Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Csp/100/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarína Skubáková v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti žalovanému: D. Š., N. X.X.XXXX, C. A. A., o zaplatenie 57,61 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 61,01 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 57,61 eur od 30.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 31Csp/100/2017-13 zo dňa 28. marca 2018.

III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 57,61 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy istiny od 30.12.2016 do zaplatenia a náklady konania 3,40 eur.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je akciovou spoločnosťou založenou na účely verejného zdravotného poistenia, pričom žalovaný bol v zmysle ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poistencom žalobcu. Žalovanému v období od 1.4.2013 do 11.7.2016 zaniklo povinné zdravotné poistenie v SR ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR, ale je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene až dňa 15.8.2016. Žalovaný vecné dávky zdravotného poistenia hradené žalobcom v sume 57,61 eur čerpal na území SR aj v období po zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ne nemal nárok. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu týchto dávok a nákladov konania 1,70 eur výzvou zo dňa 7.12.2016 v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená dňa 14.12.2016, lehota na dobrovoľné plnenie tak uplynula dňa 29.12.2016 a žalovaný je v omeškaní od 30.12.2016. Nakoľko žalovaný neuhradil vecné dávky, zaslal mu žalobca dňa 28.2.2017 pokus o zmier, ktorý bol doručený dňa 7.3.2017, žalovaný však dlžnú sumu neuhradil. V súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli žalobcovi náklady s doručovaním písomností žalovanému vo výške 3,40 eur (2x doporučená zásielka po 1,70 eur).

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 31Csp/100/2017-13 zo dňa 28.3.2018, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto súd vydaný platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo výroku II. rozsudku zrušil.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to odhlášku poistenia z 15.8.2016 (čl. 4), priebeh poistiek poistenca čl. 5, náhľad na výpis z účtu poistenca (čl. 6-8), výzva na úhradu kapitačných platieb zo dňa 7.12.2016 s fotokópiou doručenky, pokus o zmier zo dňa 28.2.2017 s fotokópiou doručenky.

6. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 22.12.2018 postupom v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom sa písomne nevyjadril.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov, pričom vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej “ZZP”), poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”). Podľa § 3 ods. 2 písm. a) a c) ZZP, verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580> na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Podľa § 5 ods. 2 ZZP, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2004-580> na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) ZZP, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3). Podľa § 9 ods. 1 ZZP, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580> ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 9 ods. 7 písm. d) ZZP, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c). Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1995-87/znenie-20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol poistencom žalobcu z titulu povinného verejného zdravotného poistenia, pričom si oneskorene splnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ZZP o zániku zdravotného poistenia, keď odhlášku zo zdravotného poistenia, ktoré mu zaniklo dňa 31.3.2013 podal až dňa 15.8.2016 (odhláška poistenca čl. 4). V období od zániku poistenia do podania odhlášky bolo, podľa náhľadu na výpis z účtu poistenca čl. 6-8, zo strany žalobcu uhradených za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému (kapitačné platby zmluvným lekárom) celkom 57,61 eur. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 57,61 eur (výzva čl. 9 a pokus o zmier čl. 10), avšak žalovaný v zmysle nesporného tvrdenia žalobcu dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil. Keďže žalovaný si riadne nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) ZZP, žalobca si dôvodne uplatnil nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému po zániku zdravotného poistenia v nespornej sume 57,61 eur, a preto súd žalobcovi nárok na úhradu dlžnej sumy v súlade s ustanovením § 9 ods. 7 písm. d) ZZP priznal. Súd žalobcovi priznal ako príslušenstvo pohľadávky tiež nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v podobe poštovného na dve výzvy zasielané žalovanému za účelom úhrady pohľadávky (2x1,70 eur, t.j. 3,40 eur). Celkom tak súd žalobcovi priznal sumu 61,01 eur.

10. Pretože sa žalovaný ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, bol žalobca oprávnený od neho požadovať aj zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy, ktorá nastala uplynutím lehoty určenej žalobcom na plnenie (15 dní) po doručení výzvy na plnenie dlhu do dispozície žalovaného (14.12.2016 - doručenka čl. 9). Pohľadávka žalobcu na úhradu sumy 57,61 eur sa tak stala splatnou dňa 29.12.2016. Výšku úrokov z omeškania určuje nariadenie vlády SR v znení účinnom v čase vzniku omeškania, táto je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorej výška ku dňu 30.12.2016 bola 0,00 %, žalobcovi tak súd priznal i nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny vo výške 5,00 % ročne (5% + 0,00 %).

11. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalobcovi, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalobcu uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.