Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/1468/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831, proti povinnému Š. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. Z. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, o vymoženie 571,01 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom, Exekútorský úrad Martin, A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, pod sp. zn. 122EX 406/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi, Exekútorský úrad Martin, A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin trovy exekúcie vo výške 36,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 10.05.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 571,01 eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného, výkazu nedoplatkov č. 1300306762 zo dňa 23.09.2013. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, Exekútorský úrad Hlohovec so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec pod sp. zn. EX 1590/2014 a Okresným súdom Poprad pod sp. zn. bola podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená. Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.05.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 20.10.2021 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), kde povinný prostredníctvom právneho zástupcu navrhuje, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu premlčania. Povinný vzniesol námietku premlčania a to s poukazom na ust. , , , , , a , Zákona o zdravotnom poistení a ust. až 110 , a

zároveň povinný uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po ôsmich rokoch až dňa 10.05.2021, t.j. po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd vyhlásil prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože právo priznané exekučným titulom je premlčané.

3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a k námietkam povinného zaujal nasledovné stanovisko. Exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia je výkaz nedoplatkov č. 1300306762 vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 23.09.2013 v zmysle § 17a zákona o zdravotnom poistení. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2013 a vykonateľnosť dňa 24.12.2013. Výkazom nedoplatkov bola povinnému uložená povinnosť uhradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok, ktorý vznikol na verejnom zdravotnom poistení. Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu si zdravotná poisťovňa uplatnila svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka. Predmetná exekúcia u JUDr. Ing. Liščáka začala dňa 03.04.2014 a prebiehala až do dňa 28.01.2020, kedy súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Následne dňa 10.03.2020 vydal súdny exekútor Oznámenie o ukončení exekučného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený v súlade s ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov využil svoje zákonné právo a podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to dňa 10.05.2021. Citujúc ust. a o zdravotnom poistení a ust. a o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený ďalej uviedol, že so vznesenou námietkou premlčania je dôležité uviesť, že počas trvania exekúcie premlčacia doba neplynie, spočíva. Oprávnený zároveň upozorňuje aj na ust. psím. a/ o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v rozhodnom znení (ďalej len „“) ktoré uvádza, že od účinnosti tohto zákona, t.j. od 27.03.2020 do 03.04.2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva neplynú s tým, že s poukazom na tohto zákona sa ustanovenie vzťahuje aj na lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Taktiež je podľa oprávneného potrebné upriamiť pozornosť aj na ust. , ktorý ustanovuje, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.01.2021) do 28.02.2021 neplynú. nadobudol účinnosť dňom 27.03.2020 a v prvom rade bol prijatý za účelom prijatia niektorých mimoriadnych a dočasných opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Tieto opatrenia spočívali najmä v obmedzení plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, respektíve ich navrátenie v určených prípadoch a jednak na obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní. Z uvedeného vyplýva, že predmetný zákon zaviedol inštitút spočívania (neplynutia) lehoty po zákonom určenú dobu (od 27.03.2020 do 30.04.2020) s tým, že po 30.04.2020 sa plynutie lehoty obnovuje, t.j. pokračuje a následne spočívanie lehôt nastalo od 19.01.2021 do 28.02.2021. S ohľadom na okolnosti priebehu plynutia lehoty na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, možno bezpečne ustáliť, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie včas. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že oprávnený uplatnil svoj nárok na poistné včas, v lehote stanovenej zákonom, a preto námietka premlčania neobstojí. Povinný vo svojom podaní neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej upozorňuje, že exekúcia sa môže v zmysle Exekučného poriadku zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza povinný nezodpovedajú žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie. Oprávnený si dovoľuje podotknúť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktoré pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnené povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri

vymáhaní týchto nedoplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený oznamuje, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania a žiada, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý ako nedôvodný.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

10. Podľa ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

11. Podľa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

12. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

19. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

24. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

25. Podľa ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

26. Z. zo ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. , podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného

návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň však ustanovil lehotu premlčania pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii tak, že sa nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok od ukončenia exekučného konania.

27. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Premlčanie, ktoré je spojené s plynutím času, ako právne významnej skutočnosti objektívnej povahy a teda ide o skutočnosť nezávislú na vedomosti oprávneného či povinného, vyžaduje teda márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva oprávneným. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po uplynutí zákonom stanovenej doby k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

28. Exekučný súd po preskúmaní obsahu spisu vedeného pod sp. zn. dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie ako opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení tzv. „starej“ exekúcie dňa 10.05.2021. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, súd za účelom posúdenia včasnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného požiadal o súčinnosť Okresný súd Poprad a to o oznámenie, kedy bolo Upovedomenie o zastavení exekúcie v predmetnej veci doručené súdu. Okresný súd Poprad v podaní zo dňa 31.01.2022 uviedol, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo súdu doručené dňa 09.03.2020, a teda týmto dňom v zmysle ust. došlo k ukončeniu exekučného konania. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po tom, čo uplynula lehota jedného roka odo dňa ukončenia exekučného konania („stará exekúcia“), keď tento podal dňa 10.05.2021 a preto nemožno prijať iný záver než ten, že exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že došlo k premlčaniu pohľadávky oprávneného a povinný v konaní námietku premlčania uplatnil.

29. Pokiaľ oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukázal na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, exekučný súd uvádza, že zákonodarca prijal lex corona za účelom toho, aby fyzické a právnické osoby nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Ust. lex corona sa týka hmotnoprávnych lehôt a súkromnoprávnych vzťahov, t.j. právnych vzťahov vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva, najmä a . Na druhej strane ust. sa týka procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy a ) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v zmysle dôvodovej správy k lex corona „Navrhované opatrenie má v za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov.“ Uvedené znenie dôvodovej správy je plne aplikovateľné aj pre neplynutie lehôt počas tzv. druhej vlny zavedené novelou lex corona účinným od 19.01.2021. Samotný lex corona však neobsahuje konkrétny výpočet lehôt, ktoré majú byť z dôvodu pandémie prerušené, resp. navrátené, ale stanovuje len, že pokiaľ lehota spĺňa ustanoveniami zákona predpokladané znaky, budú sa na ňu vzťahovať zákonom predpokladané dôsledky. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o pohľadávku oprávneného, ktorá vznikla v dôsledku neplatenia poistného na verejné zdravotné poistenie, takýto vzťah nemá súkromnoprávnu povahu a preto exekučný súd má za to, že do plynutia premlčacej lehoty uvedenej v nebolo prijatím lex corona zasiahnuté zákonom predpokladaným spôsobom. Vzťah vytvorený exekučným titulom - výkazom nedoplatkov č. 1300306762 zo dňa 23.09.2013 je verejnoprávnej povahy a preto jednoročná premlčacia doba vzťahujúca sa na premlčanie pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii nebola lex corona nijako dotknutá.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené musí exekučný súd skonštatovať, že v prejednávanej veci nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí jednoročnej lehoty od ukončenia exekučného konania. Exekučné konanie bolo ukončené dňa 09.03.2020 a oprávnený mal jeden rok na to, aby svoje právo uplatnil, t.j. aby vykonal kroky k nariadeniu exekúcie. Lehota jedného roka uplynula dňa 09.03.2021 a do toho dátumu mal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podať a aj doručiť. Nakoľko nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty a oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdu až dňa 10.05.2021, urobil tak po uplynutí premlčacej lehoty. S poukazom na uvedené a na skutočnosť, že právo na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom je premlčané a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, čím právo oprávneného nezaniklo avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

31. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v konaní nebol úspešný a povinný si trovy neuplatnil, exekučný súd v súvislosti s otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania dospel k záveru, že tieto nie je

možné priznať žiadnemu z účastníkov, a preto rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

33. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie po tom, čo uplynula jednoročná lehota ustanovená v a povinný v konaní uplatnil námietku premlčania. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá. Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie.

34. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. v spojení s ust. , nakoľko dôvod zastavenia exekučného konania nastal v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (vo výške 30,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.