Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: W. Š., W. XX, D. X, zastúpený: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, advokát, Karloveská 3154/6C, Bratislava, proti žalovanému: W. W., Č. E. XX, A., zastúpený: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o., Gallayova 21, Bratislava, IČO: 47 255 714, o vypratanie garáže, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. apríla 2016 č.k. 45C 225/2015-145 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. decembra 2015 č.k. 45C 225/2015-113 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 8. decembra 2015 č.k. 45C 225/2015-113 z r u š u j e.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať garáž so súpisným číslom XXXX nachádzajúcu sa na parcele číslo XXXX/XXX, o výmere 16 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV číslo XXX, okres: Bratislava III, obec BA m.č. M., katastrálne územie M., vedenú na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, a odovzdať ju žalobcovi do troch dní od rozsudku právoplatnosti, ako aj v tejto lehote nahradiť mu trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 178,99 eur.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, skutkovo odôvodnenej tým, že je vlastníkom uvedenej garáže, ktorú žalovaný užíva bez akéhokoľvek jeho súhlasu a bez právneho titulu, keď žalovaný i napriek jeho výzve v mesiaci november 2014 predmetnú garáž nevypratal.

3. Poukázal na písomné podanie žalovaného zo dňa 02.09.2015, podľa ktorého vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, keď súd prvej inštancie konštatoval, že k uvedenému tvrdeniu nedoložil žiaden dôkaz.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného postupom podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), keď na opätovný návrh žalovaného zo dňa 19.04.2016 na odročenie pojednávania, ktorý bol doručený v deň pojednávania e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu a ktorý nebol doplnený v zákonnej lehote písomne alebo ústne neprihliadol, pričom dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý. Mal za to, že žalovanému poskytol reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, ktorú nevyužil a ktoré správanie zákonodarca nedovoľuje.

5. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a garáže zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcim Stavebným bytovým družstvom M. a kupujúcim W. Š. podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov. V preambule zmluvy predávajúci prehlásil, že predávaná nehnuteľnosť špecifikovaná v článku 1 ods. 1 tejto zmluvy je výlučne jeho vlastníctvom. Ustálil, že predmetom zmluvy bol dvojizbový byt č. III/04 s príslušenstvom v podiele 1/1 o podlahovej ploche bytu 70,14 m2, nachádzajúci sa na prvom nadzemnom podlaží bytového domu č. III, so súpisným číslom XXXX, átrium o výmere 42,36 m2, na ulici Č. E. v Bratislave, stojaceho na parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 137 m2, parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 137 m2, parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 168 m2, v katastrálnom území M., obec Bratislava III, m. č. M., zapísaných na LV. č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správe katastra Bratislava III, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 7014/88022 k spoločným častiam, zariadeniam a príslušenstvom domu, spoluvlastníckym podielom vo výške 7014/88022 k pozemkom pod stavbou a spoluvlastníckym podielom 7014/22022 k priľahlému pozemku parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 71,41 m2, parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 69,87 m2, katastrálne územie M. zapísanej na LV. č. XXXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správe katastra Bratislava III. Predmetom zmluvy bola aj garáž v podiele 1/1 nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a výmere 16 m2, súpisné číslo XXXXX, zapísaná na LV. č. XXXX, k. ú. M., Katastrálneho úradu v Bratislave, Správe katastra Bratislava III. Kupujúci uhradil cenu za prevod v celosti splátkami na účet predávajúceho, všetky nároky predávajúceho vyplývajúce z úhrady kúpnej ceny voči kupujúcemu boli uspokojené/ článok V. zmluvy/. Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 14.04.2016 mal za preukázané, že na LV. č. XXX, okres: Bratislava III, obec: BA- m.č. M., katastrálne územie M. je zapísaná garáž so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/XXX, o výmere 16 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorej vlastníkom je W. Š. so spoluvlastníckym podielom 1/1, vklad vlastníckeho práva bol povolený M.- XXXX/XX zo dňa 07.01.2003.

6. Konštatoval, že vlastnícke právo je absolútnym právom, ochrana vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom sa poskytuje v občianskom súdnom konaní v zmysle ustanovenia § 126 prostredníctvom negatórnej žaloby na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a vindikačnej resp. reivindikačnej žaloby na vydanie veci. Žalobou o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva sa vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, pretože neoprávnené zadržanie veci je porušením povinnosti vyplývajúcej z vlastníckeho práva voči subjektom nerušiť vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva. Pri nehnuteľnosti plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie, pri ktorej okrem vypratania pôjde aj o odovzdanie veci vlastníkovi. Poukázal na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej základnou podmienkou úspešnosti žaloby o vydanie o veci je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný zadržuje vec vlastníkovi neprávom.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie z listinných dôkazov za preukázané, že žalobca je vlastníkom garáže so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XXX, o výmere 16 m2, zastavané plochy a nádvoria, okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. M., katastrálne územie M., zapísanej na LV. č. XXX, spoluvlastnícky podiel je 1/1, ktorú nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a garáže od Stavebného bytového družstva M., uzavretej podľa Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, keď zmluva nadobudla účinnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností M.-XXXX/XX zo dňa 07.01.2003. Vyhodnotil, že žalobca v konaní preukázal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a tým svoju aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa jeho ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Tiež vyhodnotil, že žalovaný právne relevantným spôsobom nepreukázal, že užíva predmetnú garáž na základe právneho titulu/ napr. nájomnej zmluvy/, nepreukázal ani žiaden nadobúdací titul k uvedenej nehnuteľnosti, pričom ustálil, že nehnuteľnosť užíva bez súhlasu žalobcu a tým bez právneho dôvodu, keď vlastnícke právo svedčí žalobcovi. Právne posúdil, že žalovaný tak neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý nemôže svoju nehnuteľnosť ako vlastník užívať a uplatňovať svoje vlastnícke právo v zmysle § 123 OZ. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

9. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, majúc za to, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď bolo vytýčené pojednávanie na deň 19.04.2016 a Advokátska kancelária Andrej Vlk prevzala právne zastúpenie dňa 18.04.2016 a v tento deň aj ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pričom žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nezachovania zákonnej lehoty 5 dní na jeho prípravu. Uvedené podanie realizoval v elektronickej forme, keď ho nebolo nutné doplniť, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej. V deň pojednávania však zákonná lehota 3 dni na jeho doplnenie ani neuplynula.

10. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

11. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 . Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti nároku žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému vypratať garáž v jeho vlastníctve stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 . V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti nároku žalobcu uplatneného žalobou, keď žalobca listinnými dôkazmi preukázal svoje vlastnícke právo k relevantnej garáži a z uvedeného vyplývajúcu aktívnu legitimáciu na súdnu ochranu svojho vlastníckeho práva, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného v spore na základe skutočnosti, že garáž v jeho vlastníctve žalovaný užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu a tým nedovolene ruší žalobcu vo výkone svojho vlastníckeho práva.

14. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania žalovaného bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie otázky, či súd prvej inštancie svojím procesným postupom, ktorý vydaniu napadnutého rozsudku predchádzal, neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces spočívajúci v možnosti riadnej realizácie svojich procesných práv.

15. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd zistil, že pôvodný právny zástupca vypovedal žalovanému plnú moc dňa 07.12.2015. So zreteľom na uvedené bolo pojednávanie vytýčené súdom prvej inštancie na deň 08.12.2015 odročené. Ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 02.02.2016 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného o jeho odročenie z dôvodu jeho práceneschopnosti. Následne súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 19.04.2016. Predvolanie naň bolo žalovanému do vlastných rúk doručené dňom 09.02.2016, odkedy začala žalovanému plynúť lehota 5 dní na jeho prípravu. Odvolací argument žalovaného o nedodržaní zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že aktuálnemu právnemu zástupcovi udelil žalovaný plnú moc dňa 18.04.2016, preto neobstojí, keď odvolací súd zohľadnil zo spisu vyplývajúcu skutočnosť, že k udeleniu plnej moci novému právnemu zástupcovi žalovaným došlo po uplynutí doby viac ako štyroch mesiacov od vypovedania plnej moci pôvodnej. K porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie teda nedošlo.

16. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 08.12.2015 č.k. 45C 225/2015-113, ktorým uložil žalovanému poriadkovú pokutu v sume 500,- eur z dôvodu, že sa na pojednávanie konané dňa 08.12.2015 o 11.00 hod nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a dôvod svojej neprítomnosti nepreukázal spôsobom predpokladaným v ust. § 119 OSP. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že takýmto správaním žalovaný maril právo druhej strany sporu na súdnu ochranu a bezprieťahovosť súdneho konania a hrubo sťažil jeho postup v konaní, keď daný príkaz súdu prvej inštancie neuposlúchol.

18. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal ho zrušiť. Mal za to, že neexistovali dôvody na jeho vydanie. Uviedol, že pôvodný právny zástupca mu vypovedal plnú moc dňa 07.12.2015, z ktorého dôvodu emailom v noci dňa 08.12.2015 požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 08.12.2015. Uloženú sankciu označil za nespravodlivú.

19. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

20. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že elektronickým podaním zo dňa 08.12.2015, doručeným súdu prvej inštancie o 07.54 hod., žalovaný požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 08.12.2015 o 11.00 hod z dôvodu, že dňa 07.12.2015 mu pôvodný právny zástupca vypovedal plnú moc. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil a nebol na ňom prítomný.

21. Vychádzajúc z dikcie ust. § 53 ods. 1 OSP platného v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a v čase skutočnosti pre jeho vydanie relevantnej, skutkovou podstatou tohto ustanovenia, na základe ktorej je súd oprávnený sankciu v podobe poriadkového opatrenia tam uvedeného účastníkovi (aktuálne strane sporu) uložiť, je marenie uplatnenia základného práva iného účastníka konania (strany sporu) alebo hrubé sťažovanie postupu súdu.

22. V danom prípade na pojednávanie vytýčené na deň 08.12.2015 riadne a včas predvolaný žalovaný svoje právo (nie povinnosť) dostaviť sa naň nevyužil a požiadal súd prvej inštancie o jeho odročenie. O odročení pojednávania je a aj za platnosti OSP vždy bol oprávnený rozhodnúť výlučne konajúci súd, keď v prípade, že tento vyhodnotí existenciu zákonných dôvodov pre odročenie pojednávania (v zmysle ust. § 119 OSP platného v rozhodnom čase), nemôže dôjsť k založeniu dôvodov pre uloženie poriadkového opatrenia. V prípade nesplnenia zákonných podmienok pre odročenie pojednávania je, resp. podľa ust. § 101 ods. 2 OSP platného v danom čase bol, súd prvej inštancie potom oprávnený konať v neprítomnosti riadne predvolanej strany sporu a vo veci aj rozhodnúť. V takom prípade potom nebolo možné prijať záver, že žalovaný nevyužitím svojho procesného práva dostaviť sa na pojednávanie a žiadosťou o jeho odročenie zmaril základné právo druhej strany sporu na prejednanie a rozhodnutie veci, alebo že hrubo sťažil postup konajúceho súdu, nakoľko súd prvej inštancie pre prípad vyhodnotenia žiadosti o odročenie pojednávania ako nedôvodnej mohol vo veci postupovať.

23. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 ods. 1 písm. d) zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, ktorému však ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .