Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo „Radošinka", so sídlom Nitrianska 512/108, 956 07 Veľké Ripňany, IČO: 00 205 851, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: T. A., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: Andrej Kováčik KOVÁČIK FARM, s miestom podnikania 956 38 Libichava 40, IČO: 37 453 751, zastúpený: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, o zaplatenie 7 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 120 zo dňa 23. 07. 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 120 zo dňa 23. 07. 2020 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,04 % denne zo sumy 1 440 eur od 17. 05. 2019 do zaplatenia, zo sumy 1 440 eur od 22. 06. 2019 do zaplatenia, zo sumy 1 440 eur od 16. 07. 2019 do zaplatenia, zo sumy 1 440 eur od 16. 08. 2019 do zaplatenia a zo sumy 1 440 eur od 17. 09. 2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , , , , prvá veta, , (ďalej len „").

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20. 09. 2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7 200 eur s príslušenstvom z dôvodu, že ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným dňa 25. 03. 2019 nájomnú a podnájomnú zmluvu, ktorá sa týka nehnuteľností v k. ú. F. J., zapísaných v LV číslo XX, XXX, XXX v rozsahu uvedenom v oboch zmluvách za účelom podnikania žalovaného, a to chovu nosníc vo voľnom výbehu. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške l 100 eur mesačne bez DPH, t. j. 1 320 eur s DPH, cena podnájmu bola dohodnutá vo výške 100 eur mesačne bez DPH, t. j. 120 eur s DPH. Nájomný a podnájomný vzťah vznikol dňa 01. 05. 2019. Od tohto termínu bol žalovaný povinný platiť nájomné a podnájomné v celkovej výške 1 440 eur, pričom splatnosť bola

dohodnutá vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Žalobca fakturoval žalovanému nájomné a podnájomné počnúc mesiacom máj 2019, avšak žalovaný na vystavené faktúry za mesiace máj až september 2019 nič neuhradil. Súd vydal vo veci samej platobný rozkaz č. k. - 38 zo dňa 09. 10. 2019, ktorý v dôsledku včas podaného a odôvodneného odporu žalovaného uznesením č. k. - 52 zo dňa 02. 12. 2019 zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, lebo sa nezakladá na pravde. Priestor neužíval, pretože sa užívať nedal. Tento priestor ohrozuje život a zdravie. Je producentom vajec 1 z voľného výbehu s riadne schváleným chovom v Slovenskej republike. Priestor v F. J. si vzal do prenájmu iba za účelom chovu nosníc vo voľnom výbehu. Tento priestor má ale skryté vady, čo mu nebolo pri podpise zmluvy oznámené, a preto s odstupom času asi 30 dní listom Ing. A. (predsedu predstavenstva žalobcu) požiadal o prehodnotenie zmluvy a opravu či spoluúčasť na oprave tohto priestoru. Ing. A. sa k tomuto postavil negatívne. Ide o opravy nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany zdravia a života v tomto priestore. Po konzultácii s daňovým poradcom upozornil Ing. A. na skutočnosť, že v zmluve nebolo uvedené ako sa budú riešiť jeho náklady investované do tejto stavby, keďže do stavby musí investovať cca XX XXX eur. Až 30. 10. mu prišiel do mailu dodatok k zmluve, ktorý upravuje túto skutočnosť. Ďalej absentuje v zmluve zmienka o nelegálnej skládke nad maštaľou v ľavom hornom rohu - vyliate oleje a rôzne materiály. Je to skládka, na ktorú okrem Ing. A. nikoho neupozornil, lebo nechce nikomu privodiť trestné stíhanie. Tento priestor sa mu zdal iba na pohľad v poriadku, no po dôkladnej obhliadke spoločnosťou, ktorá mu tento priestor mala rekonštruovať, bol upozornený na rôzne skutočnosti čo mu prenajímateľ pri podpise zamlčal a on o nich nemohol vedieť. Priestor neužíval, nakoľko sa užívať nedal a má za to, že fakturácia zo strany žalobcu je protiprávna a nedôvodná. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu namietal, že by prenajaté priestory mali skryté vady, pre ktoré by ich žalovaný nemohol užívať. So žalovaným rokovali o prenájme týchto priestorov už od začiatku roka 2019. Dňa 23. 01. 2019 zadali spracovanie textu zmluvy, tento v polovici februára mali k dispozícii a 25. 03. 2019 zmluvu podpisovali. Hneď na začiatku rokovania v januári 2019 si žalovaný priestory, ktoré si chcel prenajať, prezrel a takto si ich bol prezrieť ešte niekoľkokrát do podpisu zmluvy. Na jeho požiadanie z maštale vypratali technológiu, zábrany pre dobytok. Prezrel si ako budovu, tak aj pozemok, ktorý si chcel tiež prenajať. Musel dobre poznať ako technický stav budovy, tak aj pozemok, ktorý si chcel vziať do prenájmu. Čo žalovaný pri týchto obhliadkach chcel, vykonali a podľa rozsahu požadovaného nájmu dali spracovať zmluvu. V tejto súvislosti poukázal aj na článok VI., ods. 1 zmluvy, v ktorom žalovaný prehlásil, že predmet nájmu si prezrel, technický stav budovy pozná a tiež prehlásil, že predmet nájmu je spôsobilý byť užívaný na ten účel, na ktorý sa zmluva uzatvára. Je pravdou, že dali spracovať dodatok č. 1 zmluvy nájomnej a zmluvy podnájomnej. Stalo sa tak na požiadavku žalovaného, že on bude investovať do cudzej veci a nemá z hľadiska účtovného a daňového vyriešené zaraďovanie týchto nákladov do daňových nákladov. V tomto žalovanému skutočne vyšli v ústrety a aj keď dovtedy takáto požiadavka z jeho strany nebola, bol spracovaný tento dodatok. Keď si však porovnali obsah tohto dodatku so samotnou zmluvou, museli prísť k záveru, že jediným rozdielom je iba to, že do článku VI., ods. 3 a ods. 4 boli vsunuté na ich konci dve vety, ktoré upravujú účtovný a odpisový režim nákladov, ktoré žalovaný vynaloží. Táto úprava však v nijakom prípade nezasahuje do podstaty zmluvy nájomnej a podnájomnej. Je to vedľajšie dojednanie, ktorým vyšli žalovanému v ústrety nad rámec samotného nájmu a podnájmu. Bez ohľadu na to, ako bude upravený účtovný, odpisový a daňový režim nákladov, ktoré žalovaný do objektu vynaloží, zmluva nájomná a podnájomná je pre obe strany záväzná od doby, ako sa stala účinnou, t. j. od 01. 05. 2019 a od tohto dátumu žalovaného zaťažuje povinnosť platiť nájomné. Žalovaný nájomné nezaplatil. Hoci tento dodatok bol spracovaný na žiadosť žalovaného, dosiaľ žalovaný neprišiel a dodatok nie je teda podpísaný. Ak by malo byť tvrdenie žalovaného o skrytých vadách pravdivé, a že tieto sú také, že ohrozujú život a zdravie, potom nevedno, prečo žalovaný túto zmluvu už nevypovedal. Zmluva je stavaná na dobu neurčitú, s výpovednou lehotou trojmesačnou bez uvedenia dôvodu. Logiku do tohto postupu žalovaného dáva iba také vysvetlenie, že žalovanému v skutočnosti prenajaté priestory vyhovujú, len sa aj takýmto spôsobom pokúša docieliť, aby sa sčasti zúčastňovali na nákladoch adaptácie objektu pre potreby jeho prevádzky. To však urobiť nemienia, tieto špecializované úpravy sú výlučne záležitosťou žalovaného. Preto je žalobca toho názoru, že dôvody uvádzané v odpore žalovaného, sú pre riešenie tohto sporu nepodstatné a žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami a výpoveďami žalobcu a žalovaného, výpoveďou svedka X.A., z ktorých zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25. 03. 2019 nájomnú a podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom a podnájom nehnuteľností v katastrálnom území F. J. zapísaných na liste vlastníctva LV číslo XX, XXX, XXX, za

účelom podnikania žalovaného, a to chovu nosníc vo voľnom výbehu. Cena nájmu bola v zmluve dohodnutá vo výške l 100 eur mesačne bez DPH, cena podnájmu bola dohodnutá vo výške 100 eur mesačne bez DPH, t. j. celkovo cena nájmu a podnájmu bola stanovená na 1 440 eur s DPH. Nájomný a podnájomný vzťah vznikol na základe zmluvy dňom 01. 05. 2019. Žalobca a žalovaný zmluvu uzavreli ako podnikatelia pri výkone podnikateľskej činnosti. Žalovaný v článku VI. ods. 1 zmluvy prehlásil, že si predmet nájmu prezrel, pozná technický stav budovy a predmet nájmu je spôsobilý byť užívaný na ten účel nájmu, na ktorý sa zmluva uzatvára. Otázka prípadných investícií do predmetu nájmu a podnájmu bola v zmluve riešená v čl. VI. ods. 4, podľa ktorého (veta prvá a šiesta) ak nájomca na naplnenie predmetu nájmu alebo pre jeho lepší výkon potrebuje vykonať do predmetu nájmu investície, je oprávnený tak urobiť po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Ani počas trvania nájmu a ani v prípade skončenia nájmu nájomca nemá právo na náhradu nákladov spojených s vytvorením týchto investícií. Žalobca žalovanému faktúrou č. 201905258 splatnou dňa 16. 05. 2019 na sumu 1 440 eur, faktúrou č. 201906299 splatnou dňa 21. 06. 20l9 na sumu 1 440 eur, faktúrou č. 201907348 splatnou dňa 15. 07. 2019 na sumu 1 440 eur, faktúrou č. 201908413 splatnou dňa 15. 08. 2019 na sumu 1 440 eur, faktúrou č. 201909467 splatnou dňa 16. 09. 2019 na sumu 1 440 eur vyúčtoval nájomné za mesiace máj až september 2019. Žalovaný žiadnu z faktúr neuhradil. Vystavené faktúry žalobcovi vracal s odôvodnením, že prenajímané nehnuteľnosti nie sú spôsobilé na chov nosníc. Regionálna veterinárna a potravinová správa Topoľčany mailom zo dňa 13. 03. 2019 požiadala žalovaného o oznámenie v akom technickom stave je objekt v F., ktorý si chcel žalovaný registrovať a schváliť na chov nosníc vo voľnom výbehu. Žalovaný listom zo dňa 19. 03. 2019 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Topoľčany oznámil, že budova v F. J. si vyžaduje úpravy stavebného charakteru. Hlavný problém je strecha a strešná konštrukcia zo spodnej strany, ktorá je v havarijnom stave a hrozí nebezpečenstvo úrazu a ťažkej ujmy na zdraví. Po podpise zmluvy bola na žiadosť žalovaného spoločnosťou K. s. r. o. vykonaná obhliadka nehnuteľnosti a zameranie stavby pre rozpočet pre jej prípadnú rekonštrukciu, pričom bola tiež vykonaná oprava pôvodného poškodeného oplotenia, na dôkaz čoho žalovaný predložil faktúru vystavenú spoločnosťou Tn Home s. r. o. na sumu 420 eur vystavenú dňa 14. 04. 2019. Na žiadosť žalovaného bola dňa 17. 05. 2019 vypracovaná cenová ponuka spoločnosťou K. spol. s r. o. na výmenu strešnej krytiny prenajatého objektu v F. J. na sumu 18 000 eur s DPH. Listom zo dňa 01. 07. 2019 žalovaný od žalobcu požadoval spoluúčasť na financovaní nevyhnutných opráv objektu v F. J.. Uviedol, že prenajatý priestor je pre neho neakceptovateľný, nakoľko je vo veľmi malej výmere a nie je možné ho použiť pre schválenie chovu nosníc vo voľnom výbehu. Žiadal o spolufinancovanie opravy a výmeny oplotenia a opravy stropu v hale s tým, že je ochotný sa podieľať so spolufinancovaním 25 % z materiálnych nákladov. Žalobca v liste zo dňa 11. 07. 2019 žalovanému oznámil, že žiadosť o spoluúčasť na financovaní opráv objektu nie je pre nich akceptovateľná s tým, že požadované investície by mali za následok zmenu výšky nájmu. Žalovaný v konaní namietal, že priestor, ktorý mu žalobca dal do prenájmu, ohrozuje život a zdravie, preto ho neužíval, nakoľko sa užívať nedal, má skryté vady, čo mu nebolo pri podpise zmluvy oznámené, a preto s odstupom času listom požiadal o prehodnotenie zmluvy a opravu či spoluúčasť na oprave tohto priestoru, resp. aby jeho investície do nehnuteľnosti boli zohľadnené vo výške nájmu. Ku skutočnostiam namietaným žalovaným žalobca uviedol, že priestor, ktorý je predmetom nájmu a podnájmu je bývalou maštaľou, žalovaný si ho prezrel viackrát a zmluva nájomná a podnájomná boli uzatvárané až s odstupom niekoľkých mesiacov po tom, ako sa začalo rokovanie medzi žalobcom a žalovaným o nájme a podnájme. Na požiadanie žalovaného z maštale vypratali technológiu, zábrany pre dobytok. X. si ako budovu, tak aj pozemok, ktorý si chcel tiež prenajať. Musel dobre poznať ako technický stav budovy, tak aj pozemok, ktorý si chcel vziať do prenájmu. Čo žalovaný pri týchto obhliadkach chcel, vykonali a podľa rozsahu požadovaného nájmu dali spracovať zmluvu. Bol dohodnutý nájom, o ktorom je medzi sporovými stranami nepochybné, že žiadna suma na tento nájom zaplatená nebola. Žalovaný nájomnú a podnájomnú zmluvu vypovedal listom zo dňa 03. 01. 2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13. 01. 2020.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nájomnej a podnájomnej zmluvy, za nájom a podnájom žalobca fakturoval žalovanému sumy špecifikované v zmluve, ktoré sú prílohou žaloby, žalovaný faktúry za cenu nájmu a podnájmu neuhrádzal a žalovanému (správne žalobcovi) ich vracal z dôvodu, že až po podpise

zmluvy zistil, že predmet nájmu je nespôsobilý na dohodnutý účel užívania, že má skryté vady, požadujúc spoluúčasť na financovaní nevyhnutných opráv, resp. aby jeho investície do nehnuteľnosti boli zohľadnené vo výške nájmu. Nájomná a podnájomná zmluva bola podpísaná dňa 25. 03. 2019, pričom žalovaný v článku VI. ods. 1 zmluvy prehlásil, že predmet nájmu si prezrel, pozná technický stav budovy a prehlasuje, že predmet nájmu je spôsobilý byť užívaný na ten účel nájmu, na ktorý sa zmluvy uzatvára. Žalovaný tvrdí, že článok VI. ods. 1 je čisto formálny, a že si vizuálne prezrel priestor asi 3 minúty, pričom nebol upozornený na vady priestoru, priestor sa mu zdal iba na pohľad a až po dôkladnej obhliadke spoločnosťou, ktorá mu mala priestor rekonštruovať, po podpise zmluvy bol upozornený na nevyhnutné opravy, na ktoré ho predtým prenajímateľ neupozornil. Toto tvrdenie žalovaného však podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí, nakoľko z vyjadrenia žalovaného Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Topoľčany vyplýva, že žalovaný už dňa 19. 03. 2019, t. j. ešte pred podpisom nájomnej a podnájomnej zmluvy dňa 25. 03. 2019 vedel o technickom stave priestorov určených na nájom, pričom v predmetnom vyjadrení uviedol, že strešná konštrukcia je v havarijnom stave a hrozí tam nebezpečenstvo úrazu a ťažkej ujmy na zdraví. Žalovaný si teda prezrel predmet nájmu a poznal technický stav predmetu nájmu v čase uzavretia zmluvy v súlade s čl. VI. ods. 1 zmluvy. Otázka prípadných investícií do predmetu nájmu a podnájmu bola v zmluve tiež riešená v čl. VI. ods. 4, podľa ktorého (veta prvá a šiesta): „ak Nájomca na naplnenie predmetu Nájmu alebo pre jeho lepší výkon potrebuje vykonať do predmetu Nájmu investície, je oprávnený tak urobiť po predchádzajúcom písomnom súhlase Prenajímateľa. Ani počas trvania Nájmu a ani v prípade skončenia Nájmu Nájomca nemá právo na náhradu nákladov, spojených s vytvorením týchto investícií." Z uvedeného je zrejmé, že s možnosťou investícií obe strany rátali a zmluvne upravili otázku hradenia výdavkov spojených s investíciami. Pokiaľ žalovaný následne po uzavretí zmluvy zistil, že miera jeho investícií by bola väčšia ako predpokladal a vedel, že podľa zmluvy nemá právo na náhradu nákladov od prenajímateľa, mohol skončiť nájom buď písomnou dohodou alebo výpoveďou nájmu, čo žalovanému po nezaplatení nájmu navrhol sám žalobca, ako to vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní dňa 23. 07. 2020, pričom žalovaný skončenie nájmu odmietol. Žalobca a žalovaný ako podnikatelia mali pri uzatváraní zmluvy zmluvnú voľnosť, obe zmluvné strany zmluvu platne uzavreli, pričom ktorákoľvek zo zmluvných strán mohla nájom ukončil dohodou, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy. Pri uzatváraní zmlúv v obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá väčšia miera profesionality podnikateľov a tiež aj riziko podnikania, čo je premietnuté aj vo vylúčení ustanovenia . Žalovaný v konaní vierohodným spôsobom nepreukázal ani existenciu nelegálnej skládky, keďže ním predložená fotografia nie je dôkazom existencie nelegálnej skládky, ktorú príslušným orgánom podľa vlastného vyjadrenia ani neoznámil a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Aj v tomto prípade je pritom potrebné prihliadať na jeho vyhlásenie z čl. VI. ods. 1 zmluvy. Keďže podľa nájomnej a podnájomnej zmluvy za poskytnutie predmetu nájmu a podnájmu bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá cena nájmu, žalovaný si bol vedomý, že nájomná a podnájomná zmluva bola platne uzavretá a od 01. 05. 2019 účinná, od tohto dátumu bol povinný platiť nájomné a podnájomné a napriek tomu cenu nájmu a podnájmu neuhrádzal, pričom jeho dôvody pre neuhrádzanie faktúr boli bez právnej relevancie, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je dôvodná, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. Výška priznaného úroku z omeškania vyplýva z a čl. V ods. 5 zmluvy nájomnej a podnájomnej, podľa ktorého sa účastníci dohodli, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so zaplatením ceny nájmu, patrí prenajímateľov úrok z omeškania z meškajúcej sumy vo výške 0,04 % za každý kalendárny deň omeškania, pričom súd mal za to, že uvedená výška úrokov z omeškania nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi ako strane úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že neuhrádzanie nájomného od vzniku nájomného a podnájomného vzťahu odôvodňuje ustanovenie , podľa ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, primerane povahe a určeniu veci. K vyjadreniu, ktoré adresoval Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Topoľčany dňa 19. 03. 2019 (teda ešte pred podpisom zmluvy), z ktorého vyplýva, že mal vedomosť o tom, že strešná konštrukcia

je v stave, ktorý si vyžaduje opravu, uviedol, že si pri podpise zmluvy bol tejto skutočnosti vedomý, avšak skutočný rozsah nevyhnutných zásahov do strešnej konštrukcie bol objektívne zistený až po podpise zmluvy, a to na základe odbornej prehliadky priestorov svedkom Patrikom Škultétym. I. nie je odborníkom v stavebnej oblasti a v čase uzatvárania zmluvy sa dôvodne domnieval, že strecha vyžaduje iba finančne nenáročné opravy doplnením chýbajúcich častí. Po podpise zmluvy začali zo strechy odpadávať podložky držiace izoláciu a priestory sa tým stali nebezpečnými pre riziko ťažkej ujmy na zdraví ľudí. Počas odbornej prehliadky, ktorá bola realizovaná v mesiaci apríl 2019 (teda po podpise zmluvy) vyšlo najavo, že strešná krytina obsahuje azbestové časti, oprava strechy zospodu nie je možná a je nevyhnutné realizovať kompletnú výmenu strešnej krytiny, ktorá bola rozpočítaná na sumu 18 000 eur. Žalobca mal fotografiami doloženými do spisu a najmä výpoveďou svedka X.A. ako odborne spôsobilej osoby preukázané, že prenajaté priestory mali vady, ktoré žalovanému bez jeho zavinenia znemožňovali užívať ich na účel, ktorý bol v zmluve dohodnutý, t. j. na chov nosníc vo voľnom výbehu a taktiež mal preukázané, že na prenajatých pozemkoch sa nachádza nelegálna skládka odpadu. Podľa je prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Prenajímateľ túto povinnosť porušil, keďže stav prenajatých nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy vylučoval ich užívanie za účelom chovu nosníc vo voľnom výbehu a táto skutočnosť potom zakladá právo nájomcu neplatiť nájomné v zmysle . S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že neuhrádzanie nájomného od vzniku nájomného a podnájomného vzťahu odôvodňuje ustanovenie . Toto tvrdenie sa objavilo v prednesoch žalovaného až v priebehu sporu, jeho dovtedajšie prednesy, ako aj praktické kroky vyznievali tak, že je možné z nich urobiť záver, že stav objektu mu bol dobre známy a bol uzrozumený s tým, že do neho bude musieť investovať. So žalovaným rokoval o nájme týchto priestorov už od začiatku roka 2019. Celý proces rokovania a rozhodovania trval asi tri mesiace, keďže až 25. 03. 2019 podpisovali zmluvu nájomnú a podnájomnú. Počas tejto doby si žalovaný viackrát prezrel objekty a pozemok, jediná požiadavka z jeho strany bola, aby z maštale vypratal brány, ako aj technológiu, ktorá sa tam nachádzala z dovtedajšieho chovu dobytka, čo žalobca aj urobil. Počas týchto rokovaní žalovaný nevzniesol požiadavku v inom smere, najmä nie pokiaľ ide o jeho terajšie tvrdenie ohľadom strechy. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že žalovanému bol technický stav budovy vrátane strechy dobre známy. V tomto smere žalobca poukázal na list žalovaného adresovaný Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Topoľčany zo dňa 19. 03. 2019, v ktorom uvádza, že budova si vyžaduje úpravy stavebného charakteru a výslovne sa vyjadroval aj k samotnej strešnej konštrukcii. Uvedená komunikácia žalovaného, ktorá prebehla ešte pre uzavretím zmluvy, svedčí o tom, že žalovaný bol dobre zorientovaný pokiaľ ide o technický stav budovy a nepochybne s ním bol uzrozumený, t. j. že do objektu bude musieť vniesť investície na svoje náklady. V opačnom prípade by zmluvu o nájme a podnájme zrejme neuzatváral. Uzavretie zmluvy napriek preukázanej vedomosti o technickom stave budovy žalovaný v odvolaní odôvodňuje tým, že si bol síce tejto skutočnosti vedomý, avšak nepoznal skutočný rozsah nevyhnutných zásahov do strešnej konštrukcie. Vysvetľuje to tým, že nie je odborníkom v stavebnej oblasti, a že na stavebné činnosti a ich posúdenie si pozval svedka X.A. ako odborne spôsobilú osobu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nie je laik v odbore stavebnej činnosti, aj keď stavebnú činnosť zrejme vo svojom podnikaní aktuálne nevykonáva, keďže sa zameral skôr na živočíšnu výrobu. Vyvodzuje to z toho, že žalovaný ako podnikateľ má v predmete svojej činnosti uvedený aj predmet podnikania - uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce. Tento záver podporuje aj zhodné tvrdenie žalovaného a ním navrhnutého svedka X.A. o tom, že svedok pre neho rekonštruuje haly pre potreby jeho podnikania. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný má zo svojej praxe dostatočné vedomosti z odboru stavebnej činnosti. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby ešte pred podpisom zmluvy vykonal obhliadku objektu spoločne so svedkom, či je prenajímaný objekt pre jeho potreby vyhovujúci. Zmluvu nájomnú a podnájomnú žalobca uzatvoril so žalovaným až po tom, ako žalovaný vykonal prehliadku prenajímaného objektu a komunikoval s orgánom štátnej správy, a preto si nepochybne bol vedomý technického stavu budovy. Zmluva nájomná a podnájomná v článku VI. ods. 1 obsahuje

prehlásenie žalovaného ako nájomcu, že predmet nájmu si prezrel, pozná technický stav budovy a prehlasuje, že predmet nájmu je spôsobilý byť užívaný na ten účel nájmu, na ktorý sa táto zmluva uzatvára. Zároveň tento článok v ods. 4 obsahuje dojednanie, že ak nájomca na naplnenie predmetu nájmu alebo pre jeho lepší výkon potrebuje vykonať do predmetu nájmu investície, je oprávnený tak urobiť po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Počítalo sa teda s tým, že nájomca si predmet nájmu bude prispôsobovať pre svoje potreby, čo v podnikateľskej činnosti nie je neobvyklé. V takom prípade zmluvy obvykle obsahujú aj dojednanie o podmienkach vykonania týchto investícií a ich zohľadňovania alebo nezohľadňovania, či už v nájme alebo po skončení nájmu. Takéto dojednanie obsahuje aj táto nájomná zmluva. Dodatok č. 1 zmluvy nájomnej a podnájomnej bol iba vedľajším dojednaním, ktorým žalobca vyšiel žalovanému v ústrety nad rámec samotného nájmu a podnájmu, a ktorý z hľadiska účtovného a daňového riešil zaraďovanie nákladov žalovaného ako daňových nákladov. Súbor vyššie uvedených dôkazov nasvedčuje tomu, že žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy dobre oboznámený s podmienkami zmluvy, ako aj s technickým stavom budovy, táto mu pre jeho podnikanie vyhovovala, aj keď si bol vedomý nutnosti vykonať do nej investície. Nekonal teda v omyle a ani žiadne skutočnosti, týkajúce sa technického stavu budovy, mu neboli zatajené. Za takejto situácie je podľa názoru žalobcu vznášanie námietok zo strany žalovaného nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už ďalej nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacia námietka žalovaného vo veci samej je totožná s tou, ktorú už uplatnil pred súdom prvej inštancie a táto nemohla privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na priznanie požadovaného plnenia titulom nájomnej a podnájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom a podnájom nehnuteľností v katastrálnom území F. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, XXX a XXX, za účelom podnikania žalovaného, ktorým mal byť v rozhodnom čase chov nosníc vo voľnom výbehu. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

13. Žalovaný sa zaplateniu dlžnej pohľadávky bránil odvolacou námietkou, že neuhrádzanie nájomného od vzniku nájomného a podnájomného vzťahu odôvodňuje ustanovenie , podľa ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, primerane povahe a určeniu veci. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie adresované Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Topoľčany dňa 19. 03. 2019 (teda ešte pred podpisom nájomnej a podnájomnej zmluvy), z ktorého vyplýva, že mal vedomosť o tom, že strešná konštrukcia je v stave, ktorý si vyžaduje opravu, avšak skutočný rozsah nevyhnutných zásahov bol objektívne zistený až po podpise zmluvy, a to na základe odbornej prehliadky priestorov svedkom X. V.. Akcentoval pritom tú skutočnosť, že nie je odborníkom v stavebnej oblasti, v čase uzatvárania zmluvy sa dôvodne domnieval, že strecha vyžaduje iba finančne nenáročné opravy doplnením chýbajúcich častí. Až počas odbornej prehliadky, ktorá bola realizovaná v mesiaci apríl 2019, vyšlo najavo, že strešná krytina obsahuje azbestové časti, oprava strechy zospodu nie je možná a je nevyhnutné realizovať kompletnú výmenu strešnej krytiny, ktorá bola rozpočítaná na sumu 18 000 eur. Dôvodil tiež tým, že žalobca mal fotografiami doloženými

do spisu, ale najmä výpoveďou svedka X. V. ako odborne spôsobilej osoby, preukázané, že prenajaté priestory mali vady, ktoré žalovanému bez jeho zavinenia znemožňovali užívať ich na účel, ktorý bol v zmluve dohodnutý, t. j. na chov nosníc vo voľnom výbehu a taktiež mal preukázané, že na prenajatých pozemkoch sa nachádza nelegálna skládka odpadu.

14. Z odvolania žalovaného, ale aj z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný si ešte pred uzavretím nájomnej a podnájomnej zmluvy bol vedomý toho, v akom technickom stave sa nachádza strešná konštrukcia hospodárskej budovy (v zmluve označená ako „odchovňa mladého HD č. 2"), čo ostatne potvrdil aj svojím prehlásením v čl. VI ods. 1 zmluvy, že si predmet nájmu (špecifikovaný v čl. II ods. 4 zmluvy) prezrel a tento je spôsobilý byť užívaný na ten účel nájmu, na ktorý sa táto zmluva uzatvára. Rovnako si bol vedomý aj potreby investícií do predmetu nájmu, čo sporové strany nielen predvídali, ale si aj zmluvne upravili v čl. VI ods. 4 zmluvy. Žalovaný v zmysle predmetného ustanovenia nemal právo na náhradu nákladov spojených s vytvorením týchto investícií a po uzavretí zmluvy a následnom zvážení ich predpokladanej hodnoty odmietol cenu nájmu a podnájmu platiť s odôvodnením, že predmet nájmu je nespôsobilý na dohodnutý účel užívania, a že má skryté vady. Od žalobcu pritom požadoval, aby sa podieľal na financovaní nevyhnutných opráv, resp. aby jeho investície boli zohľadnené vo výške nájmu, na čo ale žalobca v zmysle uzavretej zmluvy povinný nebol. Pokiaľ aj žalovaný s odstupom času mal za to, že by užívanie prenajatých nehnuteľností po zohľadnení nevyhnutých opráv mohlo byť pre neho nerentabilné, nič mu nebránilo v tom, aby sa so žalobcom dohodol na ukončení zmluvy, prípadne ju vypovedal (čl. VIII ods. 1 písm. a/, b/ zmluvy). Z vyjadrenia predsedu predstavenstva žalobcu Ing. V. A. na pojednávaní konanom dňa 23. 07. 2020 je však zrejmé, že žalovaný nájomný vzťah ukončiť nechcel. K výpovedi zmluvy pristúpil až listom zo dňa 03. 01. 2020, teda až po tom, ako sa so žalobcom nedohodol na podpísaní dodatku k zmluve, ktorý by mu umožňoval do prenajatého majetku investovať. Skutočnosť, že žalovaný nedostatočne odhadol mieru podnikateľského rizika a výšku investícií potrebných na prispôsobenie prenajatej budovy a priľahlého pozemku na lepší výkon chovu nosníc vo voľnom výbehu, nie je dôvodom na neplatenie nájomného a podnájomného podľa . Žalovaný síce v konaní poukazoval na údajné skryté vady objektu a existenciu nelegálnej skládky, ktoré mu mali brániť v užívaní prenajatých nehnuteľností dohodnutým spôsobom, tieto však v konaní relevantným spôsobom nepreukázal.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s . V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.