Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_0T-230-2014.pdf
PDF · 98.41 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/230/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného X. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmena a), písmena b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2019 samosudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto
rozhodol:
Obž. X. H. - narodený XX.XX.XXXX v K., Z. S. Ľ. M., prechodne bytom D. Č.. XXX, okres Dunajská Streda , rodné číslo : XXXXXX/XXXX
sa uznáva za vinného, že
presne nezisteného dňa mesiaca december 2014 v čase okolo 18.00 hod. v S. G. na sídlisku M. U. v obytnom bloku pod súpisným číslom XXX/XX D. H. Č.. XX v kuchyni po predchádzajúcej slovnej hádke priložil tam prítomnej svojej družke Z. Y. k jej krku kuchynský nôž s dĺžkou čepele 20 cm, kedy sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou so slovami „zabijem Ťa“, ktoré vyhrážky v Z. Y. vzbudili obavu, že ich aj uskutoční,
dňa 20. decembra 2014 v čase okolo 18.00 hod. v S. G., T. G. M. U. v obytnom bloku pod súpisným číslom XXX/XX D. H. Č.. XX v kuchyni po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol tam prítomnú svoju družku Z. Y. a to tým spôsobom, že ju pravou rukou chytil za krk a pritlačil ju k stene, kedy sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou so slovami „neopováž sa odísť z domu, lebo Ťa zabijem, chytím Ťa v meste a tam si to s Tebou vybavím“, ktoré vyhrážky v Z. Y. vzbudili obavu, že ich aj uskutoční,
dňa 28. decembra 2014 v čase okolo 23.00 hod. v S. G., T. G. M. U. v obytnom bloku pod súpisným číslom XXX/XX D. H. Č.. XX v predsieni fyzicky napadol tam prítomnú svoju družku Z. Y. a to tým spôsobom, že ju pravou rukou chytil za krk a sotil ju k stene, následne ju päsťou nezistenej ruky kľačiac na zemi udrel trikrát do oblasti chrbta, ďalej ju raz päsťou nezistenej ruky udrel do oblasti nad ľavou časťou hrude, kedy sa jej opakovane vyhrážal fyzickou likvidáciou so slovami „zabijem Ťa“, následne ju v špajzi fyzicky napadol a to tým spôsobom, že ju dvakrát päsťou nezistenej ruky udrel do oblasti chrbta, ťahal ju za ľavé ucho a dlaňou nezistenej ruky ju udrel do oblasti hlavy, kedy sa jej opakovane vyhrážal so slovami „zabijem Ťa“, ďalej na mieste chytil do svojej ruky úlomok skla o rozmere 15 cm z rozbitného rámu na fotografie, ktoré vyhrážky v Z. Y. vzbudili obavu, že ich aj uskutoční, pričom pri uvedenom útoku utrpela zranenia a to podliatinu na pravej strane krku, podliatinu na ľavom hrudníku, podliatinu na ľavom predkolení, vyžadujúce jednorazové lekárske ošetrenie,
teda
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmena a), písmena b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 30.12.2014 obžalobu na X. H. podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súčasne podľa § 87 odsek 1 Trestného poriadku bol podaný na obvineného zo strany Okresnej prokuratúry Dunajská Streda aj návrh na jeho vzatie do väzby z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Trestným rozkazom zo dňa 31.12.2014 obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania predmetného skutku a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest obžalovaný aj vykonal. Vzhľadom na tú skutočnosť, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda návrh na vzatie väzby zobral v celom rozsahu späť.
Obžalovaný dňa 12.06.2015 prostredníctvom svojho obhajcu podal na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku s odôvodnením, že obžalovaný slovenskému jazyku nerozumie a nerozumel mu ani dňa 31.12.2014. Konanie o povolenie obnovy konania prebehlo na tunajšom súde pod sp. zn. XNt/X/XXXX. Uznesením zo dňa 19.6.2015 súd podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku v trestnej veci obžalovaného povolil obnovu konania a zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 31.12.2014 vo výrokoch o vine a treste.
Z odôvodnenia uznesenia po povolení obnovy konania vyplýva, že súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného boli dané podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, keďže zo spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že obžalovaný pri svojom výsluchu dňa 31.12.2014 nemal zabezpečeného tlmočníka a takto bol odsúdený v skrátenom konaní trestným rozkazom k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, hoci doteraz súdne trestaný nikdy nebol. Tým, že pri svojom výsluchu nemal obhajcu, hrubým spôsobom boli porušené jeho práva na obhajobu.
Uznesenie o povolenie obnovy konania nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2015. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd postupoval v zmysle § 404 odsek 2 Trestného poriadku a podľa pôvodnej obžaloby vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, vyžiadaním správy od Prezídia PZ Úradu hraničnej a cudzineckej polície.
Obžalovaný spáchanie skutku popieral. Vo svojej výpovedi uviedol, že v decembri 2014 bola medzi ním a poškodenou len bežná hádka, výmena názorov a nebolo v tom žiadne vyhrážanie. Nikdy sa nestalo, že by ku krku poškodenej mal priložiť kuchynský nôž. Na začiatku roka 2014 raz použil slovo „zabijem Ťa!“. Na začiatku ich vzťahu pred 5 rokmi vysvetľoval poškodenej, že tento výraz v ich kultúre sa považuje za bežný. On, keď tieto slová raz povedal poškodenej, vôbec nemyslel vážne. Poškodenú spoznal v decembri 2010 cez internet a prvý krát ju osobne stretol v júni 2010. S poškodenou sa stretli v Tunisku, kde boli spolu dva týždne a mali spolu aj pohlavný styk. Po odchode z Tuniska obaja išli domov. Poškodená v roku 2011 ho pozvala do Dunajskej Stredy, predtým v decembri 2010 opäť sa stretli v Tunisku. On do Dunajskej Stredy prišiel 19.9.2011. S poškodenou boli spolu tri mesiace v jej byte. Najbližšie sa vrátil k poškodenej vo februári 2012 opäť na tri mesiace a v novembri 2012 sa vrátil na Slovensko s povolením na trvalý pobyt. S poškodenou žili spolu od novembra 2012 až do podania trestného oznámenia z jej strany. Ku skutku zo dňa 20.12.2014 obžalovaný uviedol, že aj vtedy došlo medzi nimi k výmene názorov. Poškodená bola pozvaná na jeden večierok, kde mali byť prítomní aj muži. On nechcel, aby poškodená tam išla bez neho, povedal jej, že by mala rešpektovať ich vzťah. Poškodenú nechytil za krk, ani ju nepritlačil k stene, na poškodenú nebol žiarlivý. V tom čase mu vadilo to, že poškodená ho oklamala s jedným mužom, ktorý je teraz jej priateľ a stretávali sa na jeho byte. Stalo sa, že poškodená odišla z bytu aj sama. V decembri 2014 odišla v piatok večer na nejaký večierok a domov sa vrátila až v sobotu večer. Na poškodenú nikdy nezdvihol ruku, ani 28.12.2014. Poškodenú neudrel. Poškodená sama mala problémy psychického rázu, viackrát sa pokúšala o samovraždu. On do decembra 2014 mal priateľstvá, okrem poškodenej so žiadnou ženou nemal bližší pomer. Poškodená sama si robila problémy, udierala sa. Prvýkrát to videl v Tunisku v roku 2010, kedy sa zavrela do kúpeľne na tri hodiny.
Poškodená Z. Y. vo svojej výpovedi jednoznačne usvedčila obžalovaného zo spáchania skutkov. Tvrdila, že obžalovaný ju každý deň bil, udrel ju, rozbil jej byt a zariadenie. Obžalovaný sa správal agresívne, nielen voči nej, ale aj voči jej kamarátkam a otcovi. Už pred decembrom 2014 žiadala obžalovaného, aby išiel preč z jej bytu. Obžalovaný pred jej otcom sa nesprával agresívne, po tom ako jej otec opustil jej byt obžalovaný ju znovu udrel, udrel jej hlavu do steny a vynadal jej škaredými slovami. Ona od obžalovaného do dnešného dňa sa bojí. Počas ich spolužitia obžalovaný ju udrel v podstate po celom tele. Ona nikomu neprezradila ani vlastnému otcovi čo sa vlastne medzi nimi deje. Lekára vyhľadala len raz, ktorému povedala všetko čo sa medzi ňou a obžalovaným udialo. Obžalovaný pri jednotlivých skutkoch zopakoval slová, že ju pošle do pekla, stále jej povedal, že keď ho vyhodí tak ju chytí a zabije ju, preto sa bála obžalovaného z bytu vyhodiť. Tvrdila, že v živote sa nepokúšala o samovraždu. Pred susedmi v obytnom dome taktiež zatajovala ako oni spolu dvaja žili s obžalovaným a čo všetko obžalovaný jej spravil.
Z vypočutých svedkov svedkovia I.. W. H., I. Y. Z. I.. M. O. vo svojich výpovediach uviedli, že poznajú obžalovaného, ani jeden z týchto svedkov priamo ku skutku sa vyjadriť nevedel.
Ďalšia svedkyňa D. G., kamarátka poškodenej vo výpovedi uviedla, že obžalovaný a poškodená viackrát ich navštívili D. B. T. B.. Stalo sa, že pri tých návštevách u nich poškodená sa rozplakala. Osobne nikdy nevidela, že by obžalovaný poškodenú udrel. Keď stretla poškodenú a obžalovaného v Dunajskej Strede pred ňou obžalovaný začal na poškodenú agresívne vykrikovať. Taktiež bola svedkom, keď v byte poškodenej obžalovaný začal päsťou búchať do stola a na poškodenú hovoril urážlivé slová. Na tele poškodenej nikdy nevidela žiadne stopy o fyzickom napadnutí. Poškodená jej viackrát plakala do telefónu, povedala jej, že s obžalovaným sa pohádali, konkrétne však nikdy nič nehovorila, že by obžalovaný jej ubližoval, že by ju udrel.
Ďalší svedok W. Y. - otec poškodenej vo výpovedi uviedol, že pri skutkoch v decembri 2014 on prítomný nebol. Asi v októbri 2014 poškodená sa začala sťažovať na obžalovaného. Povedala, že obžalovaný je zúrivý a búcha všetko v byte. On nikdy nevidel, že by obžalovaný ublížil poškodenej. Toto počul len v poslednom čase od poškodenej.
Svedok I. G. pri výsluchu uviedol, že obžalovaného pozná len z videnia a vie, že určitý čas bývali spolu s poškodenou. Poškodená má byt o poschodie vyššie v Dunajskej Strede, kde býva aj on. Viackrát sa stalo, že v neskorých večerných hodinách nemali pokoj, nakoľko oni dvaja sa naháňali v byte ako divoké kone. Niekedy bolo počuť, že obžalovaný niečo hovoril a poškodená sa rozplakala. On tieto veci oznámil aj V. H., dôverníkovi.
Svedok I.. V. H. vo výpovedi uviedol, že obžalovaného a poškodenú pozná ako bývalých susedov z Dunajskej Stredy. On v ich susedstve býval asi 5-6 rokov. On mal byt na 4. poschodí a poškodená na 5. poschodí. Spočiatku vyzeralo, že situácia medzi nimi je v poriadku. Neskoršie zistil také veci, že vonku bolo teplo a poškodená vyšla von tak, že okolo krku mala šál, to znamená, že niečo musela zakrývať. Ku koncu ich vzťahu s obžalovaným na jeho otázku ohľadne vzťahu s obžalovaným poškodená povedala, že nie je to ružové. Ďalej mu povedala, že dostala doma bitku.
Ďalší svedok D. U., bývalý priateľ poškodenej uviedol, že poškodená bola jeho priateľkou od roku 2005 do roku 2010. Svedok poškodenú charakterizoval ako pesimistickú osobu, ktorá ku koncu ich vzťahu mala zdravotné problémy, depresie a užívala aj lieky proti depresii. S poškodenou bývali spolu asi 4 roky a dôvodom ukončenia ich vzťahu bola skutočnosť, že prestali si rozumieť.
Trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona sa dopúšťa ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Po povolení obnovy konania a po vykonanom dokazovaní výsluchom obžalovaného, svedkov súd dospel k záveru, že v konaní nebolo spôsobom vylučujúcim akejkoľvek pochybnosti preukázané, že by obžalovaný sa dopustil spáchania skutkov, pre ktoré je stíhaný podanou obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a preto súd obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Proti rozsudku po jeho vyhlásení prokurátor zahlásil odvolanie. Na základe podaného odvolania spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie. Odvolací súd uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 08.02.2018 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave vyplýva, že je potrebné stotožniť sa tak s názorom prokurátora v tom, že poškodená počas celého konania jednoznačne a presvedčivo usvedčovala obžalovaného, jej výpoveď nebola relevantným spôsobom vyvrátená, a nie je ani dôvod spochybňovať vierohodnosť poškodenej. Výpoveď poškodenej podporuje aj výpoveď svedkyne G., ktorá síce nevidela, že by obžalovaný poškodenej fyzicky ublížil, avšak ale bola svedkom agresívneho vystupovania, žiarlivosti obžalovaného voči poškodenej a nepriamo potvrdila správanie sa obžalovaného voči poškodenej, nakoľko jej o ňom poškodená rozprávala. Svedkovi Y. sa poškodená tiež sťažovala na správanie obžalovaného, bola aj priamo svedkom toho, že obžalovaný chodil s nožom v ruke po byte takým spôsobom, že svedok sa ho pýtal, či má zavolať políciu. Okresný súd žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil ako prišiel k záveru, že neboli vyvrátené tvrdenia obžalovaného. Zároveň nevysvetlil akým spôsobom boli vyvrátené tvrdenia poškodenej. Skutkové zistenia okresného súdu vzbudzujú pochybnosť o svojej správnosti, vôbec sa nevysporiadal s tými okolnosťami, že poškodená obžalovaného svojou výpoveďou usvedčuje, pričom jej výpoveď je podporená všetkými, aj keď nepriamymi počas konania pred súdom vykonanými dôkazmi. Nesprávny je záver súdu o tom, že svedkovia nemali vedomosť o vyhrážkach obžalovaného voči poškodenej. Aj podľa odvolacieho súdu nie je možné po vyhodnotení výpovedí poškodenej dospieť k záveru, že poškodená nemala strach o svoj život a zdravie. Po vrátení veci tak bude úlohou súdu prvého stupňa nanovo posúdiť dôkaznú situáciu.
V intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa po znovuposúdení a vyhodnotení dôkazov vykonaných v konaní dospel k tomuto záveru.
Z vykonaného odkazovania súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný a poškodená žili spolu do decembra 2014, kedy poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie. Poškodená a obžalovaný sa zoznámili cez internet a prvý krát sa stretli osobne v Tunisku a následne na základe dvoch pozývacích listov poškodenej z 13.7.2011 a 3.1.2012 obžalovaný prišiel do Dunajskej Stredy na obdobie tri mesiace a býval spolu s poškodenou v jej byte. Obžalovaný spáchanie skutku popieral. Vo výpovedi
uviedol, že v decembri 2014 medzi nim a poškodenou bola len bežná hádka a nebolo v tom žiadne vyhrážanie. Nikdy sa nestalo, že by ku krku poškodenej mal priložiť kuchynský nôž. Na začiatku roka 2014 raz použil slovo “zabijem Ťa“. On tieto slová vôbec nemyslel vážne. Poškodenú nechytil za krk, ani ju nepritlačil k stene, tvrdil, že na poškodenú nebol žiarlivý. Vadilo mu, že poškodená ho oklamala s jedným mužom. Stalo sa, že poškodená odišla z bytu aj sama. Ďalej tvrdil, že poškodená by mala byť vyšetrená psychológom, jej nálady boli veľmi zvláštne, veľakrát sa pokúšala o samovraždu. Stále sa triasla a brala tabletky. V roku 2014 chcel s poškodenou prerušiť vzťahy, neurobil to, lebo sa obával, že si ublíži. Dohodli sa, že vo februári 2015 ju opustí a každý z nich bude žiť svojim spôsobom. Poškodená mu hovorila, že je hlúpy arab, má dobré vzťahy na polícii, pôjde na súd a nenechá ho na pokoji. On na územie Slovenskej republiky prišiel ako dobre vzdelaný človek, nebol súdne trestaný.
Poškodená vo svojej výpovedi tak v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom obžalovaného jednoznačne usvedčila zo spáchania skutkov. Tvrdila, že obžalovaný ju každý deň bil, udrel ju, rozbil jej byt a zariadenie. Obžalovaný sa správal agresívne, nielen voči nej, ale aj voči jej kamarátkam. Ona nikomu neprezradila, ani vlastnému otcovi, pred ktorým obžalovaný sa nesprával agresívne, čo sa vlastne medzi nimi deje. Obžalovaný pri jednotlivých skutkoch zopakoval slová, že ju pošle do pekla, povedal jej, keď ho vyhodí z bytu tak ju chytí a zabije ju, preto sa bála obžalovaného z bytu vyhodiť.
Po vyhodnotení dôkazov vykonaných tak v prípravnom konaní a hlavne v konaní pred súdom jednotlivo ako i v ich súhrne súd mal za preukázané, že vina obžalovaného zo spáchania skutkov voči poškodenej bola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná. Poškodená počas celého konania jednoznačne a presvedčivo usvedčovala obžalovaného, podrobne popísala ako sa zoznámili, akým spôsobom žili spolu s obžalovaným v jej byte, ako sa obžalovaný správal pri ich každodennom spolužití. Výpoveď poškodenej nebola relevantným spôsobom vyvrátená a nie je dôvod ani spochybňovať vierohodnosť poškodenej. Súd nevidel žiadny dôvod na to, aby psychický stav poškodenej bol predmetom znaleckého skúmania. Výpoveď poškodenej, ktorá obžalovaného jednoznačne usvedčuje zo spáchania skutkov, podporuje aj výpoveď svedkyne G., ktorá síce nevidela, že by obžalovaný poškodenej fyzicky ublížil, bola však svedkom agresívneho vystupovania obžalovaného a jeho žiarlivosti voči poškodenej a nepriamo potvrdila správanie sa obžalovaného voči poškodenej, nakoľko jej o ňom poškodená rozprávala. Zmenu táto svedkyňa videla aj v správaní poškodenej, ktorá aj počas návštev plakávala. Svedkovi W. Y. sa poškodená tiež sťažovala na správanie obžalovaného. Ďalší svedok D. U. taktiež nepriamo dosvedčil spôsob spolužitia obžalovaného a poškodenej, keď počul krik z ich bytu, aj plač poškodenej. Ďalší svedok I.. V. H. potvrdil, že poškodená mala na krku šál aj vtedy, keď bolo vonku teplo, ako keby niečo skrývala. Po opýtaní sa mu povedala, že to nie je medzi ňou a obžalovaným dobré a že aj bitku dostala doma.
Z takto vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že vina obžalovaného bola dostatočným spôsobom preukázaná hlavne výpoveďou poškodenej a nepriamo aj výpoveďami ďalších svedkov vypočutých v konaní, ktorí prostredníctvom poškodenej získali vedomosti o správaní sa obžalovaného voči poškodenej počas ich spolužitia. Z doteraz vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že sa nepotvrdili tvrdenia obžalovaného o seba deštrukčných sklonoch poškodenej, preto súd nevidel žiaden dôvod na to, aby do konania pribral znalca na vyšetrenie duševného a zdravotného stavu poškodenej. V prípadoch trestných činov ako je nebezpečné vyhrážanie, je obvyklé, že hlavným usvedčujúcim dôkazom je práve výpoveď poškodenej osoby v kombinácii s ďalšími nepriamymi, vzájomne logicky nadväzujúcimi dôkazmi. V prípade obžalovaného takýmto hlavným dôkazom je taktiež výpoveď samotnej poškodenej, ktorá od roku 2014 obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne a presvedčivo usvedčuje, táto jej výpoveď nebola zo strany obžalovaného relevantným spôsobom vyvrátená a vzhľadom na vykonané podporné dôkazy výpovede ďalších vypočutých svedkov, ktorí nepriamo potvrdili tvrdenia poškodenej nie je dôvod spochybňovať vierohodnosť poškodenej a jej tvrdenia a výpoveď v tomto konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného ako po objektívnej tak i po subjektívnej stránke naplňuje zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a preto ho súd uznal v celom rozsahu vinným.
Pri uložení trestu obžalovanému súd vychádzal z tej skutočnosti, že pred povolením obnovy konania na základe právoplatného trestného rozkazu zo dňa 31.12.2014 obžalovaný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov už vykonal. Na strane obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 31.12.2014, z výkonu trestu bol podmienečne prepustený
01.06.2015 uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. XPP/XX/XXXX zo dňa 01.06.2015, to znamená, že uložený trest odňatia slobody obžalovaný už má v podstate vykonaný. Preto súd nevidel žiaden zákonný dôvod na uloženie iného druhu či už podmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný v minulosti pôvodne uložený trest už má v podstate vykonaný. S poukazom na § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.