Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ C. H., W.. XX.XX.XXXX, F. Ľ.. L. XXX/XX, Y., 2/ Y.. Q. H., C.. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Ľ.. L. XXX/XX, Y., obaja zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, F., 2/ Y. S., C.. J., W.. X.XX.XXXX, F. F. XX, F., obaja zastúpení: AK Vasiľová, s.r.o., IČO: 36 800 392, so sídlom Bajkalská 29/C, Bratislava, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. októbra 2016 č.k. 7C 168/2013- 321 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ vypratať časť parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y., obec: Y., okres: Senec zapísanej na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Senec o výmere 15 m2, znázornenej v „doplnení k znaleckému posudku číslo 5/2013 na str. 4 a na str. 12 ako pozemok č. X E. X zo dňa 29.01.2014, ktorý bol vypracovaný znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia K.. R. G., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoju žalobu odôvodnili tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 10.08.2011 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na parcele registra „C“ parcela č. XXX/X, výmera 683 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavená stavba - rodinný dom súp. č. XX, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v katastrálnom území Y., obec: Y., okres Senec a je zapísaná na LV č. XXX, vedený Správou katastra Senec. Napriek zákonnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôžu nerušene vykonávať všetky svoje oprávnenia vyplývajúce z vlastníckeho práva, najmä predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať a požívať jeho plody, tak ako to zaručuje Občiansky zákonník v ust. § 124, nakoľko sú v týchto oprávneniach rušení žalovanými 1/ a 2/. Títo si podľa nich neoprávnene prisvojili časť nehnuteľnosti o výmere 21 m2, ktorá je v ich vlastníctve tak, ako je to zrejmé zo znaleckého posudku zo dňa 24.06.2013, ktorý si nechali vyhotoviť znalcom K.. R. G., znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že časť pozemku - parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 21 m2 sa nachádza v záhrade žalovaných 1/ a 2/ a znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov katastra a reálneho zamerania pozemku. Žalovaným 1/ a 2/ zaslali výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, avšak / nie je možná s nimi dohoda.

2. Vychádzal aj z vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/, že ako kupujúci uzatvorili dňa 30.03.2009 kúpnu zmluvu s predávajúcimi - Y.. R. V., V., W.. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX, Š., a K.. S. V., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. XXX/X, Y., ktorej nehnuteľnosti boli evidované na liste vlastníctva č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec pre okres: Senec, obec: Y., kat. územie: Y.: pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, s parcelným číslom XXX/X o výmere 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, s parcelným číslom XXX/X o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady, rodinný dom

- stavba so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/X, s popisom stavby rodinný dom, druh stavby: rodinný dom o výmere spolu 626 m2 ako kupujúci riadne nadobudli v celosti do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1 a to povolením vkladu vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Senec dňa 23.04.2009 pod č. U.-XXXX/XX. Predávajúci im ako kupujúcim pri kúpe predložili znalecký posudok č. 9/2009 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre účel prevodu vlastníckych práv. Pri kúpe nehnuteľnosti si ako kupujúci dali geodetovi vymerať veľkosť pozemku, pričom jej výmera na liste vlastníctva zodpovedala skutočnému stavu. Nevideli dôvod ani žiaden dôvodný predpoklad, pre ktorý by nemali uzavrieť kúpnu zmluvu s predávajúcimi, nakoľko na základe predloženého znaleckého posudku č. 9/2009 bola skutočná výmera pozemku nehnuteľnosti zodpovedajúca výmere na liste vlastníctva č. XXX. Pri jej kúpe ich predávajúci oboznámili, že hranice pozemku boli od roku 1932 nezmenené. Predmetný plot ležiaci na hranici pozemku predmetnej nehnuteľnosti a na hranici pozemku nehnuteľnosti žalobcov, tak ako je v teréne umiestnený, bol vybudovaný a oddeľoval užívanie susedných nehnuteľností a pozemok v takomto vydelenom stave na uvedenej hranici od svojho začiatku. Predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne v roku 1927 pri jej kúpe p. R. V. a manž. rod. U. Z. súčasťou parciel č. XXX a XXX spolu vo výmere 2.464 m2. Na základe uznesenia Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 29.09.1932, bolo povolené rozdelenie pôvodných pozemkov s parc. č. XXX a č. XXX na štyri nové parcely a to na pozemky s parc. č. XXX/X vo výmere 558 m2, parc. č. XXX/X vo výmere 682 m2, parc. č. XXX/X vo výmere 627 m2 a parc. č. XXX vo výmere 597 m2. Ako vyplýva z majetkovej podstaty, vl. č. XXX dňa 14.09.1949 došlo k dedeniu parcely č. XXX/X pod evidovaným č. D 345/48-11 na p. R. V. a to v celosti parcely v celkovej výmere 626 m2. Z majetkovej podstaty, vl. č. XXX vyplýva, že dňa 20.06.1979 bolo Správou geodézie a kartografie v Bratislave potvrdené, že predmetná nehnuteľnosť bola rozdelená na dve parcely a to parcelu č. XXX/X vo výmere 409 m2 a parcelu č. XXX/X vo výmere 217 m2. Predávajúci Y.. R. V. E. K.. S. V. nadobudli predmetnú nehnuteľnosť z titulu nadobudnutia darovacou zmluvou pod označením Dar U.-XXXX/XX zo dňa 14.12.2005 v spoluvlastníckom podiele každý 1. Zo znaleckého posudku č. 9/2009 vyplýva, že predpokladaný rok začatia užívania nehnuteľnosti je od roku 1949. Doklad o veku prístavby k rodinnému domu je zo dňa 31.03.1959. Už v tomto čase bola nehnuteľnosť a jej pôvodné oplotenie využívané právoplatnými dedičmi. K tomuto pozemku prináleží drobná stavba (hospodárska budova), pričom jedna strana stavby sa nachádza na hranici medzi ich nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou žalobcov 1/ a 2/ evidovanou na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec pre okres: Senec, obec: Y., katastrálne územie: Y.: pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, s parcelným číslom XXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; rodinný dom - stavba so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/X, s popisom stavby rod. dom, druh stavby: rodinný dom. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 9/2009, uvedená drobná stavba bola postavená a leží na pôvodnom mieste od roku 1949, pričom tak určuje jednu časť hraníc pozemku. Oplotenie nehnuteľnosti je pôvodné a nemenné od rozdelenia vyššie uvedených parciel, t.j. od roku 1932. Murované oplotenie susediace s parcelou č. XXX/X je majetkom predávajúcich, pričom zadné murované oplotenie susediace s pozemkom žalobcu na parcele č. XXX/X je majetkom žalobcu. Oplotenie, ktoré patrí do majetku žalobcu, bolo postavené predchádzajúcimi majiteľmi parcely č. XXX/X, z čoho vyplýva, že predchádzajúci majiteľ tejto parcely si určil postaviť oplotenie na hranici pozemku. Za nepravdivé označili tvrdenie žalobcov, že si neoprávnene prisvojili časť nehnuteľnosti o výmere 21 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Poukázali tiež na skutočnosť, že pri plote sa nachádza septik, ktorý je vo svojej celosti na pozemku žalovaných 1/ a 2/ a nezasahuje na pozemok žalobcov ani sčasti. Uvedený septik bol postavený v čase vybudovania nehnuteľnosti ležiacej na parcele č. XXX/X. Vzhľadom aj na túto skutočnosť mali za zrejmé, že súčasné hranice pozemku nehnuteľnosti sú pôvodné a nemenené. Dňa 10.08.2011 nadobudli žalobcovia pozemok s parcelou č. XXX/X. Po krátkej konverzácii žalobcovia im oznámili, že veľkosť ich pozemku v skutočnosti nie je totožná s veľkosťou evidovanou na liste vlastníctva č. XXX. Na otázku, či veľkosť pozemku predmetnej nehnuteľnosti je totožná s veľkosťou evidovanou na liste vlastníctva č. XXX reagovali kladne, s tým, že skutočný stav pozemku súhlasí so stavom vedeným katastrálnym úradom. Napriek tomu povolili žalobcom 1/ a 2/, aby spolu so znalcom vstúpili na ich pozemok z dôvodu vymerania parciel. Znalec p. R. G. tak koncom augusta 2012 bol osobne vymerať vyššie uvedené parcely, konkrétne pozemky parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, T. Č.. XXX/X, T. Č.. XXX/X E. T. Č.. XXX. V marci roku 2013 ich žalobcovia za účasti znalca vyzvali a vlastníkov susediaceho pozemku parcela č. XXX - p. Y. Z., trvale bytom Ľ.. L. XX, Y. pričom proti nej je v súčasnosti zo strany žalobcov tiež vedené súdne konanie, sp. zn. 44C 168/2013, k stretnutiu za účelom informovania o predbežnom výsledku, ktorého výsledkom údajne mala byť skutočnosť, že hranice pozemkov ležiacich na vyššie uvedených parcelách č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X E. Č.. XXX nie sú totožné s geometrickým plánom vedeným Katastrálnym úradom v Senci z roku 1932. Znalec ich informoval aj o skutočnosti, že pozemky na parcelách č. XXX/X E. Č.. XXX/X patriacich do ich vlastníctva súhlasia výmerou 626 m2 uvedenou na liste vlastníctva č. XXX so skutočným stavom a zároveň pozemok na parcele č. XXX súhlasí výmerou 597 m2 uvedenou na liste vlastníctva č. XXX so skutočným stavom. Boli informovaní aj o skutočnosti, že pozemok na parc. č. XXX/X nesúhlasí výmerou 558 m2 uvedenou na liste vlastníctva č. XXX so skutočným stavom a pozemok žalobcov 1/ a 2/ parcela č. XXX/X nesúhlasí výmerou 683 m2 uvedenou na liste vlastníctva č. XXX so skutočným stavom. Žiadali o zúčastnenie všetkých majiteľov priľahlých parciel, ktorých sa vytyčovanie hraníc týkalo, pričom žalobcovia odmietali prizvať všetky strany na vyriešenie tejto veci. Nesúhlasili preto s vyjadrením žalobcov v podanej žalobe, že v súčasnosti nie je s nimi možná dohoda, nakoľko žalobcovia neboli ochotní pristúpiť k akejkoľvek dohode medzi riadnym vyriešením veci medzi všetkými zúčastnenými vlastníkmi vyššie uvedených pozemkov.

3. Podľa písomného vyjadrenia žalobcov k vydržaniu zo dňa 20.08.2014 v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 130 ods. 1) je dobromyseľným držiteľom oprávnený držiteľ. A contrario je nedobromyseľným držiteľom neoprávnený držiteľ. Nedobromyseľným držiteľom je taká osoba, ktorá nespĺňa či i len jednu z predpokladaných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (1. spôsobilý predmet vydržania, 2. nepretržitá zákonom ustanovená vydržacia doba, 3. oprávnenosť držby). Mali za to, že v danom prípade nebola naplnená predovšetkým podmienka dobromyseľnosti držby. V roku 1932 bolo vykonané zameranie priebehu držobnostných hraníc pozemkov (t.j. podľa toho, ako sa pozemky v tom čase reálne užívali), pričom uvedené zameranie nekorešponduje so súčasným stavom. Súčasným stav (pokiaľ ide o reálny priebeh plotu) založil právny predchodca žalobcov (pôvodný vlastník) tým spôsobom, že si cez vlastný pozemok cca v roku 1965 postavil plot. Uvedeným spôsobom vznikla „odchýlka“ v priebehu hranice pozemkov, ktorá je predmetom sporu medzi žalobcami a žalovanými. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcov si cez vlastný pozemok postavil plot (ktorý nekorešpondoval so skutočnými hranicami pozemkov) neznamená, že by sa tým vzdal vlastníckeho práva k časti vlastného pozemku, ktorú týmto plotom oddelil. Rovnako to bez ďalšieho nemožno považovať za prevod vlastníckeho práva, resp. za scudzenie tejto časti pozemku. Opačný výklad by totiž mohol viesť k absurdným situáciám, kedy by akýkoľvek vlastník pozemku nesprávnou výstavbou plotu prišiel o vlastnícke právo k určitej časti svojej nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/, ich právneho zástupcu, prednesom právneho zástupcu žalovaných, oboznámil sa s doloženými listinnými dôkazmi a to čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXX, listom zo dňa 3.09.2013 - Výzva na vypratanie nehnuteľnosti alebo uzatvorenie kúpnej zmluvy, kópiou Znaleckého posudku č. 5/2013, písomným vyjadrením žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 13.01.2014, Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.03.2009, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, Znaleckým posudkom č. 9/2009, kópiou katastrálnej mapy - kat. úz. Y., mapový list č. D.-XX-XX, D.-XX-X, e-mailovou správou zo dňa 19.11.2013 - Žiadosť o stanovisko, listom zo dňa 23.09.2013 - Odpoveď na výzvu na vypratanie nehnuteľnosti alebo uzatvorenie kúpnej zmluvy, výpisom z pozemkovej knihy - vložka č. XXX, uznesením Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 29.09.1932, výkresom prístavby rodinného domu zo dňa 9.03.1952, geometrickými plánmi rodinného domu, písomnou úpravou žalobného petitu zo dňa 10.02.2014, doplnenie k znaleckému posudku č. 5/2013, písomným vyjadrením k vydržaniu zo dňa 11.09.2014, kópiou z mapy určeného operátu - kat. územie: Y., č. K1-7334/14, písomným vyjadrením žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 1.12.2014, ako aj ostatným spisovým materiálom.

5. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia: 2/ C. H. a 2/ Q. H., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; titul nadobudnutia: Kúpna zmluva podľa U.-XXXX/XXXX zo dňa 10.08.2011.

6. Z listu zo dňa 3.09.2013 - Výzva na vypratanie nehnuteľnosti alebo uzatvorenie kúpnej zmluvy mal preukázané, že právny zástupca žalobcov týmto listom vyzval žalovaných 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľnosti - časti pozemku o výmere 21 m2, ktorá sa nachádza v záhrade žalobcov 1/ a 2/ v lehote do 15 dní od doručenia tejto písomnej výzvy. Predmetným listom právny zástupca žalobcov v mene žalobcov 1/ a 2/ navrhol v prípade záujmu žalovaných 1/ a 2/ o odkúpenie predmetnej časti pozemku uzatvoriť písomnú dohodu - kúpnu zmluvu, týkajúcu sa kúpy predmetnej časti pozemku o výmere 21 m2 za cenu primeranú danej lokalite.

7. Zo Znaleckého posudku č. 5/2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe vykonaného znaleckého dokazovania znalec K.. R. G., znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, dospel k záveru, že skutočný stav (jestvujúce oplotenia, stavby) nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX registra „C“, parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 m2 nezodpovedá s priebehom vlastníckych hraníc vedených na vektorovej mape (nečíselnej), evidovanej na Správe katastra Senec. Nakoľko skutočný stav (jestvujúce oplotenia, stavby) nekorešponduje s priebehom vlastníckych hraníc zobrazených na katastrálnej mape, došlo k vytýčeniu vlastníckej hranice za účasti znalca a vlastníkov dotknutých nehnuteľností dňa 29.04.2013. Výsledkom geodetickej činnosti je operát z vytýčenia hranice, ktorý je odovzdaný do geodetickej dokumentácie na Správe katastra v Senci pod č. XXXX, ktorý bol priložený k predmetnému znaleckému posudku. Znalec K.. R. G. na základe výsledného operátu z vytýčenia hranice pozemku parcela č. XXX/X registra „C“ vedeného na LV č. XXX v kat. úz. Y. určil priebeh danej vlastníckej hranice za účasti vlastníkov priľahlých nehnuteľností.

8. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009. uzavretej medzi predávajúcimi: 1. Y.. R. V. a 2. K.. S. V. a kupujúcimi: 1/ R.Á. S. a 2/ Y. S., mal súd preukázané, že predávajúci ako výluční vlastníci nehnuteľností: rodinný dom so súp. č. XXX, na pozemku parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 409 m2; záhrada parcela č. XXX/X o výmere 217 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, okres Senec, obec Y., kat. územie: Y. odpredali tieto nehnuteľnosti kupujúcim za kúpnu cenu špecifikovanú v čl. III kúpnej zmluvy. Kupujúci predmetné nehnuteľnosti kúpili od predávajúcich v celosti do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1. Kúpna zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu všetkých zmluvných strán.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 16.04.2007 mal súd prvej inštancie preukázané, že fyzické osoby: Y.. R. V. E. K.. S. V., sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1-vici nehnuteľností: rodinný dom so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X o výmere 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/X, druh pozemku: záhrady; titul nadobudnutia: Dar U.-XXXX/XX zo dňa 14.12.2005.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 27.04.2009 mal preukázané, že žalovaní: 1. R. S. a 2. Y. S. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel 1/1) nehnuteľností - rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X o výmere 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady; titul nadobudnutia: Kúpna zmluva podľa U.-XXXX/XX zo dňa 23.04.2009. 11. Zo Znaleckého posudku č. 9/2009 mal preukázané, že znalec K.. M. Š. z odboru stavebníctvo stanovil cenu nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X, T. G.. Č.. X, Y., garáž na parcele č. XXX/X, hospodárska stavba na parcele č. XXX/X E. XXX/X s príslušenstvom na celkovú hodnotu vo výške 2.292.588,60 Sk (76.100 Eur).

12. Z výpisu z pozemkovej knihy, vložka č. XXX mal preukázané, že pôvodným výlučným vlastníkom nehnuteľností (podiel 1/1) - parcela č. XXX/X o výmere 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady bol R. V., titul nadobudnutia: dedenie č. H. XXX/XX-XX.

13. Z doplnenia k znaleckému posudku č. 5/2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že znalec K.. R. G., znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, v rámci vykonaného znaleckého dokazovania porovnal geodetické zamerania skutočného stavu s priebehom vlastníckych hraníc a vypočítal a označil plochy pozemku - parcela č. XXX/X podľa skutočného užívania. Pozemok parcela č. XXX/X sa skladá z jednotlivých užívacích plôch rozdelených podľa skutočného stavu v teréne, a to: 35 m2 - v užívaní vlastníka vedenom na LV č. XXX, Z. Y. (podiel 1/1); 2 m2 - v užívaní vlastníka vedenom na LV č. XXX, W. Š. (podiel 1), W. L. (podiel 1), Y. Q. (podiel 1); 15 m2 - v užívaní vlastníka vedenom na LV č. XXX, S. R. E. Y. (podiel 1/1); 625 m2 - v užívaní vlastníka vedenom na LV č. XXX, H. C. E. Q. (podiel 1/1), t.j. celková výmera predstavuje 677 m2.

14. Uznesením Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 29.09.1932 boli povolené zápisy v pozemnoknižných vložkách č. XX. E.. + X. r.č. XXX mpč. a vo vložke č.XX. E..+ X. r.č. XXX mpč. kat. územia obce X. vedených nehnuteľností na základe triedenej pokonávky danej vo S. dňa 24.07.1932 a nákresu daného v Bratislave dňa 9.07.1932. štát. kat. mernickým úradom - pričom boli roztriedené nehnuteľnosti: m.p.č. XXX záhrada vo výmere 21 a 40 m2 a mpč. XXX dom a dvor vo výmere 3 a 24 m2 na nehnuteľnosti nové, m.p.č. XXX/X, dom č. domové XXX a dvor vo výmere 5 a 58 m2 čili XXX štv. siah, m.p.č. XXX/X, dom č. domové popis. č. XX a dvor vo výmere 6 a 82 štv. m. čili XXX štv. siah, m.p.č. XXX/X, záhrada vo výmere 6 a 27 štv. metrov čili XXX štv. siah, m.p.č. XXX dom domové popis. č. XX a dvor vo výmere 5 a 97 štv. m. čili XXX štv. siah. Z predmetných nehnuteľností - nehnuteľnosť m.p.č. XXX/X dom. popisné č. XX s dvorom vo výmere 6 a 82 m2 čili 190 štv. siah a nehnuteľnosť m.p.č. XXX/X, záhrada vo výmere 6 a 27 m2 čili XXX štv. siah, vložka č. 16 obce X. vkladá vlastnícke právo v rovnakých podieloch v prospech manželov: V. R. a manželky rod. U. Z..

15. Žalobca 1/ vo svoje výpovedi poukázal na snímok č. XXX, na základe ktorého vznikli vlastnícke hranice dotknutých parciel, teda čo bolo zistené - skutočné vlastnícke hranice parciel, na základe ktorého snímku- GP spísali medzi sebou triedenú pokonávku, t.j. dohodu o urovnaní a následne si tieto listiny dali zavkladovať na Okresnom súde v Šamoríne, ktorý vydal uznesenie, že povoľuje zavkladovanie na základe triedenej pokonávky a snímok č. XXX. Žalobca 1/ spolu s manželkou v júli 2011 s právnymi predchodcami uzatvorili kúpnu zmluvu a následne v auguste 2011 nehnuteľnosť prebrali, pričom sa potrebovali do nej nasťahovať, preto žalobca 1/ začal hneď nehnuteľnosť prerábať, aby aspoň provizórne začali bývať, sťahovali sa tesne pred Vianocami roku 2011. Žalobca 1/ poukázal na skutočnosť, že v auguste 2011 sa žalovanými 1/ a 2/ ešte nepoznal, takže sa nestotožňoval s ich tvrdením, že hneď 10.8.2011 im tvrdil, že nesedí výmera, keby túto skutočnosť vedel, nehnuteľnosť nepreberie. Pri podpise kúpnej zmluvy predávajúca nemala geometrický plán na parcelu, ktorú im predávala, preto sa s manželkou dohodol, že hneď ako sa bude dať, dá to do poriadku.

16. Z výsluchu žalobkyne 2/ vyplynulo, že danú parcelu kúpili v roku 2011 na základe kúpnej zmluvy a vzhľadom k tomu, že k parcele nebol vyhotovený geometrický plán od predávajúcich, tak sa s manželom rozhodli, že si ho dajú vypracovať. Došlo k zameraniu a ich znalec zvolal všetky strany (dotknutých susedov), aby im predložil svoje šetrenie, všetky dôkazné listiny a podrobne im vysvetlil, že právna platná hranica a dnes existujúce oplotenia a budovy nie sú v súlade. Geometrický plán je meračský plán vyhotovený na zameranie budov a nie na ich parcelu, t.j. neriešil nejaké zmeny, alebo priebeh vlastníckych hraníc. Následne došlo k vytyčovaniu, na ktorom sa zúčastnili aj starostka obce, sused L., p. Z. v zast. p. N., neprítomní boli žalovaní 1/ a 2/ a ešte vlastníci parcely č. XXX/X. Na danom vytyčovaní bolo znovu znalcom vysvetľované, ako postupoval pri šetrení, aké sú výsledky šetrenia, a že nie je žiadny iný dôkaz o tom, že by došlo k zmene právnych platných hraníc od roku 1932.

17. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplynulo, že v dobrej viere kúpili nehnuteľnosť, tak isto ich predchodca, t.j. predávajúci, ktorý ich informoval, že hranice sedia, nehnuteľnosť kúpili, zaplatili za ňu, susedia im tak isto potvrdili, že hranice sú v poriadku a v podstate nehnuteľnosť, ktorej sú spoluvlastníkmi so žalovanou 2/ ako manželkou dali zavkladovať na základe vypracovaného znaleckého posudku na objednávku predávajúceho. Na hranici pozemkov sporových strán sa nachádzali šopy, pričom šopu si žalobca 1/ dal zbúrať a navádzal ho, aby urobil to iste a šopu zrušil, navyše na hranici pozemkov na strane vlastnícky patriacej jemu a jeho manželke bol septik, hlboký cca 3 m, takže je nelogické, aby takto hlboká stavba bola realizovaná na pozemku žalobcov, resp. ich predchodcov.

18. Z výsluchu žalovanej 2/ vyplynulo, že nehnuteľnosť kúpili v dobrej viere, predchádzajúci majitelia ich oboznámili s tým, že plot, ktorý je predmetom sporu postavili ešte predchodcovia žalobcov, pričom všetky ploty sú od začiatku tak isto osadené, nikdy sa nemenili a nevidí dôvod, aby žalobcovia sa posunuli k nim o 15 m2, keď tento plot postavili predchodcovia. Žalovaná 2/ podotkla, že šopy boli na hranici pozemku a riešili sa hranice pozemku, lebo ich šopa bola postavená v roku 1929.

19. Podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ podanou žalobou sa títo domáhajú vypratania nehnuteľnosti vyšpecifikovanej v modifikovanom podaní a to na základe toho, že žalobcovia nadobudli tento pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 10.08.2011, tento pozemok sa nachádza v záhrade žalovaných, preto si žalobcovia dali pred podaním žaloby vypracovať znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, že časť pozemku o výmere 15 m2 sa nachádza práve v záhrade žalovaných. Zo znaleckého posudku, ktorý predložili spolu so žalobou vyplýva, že pôvodný pozemok bol rozdelený na 4 časti na základe držobnostných hraníc v zmysle zák. č. 177/1927 Zb. katastrálneho zákona. Rozdelenie je zvýraznené červenou farbou, toto rozdelenie aj bolo potvrdené Okresným súdom Šamorín uznesením zo dňa 29.09.1932 v ktorom je uvedené, že išlo triedenú pokonávku, čo je vlastne dohoda o zmieri o rozdelení pozemku. Právnym predchodcom žalovaných bol R. V. ml. a právnym predchodcom žalobcov bol V. V.. Toto nadobudnutie vlastníckeho práva bolo v roku 1949, pričom v čase delenia pozemku, t.j. v roku 1932 mal právny predchodca žalovaných 29 rokov a právny predchodca žalobcov 16 rokov, takže obaja museli vedieť, akým spôsobom sa delil pozemok v roku 1932 a ako sa užíval, nikto vtedy nenamietal spôsob rozdelenia pozemku a držbu, nakoľko išlo o triedenú pokonávku. V roku 1964-1965 právny predchodca žalobcov postavil dom na tomto pozemku a oplotenie. Takisto postavil oplotenie zo strany žalovaných, avšak toto postavil na svojom pozemku, pričom sa neriešila otázka vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúceho sa za oplotením na strane žalovaných. Samotná detencia pozemku, ktorý užívajú žalovaní podľa neho nestačí k nadobudnutiu vlastníckeho práva a nesvedčí ani o dobromyseľnosti držiteľa, právni predchodcovia žalovaných vedeli, že k právnemu vysporiadaniu k tejto spornej časti nikdy nedošlo a od tohto času od postavenia oplotenia mali právni predchodcovia žalovaných o 15 m2 vo svojej záhrade viac. Nesúhlasíl s tvrdením žalovaných, že vlastnícky pozemok vydržali a že, by nedošlo k zmene oplotenia od roku 1932. Trváme na tom, že k zmene vlastníckych hraníc nedošlo, došlo iba k postaveniu oplotenia na pozemku žalobcov.

20. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ nesúhlasil s tvrdením, že žalovaní 1/ a 2/ si neoprávnene prisvojili časť nehnuteľnosti vo výmere 21 m2, pričom poukázal na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol inú výmeru, ale aj iný skutkový základ.

21. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

22. Konštatoval, že súdnej ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa možno domáhať okrem iného typickou vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v danom prípade - vindikačnou žalobou - teda žalobou na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti).

23. Právne vec posúdil na základe ustanovení § 126 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 2, 3 a 4, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 116 ods. 1, 2, § 566 ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.01.1951.

24. Vyslovil, že o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. (Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 6Cdo 71/2011).

25. Konštatoval, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8. 8. 2007, sp. zn. 30 Cdo 2675/2006, Soro č. 1/2008, s. 11).

26. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, kat. územie Y., obec Y., ktorú nadobudli na základe Kúpnej zmluvy U.-XXXX/XXXX zo dňa 10.08.2011. Zo znaleckého posudku č. 5/2013 zo dňa 24.06.2013, ktorý si dali vypracovať, vyplýva, že nakoľko skutočný stav (jestvujúce oplotenia, stavby) nekorešpondoval s priebehom vlastníckych hraníc zobrazených na katastrálnej mape, došlo dňa 29.04.2013 k vytýčeniu vlastníckej hranice nehnuteľností sporových strán, ktorého výsledkom bol operát z vytýčenia hranice parcely č. XXX/X. Nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ mali na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 5/2013 za to, že žalovaní 1/ a 2/ si neoprávnene prisvojili časť parcely č. XXX/X o výmere 21 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, listom zo dňa 3.09.2013 - Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti alebo uzatvorenie kúpnej zmluvy v zastúpení svojím právnym zástupcom vyzvali v stanovej lehote 15 dní žalovaných 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľnosti - časti pozemku o výmere 21 m2 a zároveň v prípade záujmu možnosť odkúpenia predmetnej časti pozemku od žalobcov 1/ a 2/. Z doplnenia k znaleckému posudku č. 5/2013, vypracovaného znalcom K.. R. G. vyplýva, že výmera parcely č. XXX/X podľa jej skutočného užívania žalobcami je 677 m2 a žalovanými je 625 m2. Ako vyplýva z LV č. XXX zo dňa 27.04.2009 žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel 1/1) nehnuteľností - rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X o výmere 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady; katastrálne územie: Y., obec Y., okres Senec, ktorú nadobudli do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy (U.-XXXX/XX), uzavretej dňa 30.03.2009 s predávajúcimi: Y.. R. V. E. K.. S. V.. Zo znaleckého posudku č. 9/2009 zo dňa 18.02.2009, ktorí si žalovaní dali vypracovať pri kúpe nehnuteľnosti vyplýva, že celková výmera nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, t.j. výmera 626 m2 zodpovedá skutočnému stavu na LV č. XXX. Z predmetného znaleckého posudku č. 9/2009 ďalej vyplýva, že na nehnuteľnosti žalovaných sa nachádza hospodárska budova, ktorá bola postavená v roku 1949 a určuje spolu s pôvodným oplotením jednu časť hraníc pozemku žalovaných v 1/ a 2/.

27. Uviedol, že na základe podanej žaloby, modifikovanej podaním zo dňa 31.02.2014 sa žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali, aby žalovaní vypratali časť pozemku - parcely registra „C“ č. XXX/ X o výmere 15 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y., obce: Y., okres: Senec, zapísanej na LV č. XXX, vedenej Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, ktorá prináleží parcele č. XXX/X znázornenej v doplnení k znaleckému posudku č. 5/2013 na strane 12 (časť 3 a 4), a to na základe toho, že sú vlastníkmi predmetnej časti. Svoje vlastnícke právo k predmetnej časti nehnuteľnosti odvodzujú od toho, že sú vlastníkmi parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obce Y., evidovanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Senec - katastrálnym odborom, ktorú nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2011. Platné a katastrom evidované vlastnícke hranice žalobcov k predmetnej parcele č. XXX/X presahujú terajšie existujúce oplotenie smerom k žalovaným. Vlastnícke hranice súčasných parciel žalobcov a žalovaných vznikli dlhodobým užívaním a v roku 1932 bol vyhotovení Snímok - geometrický plán č. XXX zo dňa 9.07.1932 Katastrálnym meračským úradom v Bratislave, evidovaný v geometrickej dokumentácii na Správe katastra v Senci pod č. XXX č. d. (XXXX/XX). Na základe tohto geometrického plánu došlo k zápisu dňa 01.11.1932 č. XXXX na pozemkovoknižnú vložku č. 16 (nové) parcely č. XXX/X (dom, dvor) o výmere 682 m2 vkladom vlastníctva manželom R. V. v podiele 1 k celku a U., C.. Z. v podiele 1 k celku. Predmetné rozdelenie parciel sporových strán bolo uskutočnené v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon) / na základe hraníc držby / a táto zmena bola zaznamenaná do pôvodnej analógovej katastrálnej mapy č. V.-XXXX/XX. Zo Znaleckého posudku č. 5/2013 zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že hranice pozemkov (parciel) sporových strán tak ako boli rozdelené v roku 1932 nesúhlasia so súčasným oplotením pozemkov, čo popiera tvrdenie žalovaných, že držba tak ako je v teréne vymedzená je od roku 1932. Žalovaní v zastúpení svojím právnym zástupcom vo svojej obrane poukázali na skutočnosť, že hranice ich pozemku boli nemenené od roku 1932, pričom už uplynulo viac ako desať rokov nerušeného a dobromyseľného užívania spornej časti pozemku zo strany žalovaných; susediace pozemky - parcely sporových strán, tak ako boli ohradené pôvodnými hranicami sa užívajú do dnešného dňa. Nehnuteľnosť bola v celku dobromyseľne užívaná žalovanými ako aj predchádzajúcimi vlastníkmi: Y.. R. V. E. K.. S. V. v domnienke, že je v ich vlastníctve. Žalovaní sú toho názoru, že v prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností so skutočným stavom musí súd vychádzať zo skutočného stavu. Žalovaní teda mali za to, že súdu ako aj protistrane nesporne preukázali svoje vlastnícke právo k spornému pozemku na základe doložených listinných dôkazov, a to najmä predloženou Kúpnou zmluvou zo dňa 30.03.2009, uzatvorenou s právoplatnými dedičmi: Y.. R. V. K.. S. V. (dedičmi) pozemkov na parcelách č. XXX/X E. Č.. XXX/X, pričom žalovaní predloženými listinnými dôkazmi rovnako preukázali aj vlastníctvo právnych predchodcov žalovaných k nehnuteľnosti a teda vedia odvodiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti od posledného vlastníka, ktorý bol zapísaný v pozemkovej knihe - vložke č. XXX.

28. Súd prvej inštancie tak z vyššie uvedeného skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci (podiel 1/1) nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti - rodinnému domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X o výmere 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady, na základe Kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 30.03.2009 s pôvodnými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti: Y.. R. V. XX E. K.. S. V.. Správa katastra Senec povolila vklad vlastníckeho práva žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností dňa 23.04.2009 pod č. U.-XXXX/ XX. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel 1/1) susediacej nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorú nadobudli do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2011 (U.-XXXX/XXXX). Znalec K.. R. G. vypracoval Znalecký posudok č. 5/2013 215), v ktorom na základe vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že skutočný stav (jestvujúce oplotenia, stavby) nehnuteľnosti - parcely č. XXX/X nezodpovedá s priebehom vlastníckych hraníc susediacich nehnuteľností vedených na vektorovej mape (nečíselnej), evidovanej na Správe katastra Senec. Nakoľko skutočný stav (jestvujúce oplotenia, stavby) nekorešponduje s priebehom vlastníckych hraníc susediacich nehnuteľností zobrazených na katastrálnej mape, došlo následne k vytýčeniu vlastníckej hranice za účasti znalca a vlastníkov dotknutých nehnuteľností dňa 29.04.2013. Výsledkom geodetickej činnosti je operát z vytýčenia hranice, ktorý bol odovzdaný do geodetickej dokumentácie na Správe katastra v Senci pod č. XXXX a je prílohou predmetného znaleckého posudku. Znalec K.. R. G. na základe tohto výsledného operátu z vytýčenia hranice pozemku - parcela č. XXX/X určil priebeh danej vlastníckej hranice za účasti vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Z doplnenia k znaleckému posudku č. 5/2013, ktoré bolo vypracované znalcom K.. R. G. vyplýva, že znalec porovnal geodetické zamerania skutočného stavu s priebehom vlastníckych hraníc susediacich nehnuteľností a vypočítal a označil plochy pozemku - parcela č. XXX/X podľa jej skutočného užívania jednotlivými vlastníkmi. Zo znaleckého posudku č. 9/2009 zo dňa 18.02.2009, ktorí si žalovaní 1/ a 2/ dali vypracovať pri kúpe svojej nehnuteľnosti, vyplýva, že predpokladaný rok začatia užívania nehnuteľnosti žalovaných je rok 1949, pričom celková výmera tejto nehnuteľnosti 626 m2 zodpovedá skutočnému stavu zapísanému na LV č. XXX. Na tejto nehnuteľnosti žalovaných sa nachádza drobná stavba - hospodárska budova, pričom jedna strana stavby sa nachádza na hranici medzi nehnuteľnosťou žalovaných a nehnuteľnosťou žalobcov. Predmetná drobná stavba bola postavená a leží na pôvodnom mieste od roku 1949, pričom tak určuje jednu časť hraníc pozemku žalovaných. K nesúhlasu žalobcov s tvrdením žalovaných, že nedošlo k zmene oplotenia od roku 1932 uviedol že žalobcovia toto svoje tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom nepodložili, pričom vo svojich vyjadreniach nenamietli ani tvrdenie právneho zástupcu žalovaných, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.01.2014 ohľadne nemennosti oplotenia nehnuteľnosti od rozdelenia pozemkov (parciel) v roku 1932, a to konkrétne tvrdenie, že počas celého obdobia užívania nehnuteľnosti (parcely č. XXX/X) nedošlo k zmene (resp. stavebným úpravám) pôvodného zadného murovaného oplotenia, postaveného predchádzajúcimi majiteľmi na parcele č. XXX/X v roku 1932, ktoré je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobcovia svoju nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X o výmere 683 m2, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2011 (U.- XXXX/XXXX), pričom až po cca dvoch rokoch od kúpy tejto nehnuteľnosti si dali dodatočne vypracovať znalcom K.. R. G. Znalecký posudok č. 5/2013 zo dňa 24.06.2013 za účelom vytýčenia vlastníckej hranice k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti v roku 2011 teda vôbec nenamietali spornosť výmery predávanej nehnuteľnosti - parcely č. XXX/X; pričom rovnako dobromyseľne pri kúpe svojej nehnuteľnosti postupovali aj žalovaní (t.j. pri kúpe nenamietali spornosť výmery svojho pozemku), ktorí na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009 odkúpili od predávajúcich 1. Y.. R.W. V. E. K.. S. V. svoju nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X o výmere 409 m2, ktorého súčasťou je záhrada - parcela č. XXX/X o výmere 217 m2 . Poukázal aj na skutočnosť, že boli splnené všetky atribúty na vydržanie spornej časti nehnuteľnosti žalovaných, keď žalovaní v dobrej viere túto nehnuteľnosť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009 odkúpili od predávajúcich 1. Y.. R. V. E. K.. S. V., ktorí nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od svojich rodičov na základe Darovacej zmluvy (Dar U.-XXXX/XX zo dňa 14.12.2005). Z výpisu z pozemkovej knihy, vložka č. XXX mal preukázané, že otec právnych predchodcov R. V. nadobudol túto nehnuteľnosť po svojich rodičoch - otcovi R. V. a po matke U. Z. na základe dedenia č. D XXX/XX- XX zo dňa 14.09.1949. Starí rodičia právnych predchodcov - R. V. E. U. Z. nadobudli nehnuteľnosť na základe výroku uznesenia Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 29.09.1932. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s tvrdením žalovaných, že ich právni predchodcovia museli pri nadobúdaní vlastníckych práv k nehnuteľnosti na základe vyššie uvedených právnych titulov konať v dobrej viere, že im takýto právny titul nadobudnutia vlastníctva svedčí. Nakoľko právni predchodcovia žalovaných po celé obdobie užívali nerušene nehnuteľnosť tak ako bola ohraničená plotom, niet pochybností o tom, že by právni predchodcovia žalovaných ako aj samotní žalovaní nekonali v dobrej viere a že by im neprináležalo právo k spornej časti pozemku. Žalobcovia v konaní pred súdom žiadnym relevantným dôkazom nespochybnili dobromyseľnosť držby právnych predchodcov ako aj samotných žalovaných k spornej časti pozemku. Uviedol, že s poukazom na ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa započítava do vydržacej doby aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Vzhľadom na skutočnosť, že otec právnych predchodcov R. V. dobromyseľne nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných dedením v roku 1949, vydržacia doba začala plynúť odo dňa, odkedy otec právnych predchodcov R. V. mal túto nehnuteľnosť fakticky (reálne) v oprávnenej držbe, t.j. od roku 1949. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950, t.j. v čase začatia užívania spornej časti pozemku právnym predchodcom R. V. bola na Slovensku stanovená lehota na vydržanie 32 rokov. S poukazom na ust. § 116 ods. 1, ods. 2, § 566 ods. 1, ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.01.1951, vydržacia lehota k spornej časti pozemku uplynula po desiatich rokoch, t.j. dňom 31.12.1960. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že už právny predchodca R. V. spornú časť pozemku nadobudol na základe dobromyseľnej, dlhodobej, nerušenej držby do svojho vlastníctva. Navyše poukázal na to, že priznaním nároku žalobcom v spornej veci by došlo k ďalšiemu množstvu žalôb o posunutie susedských hraníc v celej lokalite. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nepreukázali relevantným dôkazom súdu, že pôvodne určené hranice nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcov by mali byť vytýčené nesprávne. Nakoľko žalobcovia predloženými dôkazmi nepreukázali súdu svoje tvrdenia, žalobu žalobcov zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli v spore neúspešní, náhradu trov konania v celom rozsahu. s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za nesprávny procesný postup znemožňujúci im uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, považovali jednak nepredvolanie na výsluch nimi navrhnutých svedkov (znalca K.. G. a suseda p. L.) a odopretie im tak možnosti klásť otázky na riadne objasnenie skutkových okolností prejednávanej veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa nich nespĺňa základné zákonné kritériá v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré považovali za nepresvedčivé a v ktorom podľa nich absentuje vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Nimi navrhovaný svedok znalec K.. R. G., ktorého výsluch navrhli, sa mal bližšie vyjadriť a vysvetliť závery, ku ktorým dospel pri vypracovaní znaleckého posudku č. 5/2013 a pri vypracovaní doplnenia k tomuto znaleckému posudku, čím mohol náležite prispieť k náležitému objasneniu skutkových okolností prejednávanej veci. Navrhnutý svedok R. L. ako sused sporových strán sa mal vyjadriť k tomu, že žalovaných o tom, že právna hranica medzi ním a žalovanými je pol metra za jeho domom, čo znamená, že oplotenie nie je v súlade s priebehom právnych hraníc, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, prečo k výsluchu týchto svedkov nepristúpil, odmietol im možnosť klásť otázky žalovaným, ktorí nepredložili dôkaz o tom, že súčasný stav trvá od roku 1932. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k zmene oplotenia, pretože za týmto účelom dali vypracovať znalecký posudok znalcom K.. G., ktorý zameral pôvodný stav so súčasným stavom a všetky zmeny v priebehu obdobia až po súčasnosť, zmena nastala až súčasným oplotením postaveným v roku 1965. Uviedli, že v konaní predložili snímok č. XXX z roku 1932 potvrdený Okresným súdom v Šamoríne, ako aj pôvodnú katastrálnu mapu z roku 1932 a znalecký posudok č. 5/2013, kde sa v prílohe č. 9 nachádza sútlač pôvodnej mapy, snímku č. XXX a súčasného stavu, čo podľa nich priamo vyvracia tvrdenie žalovaných, pričom snímok č. XXX jednoznačne znázorňuje, ako viedli užívané- držobnostné hranice v teréne, ktoré dnes nezodpovedajú terajšiemu stavu v teréne, čím bolo nepochybne preukázané, že hranica držby v roku 1932 neviedla v teréne tak, ako vedie dnes. Poukázali na to, že predložili znalecký posudok vypracovaný odborníkom, ktorý zameral stav pozemkov od ich počiatku (r. 1932) do súčasnosti. Žalovaná podľa nich môžu tvrdiť len to, čo poznajú od roku 2009, nie od roku 1932, svoje tvrdenia opierajú len o znalecký posudok zameraný na ocenenie nehnuteľnosti, ktorý si ani nedali vypracovať, ale im bol predložený ich právnymi predchodcami. Oni si dali vypracovať znalecký posudok už asi 11 mesiacov po kúpe domu a majú za to, že nemôže byť na ich ťarchu, že geodet šeril priebeh hraníc, skúmal a získaval podklady z rôznych štátnych inštitúcií ešte ďalších asi 9 mesiacov, pokiaľ zhotovil kompletný znalecký posudok. K hospodárskej stavbe stojacej na pozemku uviedli, že ide o drobnú stavbu -hospodársku budovu, ktorá nie je po celej dĺžke spornej nehnuteľnosti, ale zaberá len približne 1 m2 z celkovej spornej plochy, nebolo preukázané, kedy bola postavená a ani jej postavenie podľa nich neznamená, že vlastník stavby sa stáva vlastníkom pozemku. Mali za to, že súd si nemôže osvojiť tvrdenie, že stavba je v užívaní od roku 1949, keď predmetom znaleckého posudku nebolo skúmanie odkedy bola stavba v užívaní, ale len ocenenie susednej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu ako nadobúdací titul prezentovaný žalovanými, na jej základe títo nadobudli len to, čo bolo v kúpnej zmluve uvedené a nie aj sporné pozemky a ich dobromyseľnosť v držbe ich pozemkov je možné počítať od kúpy pozemkov, ktoré kúpili na základe kúpnej zmluvy od svojich predchodcov. Nie je možné podľa nich započítavať do dobromyseľnej držby aj držbu ich predchodcov, pretože títo vedeli, že užívajú časť cudzej parcely a práve k ich dobromyseľnosti navrhovali vypočuť suseda L.. Podľa nich súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku podmienok vydržania. Pri posudzovaní otázky dobromyseľnosti žalovaných a ich právnych predchodcov súd prvej inštancie podľa nich nepostupoval v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, nakoľko neskúmal dobrú vieru z objektívnej stránky. Mali za to, že pri vydržaní sa musí skúmať či držiteľ mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec naozaj patrí, čo súd prvej inštancie neskúmal a napriek tomu dospel k záveru, že boli splnené podmienky vydržania. Za nesprávne právne posúdenie považovali aj skutočnosť, že súd prvej inštancie neaplikoval nimi citované rozhodnutie týkajúce sa dôkazného bremena na skutkové žalovaných o tom, že súčasný stav trvá od roku 1932, pričom bolo toto tvrdenie z ich strany namietané, ale aj vyvrátené. Namietali preukázanie vydržania žalovanými a ich predchodcami.

31. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Považovali odvolanie žalobcov, ktorí svoje argumentácie počas konania boli navzájom si odporujúce a nepodložené relevantným dôkazom, preukazujúcim ich tvrdenia, za účelové. K námietke žalobcov, že bol porušený procesný postup súdu znemožňujúci im realizáciu práv strany sporu, uviedli, že predvolanie znalca a svedka by nemalo vplyv na pochybenia, následky alebo možnosť nesprávneho postupu, nakoľko vykonanie dôkazu- výsluch svedkov by nepriniesol ďalšie relevantné skutkové zistenia, ich predvolanie by bolo navyše nehospodárne. Predvolanie súdneho znalca považovali za neúčelné, pretože nie je zrejmé, aké závery mali žalobcovia vo svojom odvolaní na mysli, keď tieto závery a výsledky znalca boli uvedené už v jeho znaleckom posudku. č. 5/2013. Za zavádzajúce a nesprávne označil tvrdenie žalobcov, že p. L. ich mal informovať o tom, že právna hranica medzi nimi je pol metra za jeho domom. Nie je podľa nich zrejmé, odkiaľ mali žalobcovia takúto informáciu a prečo ju neuviedli pri podaní žaloby. Uviedli, že pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti boli p. L. informovaní len o tom, že garáž žalobcov má spoločnú stenu s jeho nehnuteľnosťou, že nie je voľný priestor na hranici pozemku. Odôvodnenie rozsudku na rozdiel od žalobcov považovali za dostatočné, v ktorom sa súd prvej inštancie korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Poukázal pritom aj na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 106/2010, v zmysle ktorého judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Mali za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nesťažil dôkaznú pozíciu strany sporu ani sa nevzdialil od želania možnej miery zistenia skutkového stavu, žalobcom dal možnosť preukázať dôkaz, ktorým by ich dobromyseľnosť bola vyvrátená, avšak títo svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesli. Vzhľadom na skutkový a právny stav súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nepreukázali relevantným dôkazom, že pôvodne určené hranice nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, by mali byť vytýčené nesprávne. Uviedli, že ich právni predchodcovia po celé obdobe nerušene užívali nehnuteľnosť tak, ako bola ohraničená plotom, nikdy medzi týmito a právnymi predchodcami žalobcov nedošlo k akýmkoľvek sporom o vedenie hranice pozemku, čoho si boli vedomí aj žalobcovia, keď im túto skutočnosť oznámila ich právna predchodkyňa, od ktorej nehnuteľnosť kúpili. Okrem toho z čl. IV ods. 1 kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a ich právnym predchodcom vyplýva, že žalobcovia ako kupujúci vyhlasujú, že si predmet prevodu prehliadli, poznajú ho z osobnej prehliadky a berú na vedomie jeho súčasný stav a mieru opotrebovanosti zodpovedajúcu jeho veku a kupujú ho v stave, ako stojí a leží. Zo znaleckého posudku podľa žalovaných nevyplýva, že kedy a akým spôsobom malo dôjsť k zmene (posunutiu) oplotenia. Znalec sa zaoberal porovnávaním skutočného stavu a priebehom hraníc a katastrálnej vektorovej (nečíselnej) mape a žalobcovia nepreukázali, že by oni alebo ich právni predchodcovia posunuli ploty pozemkov. Medzi právnymi predchodcami v minulosti neboli žiadne spory o hranice pozemkov. Ich vlastníctvo bolo preukázané de iure lisom vlastníctva a právnou dokumentáciou, nadobudli ho aj ich právni predchodcovia legálne, legitímne a dobromyseľne. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. Uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli podľa platnej legislatívy a žalobcovia žiadnym dôkazom uvedenú skutočnosť nevyvrátili. Poukázali na ust. § 130 ods. 1 Obč. zák. s tým, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená a oni a ich právni predchodcovia tak boli dobromyseľní, a to až do času, kým sa ich dobromyseľnosť nevyvráti, čo sa žiadnym dôkazom zo strany žalobcov počas celého konania nestalo a žalobcovia nikdy ani neuviedli, akým spôsobom malo dôjsť k zmene oplotenia. Žalobcovia nesprávne uviedli v odvolaní, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa neuvádza, kto a kedy vstúpil do užívania spornej časti a aký je relevantný dôkaz o tejto skutočnosti. Pritom súd prvej inštancie uviedol, že atribúty vydržania splnili a aj že otec ich právnych predchodcov R. V. dobromyseľne nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti v ich vlastníctve, a to dedením v roku 1949, odkedy aj začala plynúť vydržacia doba. Poukázali na to, že vydržacia doba podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950, t.j. v čase začatia užívania spornej časti pozemku právnym predchodcom R. V. bola na Slovensku stanovená lehota na vydržanie 32 rokov a s poukazom na ust. § 116 ods. 1 a 2, § 566 ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.1951 k spornej časti pozemku uplynula po desiatich rokoch, t.j. dňom 31.12.1960. Dôkazom, od ktorého s ich právnym predchodcom R. V. preukazujú dobromyseľnosť, je práve dedenie pod č. D 345/48/-11 zo dňa 14.9.1949, ktorý nehnuteľnosť zdedil po jeho rodičoch R. V. a U. Z., a od jeho synov Y.. R. V. E. K.. S. V. predmetnú nehnuteľnosť kúpili.

32. Žalobcovia vo svojej replike k vyjadreniu žalovaných uviedli, že ich argumentácia bola počas konania konzistentná a logická, pričom za najvýznamnejšie dôkazy, ktoré predložili, považovali snímok č. XXX z roku 1932 potvrdený Okresným súdom v Šamoríne- geometrický plán z roku 1932 zavkladovaný Okresným súdom Šamorín, vypracovaný podľa predpisu č. 177/1927 Sb. Platný od 1.1.1928 do 18.2.1941 ako dôkaz o tom, že v roku 1932 bola hranica držby iná ako je v súčasnosti, súčasné umiestnenie plotov nezodpovedá tomuto geometrickému plánu, pôvodnú katastrálnu mapu z roku 1932 a znalecký posudok č. 5/2013. Vo svojom odvolaní poukázali na nevykonanie výsluchu nimi navrhnutých svedkov súdom prvej inštancie, ktorý zamietnutie výsluchu svedkov neodôvodnil a zotrvali na tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Uviedli, že nimi navrhnutý svedok pán L. žalovaných upozorňoval na skutočnosť, že hranica medzi ním a žalovanými nevedie tak, ako tvrdia žalovaní, už z obhliadky bolo vidno, že jeho strecha a odkvap presahuje na údajný pozemok žalovaných, čo je vylúčené, pretože inak by nebol jeho dom skolaudovaný. V konaní predložili znalecký posudok č. 5/2013, ktorý zaznamenal stav pozemkov od ich počiatku (od roku 1932) až po súčasnosť, pričom z jeho záverov vyplýva, že žalovaní užívajú časť pozemku, ktorá je v ich vlastníctve. Žalovaní tento znalecký posudok žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili a ani kvalifikovane nevyvrátili jeho závery a na podporu svojich tvrdení nevyprodukovali žiadny relevantný dôkaz. Vytýkali súdu prvej inštancie, že zmenu stavu užívania z roku 1932 v porovnaní s rokom 1949 neuvádza a túto skutočnosť neuvádzajú ani žalovaní, ktorí vo svojich vyjadreniach tvrdia, že oplotenie nehnuteľnosti je pôvodné a nemenné od rozdelenia vyššie uvedených parciel, t.j. od roku 1932. Mali za to, že povinnosťou žalovaných v rámci ich procesného postupu je nielen tvrdiť, ale aj preukázať nimi uvádzané tvrdenia, že žalovaní nikdy netvrdili, že ich právni predchodcovia vstúpili do držby spornej časti v roku 1949, čo súd prvej inštancie podľa nich to opomenul a nemali za zrejmé, na základe čoho svojvoľne ustálil uvedený záver. Žalovaní vstup do držby netvrdili a nepreukázali zmenu oproti pôvodnému stavu z roku 1932. Ak súd prvej inštancie nemal počas konania preukázanú zmenu užívania medzi rokom 1932 až 1965, považovali za nepochopiteľné, na základe čoho dospel k záveru o vstupe do držby spornej časti právnymi predchodcami žalovaných v roku 1949. Vytýkali súdu prvej inštancie nesprávne hodnotil oprávnenosť držby, keď mal preukázané, že súčasné oplotenie nezodpovedá právnym hraniciam žalovaní nemôžu bez relevantných dôkazov tvrdiť že stav, aký je dnes, je tu od roku 1932 (alebo 1929), keďže v tom čase nežili a hlavne nedisponujú žiadnymi dôkazmi, žalovaní sa nemôžu opierať o znalecký posudok č. 9/2009, nakoľko tento nerieši oplotenie medzi parcelami č. XXX/X E. XXX/X, naopak toto oplotenie je v ich vlastníctve a žalovaní mali podľa nich možnosť zistiť skutkový stav a právny stav ešte pred vstupom do držby, pričom hoci išlo o jeden z ich rozhodujúcich argumentov, súd prvej inštancie sa s ním nijakým spôsobom nevysporiadal. Podľa nich držba predchodcov žalovaných nemohla byť dobromyseľná, pretože ich otec v čase delenia pozemkov (podľa ich užívaného stavu) v roku 1932 bol plnoletý a po triedenej pokonávke z roku 1932 nedošlo žiadnej právnej zmene hraníc. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o tom, k akému dátumu malo dôjsť k zmene držobnostných hraníc a rovnako nepreukázali ani to, že by kúpili alebo inak nadobudli vlastnícke právo k spornej časti pozemku. Žalovaní kupovali v zmysle kúpnej zmluvy pozemok s výmerou 683 m2, čo sa však neskôr ukázalo ako nesúladné so stavom v teréne. Pokiaľ ide o ich vyhlásenie v čl. IV kúpnej zmluvy, na ktoré žalovaní poukázali, toto sa netýka predmetu zmluvy, ktorý je jednoznačne definovaný ako rodinný dom a parcela č. XXX/X s výmerou 683 m2. V uvedenom čl. IV len potvrdzovali, že je preukázaný celý predmet zmluvy a tiež to, že sa oboznámili s technickým, stavom predmetu zmluvy. Tvrdenie o tom, že ako kupujúci kupovali iba to, čo videli, považovali za zavádzajúce. Predmet prevodu pritom kupovali tak, ako bol definovaný v čl. I kúpnej zmluvy.

33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 prejednal vec bez pojednávania, keď nebolo potrebné doplnenie ani zopakovanie skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1 a vo veci rozhodol postupom podľa § § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

34. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

36. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

37. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

38. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II.US 383/06). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 ústavný súd konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97). Samotná skutočnosť, že sa žalobcovia s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

39. Čo sa týka zákonnej úpravy práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, táto je upravená v ust. § 220 ods. 2 (predtým § 157 ods. 2 OSP) a v zmysle ktorej v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Na základe vyššie uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie zákonom zodpovedajúcim spôsobom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, preto sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcov 1/ a 2/, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a pokiaľ ide o námietku žalobcov, že v odôvodnení absentuje vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné, odvolací súd konštatuje, že aj keď toto odôvodnenie v zmysle § 220 ods. 2 absentuje, nemalo to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

41. Žalobcovia považovali za nesprávny procesný postup znemožňujúci im uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nepredvolanie na výsluch nimi navrhnutých svedkov (znalca K.. G. a suseda p. L.) a odopretie im tak možnosti klásť otázky na riadne objasnenie skutkových okolností prejednávanej veci.

42. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou sporovej strane odňatie možnosti konať pred súdom (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 51/2012). Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 185 ods. 1 CSP.). Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (porovnaj § 185 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Odvolací súd dodáva, že vykonanie dokazovania výsluchom žalobcami navrhnutých svedkov, a to svedka L., ktorý ako sused sporových strán sa mal vyjadriť k tomu, že žalovaných o tom, že právna hranica medzi ním a žalovanými je pol metra za jeho domom, čo znamená, že oplotenie nie je v súlade s priebehom právnych hraníc, by nemalo vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci, nakoľko rozhodujúce bolo, či aj v takom prípade boli skúmané podmienky vydržania. Taktiež žalobcami navrhnutý ako svedok znale K.. R. G., ktorý sa mal podľa žalobcov bližšie vyjadriť a vysvetliť závery, ku ktorým dospel pri vypracovaní znaleckého posudku č. 5/2013 a pri vypracovaní doplnenia k tomuto znaleckému posudku, nebol potrebný, nakoľko závery jeho znaleckého posudku a jeho doplnenia boli dostatočné.

43. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali vypratania časti parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcej sa v kat. území Y., obec: Y., okres: Senec zapísanej na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Senec o výmere 15 m2, znázornenej v „doplnení k znaleckému posudku číslo 5/2013 na str. 4 a na str. 12 ako pozemok č. 3 a 4 zo dňa 29.01.2014, ktorý bol vypracovaný znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia K.. R. G., keďže žalovaní 1/ a 2/ si podľa nich neoprávnene prisvojili časť nehnuteľnosti o výmere 21 m2, ktorá je v ich vlastníctve tak, ako je to zrejmé zo znaleckého posudku zo dňa 24.06.2013, ktorý si nechali vyhotoviť znalcom K.. R. G. a z ktorého je zrejmé, že časť pozemku - parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 21 m2 sa nachádza v záhrade žalovaných 1/ a 2/, pričom znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov katastra a reálneho zamerania pozemku.

44. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie v danej veci, výsledky ktorého aj náležite právne skutkovo odôvodnil a s jeho závermi sa odvolací súd stotožnil. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vydržaniu je potrebné uviesť, že vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.

45. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu a účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto držby počas celej zákonom stanovenej doby.

46. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadom existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí) a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti posúdenia právnych následkov a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.

47. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky atribúty na vydržanie spornej časti nehnuteľnosti žalovaných, keď žalovaní v dobrej viere túto nehnuteľnosť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2009 odkúpili od predávajúcich 1. Y.. R. V. E. K.. S. V., ktorí nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od svojich rodičov na základe Darovacej zmluvy (Dar V-3835/05 zo dňa 14.12.2005) a podľa výpisu z pozemkovej knihy, vložka č. XXX mal preukázané, že otec právnych predchodcov R. V. nadobudol dobromyseľne túto nehnuteľnosť po svojich rodičoch

- otcovi R. V. a po matke U. Z. na základe dedenia č. D 345/48-11 zo dňa 14.9.1949, odkedy začala plynúť vydržacia doba a ktorý spornú časť pozemku nadobudol na základe dobromyseľnej, dlhodobej, nerušenej držby do svojho vlastníctva. Táto dobromyseľnosť u žalovaných a ich právnych predchodcov pri nadobúdaní držby predmetnej časti nehnuteľnosti nebola vyvrátená a nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že by si ju žalovaní boli neoprávnene prisvojili, naopak tieto boli vytýčené tak ako sa predmetné nehnuteľnosti právnymi predchodcami nielen žalovaných, ale aj právnymi predchodcov žalobcov nerušene užívali. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcov, že pri posudzovaní otázky dobromyseľnosti žalovaných a ich právnych predchodcov súd prvej inštancie podľa nich nepostupoval v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, nakoľko neskúmal dobrú vieru z objektívnej stránky, pretože súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že zmena nastala až súčasným oplotením postaveným v roku 1965, zo znaleckého posudku podľa žalovaných nevyplýva, že kedy a akým spôsobom malo dôjsť k zmene (posunutiu) oplotenia, znalec sa zaoberal len porovnávaním skutočného stavu a priebehom hraníc a katastrálnej mapy a žalobcovia nepreukázali, že by oni alebo ich právni predchodcovia posunuli ploty pozemkov. Medzi právnymi predchodcami v minulosti neboli žiadne spory o hranice pozemkov.

48. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 a priznal žalovaným 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).