Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: ORVA color s.r.o., so sídlom Prievidza, Bojnická cesta II. 400/12, IČO: 44 786 093 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti účastníkov 1/ Ing. arch. W. Q., bytom Z. XXX, 2/ A. K., bytom Z., A.H. M. XXX/X, 3/ F. K., bytom Z., E.. Sv. T. XX/XX, 4/ C. X., bytom Z., M.R. K. XX/X, 5/ O. S., bytom Z., D. XXXX/XX, 6/ U. J., bytom Z., J.G. J. 4, 7/ Ing. K. J., bytom Z., J.G. J. XX, 8/ Ing. U. J., bytom Z.-I., I. XX, 9/ Mesto Prievidza, so sídlom Prievidza, Nám. slobody 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. februára 2017, č. OU-TN-OVBP2-2017/006419-002/Ka, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Prievidze zo dňa 23.06.2016, sp. zn. 2.4.2-07-216-2016(2.4.3-07-220-2015(226-2014, 134-2013, 2031-2012). Potvrdeným rozhodnutím bolo žalobcovi nariadené odstránenie stavby „skladovacie regály", SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06 na pozemku parc. č. XXXX/X, 3690/1 v k.ú. Z..

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na ochranu pred iným orgánom Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 ods. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor"). Porušenie práva na pokojné užívanie majetku videl v tom, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že využíval skladovacie regály za účelom dosahovania zisku, keď ich nevyhnutne potrebuje k tomu, aby mohol plniť činnosti vyplývajúce z jeho predmetu podnikania.

3. Súčasne mal za to, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, čo následne spôsobilo aj nesprávne právne posúdenia veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie, resp. rozhodovanie žalovaného má chyby nielen procesného, ale aj hmotnoprávneho charakteru. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí absentuje náležité a zákonnými ustanoveniami podložené zdôvodnenie jeho námietok vo vzťahu k právnej povahe skladovacích regálov. V rozhodnutí žalovaného ďalej absentuje zdôvodnenie, z akého dôvodu žalovaný považoval dokumenty, ktoré predložil za nedostatočné a súčasne prečo považoval za dostatočné tvrdenia účastníkov stavebného konania, keď títo svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi listinnými dôkazmi. Žalobca mal ďalej za to, že rozhodnutie žalovaného je okrem iného v odôvodnení v niektorých bodoch v rozpore s administratívnym spisom, ako aj s odôvodnením samotného rozhodnutia stavebného úradu. V tomto ohľade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2010, sp. zn. 5Sžp 76/2009.

4. Pokiaľ ide o povahu skladovacích regálov, tak žalobca považoval za potrebné vyriešiť najmä otázku právnej povahy skladovacích regálov, teda či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Poukázal na to, že žalovaný na strane 5 svojho rozhodnutia síce uviedol svoju úvahu k tejto otázke, avšak uvedená argumentácia podľa neho neobstojí, nakoľko nemá oporu v zákone a v judikatúre súdov. Poukázal na to, že všeobecná definícia stavby sa nachádza už v samotnom Občianskom zákonníku, ktorý uvádza, že stavba je nehnuteľná vec, ktorá je spojená so zemou pevným základom. Táto základná definícia stavby je potom podrobnejšie rozpracovaná v stavebnom zákone. V zmysle ustanovení § 43 stavebného zákona je stavbou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu pokladu, pričom stavebný zákon následne taxatívne vymenúva čo považuje za pevné spojenie so zemou. Predmetom stavebného konania v predmetnej právnej veci sú skladovacie regály. Skladovacie regály sú bežne dostupný tovar v obchodoch, dajú sa zakúpiť v rôznej veľkosti a vyrábajú sa z rôznych materiálov. Na ich postavenie nie sú potrebné žiadne špeciálne materiály, všetky potrebné súčiastky sú zvyčajne súčasťou balenia skladovacích regálov. Na ich konštrukciu nie je potrebné ani žiadne odborné vzdelanie, postačuje postupovať podľa priloženého návodu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnievame, že skladovacie regály nenapĺňajú a ani objektívne nemôžu napĺňať povahu stavby podľa stavebného zákona.

5. Žalobca trval na tom, že pri sporných regáloch sa nejedná o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami. Na finalizovanie skladovacích regálov do výslednej podoby nie sú potrebné žiadne odborné, ani manipulačné práce, ktoré by mali stavebný charakter. Nemožno povedať, že skladovacie regály sú postavené zo stavebných výrobkov, nakoľko tieto sa dajú zakúpiť už skonštruované a rozhodne nie sú tvrdené maltou, betónom, štrkom, či iným rýdzo stavebným materiálom. Skladovacie regály nemajú žiadne z upevnení stanovených v stavebnom zákone, čo je podľa žalobcu zrejmé aj z fotodokumentácie získanej počas stavebného konania. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj žalovaný, nakoľko tento dôvodil len tým, že skladovacie regály sú nehnuteľnosťami z dôvodu, že neupevniť ich by znamenalo vážne ohrozenie bezpečnosti, života a zdravia ľudí. Žalovaný však neodôvodnil svoje tvrdenie niektorým z ustanovení stavebného zákona týkajúceho sa stavby a jej definície podľa § 43, zrejme preto, lebo sám si uvedomoval, že skladovacie regály nie je možné subsumovať pod definíciu stavby uvedenú v § 43 stavebného zákona. Skutočnosť, že by neupevnené skladovacie regály mohli ohroziť bezpečnosť, život a zdravie ľudí, nie je kritériom v zmysle stavebného zákona na to, aby sa na skladovacie regály hľadelo ako na stavbu. Stavebný zákon totiž neobsahuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že stavba je všetko to, čo musí byť v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia a života akýmkoľvek spôsobom upevňované.

6. Ďalej žalobca dôvodil tým, že stavebný zákon rozlišuje pozemné a inžinierske stavby. Pozemné stavby člení na budovy a nebytové budovy. Zákon pritom opäť vymedzuje čo je pozemná a čo inžinierska stavba, čo možno považovať za budovy a čo za nebytové budovy. Skladovacie regály sa však v žiadnom z týchto vymedzení nenachádzajú. Rovnako sa pri definícii stavby a jej členení nenachádza ani kritérium, ktoré by určovalo, že stavba je stavbou iba vtedy, ak dosahuje určité pôdorysné a výškové rozmery tak, ako mylne uvádza žalovaný. Ak teda podľa žalobcu nie je možné skladovacie regály považovať za stavbu, tak je potrebné riešiť či ide o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnosti, a to v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. V zmysle kritérií stanovených v tomto zákone nie je potom možné regály považovať za nehnuteľné veci, keďže je ich možné premiestniť bez toho, aby sa narušil ich hospodársky účel. Hnuteľné veci pritom nepodliehajú stavebnému konaniu, resp. nie sú stavbami.

7. Žalobca ďalej poukazoval na protichodnosť rozhodnutí stavebného úradu a žalovaného, ktorá spočíva v tom, že stavebný úrad vykonaným dokazovaním zistil a mal za preukázané, že boli odstránené časti objektov SO 01, SO 02, SO 03 a SO 07 bol odstránený úplne. Ak sa žalovaný s týmto záverom nestotožnil, nemohol rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť, nakoľko toto by potom nevychádzalo z vykonaného dokazovania a nemalo v ňom oporu, a teda takéto rozhodnutie stavebného úradu by bolo nezákonné. Žalovaný teda buď potvrdil nezákonné rozhodnutie, alebo jeho rozhodnutie je nezákonné, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, avšak v každom prípade, uvedená skutočnosť robí rozhodnutie žalovaného zmätočným.

8. Okrem toho namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tým, že mu nebolo odstránenie nariadené, nebol oprávnený z predmetných častí stavby nič odstraňovať. Uvedené tvrdenie žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu, dokonca so samotným výrokom tohto rozhodnutia. K uvedenému uviedol, že pokiaľ v časti dobrovoľne splnil to, čo mu bolo neprávoplatným rozhodnutím stavebného úradu uložené, nemôže mu byť táto skutočnosť na príťaž. Rovnako nemožno nelogicky argumentovať, že odstránenie stavieb nie je preukázané z toho dôvodu, že stavebník nemal oprávnenie stavby odstraňovať. To, či mal alebo nemal právo stavby odstraňovať, nemá žiadnu spojitosť s dokazovaním vo vzťahu k tomu, čo bolo, alebo nebolo odstránené. Ak teda stavebný orgán opomenul dôsledne zistiť nový skutkový stav veci a preskúmať, či stavby boli odstránené a na mieste sa nachádzajú už len veci hnuteľné, porušil svoje povinnosti. Namietal aj nesprávny procesný postup žalovaného, pretože tento, pokiaľ zistil, že sčasti bola splnená povinnosť, ktorá vyplývala z rozhodnutia stavebného úradu, mal konanie v tejto časti zastaviť. 9. Ďalší žalobný bod smeroval k otázke záväzného stanoviska Mesta Prievidza č. 2.4.2-10-2013/27628-2 zo dňa 25.03.2013. Žalobca uviedol, že toto stanovisko obsahuje konštatovanie, že umiestnenie skladovacích regálov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda, že Mesto Prievidza súhlasí s vydaním stavebného povolenia podľa predloženého návrhu. Následne, o pár rokov neskôr, Mesto Prievidza ako príslušný stavebný úrad konštatoval, že skladovacie regály nie sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom v priebehu obdobia, kedy došlo k zmene názoru Mesta Prievidza nedošlo k zmene územnoplánovacej dokumentácie. Mesto Prievidza teda v roku 2013 v záväznom stanovisku vyjadrilo súhlas s vydaním stavebného povolenia na skladovacie regály a následne v roku 2016 v pozícií stavebného úradu konštatovalo, že skladovacie regály nie sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a nariaďuje ich odstránenie. Podľa žalobcu ide o zmätočné konanie mesta. Zdôraznil, že Mesto Prievidza svoje záväzné stanovisko nezrušilo, nezdôvodnilo z akých skutočností vychádzalo, keď vydalo rozhodnutie odporujúce jeho vlastnej prejavenej vôli, a to za situácie, keď sa skutkové okolnosti týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie nezmenili. Stavebný úrad, ako aj žalovaný, sa uspokojili len s tvrdením, že záväzné stanovisko vydané Mestom Prievidza nie je záväzným stanoviskom a nie je možné naň prihliadať. Uvedená úvaha však nie je správna, pretože záväzné stanovisko bez ohľadu na svoje označenie, je vôľa, ktorú prejavilo Mesto Prievidza, pričom táto sa priamo dotýka stavebného konania ako takého a musí byť vzaté na zreteľ.

10. Žalobca sa ďalej zaoberal vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002, ktorá okrem iného stanovuje odstup medzi stavbami. Poukázal na to, že vlastníci susediacej nehnuteľnosti uviedli, že nebola dodržaná vzdialenosť stavby od spoločnej hranice. Uvedená vyhláška však určuje odstupy medzi stavbami, pokiaľ sa jedná o výstavbu rodinných domov, a nie akýchkoľvek iných stavieb. Navyše, v § 6 ods. 2 vyhlášky je uvedené, že stavbu možno umiestniť aj na hranici pozemku, pokiaľ tým nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. V tejto súvislosti poukázal na to, že Ing. K. J., Ing. U. J. a U. J. v konaní nepredložili žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť ich tvrdení o tom, že by mali byť umiestnením skladovacích regálov, akokoľvek obmedzovaný na užívaní pozemku, či inak poškodzovaní na občianskych právach. Ich tvrdenie ohľadne tienenia, hlučnosti sú podľa žalobcu námietkami občianskoprávneho charakteru, pričom ich posúdenie presahuje právomoci stavebného úradu a stavebný úrad vlastníkov susediacich pozemkov v tomto bode odkázal na občianskosúdne konanie. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí na tieto námietky výlučne občianskoprávneho charakteru prihliadol a dokonca nimi odôvodňuje svoje rozhodnutie (strana 4 rozhodnutia žalovaného). Takýto postup žalobca považoval za nezákonný. Ak došlo k rozdielnemu posúdeniu týchto otázok správnym orgánom I. stupňa a žalovaným ako odvolacím orgánom tak, žalovaný nemal rozhodnutie stavebného úradu ako vecne správne potvrdiť. V tomto smere ide potom o prekvapivé rozhodnutie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že prvotne vo veci urobil stavebný úrad štátny stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že objekty označené ako SO 04, SO 05, SO 03, SO 04, SO 05 a SO 06 boli postavené na základe ohlásenia z roku 2007, ktoré sa vyžaduje pri drobnej stavbe. Výsledkom tohto štátneho stavebného dohľadu bolo zistenie, že vyššie uvedené objekty boli postavené bez stavebného povolenia, ktoré bolo potrebné. Konkrétne sa jedná o skupinu montovaných skladových regálov, ktoré sú prestrešené trapézovými plechmi. K uvedeným regálom dal žalobca vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorú potom priložil k svojej žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa 28.12.2011. V predmetnej právnej veci vydal stavebný úrad dve rozhodnutia, ktoré boli zrušené žalovaným a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne bolo dňa 24.05.2016 a 31.05.2016 vykonané ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Pri tomto úkone žalobca vyhlásil, že regál SO 07 odstránil, na regále označené ako SO 04, SO 05 a SO 06 predložil oznámenia k ohláseniam drobnej stavby z roku 2007 a súčasne uviedol, že regále SO 01, SO 02 a SO 03 rozobral a na ich miesto umiestnil stavebné výrobky, ktoré nie sú stavbou, pretože nie sú pevne spojené so zemou. Do zápisnice výslovne uviedol, že všetky stavby, na ktoré žiadal dodatočné povolenie stavby odstránil. K zápisnici je priložená aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že jednotlivé časti stavby sú spoločne pripojené na elektrickú energiu čo nebolo v predložených ohláseniach drobných stavieb uvedené. Vlastníci susednej nehnuteľnosti predložili námietku, v zmysle ktorej žiadali odstránenie stavby, nakoľko sú jej existenciou a užívaním poškodení na svojich právach. Namietali vzdialenosť stavby od hranice jej pozemku, tienenie ako aj zatekanie dažďovej vody zo strechy stavby. Okrem toho sú obťažovaní hlukom a je narúšaná pohoda ich bývania.

12. Účastníci Ing. K. J., Ing. U. J. a U. J. vo svojom vyjadrení uviedli, že súhlasia so žalobou napadnutým rozhodnutím a odvolávali sa na jeho odôvodnenie. Naopak s podanou správnou žalobou vyjadrili nesúhlasili a považovali ju za nedostatočnú pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Poukázali na to, že žalobca sa v podanej správnej žalobe úmyselne vyhol tomu, že jeho stavba je v rozpore s územným plánom príslušného katastrálneho územia Mesta Prievidza a v rozpore s riešením centrálnej mestskej zóny.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný súd, vec bez nariadenia pojednávania (nakoľko žalobca a žalovaný o jeho nariadenie nežiadali) vec posúdil v rozsahu uplatnených žalobných bodov a dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného špecifikované v odseku 1. tohto rozsudku, ktorým žalovaný rozhodoval vo veci dodatočného povolenia regálov SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06 na pozemku, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom vo vlastníctve ďalších účastníkov U. J., Ing. K. J. a Ing. U. J.. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní o dodatočnom povolení týchto skladovacích regálov. Konanie začalo dňa 28.12.2011, na základe žiadosti žalobcu ORVA Color, s.r.o. o dodatočné povolenie stavby potom, ako bolo pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistené, že stavba bola postavená bez povolenia stavebného úradu.

15. Predmetom povoľovania bola skupina montovaných skladových regálov prestrešených trapézovými plechmi na pozemku investora, slúžiacich na skladovanie paliet. Podľa projektovej dokumentácie, predloženej k žiadosti o dodatočné povolenie stavby, je stavba členená na objekty:

- SO 01 s pôdorysnými rozmermi 3996 x 6988 mm a výškou 6000 mm,

- SO 02 s pôdorysnými rozmermi 3996 x 6988 mm a výškou 6000 mm,

- SO 03 s pôdorysnými rozmermi 4 ks 950 x 8400 mm (na ploche 9,3 x 8,4 m) a výškou 6000 mm,

- SO 04 s pôdorysnými rozmermi 5400 x 2750 mm a výškou 6000 mm,

- SO 05 s pôdorysnými rozmermi 7800 x 2750 mm s výškou 6000 mm,

- SO 06 s pôdorysnými rozmermi 8000 x 2750 mm a výškou 6000 mm.

16. Vo veci rozhodoval prvostupňový správny orgán opakovane, a to rozhodnutím č. 2.4.3-07-226-2014 (134-2013, 2031-2012) zo dňa 18.06.2014, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2015/001515-009/Ka zo dňa 28.01.2015, právoplatným dňom 03.02.2015 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie koanie. Následne bolo vydané v poradí druhé rozhodnutie č. 2.4.3-07-220-2015 (226-2014, 134-2013, 2031-2012) zo dňa 05.11.2015, taktiež zrušené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2016/006403-002/Ka, zo dňa 07.03.2016, právoplatným dňom 18.03.2016, pričom odvolací orgán zároveň vrátil vec na nové prejednanie.

17. Následne po tomto opätovnom zrušení prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V zápisnici z tohto šetrenia stavebník uviedol, že objekt SO 07 odstránil, k SO 04, SO 05 a SO 06 predložil oznámenia k ohláseniam drobnej stavby z roku 2007 (s lehotou pre uskutočnenie stavby do dvoch rokov) s tým, že pred začatím umiestňovania regálov obdržal aj stanovisko Mesta Prievidza zo dňa 25.03.2013, že stavba nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Súčasne vyhlásil, že regále SO 01, SO 02 a SO 03 rozobral a na ich miesto umiestnil stavebné výrobky, ktoré nie sú stavbou, pretože nie sú pevne spojené so zemou. Stavebník predložil písomné vyjadrenie, že objekty SO 01, SO 02, SO 03 nie sú pevne spojené so zemou a teda nie sú stavbami, ale hnuteľnými vecami a objekty SO 04, SO 05 a SO 06 boli povolené oznámeniami stavebného úradu k ohláseniu drobných stavieb, a to oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. 2.4.3-07-3856-2007 zo dňa 29.03.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým oceľovým montovaným unifikovaným regálom o rozmeroch 8400 mm x 2800 mm a výške 4500 mm, kotvená oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými pozemkami parc. č. XXXX/X - 0,5 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra a oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. 2.4.3-07-4891-2007 zo dňa 04.04.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým oceľovým montovaným unifikovaným regálom o rozmeroch 8000 mm x 2800 mm a výške 4500 mm, kotvená oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými pozemkami parc. č. 3690/1 - 8,9 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra a oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č. 2.4.3-07-4892-2007 zo dňa 10.04.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým oceľovým montovaným unifikovaným regálom o rozmeroch, kotvená oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými pozemkami parc. č. XXXX/X - 0,5 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra.

18. K zápisnici je priložená fotodokumentácia, na ktorej je vidno, že jednotlivé časti stavby sú spoločne pripojené na elektrickú energiu, čo podľa správnych orgánov nebolo uvedené vo vyššie uvedených ohláseniach drobných stavieb. Vlastníci susednej nehnuteľnosti Ing. K. J., Ing. U. J. a U. J. trvali na odstránení stavby, nakoľko sú jej existenciou a užívaním vážne poškodení a obmedzení vo svojich občianskych právach. Poukázali na to, že nebola dodržaná vzdialenosť stavby od spoločnej hranice s ich pozemkom (1 meter). Okrem toho je výška regálov nadmerná, spôsobuje tienenie ich záhrady a zatekanie dažďovej vody zo strechy stavby, sú obťažovaní hlukom a je narúšaná pohoda ich bývania.

19. Po takomto dokazovaní vydal prvostupňový správny orgán dňa 23.06.2016, ktorým nariadil odstránenie stavby špecifikovanej vo výrokovej časti, pričom v časti vyhovel námietkam účastníkov Ing. K. J., Ing. U. J. a U. J.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba spĺňa kritériá stavby ako priestorovo sústredený zastrešený priestor, určený na ochranu vecí. Jedná sa o stavebno- technické prepojenie spoločným prekrytím stropných konštrukcií, spoločným oplechovaním strešnej konštrukcie vrátane odvodu dažďových vôd, ktoré si vyžadovalo úpravu podkladu a napojenie na priľahlé, spevnené plochy a následne na dopravné vybavenie územia. K predloženým oznámeniam k ohláseniu drobných stavieb objektov montovaných regálov prvostupňový orgán uviedol, že tieto v súčasnom stave nezodpovedajú kritériám drobných stavieb podľa § 139b stavebného zákona tak, ako boli ohlásené, keďže sú prepojené do stavebno-technického a prevádzkového celku. Na odvolanie žalobcu žalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

20. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a zdôraznil, že v centrálnej mestskej zóne Prievidza platí Územný plán centrálnej mestskej zóny Prievidza, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Prievidza č. 37/1996 o územnom pláne centrálnej mestskej zóny. V článku 7 tohto nariadenia s názvom Regulatívy, sú vymedzené priestorové regulačné prvky, ktorými sú stavebná čiara, stavebná hranica, výška zástavby, požadovaný tvar, architektonické stvárnenie, žiadúce využitie časti stavieb a súborov, podmieňujúce pohľadové a kompozičné aspekty vo výkrese č. 4 a textovej časti regulatívov. Stavba sa nachádza vo dvore obchodnej prevádzky spoločnosti ORVA color, s.r.o. na Bojnickej ceste v Prievidzi, ktorá je súčasťou funkčno-priestorového bloku 13-3.1 citovaného územného plánu. Funkciou územia tohto bloku je bývanie, obchod a služby, v bloku je navrhnutá uzavretá líniová zástavba, v centre ktorej je navrhnutý vnútroblokový priestor s parkovou úpravou s prvkami drobnej architektúry (pieskoviská a rôzne hry pre deti, altánky, lavičky...). Na základe uvedeného uzavrel, že predmetná stavba - skladovacie regály prístreškového typu bez stien - nie je v súlade s uzavretou líniovou zástavbou, v centre ktorej má byť vnútroblokový priestor s parkovou úpravou s prvkami drobnej architektúry, nakoľko stavba nie ani líniovo uzavretá tam, kde uzavretá má byť a nie je parkovo upravená vnútri bloku. Stavba svojím umiestnením nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavba v súčasnej forme priestorovej a architektonickej je v rozpore s územným plánom a jej odstránenie je opodstatnené.

21. Okrem toho uviedol, že záväzné stanovisko Mesta Prievidza č. 2.4.2-10-2013/27628-2 zo dňa 25.03.2013, na ktoré sa odvoláva spoločnosť ORVA color, s.r.o. nie je v skutočnosti záväzným stanoviskom, pretože Mesto Prievidza v tomto prípade nie je dotknutým orgánom v zmysle § 140a stavebného zákona a nemôže vydávať záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona. Aj keď je nazvané ako záväzné, nepredstavuje pre konanie záväzné stanovisko podľa stavebného zákona. Zdôraznil, že posúdenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou je vo výlučnej kompetencii stavebného úradu, ktorý naopak konštatoval v prvostupňovom rozhodnutí, že posudzovaná stavba je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ ide o tvrdené odstránenie častí stavby pod názvami objektov SO 01, SO 02, SO 03, ako aj SO 07, uvedené nebolo preukázané. Okrem toho mal za to, že stavebník nemal právoplatne povolené, ani nariadené odstránenie stavebných objektov, to znamená, že nemal oprávnenie stavby, resp. ich časti odstraňovať.

22. Trval na tom, že skladovacie regály predmetných pôdorysných a výškových rozmerov nie sú hnuteľnými vecami, pretože nie je prípustné ani možné rozmiestňovať ich takto bez upevnenia k podkladu z dôvodov ohrozenia bezpečnosti, zdravia a života ľudí. Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia.

23. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

24. Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

25. Podľa § 88 a ods. 1, 2 stavebného zákona k stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

26. V predmetnej právnej veci predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorému predchádzal výkon štátneho stavebného dozoru, ktorý bol realizovaný z podnetu vlastníkov susediaceho pozemku. Títo vlastníci (v tomto konaní ďalší účastníci 6, 7, 8 ) sa opakovane na stavebnom úrade sťažovali na stavby žalobcu, ich umiestnenie, výšku, tienenie ako aj hluk, ktorý je spojený s ich užívaním, keďže tieto slúžia na uskladnenie v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu ORVA color, s.r.o..

27. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý podniká so stavebninami, pričom v rámci svojej podnikateľskej činnosti si na svojom pozemku, ktorý je umiestnený vo funkčno-priestorovom bloku 13-3.1 územného plánu mesta, postavil skladové regály, ktoré následne využíva pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že žalobca má na svojom pozemku celkovo 6 skladových regálov, ktoré sú prestrešené, a podľa predloženej fotodokumentácie aj napojené na siete. Aj podľa názoru správneho súdu sú regály z architektonického aj funkčného hľadiska prepojené a tvoria celok, pričom je z predloženej fotodokumentácie zrejmé, že majú spoločné prekrytie stropných konštrukcií, spoločné oplechovanie strešnej konštrukcie vrátane odvodu dažďových vôd, čo si bez pochybností vyžadovalo úpravu podkladu. Realizácia uvedeného projektu žalobcu si vyžadovala napojenie na priľahlé, spevnené plochy a následne na dopravné vybavenie územia tak, ako uzavrel stavebný úrad. Z hľadiska definičného vymedzenia stavby je v stavebnom zákone jedným zo základných definičných znakov buď pevné spojenie so zemou alebo to, že si osadenie konštrukcie vyžaduje úpravu podkladu. V predmetnej právnej veci žalovaný konštatoval, že vzhľadom na výšku regálov bola potrebná takáto úprava podkladu, čím bol naplnený definičný znak stavby. Za tejto situácie potom nie je potrebná existencia pevného spojenia konštrukcie so zemou. V danej veci však z fotodokumentácie vyplynulo, že regály sú pripojené na siete, čo súčasne predstavuje jeden zo zákonom predpokladaných spôsobov pevného spojenia so zemou (§ 43 písm. c) stavebného zákona). Okrem toho ide priestorovo sústredené zastrešené priestory určené na ochranu vecí. S poukazom na uvedené sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správnych orgánov ohľadne povahy predmetných skladovacích regálov ako stavby tak, ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán a následne sa s nimi stotožnil aj žalovaný. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že v podanej správnej žalobe je opakovane poukazované na to, že sporné regály sú hnuteľnou vecou v zmysle občianskeho zákonníka, a teda nemôžu byť stavbou. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že občiansky zákonník (napriek tomu, že používa aj pojem stavba) nevymedzuje, čo to stavba je. Je judikatúrou ustálené, že pre oblasť občianskeho práva nemožno použiť pre výklad tohto ustanovenia v občianskoprávnych vzťahoch len vymedzenie stavby v zmysle stavebného zákona. Pojmy hnuteľná, nehnuteľná vec ako aj stavba v zmysle občianskeho práva a stavba v zmysle verejného práva, konkrétne stavebného zákona, sú autonómne pojmy, ktoré nie je možné bez ďalšieho stotožňovať. V zmysle uvedeného môže nastať situácia keď aj vec, ktorá je v zmysle občianskeho práva hnuteľnou vecou, môže byť v zmysle stavebného zákona stavbou. Nie je preto pre posúdenie veci zásadné či predmetné skladovacie regály sú hnuteľnou vecou v zmysle civilného hmotného práva.

28. Žalobca mal ďalej za to, že rozhodovaním správnych orgánov boli porušené jeho ústavné práva, vrátane práva užívať svoj majetok. V tejto súvislosti je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že výkon jeho práva nemôže byť realizovaný na ujmu výkonu práva iných osôb, napríklad vlastníkov susediaceho pozemku. Samotný žalobca má za to, že všetky námietky vlastníkov susediaceho pozemku sú výlučne občianskoprávneho charakteru. Je pravdou, že obťažovanie nad mieru prípustnú pomerom (aj hlukom, alebo inými emisiami) je civilnoprávny nárok. Povinnosť pri realizácii stavby prihliadnuť na pohodu bývania však vyplýva aj z vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z.. Ak teda žalovaný zohľadňoval pri svojom rozhodovaní aj tento aspekt veci, konal správne.

29. Správne bol vyhodnotený aj súlad stavby s územným plánom mesta, resp. jeho časti tak ako vo svojom rozhodnutí uviedol žalovaný. Správny súd uviedol úvahu žalovaného v tejto otázke podrobne v odseku 21. tohto rozsudku, pričom v celom rozsahu na túto argumentáciu žalovaného odkazuje. Správny súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle „Metodického usmernenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania k vydávaniu záväzných stanovísk obcí ako dotknutých orgánov v správnych konaniach podľa stavebného zákona“ ak je obec stavebným úradom a konanie sa týka stavby alebo pozemku na jej území, nevykonáva funkciu dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Skutočnosť, že Mesto Prievidza vydalo pre ohlásenie drobných stavieb stanovisko, ktoré nazvalo „ záväzným“ na uvedenom nič nemení.

30. Ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnej právnej veci žalobca postavil v roku 2007 regály na základe troch oznámení o drobnej stavbe. Z podnetu vlastníkov susediacich pozemkov bol u žalobcu vykonaný štátny dozor a následne v súvislosti s výsledkom tohto dozoru, keď dozorujúci orgán dospel k záveru, že realizovaná stavba nie je drobnou stavbou, podala spoločnosť ORVA color, s.r.o. návrh na dodatočné stavebné konanie. Predmetom povoľovania bolo celkovo 6 regálov. Následne počas konania bola predložená dokumentácia aj na siedmy regál, ktorý však v čase posledného rozhodovania správnych orgánov už neexistoval a nebol predmetom rozhodovania. Dodatočné stavebné konanie bolo zavŕšené vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia.

31. Tvrdenie žalobcu, že časť stavby označená pod SO 01, SO 02, a SO 03 je hnuteľnou vecou a ide o iné regále, ako boli pôvodne postavené na danom mieste, nie je dôvodné. Predovšetkým správny súd už v odseku 28 tohto rozhodnutia uviedol, že pre stavebné konanie nie je podstatné či ide o hnuteľnú vec v zmysle Občianskeho zákonníka. Právne relevantné je výlučne posúdenie veci v zmysle kritérií určených stavebným zákonom. V tomto ohľade sú teda podstatné len kritéria stanovené stavebným zákonom, pričom tak ako už bolo uvedené, správny súd je toho názoru, že správne orgány vyhodnotili uvedené v súlade so zákonom a dospeli k správnym skutkovým a právnym záverom ohľadne charakteru regálov ako stavby podľa § 43 a nasl. stavebného zákona, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu. Okrem toho správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 55 stavebného zákona je koncepcia nastavená tak, že stavebné povolenie sa vyžaduje v zásade pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie. V zmysle uvedeného je potom potrebné povolenie na stavbu vždy, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Žalobca nepreukázal a nebolo v konaní ani zistené, že sa v danej veci jednalo o takúto výnimku.

32. Ak by aj v predmetnej právnej veci pri regáloch SO 01, SO 02, SO 03 malo ísť o drobnú stavbu bolo povinnosťou stavebníka, aby ju zákonom určeným spôsobom oznámil stavebnému úradu, a to pred jej realizáciou. Rovnako pre jej odstránenie je zákonom stanovený postup. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že úplné odstránenie pôvodných stavebných regálov stavebník spoľahlivo nepreukázal. To, či boli vykonané na týchto regálov zmeny nemá pre posúdenie veci zásadný význam. Podstatným je, že v čase rozhodovania správnych orgánov sa na pozemku nachádzalo 6 funkčne a technicky prepojených regálov, spojených trapézovým prestrešením, pri ktorých bolo zistené napojenie na siete ako aj priľahlé pozemky. Uvedený projekt predstavuje vzhľadom na svoj charakter a spôsob vyhotovenia stavbu, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu. Z dôvodov uvedených vyššie, nebolo možné túto stavbu, ktorú sám žalobca v zmysle predloženej dokumentácie v návrhu na začatie dodatočného stavebného konania označil ako SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05 a SO 06, povoliť. Taktiež je bez právneho významu, že pôvodné regály označené ako SO 04, SO 05, SO 06 boli stavebnému úradu ohlásené v roku 2007 ako drobná stavba. Uvedené nevytvára prekážku, aby veci nemohli byť na základe skutočne zisteného stavu (najprv v rámci štátneho dozoru a neskôr miestnym zisťovaním) posúdené odlišne, najmä ak medzičasom došlo k spojeniu do funkčného celku s inými regálmi.

33. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dal vo svojom rozhodnutí jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky základné odvolacie dôvody uplatnené žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, čo považoval pre posúdenie veci za rozhodujúce, je z neho zrejmá jeho úvaha, skutkové ako aj právne závery. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Záverom správny súd uvádza, že žalobca označil ako účastníka aj osoby, ktoré mali byť zúčastnené na administratívnom konaní. Správny súd však z administratívneho spisu nezistil, že by v konaní pred správnym orgánom tieto osoby v tejto pozícii skutočne vystupovali. Z tohto dôvodu s nimi nekonal. Súčasne bolo zistené, že označený účastník Vladimír Vážan bol v čase podania správnej žaloby mŕtvy, avšak jeho dedičia už boli účastníkmi konania pred súdom, a preto ich správny súd osobitne z tohto dôvodu nepriberal.

35. Žalovaný bol v konaní úspešný avšak náhradu trov konania nežiadal, a preto mu nebola priznaná.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).