutie právne záväzné nielen pre účastníkov nachádzacieho konania, ale aj pre ostatné štátny orgány vrátane iných súdov. Civilný súd nemôže v rámci civilného ani exekučného konania svojim rozhodnutím nahradiť ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu ani jeho časti a v tejto veci nemôže doplniť alebo nahradiť dokazovanie.

20. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 14.11.2016. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na okresnom súde podaná dňa 07.02.2017.

24. Dňa 22.08.2014 žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným, ako veriteľom, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal pri podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa v sume 800,00 Eur a spotrebiteľ sa zviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 772,00 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 572,00 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 185,76 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 586,24 Eur (ďalej len „administratívny poplatok“). Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1 572,00 Eur, ak nebolo dohodnuté inak do 01.09.2015 na účet veriteľa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal nastať dňa 01.09.2015. RPMN činilo 96,50 %. Priemerná RPMN činila 44,26 %.

25. Dňa 22.08.2014 žalobca, ako dlžník, uzatvoril so žalovaným, ako veriteľom Rozhodcovskú zmluvu, v zmysle čl. I. ktorej sa rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenska rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Predmetom zmluvy v zmysle čl. II. bod 1 tejto zmluvy boli všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.08.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich v uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postupem pohľadávky, a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov budu riešené: a) pred Stálym rozhodcovským sudom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podlá vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému sudu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku: rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na sude podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občianske súdny poriadok).

26. V čl II. bod 2 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety u nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

27. Dňa 29.06.2016 N. I., nar. XX.XX.XXXX, ako žalobca podal proti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako žalovanému na Okresnom súde Žiar nad Hronom žalobu o určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C/136/2016-43 zo dňa 23.02.2017 právoplatným dňa 31.03.2017 určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

28. Dňa 09.09.2016 žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o., podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn. zn. SRSAspA15850/16 zo dňa 24.10.2016 rozhodcovský súd uložil žalobcovi, ako žalovanému v rozhodcovskom konaní, povinnosť zaplatiť žalovanému, ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní sumu 685,00 Eur, úrok v sume 120,97 Eur, poplatok v sume 586,24 Eur, úrok vo výške 23,22 % ročne zo sumy 685,00 Eur od 24. 04. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 685,00 Eur od 02.09.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,00 Eur, trovy mediačného konania 251,17 Eur a poplatok za upomienku 10,00 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 316,96 Eur.

29. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ZSRK), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podľa § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

31. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods.2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ZSRK) tak bola okresným súdom zverená kompetencia preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 ZSKR rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Zo zákona sú povinné preskúmať okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.

39. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalobca v danom prípade uzatvoril v skutočnosti zmluvu o spotrebiteľskom úvere a táto mala obsahovať náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 a nasl. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tomuto záveru nebráni námietka žalovaného, že strany si pri uzatváraní zmluvy zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka, pretože sa na Zmluvu o úvere aplikuje vždy. Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená výlučne v Obchodnom zákonníku ako tzv. absolútny obchod, preto sa jej typové vymedzenie bude aplikovať aj na tie právne vzťahy, do ktorých vstupuje s podnikateľom nepodnikateľ. Zároveň však na základe kogentného ustanovenia § 52 ods. 2 sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom rozsahu, ako ich Občiansky zákonník upravuje a zároveň je zmluva o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jednou z prípustných foriem spotrebiteľského úveru. Preto pokiaľ uzavrel žalovaný ako dodávateľ zmluvu o úvere so spotrebiteľom, takúto zmluvu treba vyhodnotiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú právne ustanovenia zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka (vymedzenie zmluvného typu, základné náležitosti), ustanovenia Občianskeho zákonníka (v tej časti, ktorú upravuje Občiansky zákonník - napr. premlčanie, úroky z omeškania a pod.) a ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere .

40. Okresný súd tiež postupoval správne a v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky platnou v čase jeho rozhodovania, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odvolací súd sa však nestotožnil s jeho záverom, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva, charakter ktorej má aj Rozhodcovská zmluva, pokiaľ ju uzavrel spotrebiteľ s dodávateľom služieb nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

41. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nie je možné dovolávať ich neprijateľnosti.

42. V prejednávanej veci odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva žalovaným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere.

43. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku 2, bod 1 rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky.

44. Za významné odvolací súd tiež pokladá, že podľa článku II. bod 3 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu v lehote 10 dní od jej uzatvorenia, a teda nielen žalovaný, ale aj žalobca.

45. Okresný súd však správne poukázal na skutočnosť, že podaním žaloby, ktorou sa žalobca ako spotrebiteľ na okresnom súde domáhal určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky, predpokladanej v čl. II. bod 2. Rozhodcovskej zmluvy. Zmluvné strany si v citovanom ustanovení výslovne dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku (teda všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX), považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Uvedené ustanovenie by sa nepoužilo iba v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

46. Keďže žaloba o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov je sporom, súvisiacim s poskytnutím spotrebiteľského úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, podaním tejto žaloby dňa 29.06.2016 v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky platne uzavretá Rozhodcovská zmluva stratila účinnosť. Preto pokiaľ žalovaný podal dňa 09.09.2016 žalobu na Rozhodcovský súd, ku tomuto dňu už Rozhodcovská zmluvy nebola účinná a nemohla založiť právomoc Rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť. Ku dňu podania žaloby na rozhodcovskom súde už žiadna platná rozhodcovská zmluvy nepredvídala, že by rozhodcovský súd mohol rozhodovať spory zo Zmluvy o úver č. XXXXXXXXX a preto okresný súd správne rozhodol, ak v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZSRK napadnutý Rozhodcovský rozsudok zrušil.

47. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že aj keď sa v celom rozsahu nestotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom, je rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, pretože v konaní bolo preukázané, že je splnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. písm. c). Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

48. Odvolanie podané žalobcom malo formulárový charakter a odvolací súd sa nezaoberal tými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré nemali priamy súvis s napadnutým rozhodnutím okresného súdu (náležitosti zmluvy o úvere, RPMN, odplata, výška úrokov z omeškania), keďže tieto neboli dôvodom rozhodnutia okresného súdu.

49. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

50. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .