Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6CoP-3-2019.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. na S. O. XXX, zast. JUDr. Andreou Koczkás, advokátkou so sídlom Komárno, Elektrárenská 3 a V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. na S., J. XXX, zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26.09.2018 č. k. 9P/18/2018-99 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca, zročného výživného a nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie mal. F. J. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne počnúc 01.02.2018 vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné za obdobie od 01.02.2018 do 30.09.2018 v sume 420,25 eura zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň upravil i styk otca s mal. F. tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si v utorok dieťa prevezme na futbalovom ihrisku vo Y. F. a v ostatných prípadoch je matka povinná dieťa pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť vždy v mieste bydliska matky. Konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zastavil a návrhy matky v časti výživného vo zvyšku zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom na poslednom pojednávaní prehlásili, že sa dohodli na tom, že maloletý bude zverený do starostlivosti matky, v dôsledku čoho otec zobral svoj návrh na striedavú osobnú starostlivosť späť. S ohľadom na túto dohodu rodičov, ako i na zistenie, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, toto zveril do starostlivosti matky, keďže takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme dieťaťa a v intenciách § 29 CMP zastavil konanie o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. V tomto smere vychádzal i z ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2 - 5 zák. č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine). Otcovi následne určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne vždy do 15- tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.02.2018 a v tejto časti svoje rozhodnutie oprel o ust. § 62 ods. 1 - 5, ako i § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že mal. F. má 10 rokov, je zdravý, je žiakom 4. ročníka základnej školy, pričom okrem s tým spojených výdavkov má matka výdavky na plavecký výcvik vo výške 50 eur, na ošatenie na futbal, ktorému sa maloletý venuje v sume 200 eur a na výlety 40 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť len k tomuto mal. dieťaťu, žije v druhovskom pomere s K. P., s ktorým si spoločne zakúpili rodinný dom, na ktorý majú hypotekárny úver 50.000 eur a tento splácajú po 285 eur mesačne. Príjem matky činí 585,31 eura mesačne a mesačne dostáva sumu 300 eur od otca z titulu vyrovnania jej podielu na nehnuteľnosti. Na strane otca zistil, že tento dosahuje čistý mesačný príjem u zamestnávateľa 834,25 eura a privyrábal si i hraním v hudobnej skupine, kde dosahoval príjem cca 130 eur mesačne, pričom v súčasnosti pre zranenie ramena nehrá. Otec žije v rodinnom dome, kde spláca hypotekárny úver 178,41 eura mesačne, má ďalší spotrebný úver, ktorý spláca po 150,11 eura mesačne a taktiež matke dieťaťa vypláca z jej podielu na nehnuteľnosti sumu 300 eur mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. C. J. vo výške 50 eur stanovenú mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 08.03.2004 sp. zn. 10C/13/2004, ktorému podľa vlastného vyjadrenia prispieva aj nad rámec bežného výživného. Akcentoval, že výživne vo výške 130 eur spolu s rodinnými prídavkami, ako aj výživným, ktoré je i matka povinná a schopná maloletému poskytnúť s ohľadom na jej osobnú starostlivosť o dieťa je primeranú veku dieťaťa a jeho zvýšeným výdavkom v súvislosti so športovaním. Návrh matky požadujúcej výživné v sume 200 eur mesačne preto vo zvyšku zamietol, keďže príjmy otca mu neumožňujú výživné v takejto sume platiť a ani maloletý nemá také výdavky, aby táto suma bola primeraná. Vyživovaciu povinnosť stanovil od 01.02.2018 v súlade s návrhom matky a zročné výživné do 30.09.2018 určil vo výške 420,25 eura, keďže otec za rozhodné obdobie 8 mesiacov mal zaplatiť celkovo 1.040 eur, matke za toto obdobie poskytol sumu 619,75 eura, pričom umožnil otcovi zročné výživné zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s poukazom na jeho vysoké výdavky. Zároveň upravil i styk otca s maloletým dieťaťom podľa dohody rodičov, ktorý považoval za primeraný a v najlepšom záujme maloletého tak, aby nedošlo k narušeniu ich citových väzieb. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie len v časti určenia výživného a zročného výživného domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200 eur mesačne počnúc od 01.02.2018 a určenia tomu zodpovedajúceho i zročného výživného. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, keď pri určovaní celkovej výšky finančnej čiastky pripadajúcej na mal. dieťa vychádzal zo sumy 258 eur mesačne, do ktorej započítal aj daňový bonus matky a jej údajnú vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur mesačne. Argumentovala, že vydokladovala, že celkové náklady na výživu dieťaťa predstavujú sumu 310 eur mesačne, a teda suma súdom určeného výživného nepokryje ani zlomok nákladov spojených s výchovou a výživou dieťaťa vo veku 10 rokov, ktoré navyše aktívne športuje a vyžaduje pestrú a výdatnú stravu. Naviac dieťa má nároky z titulu oblečenia, školských a mimoškolských aktivít, kultúrneho a spoločenského vyžitia. Za neobjektívne označila aj hodnotenie súdu o jej príjmoch, kde do jej príjmu započítal splátky od otca mal. dieťaťa z titulu finančnej protihodnoty za jej podiel na nehnuteľnosti - rodinnom dome, v ktorom v súčasnosti žije otec dieťaťa so svojou priateľkou a nezohľadnil jej výdavky vynaložené na bývanie spočívajúce v úvere za nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnosti s mal. dieťaťom žije. Mala za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani majetkové pomery otca, skutočnosť, že vlastní 4 motorové vozidlá, že priznal príležitostný príjem z hrania v hudobnej skupine len vo výške 130 eur mesačné, ktoré tvrdenie je nevierohodné, pretože z celkového životného štandardu otca a jeho výdavkov je zrejmé, že celkový príjem otca musí presahovať sumu 1.000 eur. Konštatovala, že pokiaľ by aj súd vychádzal zo skutočne preukázaného príjmu otca vo výške 964 eur čiastka, ktorú by bol otec schopný platiť na výživnom vo výške 30% jeho príjmu by predstavovala sumu 320 eur mesačne. Za situácie, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna C. vo výške 50 eur mesačne, je schopný prispievať na výživu mal. F. sumou 200 eur, ktorá je nevyhnutná na pokrytie jeho potrieb s prihliadnutím na to, že ona svoju časť vyživovacej povinnosti nahrádza osobnou starostlivosťou.
4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal odvolaniu matky nevyhovieť a výšku jeho vyživovacej povinnosti ustáliť sumou 80 eur mesačne ako primeranú veku dieťaťa a zodpovedajúcu jeho odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania majúc za to, že ak súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, pochybil nie vo vzťahu k
matke dieťaťa, ale v neprospech jeho osoby, pričom dôvodom, prečo nepodal odvolanie bola jeho snaha urovnať vzťahy s matkou. Tvrdil, že jeho súčasné príjmy a odôvodnené výdavky mu nedovoľujú, aby na maloletého prispieval sumou 130 eur mesačne. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri určení výživného a hodnotení jeho majetkových pomerov nepostupoval dôsledne a osvojil si len tvrdenia matky bez toho, aby disponoval relevantnými dôkazmi napr. o jeho nepravidelnom príjme z hrania v hudobnej skupine K. a nesprávne interpretoval jeho vyjadrenie, keď k jeho pravidelnému mesačnému príjmu zo závislej činnosti pripočítal príležitostný príjem z účinkovania v hudobnej skupine v sume 130 eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu roku 2017 a v roku 2018 celková výška jeho príležitostných príjmov nepresiahla 500 eur ročne a z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu od roku 2018 v hudobnej skupine už len sporadicky hrával a od mesiaca september 2018 už nehráva vôbec. Argumentoval tiež, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. C. J., ku ktorému má súdom určenú vyživovaciu povinnosť, avšak rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti nemohlo byť pre súd prvej inštancie záväzné, pretože od jeho vydania uplynul dlhší čas a došlo k zmene pomerov a zvýšeniu potrieb tohto dieťaťa. Mal za to, že v prípade mal. C. ide o 17 ročné dieťa, ktoré vzhľadom na vek a vzrast má v porovnaní s mal. F. podstatne vyššie potreby a 50 eurové mesačné výživné ho nemôže pokryť, z ktorého dôvodu na neho prispieva nepravidelne aj nad rozsah súdom určeného výživného. Pri rozhodovaní o výživnom na mal. F. mal preto súd prvej inštancie komplexne a objektívne vyhodnotiť túto jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to na základe reálneho skutkového stavu a nie výlučne podľa súdneho rozhodnutia. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že neboli zohľadnené jeho majetkové pomery, napr., že vlastní 4 motorové vozidlá, prezentoval názor, že súd prvej inštancie danú skutočnosť správne vyhodnotil, keď zohľadnil aj stav motorových vozidiel. V súvislosti s majetkovými pomermi matky uviedol, že tieto matka nepreukázala úplne a pravdivo, pretože zatajila, že má vedľajší príjem ako obchodná poradkyňa v C., do výdavkov zahrnula splátky úveru na zakúpenie rodinného domu v sume 129 eur mesačne, na ktorý výdavok sa nemalo prihliadnuť, nakoľko úver nebol použitý na účel a ani v dobe, ktorú matka prezentovala, pretože úver poskytnutý v roku 2018 nemohol slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za rodinný dom, ktorá nehnuteľnosť od septembra 2017 je uvedená na mene matky a jej druha. Matka tiež nepreukázala, či si spotrebný úver skutočne zobrala ona a nie niekto iný a na aký účel bol použitý a s vysokou pravdepodobnosťou sa tak nejedná o nevyhnutý výdavok matky, na ktorý je potrebné prihliadnuť. Uviedol tiež, že matka v priebehu konania opomenula spomenúť, že v mesiaci január 2017 jej preúčtoval na bankový účet finančné prostriedky v sume 11.000 eur pochádzajúce z úveru od S. banky R., ktorý sa mu zaviazala splácať, čo i do novembra 2017 plnila a následne prestala mu úver splácať, a preto je nútený za matku plniť on, čo zaťažuje výlučne jeho rozpočet.
5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65
- § 67 zák. č. 1612015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
7. V tomto konaní sa matka svojim návrhom domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorým žiadala mal. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zastavil, ktoré výroky odvolaním účastníkov konania neboli napadnuté , a preto predmetom odvolacieho konania zostala len časť rozsudku súdu prvej inštancie týkajúca sa vyživovacej povinnosti otca, zročného výživného, proti ktorým matka podala odvolanie a na ne nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. 13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení pri určení vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa i postupoval. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. I podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania výživné určené súdom prvej inštancie v sume 130 eur mesačne plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj zodpovedá odôvodneným potrebám mal. F. a tiež i zákonnej zásade, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rovnako tak prvoinštančný súd správne stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, keď súd prvej inštancie v odôvodnení jasným a zrozumiteľným spôsobom osvetlil svojej úvahy vedúce ho k určeniu ním stanovenej výšky vyživovacej povinnosti otca.
14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach odvolací súd len zvýrazňuje, že matka maloletého má vyživovaciu povinnosť iba k tomuto dieťaťu, je v zamestnaneckom pomere a v rozhodnom období dosiahla u predchádzajúceho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 585,30 eura spolu s daňovým bonusom. Žije v rodinnom dome so svojim druhom K. P., jej náklady na bývanie predstavujú sumu cca 200 eur mesačne, na ktorých sa spoločne podieľajú a rovnako
spoločne sa podieľajú i na splácaní úveru vo výške 285 eur mesačne, ktorý si matka zobrala v hodnote 50.000 eur na rekonštrukciu rodinného domu. Pokiaľ ide o otca, tento dosiahol v rozhodnom období príjem zo zamestnaneckého pomeru vo výške 834,25 eura netto a v tomto období dosahoval i príjem z hrania v hudobnej skupine, ktorý podľa jeho vyjadrenia predstavoval asi 130 eur mesačne. Žije sám v rodinnom dome a jeho bežné mesačné náklady sú cca 185 eur. Je vlastníkom 4 motorových vozidiel, za ktoré platí súhrne ročné poistné 396,72 eura a okrem dvoch úverov, ktoré spláca v mesačných splátkach po 178,41 eura a 150,11 eura matke vypláca 300 eur mesačne z titulu vyporiadania jej podielu na s otcom nadobudnutej nehnuteľnosti. Otec má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. C. J. vo výške 50 eur mesačne určenú rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 08.03.2004 sp. zn. 10C/13/2004. Posudzujúc takto zistené pomery na strane všetkých dotknutých osôb v ich vzájomnej súvislosti, výživné určené otcovi preskúmavaným rozsudkom zohľadňuje všetky významné atribúty majúc na zreteli i to, že potreby maloletého sú čiastočne kryté prídavkami na dieťa a že matka svojou osobnou starostlivosťou čiastočne vyvažuje i svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. 15. Reagujúc na námietky matky vznesené v jej odvolaní, ako i tvrdenia otca uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu odvolací súd ďalej dodáva, že stanovenie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému je závislé na reálnych zárobkových možnostiach a schopnostiach oboch rodičov v rozhodnom období, ktoré boli v konaní preukázané. Tieto nemožno odvíjať od úvah, ktoré rodičia predkladajú a sú tak len v rovine hypotetickej. V danom prípade bolo preto potrebné vychádzať z preukázateľného príjmu matky a otca dosiahnutého v ich zamestnaneckých pomeroch uvedených v bode 14. tohto rozsudku, u otca zvýšeného o ním priznanú sumu 130 eur mesačne z pôsobenia v hudobnej skupine. Iné príjmy rodičov v prvoinštančnom konaní zistené neboli, pričom splátky poskytnuté matke otcom z titulu peňažnej protihodnoty za jej podiel na rodinnom dome vo výške 300 eur mesačne síce nespadajú pod pojem „príjem“, avšak bezosporu pozitívne ovplyvňujú jej finančnú situáciu. Samotná okolnosť tvrdená otcom, že od septembra 2018 už z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu v hudobnej skupine nehrával, by prípadne mohla do budúcnosti predstavovať zmenu pomerov a s ňou súvisiacu aplikáciu § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Za dôvodnú nemožno považovať ani argumentáciu matky, že súdom prvej inštancie určené výživné nezodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého poukazujúc i na to, že pri skutočne preukázanom príjme otca vo výške 964 eur mesačne by otec bol schopný platiť výživné vo výške 30%, čo by predstavovalo sumu 320 eur mesačne. Odhliadnuc od toho, že tento názor nemá oporu v platnej právnej úprave (ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine je naplnené) stanovené výživné primerane zohľadňuje potreby 10 ročného dieťaťa, ktoré navštevuje štvrtú triedu základnej školy a reflektuje i jeho športové aktivity. I podľa názoru odvolacieho súdu určená výška vyživovacej povinnosti otca s ohľadom na jeho zárobkové a majetkové pomery nie je spôsobilá ohroziť ani vlastnú výživu otca, berúc do úvahy i jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má doposiaľ určenú len v rozsahu 50 eur mesačne. Odvolací súd nepopiera, že potreby 17 ročného dieťaťa sú bezpochyby vyššie ako u mal. F., v tomto konaní však nemohol pristúpiť k revízii právoplatného rozsudku týkajúceho sa výživného na mal. C., čo je možné posúdiť len v samotnom konaní o zvýšenie výživného tohto dieťaťa. Výtka otca, že jeho ďalšia vyživovacia povinnosť nebola súdom prvej inštancie komplexne a objektívne vyhodnotená je tak neopodstatnená. V neposlednom rade odvolací súd akcentuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní ich schopností, možností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vo svetle tohto postulátu tak neobstojí konštatácia otca, že jeho súčasné príjmy a odôvodnené výdavky mu nedovoľujú prispievať na mal. dieťa výživným vo výške 130 eur mesačne, keď po jeho zaplatení a úhrade nevyhnutných výdavkov mu zostáva na živobytie nepatrná finančná čiastka. Za nevyhnutné výdavky otca totiž nemožno označiť napr. poistné na 4 motorové vozidlá, ktoré úhrnom predstavuje 394,72 eura mesačne, zvlášť pokiaľ niektoré z nich sú podľa vyjadrenia otca nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Jeho tvrdenia v tomto smere sú zavádzajúce a nevierohodné, a jeho tvrdenia v súvislosti s úverom poskytnutým matke bankou sú zase právne irelevantné.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v intenciách § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zákon v tomto smere neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP). Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP). Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu