Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/266/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: F. L., Z.. XX.XX.XXXX, B.. X X/X, L.- XXXXX U., Q. J. Z., zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: T. - P., Q..J..H.., A. A. XXX, Košický Klečenov, IČO: 36 203 513, o zaplatenie 5.932,64 eura, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -344, zo dňa 13.6.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.626,82 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 89,03 % a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2013 a doplnenou dňa 14.6.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal Slovenskú kanceláriu poisťovateľov ako pôvodne žalovaného 1/, Zeppelin SK s.r.o. ako pôvodne žalovaného X/ T. F. H. ako pôvodne žalovaného 3/ na zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy vo výške 5.953,24 eura a na náhradu trov konania titulom náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou na tom skutkovom základe, že dňa 16.6.2011 pôvodne žalovaný 3/ ako zamestnanec pôvodne žalovaného 2/ v blízkosti bane Bankov v Košiciach viedol motorové vozidlo, t. j. vysokozdvižný vozík, C. XXXH, V.: Q. XXXXX (ďalej len ,,vysokozdvižný vozík“), avšak nespozoroval na ceste stojace motorové vozidlo zn. F. XXX C., M.: U. S. XXX, ktoré riadil žalobca ako jeho majiteľ (ďalej len ,,vozidlo“) a prednou časťou vysokozdvižného vozíka narazil do prednej časti predmetného vozidla žalobcu. K dopravnej nehode nebola privolaná polícia s poukazom na predpokladanú výšku škody, pričom o priebehu dopravnej nehody bol účastníkmi dopravnej nehody spísaný Záznam o dopravnej nehode, z ktorého v bode 15 vyplýva, že táto bola spôsobená pôvodne žalovaným 3/. Pôvodne žalovaný 2/, ktorý je vlastníkom vysokozdvižného vozíka, ktorým bola spôsobená škoda, nemal v čase vzniku poistnej udalosti uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,,PZP“). Pôvodne žalovaný 3/ ako vodič vysokozdvižného vozíka porušil predovšetkým povinnosť v zmysle . V dôsledku predmetnej dopravnej nehody vznikla žalobcovi škoda vo výške 5.932,64 eura, t. j. predpokladané náklady na opravu predmetného vozidla, pričom žalobca vynaložil náklady spojené s uplatnením nároku na náhradu škody vo výške 17 eur ako hotové výdavky a vo výške 3,60 eura ako platba za kolok, t. j. spolu si žalobca voči žalovaným uplatňuje sumu vo výške 5.953,24 eura.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie ozrejmil, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t. j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t. j. škodou.

3. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 a 431 je osobitným druhom občianskej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti, avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná ako aj priznanie zodpovednosti preukázaná (existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.

4. V zmysle je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

5. Otázku miery účasti motorových vozidiel na dopravnej nehode vždy určuje súd. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ide v tomto prípade o otázku právnu, ktorú neprislúcha riešiť znalcovi (pozri R 6/1995). Stret prevádzok je nevyhnutné vnímať širšie, než len zrážku dvoch dopravných prostriedkov, pretože zahŕňa i vzájomné pôsobenie dvoch prevádzok (napr. oslnenie protiidúcim vozidlom, náraz do odstaveného vozidla na krajnici). Ustanovenie je potrebné vnímať ako spôsob vysporiadania sa medzi prevádzkovateľmi a je závislé od zhodnotení všetkých skutkových okolností, ktoré viedli ku vzniku škody. Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

5. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Ide o zmenšenie majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu, poprípade k vyváženiu dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predchádzajúceho stavu. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa (pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia).

6. upravuje situáciu, keď za škodu nezodpovedá škodca (vodič motorového vozidla). Za škodu spôsobenú jednou osobou nesie zodpovednosť iná fyzická alebo právnická osoba. Škoda musí byť spôsobená osobou, ktorú iná právnická (fyzická) osoba použila k výkonu svojej činnosti. Touto osobou môže byť zamestnanec v pracovnom pomere alebo osoba vykonávajúca prácu na základe dohôd o práci mimo pracovný pomer. Môže ísť o akúkoľvek inú osobu vykonávajúcu činnosť v prospech právnickej (fyzickej) osoby. Či už na základe zmluvy alebo jednorazového príkazu. Dôležité je, že táto osoba sa podieľa na činnosti inej osoby, túto činnosť uskutočňuje jej menom, podľa jej príkazov, pokynov a v jej záujme. Ďalšou podmienkou je, že k škode musí dôjsť v rámci činnosti právnickej (fyzickej) osoby. Pokiaľ by škodca (zamestnanec) používal motorové vozidlo na uspokojovanie svojich osobných či iných záujmov išlo by exces. O vybočenie z plnenia úloh, ktoré mal škodca (zamestnanec) vykonávať v prospech právnickej (fyzickej) osoby. V takomto prípade nebude zodpovedať právnická (fyzická osoba) ale priamo škodca.

7. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné, že strany boli dňa 16.6.2011 účastníkmi dopravnej nehody, resp. poistnej udalosti v areáli Bane Bankov. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že išlo len o poistnú udalosť vzhľadom na to, že medzi účastníkmi dopravnej nehody došlo k dohode o zavinení v zmysle , nakoľko zo Záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že tak vodič motorového vozidla ako aj vysokozdvižného vozíka uviedli zhodne, že predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič vysokozdvižného vozíka bez spoluzavinenia druhého vodiča. V konaní tiež nebolo sporné, že F. H. v čase dopravnej nehody vykonával prácu pre žalovaného, ktorý mal predmetný vysokozdvižný vozík v čase škodovej udalosti v nájme od spoločnosti Zeppelin SK s.r.o., pričom táto ho na základe poistnej zmluvy - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretej s Kooperativa poisťovňa a. s. poistila.

8. V konaní bola sporná otázka oprávnenosti prítomnosti žalobcu a jeho vozidla na stavenisku v čase dopravnej nehody. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že prístup do predmetného areálu bol uzavretý a vozidlo žalobcu sa na stavenisko nemohlo dostať bez vedomosti zamestnancov vlastníka pozemku. Prípadná nedbanlivosť zodpovedných zamestnancov za kontrolu oprávnenosti vstupu nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca v čase nehody nemal povolenie na vstup do predmetného areálu.

9. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou, či je vysokozdvižný vozík motorovým vozidlom v zmysle Podľa zákonnej definície motorového vozidla [ ] „...motorovým vozidlom sa rozumie samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz“, pričom vysokozdvižný vozík takýmto vozidlom nie je. Na dané zariadenie sa nevydáva žiadne osvedčenie ani obdobný preukaz a tieto zariadenia sú zaraďované do kategórie pracovných strojov. Nakoľko v prípade vysokozdvižného vozíka nejde o motorové vozidlo v zmysle predmetného ustanovenia, je vylúčená zodpovednosť žalovaného ako prevádzateľa motorového vozidla v zmysle .

10. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 10.5.2019 a Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.7.2019 (pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31.7.2011) mal súd prvej inštancie preukázané, že vodič vysokozdvižného vozíka bol v čase dopravnej nehody (dňa 16.6.2011) zamestnancom žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že v čase nehody vodič vysokozdvižného vozíka vykonával na pracovisku svoje pracovné povinnosti ako zamestnanec žalovaného. Nakoľko medzi vodičom vysokozdvižného vozíka a žalovaným existoval pracovný pomer, vodič vysokozdvižného vozíka vykonával v čase a mieste dopravnej nehody závislú prácu v zmysle . Závislá práca je vymedzená ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na , v ktorom je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonal pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovných povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že vodič

vysokozdvižného vozíka v danom čase vybočil z plnenia pracovných úloh alebo došlo iným spôsobom k excesu v jeho konaní. Na základe uvedeného konanie vodiča vysokozdvižného vozíka súd prvej inštancie považoval za konanie žalovaného prostredníctvom zamestnanca.

11. Výpoveďou vodiča vysokozdvižného vozíka a svedka F. B. mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri výkone pracovných činností mal zamestnanec žalovaného zakrytý výhľad takým spôsobom, že nevidel vo svojom jazdnom pruhu na krajnici odstavené vozidlo. Ustanovenie zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách, pričom porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia . Každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý od neho možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví, či majetku. Nakoľko zabezpečením riadnej viditeľnosti z miesta vodiča mohol zamestnanec žalovaného zrážke s vozidlom žalobcu zabrániť, nedodržal občianskoprávnu zásadu prevencie pred vznikom škôd a jeho miera účasti na dopravnej nehode bola v rozsahu 100 %, čo nebolo medzi stranami sporné a vyplýva aj z výpovede svedka a záznamu o dopravnej nehode zo dňa 16.6.2011. Škoda bola v danom prípade spôsobená žalovaným, pretože bola spôsobená pri jeho činnosti tým, koho si na túto činnosť najal prostredníctvom zmluvného vzťahu. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody je daná tým, že ku škode na vozidle žalovaného by nedošlo nebyť zavineného konania zamestnanca žalovaného pri výkone jeho práce v mene a v prospech žalovaného.

12. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného inžinierskou kanceláriou Ing. Buro Melchior Bucher & Partner vyplýva, že náklady na opravu poškodeného vozidla žalobcu vznikli vo výške 5.606.22 eura vrátane DPH. Súd prvej inštancie akceptoval predmetné vyčíslenie, ktoré predstavuje skutočnú škodu spôsobenú žalobcovi dopravnou nehodou. Zo žalobcom predložených listín mal preukázané vynaloženie hotových výdavkov v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody vo výške 17 eur a výdavky vo výške 3,60 eura ako platbu za kolok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti 5.626,82 eura podľa , , , , , , , , , , , , ; vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.953, eura, pričom súd prvej inštancie žalobe vyhovel žalobe v časti 5.626,82 eura a zamietol žalobu v časti 326,42 eura. Na základe uvedeného bol žalobca úspešný v časti čo do zaplatenia sumy 5.626,82 eura a žalovaný bol úspešný čo do zaplatenia sumy 326,42 eura. Vychádzajúc z uvedeného potom úspech žalobcu predstavuje 94,52 %, úspech žalovaného predstavuje 5,48 % (100 % - 94,52 %), a teda celkový úspech žalobcu predstavuje 89,03 % a v takomto rozsahu mu patrí náhrada trov konania.

13. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , a a rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil mieru zavinenia žalobcu. Poukázal na to, že ku škodovej udalosti nedošlo na bežnom súkromnom pozemku s obmedzeným vstupom, ale v areáli Bane Bankov. Jednalo sa teda o banský priestor, resp. dobývací priestor, ktorý podlieha osobitnému režimu o banskej činnosti a z hľadiska pohybu osôb a ich bezpečnosti tiež režimu vyhlášky č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu. V danom prípade bol vstup do priestorov bane zabezpečený proti vstupu nepovolaných osôb, rovnako tak boli pri všetkých vchodoch a prístupoch umiestnené tabuľky o zákaze vstupu. Pokiaľ napriek tomu žalobca bez povolenia vstúpil na územie podľa zákona o banskej činnosti, jednalo sa o naplnenie skutkovej podstaty priestupku, a teda nepochybne aj o porušenie právnej povinnosti, ktoré bolo v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu právnej povinnosti, čo svedčí o jeho spoluzodpovednosti za dopravnú nehodu a vzniknutú škodu.

14. Poukázal na to, že z vyjadrenia spoločnosti MAGNIMEX s.r.o. z 25.4.2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie celkom jednoznačne vyplýva, že držiteľ dobývacieho priestoru neudelil súhlas motorovému vozidlu žalobcu na vstup do dobývacieho priestoru, teda jeho vstup je možné na základe týchto skutočností považovať za neoprávnený. Celkom bez významu je v tomto prípade

súdom prvej inštancie akcentovaná „Prípadná nedbanlivosť zodpovedných zamestnancov za kontrolu oprávnenosti“, keďže podmienky vstupu do dobývacieho priestoru, ako aj priestupková zodpovednosť za neoprávnený vstup vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, u ktorých sa prezumuje ich všeobecná známosť. Inými slovami, bez ohľadu na to, že zamestnanci držiteľa dobývacieho priestoru nekontrolovali dôsledne vstupujúce vozidlá a nezabránili nepovolenému vstupu nemá za následok zbavenie zodpovednosti žalobcu za porušenie právnej povinnosti. Záver prezentovaný súdom prvej inštancie by mohol ad absurdum viesť k výkladu, že pokiaľ mi strážnik nezabránil niekam vstúpiť, automaticky sa tam nachádzam oprávnene.

15. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu voči podaniu spoločnosti MAGNIMEX s.r.o., ktorému vytkol, že v texte sa spomína dátum 16.6.2013, ktorý je nesprávny, keďže ku škodovej udalosti došlo 16.6.2011. Z ďalšieho textu vyjadrenia spoločnosti MAGNIMEX s.r.o. je však zrejmé, že sa jedná iba o preklep, keďže sa vyjadruje k pôsobeniu žalovaného v roku 2011, pričom konštatovanie o tom, že z dostupných záznamov (bez väzby na konkrétny dátum) nebol udelený súhlas na vstup vozidlu žalobcu. To, že by mal súhlas udelený, žalobca napokon ani jednoznačne netvrdil.

16. Namietal, že žalobca porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z , podľa ktorého „Vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo.“ V danom prípade žalobca v rozpore s právnym predpisom svoje vozidlo zastavil v protismere jazdy, v dôsledku čoho došlo pri zrážke k nárazu do prednej časti jeho vozidla. V prípade, ak by vozidlo zastavil v smere jazdy, teda na ľavej strane vozovky, k zrážke by vôbec nedošlo. Rovnako tak v prípade, pokiaľ by síce zastavil na pravej strane vozovky, ale vozidlo by mal otočené v smere jazdy, k zrážke dôjsť mohlo, avšak jej následky by z hľadiska výšky škody boli úplne iné, keďže vinník nehody by narazil do zadnej časti vozidla žalobcu a nedošlo by k poškodeniu motora.

17. Z uvedeného mu vyplynulo, že súd prvej inštancie mal správanie žalobcu vyhodnotiť ako porušenie všeobecnej preventívnej povinnosti podľa a v zmysle aj ako porušenie viacerých právnych povinností v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, čo malo viesť ku konštatovaniu spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu.

18. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade nejedná o zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa a . Súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že vysokozdvižný vozík nie je motorovým vozidlom v zmysle jeho definície v V zmysle súdom prvej inštancie odkazovaného implicitne vyplýva, že pre uznanie za motorové vozidlo musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky 1/ vozidlo musí byť schopné kontinuálneho pohybu na vozovke, 2/ musí byť samostatné, 3/ musí mať vlastný pohon, 4/ musí byť nekoľajové, 5/ vydáva sa preň osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie alebo obdobný preukaz. Z obsahu je tiež zrejmé, že pre posúdenie toho, či ide o motorové vozidlo podľa je právne úplne bez významu, či toto vozidlo bolo schválené na prevádzkovanie na pozemných komunikáciách, bolo určené na prevádzkovanie na pozemných komunikáciách a či na pozemných komunikáciách bolo používané. Inými slovami, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje aj na motorové vozidlá, ktoré sú ich držiteľmi určené k prevádzke v uzavretých priestoroch a objektoch organizácií. Stačí, ak sa na takéto vozidlo vydáva technické osvedčenie alebo obdobný preukaz.

19. Dôvodil, že pokiaľ sa má zaujať stanovisko k tomu, či je vysokozdvižný vozík motorovým vozidlom podliehajúcim režimu povinného zmluvného poistenia a je to možné jedine porovnaním jeho vlastností a charakteristík s podstatnými pojmovými znakmi motorového vozidla uvedenými v Vysokozdvižný vozík je samostatným a nekoľajovým vozidlom, keďže je schopné samostatného pohybu po vozovke a neskladá sa z viacerých častí, ktorých nekompletnosť prezumuje nefunkčnosť celku a nejde ani o koľajový prostriedok. Samostatný pohon je zabezpečený vlastným spaľovacím alebo elektrickým motorom. Pokiaľ ide o osvedčenie alebo preukaz, zákon ako podmienku stanovuje, že sa osvedčenie alebo preukaz musí „vydávať“ a nie, že musí byť vydané vo vzťahu ku konkrétnemu vysokozdvižnému vozíku. Z toho možno vyvodiť, že aby bol stroj uznaný za motorové

vozidlo v zmysle citovaného zákona stačí, ak sa v zmysle právnych predpisov za štandardných okolností osvedčenie alebo preukaz vydá, ak o to držiteľ vozidla požiada. Do pôsobnosti tak spadá každý stroj, ktorý spĺňa obligatórne znaky motorového vozidla kumulatívne a ktorému by sa v prípade požiadania vydalo príslušné osvedčenie alebo preukaz.

20. Poukázal zároveň na právny režim predpisov (), ktoré boli platné a účinné v čase škodovej udalosti, ale ktoré sú v podstatných rysoch zhodné aj so súčasnou právnou úpravou podľa ktorej vysokozdvižný vozík je zvláštnym vozidlom podľa Súd prvej inštancie pri hodnotení aplikovateľnosti režimu neprihliadol ani na tú skutočnosť, že vysokozdvižný vozík bol v čase škodovej udalosti poistený na základe hromadnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6541866787/1330053429 v spoločnosti KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group. O tejto skutočnosti bol predložený aj dôkaz podaním v tom čase žalovaného 2/ zo dňa 19.12.2014.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal odvolanie žalovaného v zmysle odmietnuť, a v prípade ak sa odvolací súd nestotožní s návrhom na odmietnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalovaný síce uviedol odvolacie dôvody v zmysle , neuviedol však pod jednotlivými odvolacími dôvodmi konkrétne dôvody, prečo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny.

22. Nestotožnil sa s vyjadreniami žalovaného uvedenými v odvolaní. Pokiaľ ide o správnu aplikáciu právnej normy súdom prvej inštancie, mal za to, že s touto otázkou sa súd prvej inštancie vysporiadal správne, pretože súdy v tomto smere už v inom prípade rozhodli, že pracovný stroj (vysokozdvižný vozík) má povahu dopravného prostriedku v prípade, ak nebol použitý na činnosti, na ktoré slúži (prepravu materiálu), ale výlučne na premiestňovanie z jedného miesta na druhé vlastnou motorickou silou (Fekete, I.: , Veľký komentár, 1. Diel - 459, Eurokodex, s. 1111 re: Ro NS ČR z 27.9.2006, sp. zn. ). V danom prípade došlo k zhode vyjadrení oboch účastníkov nehody, žalobcu i žalovaného, ako aj vyjadrenia očitého Q. Z. X. B.É. (bod 9. rozsudku), že vodič vysokozdvižného vozíka nevidel pre prepravovaný tovar oproti idúce vozidlo žalobcu, a preto došlo k ich zrážke. Menovaný svedok pritom uviedol, že žalobca nestál v jazdnom pruhu oproti idúceho vozíka, ale jazdil správne vo svojom jazdnom pruhu, pričom spočiatku na vodiča vozíka (H.) trúbil, a keďže to nepočul ani ho nevidel, tak zastavil a naďalej trúbil, ale ani to mu nepomohlo zabrániť uvedenej nehode. Skutočnosť, že sa v danom čase nachádzal na danom mieste, nikto z prítomných nespochybnil, keďže tam prebiehali stavebné práce, na ktorých sa títo zúčastňovali. Okrem svedectva tretej osoby (B.) o uvedenom priebehu nehody a uzavretí dohody o jej zavinení podľa žalovaným hovorí aj spísaný záznam o dopravnej nehode.

23. Prítomnosť žalobcu v areáli nespochybnilo ani dodatočné, čo do uvedenia dátumu nepresné, vyjadrenie spoločnosti MAGNIMEX s.r.o. Keďže vstup bol kontrolovaný, tak žalobca by sa do neho bez súhlasu vrátnika uvedenej spoločnosti nedostal, ibaže by išlo o nedbanlivosť na strane zamestnancov vrátnice. Prípadná nedbanlivosť zodpovedných zamestnancov za kontrolu oprávnenosti vstupu do areálu nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca sa však v areáli nachádzal z dôvodu, že mal odniesť náradie zo stavby solárnej elektrárne, ktorá sa tam v tom čase budovala. Súd prvej inštancie preto mal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca v čase nehody nemal povolenie na vstup do predmetného areálu, ak by aj nemal, tak mu to nebolo možné pričítať z pohľadu posúdenia jeho prípadnej zodpovednosti.

24. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že škoda bola spôsobená žalovaným, pretože bola spôsobená pri jeho činnosti tým, koho si na túto činnosť najal prostredníctvom zmluvného vzťahu. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody je daná tým, že ku škode na vozidle žalobcu by nedošlo nebyť zavineného konania zamestnanca žalovaného pri výkone jeho práce v mene a v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že miera účasti žalovaného na dopravnej nehode bola v rozsahu 100 %, čo nebolo medzi stranami sporné a táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka a záznamu o dopravnej nehode zo dňa 16.6.2011.

25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 22.2.2022 ( ).

26. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby založených súdom prvej inštancie na úvahe, že na strane žalovaného boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu.

27. Na margo námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil mieru účasti žalobcu na spôsobenej škode, pretože k dopravnej nehode došlo v areáli bane Bankov a jednalo sa o banský priestor, pričom žalobca nemal povolenie na vstup do tohto priestoru, odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé aké povolenie má žalovaný na mysli, resp. akým povolením mal žalobca disponovať, keďže v konaní bolo preukázané, že prístup do predmetného areálu bol uzavretý a kontrolovaný. Ak sa teda vozidlo žalobcu dostalo do areálu bane, je nepochybné, že sa tak stalo so súhlasom organizácie vykonávajúcej banskú činnosť, ktorá kontrolovala a zabezpečovala priestory proti vstupu nepovolaných osôb. Zo žiadneho právneho prepisu nevyplýva, že žalobca potreboval na vstup do areálu bane písomné, či iné osobitné povolenie. Existenciu takéhoto osobitného povolenia napokon nepreukázal ani žalovaný. Len na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že písomný príkaz je podľa vyhl. č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu, potrebný iba vtedy, ak ide o vstup do starých alebo opustených podzemných banských diel a iných podzemných priestorov ().

28. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že žalobca spoluzavinil vzniknutú škodu tým, že zastavil v protismere jazdy a poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (konkrétne bod 9 napadnutého rozsudku), z ktorého vyplýva, že vodič vysokozdvižného vozíka sa zrazil s autobusom Mercedes, ktorý stál na pravom okraji jazdnej dráhy. Odvolací súd zároveň na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že spoluzavinenie poškodeného znamená, že jeho konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody alebo bolo jednou z príčin jej vzniku. Ak bola škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je úplne vylúčená zodpovednosť škodcu a to z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťami, za ktoré škodca zodpovedá a vznikom ujmy na strane poškodeného. Zásadne sa pritom vychádza z toho, že príčinou škody je tá okolnosť, bez ktorej by ku škodovému následku nedošlo.

29. O spoluzavinenie ide aj vtedy, ak sa na vzniku škody, teda nepriaznivom následku, má podieľať viacero príčin. Pre existenciu príčinnej súvislosti je potom nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Pri pomernom rozdelení škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu, pričom sa vychádza z miery účasti každého z nich na vzniku škody, pričom ako pri škodcovi tak i u poškodeného možno brať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Rozhodujúce je teda posúdenie, nakoľko sa na škodlivom následku podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách. Z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o aké významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv malo na vznik škody. K tomu, aby bola založená spoluzodpovednosť poškodeného, musí ísť o také jeho konanie či opomenutie, ktoré sa podieľalo na vzniku škody; medzi jeho konaním a škodlivým výsledkom musí byť vzťah príčiny a následku. V rozsahu, v akom sa podieľalo konanie poškodeného na vzniku škody, je vylúčená zodpovednosť škodcu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že vodič vysokozdvižného vozíka (zamestnanec žalovaného) mal náklad na vozíku naložený tak, že tento mu bránil vo výhľade. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ku vzniku škody v tomto prípade došlo výlučne konaním vodiča vysokozdvižného vozíka (zamestnanca žalovaného), pretože pokiaľ bol vozík naložený tak, že vodičovi bránil vo výhľade, skutočnosť, že žalobca stál na okraji vozovky (hoc

by stál aj v protismere) nebolo príčinou toho, že vodič vysokozdvižného vozíka takto stojace vozidlo nevidel. Príčinou zrážky bola jednoznačne tá skutočnosť, že vodič vysokozdvižného vozíka tento riadil bez toho, aby mal zabezpečenú riadnu viditeľnosť a mohol sledovať dianie pred sebou. Konanie vodiča vysokozdvižného vozíka bolo teda jedinou, prvotnou a hlavnou príčinou, ktorá bezprostredne vyvolala škodlivý následok (vznik škody).

30. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z toho, že sa nejedná o zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa a , z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, aký význam malo toto nesprávne právne posúdenie mať na záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Odvolací súd pripomína, že ustanovenie a nasl. o osobitnej zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku nie je vo vzťahu ku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba (R 29/1979). Je tak možné domáhať sa škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa na základe objektívneho princípu a aj proti vodičovi dopravného prostriedku podľa na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že v zmysle sa povinné zmluvné poistenie vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve ( ), teda aj na toho, kto zodpovedá za škodu podľa (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010 sp. zn. ). V spore o náhradu škody podľa má totižto poškodený možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne (R 85/2021).

31. A keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C. s .p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).