Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: J. K., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. J. V. XX, D., zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému: A.. H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. U. XXXX/X, L., zastúpený: Advokátska kancelária Lalíková, s.r.o., so sídlom Radlinského 27, Bratislava, IČO: 47 254 564, o zaplatenie 4.100 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súd Bratislava IV zo dňa 25. mája 2016 č.k. 22C 130/2014-90 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaného p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh žalovaného zo dňa 30.9.2015. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100 Eur od 18.06.2011 do 26.04.2012, úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.100 Eur od 27.04.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.000 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3.000 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania (náhradu trov konania) vo výške 278,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.017,46 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.171,48 Eur (pozostávajúcej z poskytnutej pôžičky vo výške 4.100 Eur a poplatku za spísanie zmluvy na notárskom úrade vo výške 71,48 Eur) spolu so zmluvnou pokutou z omeškania 0,05% denne z nesplatenej pôžičky, zákonným úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.5.2011 žalovanému na základe zmluvy o pôžičke z toho istého dňa požičal sumu 5.100 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Dňa 26.4.2012 žalobca svojim podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil, že prijal od žalovaného čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4.000 Eur. Dňa 22.5.2012 žalovanému na základe zmluvy o pôžičke spísanej u notára požičal sumu 3.000 Eur s dohodnutou dobou splatnosti do 18.5.2013. Žalovaný mu v dohodnutej dobe poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, na telefonické výzvy nereagoval.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca ako zamestnanec spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., bol sním, ako konateľom spoločnosti RENOM- STAVBY, s.r.o., dohodnutý, že potrebný materiál uhradí z vlastných zdrojov, ktoré mu spoločnosť na základe pokladničných dokladov následne vyúčtuje a vzájomne sa vyrovnajú. Z uvedeného dôvodu uzavrel uzavreli zmluvu o pôžičke (uzatvorenú na notárskom úrade). Tvrdil, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo, v dôsledku čoho právny vzťah z pôžičky ani nevznikol. Žalobca ani žiadny spôsobom nepreukázal, že by mu skutočne finančné prostriedky odovzdal.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vôbec nepoprel podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, na podklade ktorej prevzal od neho pôžičku vo výške 5 100 Eur, rovnako nepoprel ani vrátenie čiastočného plnenia vo výške 4 000 Eur dňa 18.5.2011. Žalovaný nenamietol ani podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012 vo forme notárskej zápisnice, v ktorej výslovne vyhlásil, že od žalobcu prevzal sumu 3000 Eur. Zároveň žalobca vzal v časti notárskeho poplatku vo výške 71,48 Eur žalobu späť a žiadal, aby súd aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5100 Eur od 18.6.2011 do 26.4.2012, zo sumy 1 100 Eur od 27.4.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne zo sumy 3 000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov konania, ktorú zmenu žalobného petitu žalobcu súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní konanom dňa 23.3.2016.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkyne Ľ. Y. a vykonaním listinných dôkazov ako zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, notárskou zápisnicou zo dňa 22.5.2012, zn. N 288/2012, NZ 18098/2012, kópiou dokladu o zaplatení notárskeho poplatku vo výške 71,48 Eur zo dňa 22.5.2012, výpisom z účtu žalobcu.

6. Z výpovede žalobcu zistil, že suma, ktorá je predmetom pôžičky nebola odovzdaná žalovanému na notárskom úrade pri podpise tejto zmluvy, ale tieto peniaze žalovanému odovzdal skôr asi 4 dni pred podpisom tejto zmluvy. Odovzdanie prebehlo vo firme, bez prítomnosti svedkov. V čase podpisu zmluvy o pôžičke si bol vedomý problémov spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o. Peniaze však žalovanému požičiaval súkromne, neuviedol mu účel, na ktorý si peniaze požičiaval. Chcel byť uistený, že žalovaný mu peniaze vráti, preto požadoval spísanie notárskej zápisnice. Peniaze poskytol žalovanému z dôvodu, že ho o ne požiadal, mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy a žalovaný ho uisťoval, že mu peniaze vráti. Za spoločnosť, kde bol zamestnaný uhradil niekedy kúpnu cenu za materiál, ale tieto peniaze mu hneď boli v kancelárii vyplatené.

7. Podľa výpovede žalovaného prvú zmluvu vôbec nepopieral, uzatvárali ju v jeho kancelárii firmy ako konateľa. Požičiaval si to ako súkromná osoba. Nakoľko firma nemala peniaze na prevádzku, opýtal sa žalobcu, či nemá nejaké voľné peniaze, a keďže si dôverovali, tak mu ich aj požičal. V čase, keď táto situácia vznikla, riešil zložité životné aj pracovné problémy, nakoľko firma sa v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti stala insolventnou. Snažil sa to riešiť návrhom na reštrukturalizáciu, tá však bola zamietnutá a bol vyhlásený konkurz. V tom čase bol ako konateľ firmy stále atakovaný inými firmami a veriteľmi, kupoval rôzny materiál, aby mohli pokračovať v činnosti. Žalobca ho o takéto služby nežiadal, nevedel ani rozsah, ani bločky, ktoré boli predkladané na úhradu neparafoval, ani ich nedával účtovníčke do účtovníctva. Pokiaľ ide o zvyšok peňazí z prvej pôžičky (vo výške 1 100 Eur), tieto nemohol uhradiť, nakoľko sa firma dostala do konkurzu a on nemal z čoho žiť. Odkedy sa zamestnal, tak si viacerí ľudia voči nemu uplatňujú nároky a vymáhajú prostredníctvom exekútora.

8. Z výpovede svedkyne Ľ. Y. zistil, že vedela o tom, že žalobca požičal žalovanému peniaze. Svedkom toho nebola, vie to len sprostredkovane, ani si nepamätá, že by o tom účtovala, teda že by tie peniaze boli poskytnuté spoločnosti. Nevedela uviesť, či zamestnanci firmy kupovali materiál za vlastné peniaze, jej ako účtovníčke sa dostali len bločky, finančné veci si riešili s pánom H.. Keďže bola externá účtovníčka, chodila do firmy 3x do týždňa, takže tam nebola každý deň. Mala k dispozícii pokladničku, ktorá bola v kancelárii, keď prišli za ňou, že potrebujú preplatiť bločky, tak ich preplatila. Ona tie finančné prostriedky neriešila. Úplne dopodrobna nevedela povedať ktoré bločky preplácala. Žalobca jej niekedy predkladal bločky za materiál. To, či to zaplatil z vlastných prostriedkov neriešila. Mal k dispozícii auto a vedela, že jej predkladal účty za pohonné hmoty. Nevedela uviesť od koho sa dozvedela, že žalobca požičal peniaze žalovanému, ani to, kedy malo dôjsť k uskutočneniu pôžičky. Nebola informovaná o výške pôžičky, ani či tých pôžičiek bolo viac. Pre žalovaného pracovala na základe zmluvy o dielo - o vykonaní účtovníctva. V zmluvnom vzťahu bola so spoločnosťou RENOM-STAVBY, s.r.o. Doklady, ktoré dostala na zaúčtovanie aj zaúčtovala, aj tie, ktoré predkladali zamestnanci. Nepamätala si ani, že by ju o tom informoval pán H.. Či žalobca poskytol pôžičku žalovanému alebo spoločnosti nevedela uviesť, musela by sa pozrieť do účtovníctva, či o tom účtovala ako o záväzku spoločnosti. Ak jej niekto predložil bločky a povedal, že ich potrebuje preplatiť, tak mu ich preplatila. Nenastala situácia, že by niektorý doklad predložený zostal nepreplatený. Peniaze do pokladničky mohol dávať iba žalovaný, nakoľko iba on mal prístup k bankovému účtu spoločnosti. Z pokladničky potom peniaze vyplácala ona. Zdalo sa jej, že bločky neboli podpísané žalovaným. Platil taký úzus, že bločky, ktoré jej boli predložené na preplatenie, preplatila bez toho, aby si to overila u konateľa spoločnosti. Hotovostné bločky neboli vo vysokých sumách pokiaľ si pamätala. Materiál, ktorý sa nakupoval vo väčšom množstve sa väčšinou riešil cez faktúry.

9. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18.5.2011 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 5 100 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku do 30 dní od podpisu zmluvy. Na predmetnej zmluve je rukou dopísaná poznámka „týmto prehlasujem, že som 6.4.2012 prijal čiastočnú úhradu pôžičky od dlžníka vo výške 4 000 €“ a pod ňou je podpísaný žalobca. Dňa 22.5.2012 žalobca a žalovaný uzavreli formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, Trnavská cesta 1 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 3 000 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi túto sumu do 18.5.2013. Žalovaný v notárskej zápisnici vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z nesplatenej pôžičky a v prípade s omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Z potvrdenia ošetrujúceho lekára zo dňa 19.6.2013, vydaného na žiadosť žalovaného, zistil, že žalovaný bol v čase od 14.3.2012 do 24.5.2012 práceneschopný, pričom od 20.3.2012 do 3.4.2012 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla v konaní vypočuť ešte A.. H. H., ktorý mal vypovedať k tomu, že žalobca predkladal bločky a žiadal vyplatiť za ne peniaze. Súd prvej inštancie upustil od vykonania tohto dôkazu vzhľadom na hospodárnosť konania a aj skutočnosť, že výpoveď svedka v tomto smere nepovažoval za podstatnú, nakoľko mal za to, že skutkový stav na základe vykonaného dokazovania bol dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci.

10. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 4, § 36 ods. 4, § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), § 134 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.

11. Uviedol, že pokiaľ ide o podanie právnej zástupkyne žalovaného označené ako vzájomný návrh, toto podanie vyhodnotil ako obranu žalovaného proti podanému návrhu. Vzájomný návrh totiž nie je prípustný v prípadoch, keď predmet konania vymedzený vzájomným návrhom bude k doposiaľ prejednávanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Konštatoval, že žalovaný v posudzovanej veci uplatnil vzájomný návrh spočívajúci v určení, že zmluva o pôžičke spísaná na notárskom úrade je neplatná, uzavretá z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Týmito námietkami sa však konajúci súd musel zaoberať a vyriešiť si ich ako predbežné otázky v konaní. Vzhľadom na uvedené vzájomný návrh žalovaného zamietol.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 18.5.2011 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretím Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5 100 Eur a žalovaný sa tieto prostriedky zaviazal uhradiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Z písomného dodatku na uvedenej zmluve, podpísaného žalobcom vyplýva, že žalobca dňa 26.4.2012 prijal od žalovaného čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4 000 Eur. Následne dňa 22.5.2012 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorí uzavreli formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, Trnavská cesta 1, pred E.. J. Ž., notárskou kandidátkou, zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 3 000 Eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 18.5.2013. Žalovaný v notárskej zápisnici vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z nesplatenej pôžičky a v prípade omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

13. Konštatoval, že pokiaľ ide o prvú zmluvu o pôžičke, túto žalovaný nespochybňoval a nerozporoval, ani výšku žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k uvedenej zmluve. Preto žalobu žalobcu v časti zaplatenia 1 100 Eur (zvyšnej istiny zo zmluvy o pôžičke) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5 100 Eur od 18.6.2011 do 26.4.2012 považoval za dôvodnú. Uviedol tiež, že zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice je v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Verejná listina je skúmaná predovšetkým z hľadiska jej pravosti, t.j. či bola vydaná súdom alebo iným príslušným orgánom, v medziach jeho právomoci a v predpísanej forme. Dospel tak k záveru, že notársku zápisnicu vydal notársky kandidát v rámci výkonu svojej činnosti, v medziach svojej právomoci, pričom notárska zápisnica spĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zároveň konštatoval, že pravosť listiny v konaní žalovaný vôbec nespochybňoval a že s ohľadom na ust. § 134 O.s.p. sa prezumuje pravdivosť takejto listiny, pokiaľ sa v konaní vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti popierajúce pravdivosť notárskej zápisnice.

14. Vo vzťahu k druhej zmluve o pôžičke spísanej na notárskom úrade sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou platnosti tohto právneho úkonu s ohľadom na námietky žalovaného. Vyslovil, že pre platnosť právneho úkonu je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka nevyhnuté, aby právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Z notárskej zápisnice o úkone zo dňa 22.5.2012 vyplýva, že pred notársku kandidátku sa dostavili účastníci J. K. (žalobca) a A.. H. H. (žalovaný), ktorí vyhlásili, že sú plne spôsobilí na právne úkony a po preukázaní osobnej totožnosti z občianskych preukazov požiadali notársku kandidátku, aby do notárskej zápisnice spísala vyššie uvedenú zmluvu o pôžičke. Na záver notárskej zápisnice účastníkom notárska kandidátka zápisnicu prečítala a títo ju na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali. Uviedol, že vzhľadom na uvedené nemal dôvod pochybovať o platnosti tohto úkonu, pričom sám žalovaný v rámci svojho výsluchu potvrdil, že túto notársku zápisnicu podpísal. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že túto zápisnicu spísal v tiesni a za nevýhodných podmienok, žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Potvrdenie ošetrujúceho lekára o jeho dočasnej práceneschopnosti a hospitalizovaní na psychiatrickom oddelení žiadnym spôsobom tieto jeho námietky nepreukazuje. Z uvedeného potvrdenia nie je zrejmé v akej ambulancii (kde presne) a s akou diagnózou bol žalovaný hospitalizovaný a či táto diagnóza mala vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Rovnako z potvrdenia nie je zrejmé, či žalovaný trpel psychiatrickou diagnózou aj v čase podpisovania predmetnej notárskej zápisnice. K tvrdeniu žalovaného, že peniaze zo zmluvy o pôžičke nikdy neprevzal, poukázal najmä na predmetnú notársku zápisnicu, v ktorej je uvedené: „Dlžník A.. H. H. vyhlasuje, že uvedenú sumu vo výške 3.000 Eur od veriteľa J. K. prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku veriteľovi v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013...“ Skutočnosť, že žalovaný prevzal finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke potvrdzuje aj výpoveď žalobcu v konaní, pričom sám žalovaný prejavil súhlas s textom notárskej zápisnice, obsahom ktorej bolo aj vyhlásenie o prijatí sumy vo výške 3000 Eur svojim podpisom na nej, ktorý nespochybnil.

15. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že zmluvu o pôžičke spísal len preto, lebo mu žalobca tvrdil, že mu dlží na bločkoch sumu 3 000 Eur, túto skutočnosť nemal za preukázanú. Poukázal aj na výpoveď svedkyne, že ak jej aj žalobca predložil nejaké bločky na preplatenie, tieto mu vždy preplatila a žiadny nepreplatený bloček nezostal a že na preplatenie jej boli predkladané hotovostné bločky na nízke sumy. Pokiaľ sa kupoval materiál vo väčšom množstve, jeho kúpa sa riešila cez faktúry. Aj v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu žalobca tvrdil, že mu dlží sumu 3 000 Eur na bločkoch, a preto podpísal notársku zápisnicu, poukázal na skutočnosť, že žalovaný si peniaze požičal ako súkromná osoba, nie ako konateľ spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., preto za vrátenie tejto pôžičky zodpovedá ako súkromná osoba. Nie je preto podstatný účel, za ktorým si tieto finančné prostriedky od žalobcu požičal. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie žalobu žalobcu aj v časti vyplývajúcej z druhej zmluvy o pôžičke za dôvodnú, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 000 Eur.

16. Súd prvej inštancie tiež vyslovil, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov, je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je žalovaný ako dlžník povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi v tomto prípade, nakoľko si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti.

17. Žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne súd prvej inštancie považoval za primeranú, a preto zaviazal žalovaného aj na jej zaplatenie. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že v zmysle notárskeho poriadku ak je v rámci notárskej zápisnice dohodnutá zmluvná pokuta, táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť notárskej zápisnice, konštatoval, že takéto ustanovenie sa v Notárskom poriadku nenachádza. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100 Eur od 18.6.2011 do 26.4.2012, úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1 100 Eur od 27.4.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3 000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia. Nevyhovel návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1 100 Eur od 27.04.2012 do zaplatenia z dôvodu, že ku dňu omeškania bola úroková sadzba 1,00% + 8 percentuálnych bodov, a teda žalobca mal nárok na úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1 100 Eur od 27.04.2012 do zaplatenia a nie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne tak, ako si uplatnil.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.017,46 Eur a náhradu iných trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 278,50 Eur. Uviedol, že žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 252,61 Eur, pričom vychádzal z hodnoty sporu 4 100 Eur + 3.741,25 Eur - 5 násobok ročného plnenia zmluvnej pokuty. Trovy si uplatnil za 5 úkonov právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 26.8.2015, 2. stanovisko k vyjadreniu odporcu 7.9.2015, účasť na pojednávaní 2.10.2015, 23.3.2016 s 25.5.2013 a to za jeden úkon 198,08 Eur (151,05 Eur + 1/3 zo 141,09 Eur) spolu 990,40 Eur + režijný paušál. Zároveň si uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov 3x cesta Prešov - Bratislava a späť pri hodnote jednej cesty za jednu osobu 18,80 Eur, spolu 112,80 Eur a náhradu za stratu času vo výške 1 107,08 Eur. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené trovy z hodnoty sporu 4100 Eur + 3 741,25 Eur - 5-násobok ročného plnenia zmluvnej pokuty súd prvej inštancie poukázal na ust. § 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Pri začatí sporu hodnota pohľadávky predstavovala sumu 4 100 Eur. K tejto nie je možné pripočítavať príslušenstvo. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., táto by sa podľa neho vzťahovala napríklad na určenie trov právneho zastúpenia pri takom opakovanom plnení ako je výživné, nie však zmluvná pokuta, ktorá tvorí len príslušenstvo pohľadávky. Preto pri určení hodnoty úkonu vychádzal z hodnoty pohľadávky - teda istiny vo výške 4.100 Eur, pričom za jeden úkon mohol priznať 151,05 Eur. Pokiaľ ide o zvýšenie tarifnej sadzby podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žalobca použitie tohto ustanovenia bližšie neodôvodnil, pričom v predmetnej veci nedošlo k spojeniu dvoch vecí, ktoré by odôvodňovali použitie uvedeného ustanovenia. Náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslil a priznaná v zmysle § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť a ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že počas konania nepoprel existenciu pôžičky, ktorá mu bola žalobcom poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, avšak bolo sporné poskytnutie pôžičky na základe zmluvy o pôžičke spísanej vo forme Notárskej zápisnice N 288/2012, ktorú mu žalobca nikdy neposkytol. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca mu mal pôžičku v sume 3 000 Eur poskytnúť štyri dni pred podpisom notárskej zápisnice, avšak k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu nikdy nedošlo a z tohto dôvodu považoval zmluvu o pôžičke spísanú vo forme notárskej zápisnice za neplatný právny úkon a necíti sa ňou byť viazaný. Poukázal na to, že k uzavretiu Notárskej zápisnice došlo dňa 22.5.2012, teda približne mesiac po tom, ako žalobcovi uhradil 4 000 Eur z titulu vrátenia pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, pričom v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011 bola táto pôžička splatná dňa 18.6.2011 a aj napriek jeho meškaniu s úhradou dlžnej sumy na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, resp. jej nesplateniu v celom rozsahu, mu mal žalobca poskytnúť pôžičku v sume 3 000 Eur. Uviedol, že žalobca v konaní doložil výpis z účtu, ktorým dokazoval, že disponoval úsporami, ktoré mu poskytol a mali byť jeho jedinými úsporami, nemal iný pracovný pomer okrem práce vodiča - zásobovača, ktorú vykonával pre spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., prečo by mu potom opätovne poskytoval pôžičku, aj napriek tomu, že prvú pôžičku mu nesplatil v celom rozsahu, pričom finančné prostriedky, ktoré mu poskytol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, boli jeho jedinými úsporami. S poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka namietal reálne poskytnutie finančnej pôžičky žalobcom, keď k odovzdaniu mu sumy 3 000 Eur žalobcom nikdy nedošlo. Zotrval na tom, že zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice zo dňa 2.5.2012 podpisoval v čase, kedy prechádzal nepriaznivým obdobím spôsobeným najmä finančnými problémami spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., a jej spísaniu predchádzalo tvrdenie žalobcu, že pre spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., ktorej bol konateľom a spoločníkom, kúpil tovar za svoje finančné prostriedky a tie mu neboli zamestnávateľom preplatené. Z dôvodu zachovania dobrých vzťahov a najmä z dôvodu naliehania zo strany žalobcu, pristúpil k podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012. aj napriek skutočnosti, že mu žalobca nikdy tieto finančné prostriedky neposkytol. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o platnom právnom úkone týkajúcom sa Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012. Aj keď Notárska listina má povahu verejnej listiny, ako uviedol súd prvej inštancie, ale vzhľadom na ním uvádzané okolnosti trpí podľa neho vadou, na základe ktorej nie je možné z danej zmluvy plniť, keď na základe ust § 37 ods. 2 Obč. zák. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Opätovne poukazoval na to, že k reálnemu odovzdaniu mu peňažných prostriedkov žalobcom, nedošlo, z ktorého dôvodu považoval túto zmluvu o pôžičke za neplatnú, pretože nakoľko k takémuto odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Ako dlžník s predmetom pôžičky nikdy reálne nedisponovala tento voľne ani neužívala tiež vlastnícke právo k príslušnej sume peňažných prostriedkov ako predmetu pôžičky nenadobudol. Uviedol tiež, že vo svojej výpovedi uviedol, že v čase spísania notárskej zápisnice bol v zlom psychickom stave v dôsledku ťažkej sociálnej situácie spôsobenej finančnými problémami spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., ktorej činnosť bola jediným zdrojom jeho príjmu a nakoľko žalobca na neho naliehal, aby situáciu nepreplatených blokov za tovar vyriešili, pristúpil k podpísaniu Zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice zo dňa 22.5.2012. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 2.10.2015 navrhol vypočuť ako svedka A.. H. H. za účelom preukázania jeho tvrdení o reálnom neposkytnutí pôžičky, nakoľko pred podpisom predmetnej zmluvy o pôžičke ho tento informoval, že žalobca bude od neho požadovať úhradu peňazí za kúpu tovaru pre spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., a že malo ísť o vyššiu sumu. Ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie svedeckú výpoveď A.. H. nepripustil, pričom táto svedecká výpoveď mohla objasniť skutkové okolnosti rozhodujúce pre toto konanie.

20. Žalobca podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v časti trov konania a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti trov konania zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 278,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 252,61 Eur a tiež náhradu rov odvolacieho konania vo výške 107,62 Eur, nesúhlasiac s výškou náhrady trov konania a právneho zastúpenia súdom prvej inštancie, keďže mal vo veci nepatrný neúspech v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1 100 Eur od 27,4.2012 do zaplatenia mal podľa neho rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 OSP a nie podľa § 142 ods. 1 OSP. Vytýkal tiež, že súd prvej inštancie pri určovaní tarifnej odmeny uviedol, že pri začatí sporu predstavovala hodnota pohľadávky sumu 4 100 Eur a k tejto nie je možné započítať príslušenstvo, ktorým je podľa neho aj zmluvná pokuta a preto vychádzal z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 151,05 Eur zvýšenie tarifnej sadzby podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nevzhliadol. Uviedol, že už vo svojej žalobe, teda na začiatku konania a aj v čase, kedy mu začal jeho právny zástupca prevzal právne zastúpenia začal poskytovať právne služby, uplatňoval nielen istinu 4 100 Eur s príslušenstvom, ale aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia v súlade s čl. IV zmluvy o pôžičke to dňa 22.5.2012 spísanej vo forme Notárskej zápisnice. Uviedol, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok pre hlavný záväzok a osobitný samostatne žalovateľný nárok. Zmluvná pokuta nie je podľa neho príslušenstvom pohľadávky ako to posúdil súd prvej inštancie. Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva, čo sa považuje za príslušenstvo pohľadávky, pričom sa tam zmluvná pokuta neuvádza. Zmluvná pokuta je v zmysle § 544 Obč. zák. samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý si na rozdiel od úroku z omeškania vznikajúci ako nepriaznivý právny dôsledok pri omeškaní musia zmluvné strany vrátane jeho výšky. Namietal tak výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

21. Vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolaním žalovaného, t.j. v jeho prvom a druhom výroku ako vecne správny potvrdiť a v ním napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmeniť a priznať mu ním vyčíslenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že reálne odovzdanie peňažných prostriedkov na základe druhej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012 bolo v tomto konaní nepochybne preukázané, a to predovšetkým viacnásobným výslovným vyhlásením žalovaného o prijatí sumy vo výške 3 000 Eur od žalobcu v notárskej zápisnici o pôžičke zo dňa 22.5.2012, kde bol podpis žalovaného úradne osvedčený a svoj podpis na nej nepoprel. Poukázal na ust. § 36 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. a na to, že žalovanému sa v konaní ničím nepodarilo opak obsahu tejto notárskej zápisnice preukázať, čo sa prejavilo v jeho neúspechu v konaní. Hypotetizovanie žalovaného, prečo mu opätovne požičal peniaze po tom, keď mu ešte nevrátil celú prvú pôžičku, považoval za irelevantné, Žalobca mal za to, že v konaní riadne preukázal, z akého dôvodu poskytol žalovanému druhú pôžičku, ako, kde a kedy došlo k odovzdaniu samotných peňazí a tiež, odkiaľ mal potrebné peňažné prostriedky. Žalovanému dôveroval, pretože v tom čase pre neho vykonával prác, tento ho o peniaze požiadal a opakovane ho uisťoval, že ich reálne vráti. Zároveň vrátenie mu peňazí žalovaným z prvej pôžičky mesiac pred poskytnutím druhej pôžičky preukazuje že disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami aj na poskytnutie druhej pôžičky žalovanému. Za oddialenie povinnosti žalovaného vrátenia mu peňazí považoval aj jeho tvrdenie, že síce podpísal notársku zápisnicu o zmluve o pôžičke zo dňa 22.5.2012 len pre zachovanie dobrých vzťahov. Išlo by podľa neho o nelogický postup žalovaného, ktorý bol dlhoročným skúseným podnikateľom, prijal už viacerí pôžičky a úvery, oproti nemu, pracujúcemu ako zamestnanec a s poskytovaním pôžičiek nemal skúsenosti. V konaní tiež podľa žalobcu nebolo preukázané, že tvrdenie žalovaného, že peňažné prostriedky neboli poskytnuté žalovanému, ale obchodnej spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., čo naďalej popiera. Toto tvrdenie žalovaného nebolo preukázané ani výpoveďou žalovaným navrhnutej svedkyne Ľ.. Y.. K argumentácii žalovaného v odvolaní o neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu, že notársku zápisnicu podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, o čom priložil aj doklad lekársku správu, poukázal na to, že túto argumentáciu použil žalovaný prvýkrát až v podaní zo dňa 30.9.2015, teda rok a pol po začatí súdneho konania. Uviedol, že z lekárskej správy doloženej žalovaným pritom nevyplývajú žiadne všeobecné zdravotné ťažkosti vo vzťahu k uskutočňovaniu právnych úkonov, resp. k jeho prípadnému obmedzeniu alebo pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, ani o konkrétnych zdravotných problémoch žalovaného v rozhodnom čase kedy prevzal pôžičku a podpísal notársku zápisnicu. Mal za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne poukázal aj na ust. § 36 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., v zmysle ktorého notár pri spisovaní notárskej zápisnice o právnom úkone osobitne upozorní účastníkov tohto právneho úkonu o platných podmienkach, dohodnutých v zmluve, v danom prípade v zmluve o pôžičke. Poukázal tiež na to, že žalovaný v tomto období zvládol podstúpiť značne náročné procesy reštrukturalizácie a konkurzu obchodnej spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o.,, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. Pokiaľ by sa tak pripustila argumentácia žalovaného, potom by boli aj tieto ním vykonané úkony neplatné. Námietku žalovaného o nevykonaní dokazovania výsluchom ním navrhnutého svedka A.. H. nemal za dôvodnú, nakoľko skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený, pričom výpoveď svedka ktorý nebol prítomný ani pri odovzdávané peňazí, ani pri spísaní notárskej zápisnice, považoval za nehospodárne V notárskej zápisnici strany sporu výslovne potvrdili, že im bola notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená, že ju úplnú a správnu schválili a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného v časti týkajúcej sa trov konania a k jeho vyjadreniu k jeho odvolaniu sa pridržiaval svojho odvolania a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zotrval na svojom tvrdení, že zo strany žalobcu nikdy nedošlo k poskytnutiu mu plnenia v sume 3 000 Eur na základe notárskej zápisnice N 288/01 zo dňa 22.5.2012 a vzhľadom k tomu, že v prípade zmluvy o pôžičke sa jedná o tzv. reálny kontrakt a teda na vznik záväzkového vzťahu nestačí samotné uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci, v danom prípade peňažných prostriedkov dlžníkovi v zmysle § 657 Obč. zák. na platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke Uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu poskytnutie pôžičky mala potvrdiť aj svedkyňa Y., ktorá však počas výsluchu dňa 25.5.2016 uviedla, že túto informáciu má iba sprostredkovane, teda pri odovzdávaní pôžičky nebola a teda nemohla potvrdiť, že reálne poskytnutá bola. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky medzi zmluvnými stranami nedôjde, právny vzťah z pôžičky nevznikne (poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 325/2009, uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 78/2010). Zopakoval, že pokiaľ k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo, považuje zmluvu o pôžičke spísanú dňa 22.5.2012 vo forme notárskej zápisnice za neplatnú. Zotrval na svojom tvrdení, že túto podpisoval v čase. kedy prechádzal nepriaznivým obdobím spôsobeným najmä finančnými problémami spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., a spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo tvrdenie žalobcu, že pre spoločnosť RENOMM STAVBY, s.r.o., ktorej bol on konateľom a spoločníkom, kúpil tovar za svoje finančné prostriedky a tie mu neboli zamestnávateľom preplatené. K podpisu zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice dňa 22.5.2012 tak pristúpil na naliehanie zo strany žalobcu, aby situáciu nepreplatených blokov za tovar takto vyriešili. Poukázal na tieseň ako jeho psychický stav pri podpisovaní. K argumentácii žalobcu, poukazujúceho na zvládnutie ním konkurzného konania v tom čase uviedol, že konkurzné konanie voči spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o. si nevyžadovalo jeho 100% psychickú kondíciu, nakoľko tieto úkony vykonával správca konkurznej podstaty a k tomuto konkurznému konaniu muselo dôjsť vzhľadom na platnú právnu legislatívu.

23. K tomuto vyjadreniu žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba pôžičku v sume 3 000 Eur reálne prevzal, čo potvrdil svojim osvedčeným podpisom v notárskej zápisnici o zmluve o pôžičke N 288/01 zo dňa 22.5.2012 a na aké účely prostriedky žalovaný z tejto pôžičky použil, nepovažoval za podstatné. Žalovanému pri poskytovaní pôžičky plne dôveroval a mal dostatok finančných prostriedkov na jej poskytnutie žalovanému aj na základe vrátenia časti prvej pôžičky žalovaným mesiac pred poskytnutím druhej pôžičky. Mal tiež za to, že existenciu poskytnutia ním pôžičky žalovanému potvrdila aj svedkyňa Y., ktorá ako účtovníčka obchodnej spoločnosti v roku 2012 aj poprela vedomosť o akomkoľvek záväzku tejto spoločnosti voči nemu a toto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal. Mal za to, že žalovaný neuniesol v konaní ani dôkazné bremeno tvrdenia o jeho údajnom konaní v tiesni. Strany sporu výslovne v notárskej zápisnici potvrdili, že im bola notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená, že ju úplnú a správnu schválili a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Lekárska správa doložená žalovaným podľa neho nepreukazuje jeho konanie v tiesni ani iné stavy ovplyvňujúce spôsobilosť žalovaného na právne úkony Navyše prípadné konanie v tiesni by podľa neho bolo len zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy (§ 49 Obč. zák.), pričom žalovaný nepreukázal, že by bol v čase podpisovania zmluvy o pôžičke vo forme notárske zápisnice bol konal v tiesni. Ani netvrdil, že by z takéhoto dôvodu odstúpil od zmluvy.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 prejednal vec bez pojednávania, keď nebolo potrebné doplnenie ani zopakovanie skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1 a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

25. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že dňa 18.5.2011 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretím Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5 100 Eur a žalovaný sa tieto prostriedky zaviazal uhradiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Z písomného dodatku na uvedenej zmluve, podpísaného žalobcom vyplýva, že dňa 26.4.2012 prijal od žalovaného čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4 000 Eur. Túto pôžičku žalovaný nespochybňoval a nerozporoval, ani výšku žalobcom uplatneného nároku z nej.

30. Žalovaný namietal uzavretie druhej Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012 formou Notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo poskytnutie mu sumy 3 000 Eur žalobcom. V notárskej zápisnici vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z nesplatenej pôžičky a v prípade omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou jej obsahu je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Posúdenie, či medzi sporovými stranami vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe písomne uzavretej zmluvy, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ust. § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou o pôžičke medzi ním a žalovaným, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré budú vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.

33. V daním prípade žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ako aj na pojednávaní o poskytnutí pôžičky v sume 3 000 Eur žalovanému, ktorej uzavretie žalovaný tak, ako aj prevzatie sumy 3 000 Eur od žalobcu namietal, doložil ako dôkaz Notársku zápisnicu N 288/01 zo dňa 22.5.2012 a preukázal aj disponovanie potrebnou sumou na poskytnutie pôžičky žalovanému, okrem iného ako aj sám uviedol, a v konaní bolo preukázané, že dňa 26.4.2012 prijal od žalovaného čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4 000 Eur. K argumentácii žalobcu, že poskytnutie tejto pôžičky žalovanému potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa Y., odvolací súd uvádza, že táto nebola prítomná pri odovzdávaní peňažnej pôžičky žalobcom žalovanému, mala sa o tom dozvedieť len sprostredkovane. Tiež však nebola dôvodná námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhnutého svedka A.X.. H. H. za účelom preukázania jeho tvrdení o reálnom neposkytnutí pôžičky, nakoľko pred podpisom predmetnej zmluvy o pôžičke ho tento informoval, že žalobca bude od neho požadovať úhradu peňazí za kúpu tovaru pre spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., a že malo ísť o vyššiu sumu a že táto svedecká výpoveď mohla objasniť skutkové okolnosti rozhodujúce pre toto konanie, nakoľko takouto výpoveďou by sa nevyvrátilo prehlásenie žalovaného uvedené v Notárskej zápisnici o zmluve o pôžičke zo dňa 22.5.2012, že od žalobcu ako fyzická osoba prevzal pôžičku v sume 3 000 Eur. Pokiaľ tak žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o poskytnutí mu uvedenej pôžičky a prevzatie sumy 3 000 Eur, bolo povinnosťou žalovaného, na ktorého sa prenieslo dôkazné bremeno, preukázať jeho tvrdenia, že k odovzdaniu mu sumy 3 000 Eur žalobcom nedošlo. Žalovaný v notárskej zápisnici o Zmluve o pôžičke zo dňa 22.5.2012 vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal, takže pri uzavretí zmluvy o pôžičke svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy 3 000 Eur od žalobcu a jeho tvrdenie, ktorým popieral prevzatie tejto sumy ničím nepreukázal. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že túto zápisnicu spísal v tiesni a za nevýhodných podmienok, žalovaný tiež tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Potvrdenie ošetrujúceho lekára o jeho dočasnej práceneschopnosti a hospitalizovaní na psychiatrickom oddelení žiadnym spôsobom tieto jeho námietky nepreukazuje. V predmetnej Notárskej zápisnici o zmluve o pôžičke je okrem iného uvedené, že žalobca a žalovaný ako účastníci tohto záväzkového vzťahu sú plne spôsobilí na právne úkony a že Notárska zápisnica im bola notárskym kandidátom prečítaná a vysvetlená, na čo ju ako úplnú a správnu schválili a na znak svojho súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že zmluvu o pôžičke podpísal len preto, lebo mu žalobca tvrdil, že mu dlží na bločkoch sumu 3 000 Eur, táto skutočnosť nebola preukázaná. Aj svedkyňa Y. vo svojej výpovedi uviedla, že ak jej aj žalobca predložil nejaké bločky na preplatenie, tieto mu vždy preplatila a žiadny nepreplatený bloček nezostal a že na preplatenie jej boli predkladané hotovostné bločky na nízke sumy. Pokiaľ sa kupoval materiál vo väčšom množstve, jeho kúpa sa riešila cez faktúry.

34. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že žalobca uniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a na druhej strane neunesenie dôkazného bremena žalovaným, čo malo v danej veci za následok vyhovenie žalobe žalobcu. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalovaný namieta v odvolaní. Z uvedeného možno teda konštatovať, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné, a preto nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom vzájomného návrhu žalovaného.

35. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

36. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania, nakoľko súd prvej inštancie správne posúdil úspech žalobcu v konaní podľa ustanovenia v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku a správne postupoval aj pri stanovení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon poskytnutej právnej služby žalobcovi, keďže výška zmluvnej pokuty uplatňovaná žalobcom nebola vyčíslená pevnou sumou a výšku náhrady trov právneho zastúpenia a trov konania aj správne vyčíslil. Preto aj v tejto žalobcom napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).