Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/36/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu H. D., X.. XX. XX. XXXX, L. V. Y. K. R., E. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moyzesa 4 proti žalovanému SAS - R. S., s. r. o. so sídlom v Rimavskej Sobote, Rybárska 1632/18, IČO 36 640 603, zastúpenému JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28 o doplatenie hrubej mzdy 1.364,40 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalovaného.

Žalobca je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Rimavská Sobota trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania štátu.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 13. 01. 2012 domáhal na žalovanom zaplatenia 1.364,40 eur ako doplatku hrubej mzdy s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 13. 01. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 30. 08. 2005 vykonával pre žalovaného prácu vodiča čelného nakladača. Dňa 01. 03. 2007 uzatvorili dodatok k pracovnej zmluve, ktorý upravoval jeho mzdové nároky. Jeho pracovný pomer u žalovaného sa skončil z organizačných dôvodov dohodou ku dňu 31. 12. 2011. V súlade s pracovnou zmluvou a dodatkom k nej mu patrila pri splnení výkonovej normy na 100 % mzda vo výške 75,- Sk/1 Nh, t. j. 2,49 eur/1 Nh. Tarifa sa mala úmerne k percentám znižovať alebo zvyšovať v závislosti od plnenia nad alebo pod 100 % výkonovej normy. V prípade prestoja čelného nakladača z dôvodu opráv resp. inej objektívnej príčiny mal vykonávať inú pridelenú prácu, a to v časovej mzde 57,- Sk/hod, t. j. 1,89 eur/ hod. Základom pre výpočet mzdy mal byť protokol o prevzatí prác a vystavený úkolový list. Mzda mu však nebola vyplácaná v súlade s dodatkom k pracovnej zmluve. Podľa splnenia výkonovej normy bola počítaná tarifa určujúca mzdu za 1 normohodinu. Na výplatnej páske však bola určená tarifa uvádzaná ako použitý priemer, pričom však výpočet mu nie je známy. Na základe použitého priemeru mala byť vypočítaná mzdy ako súčin použitého priemeru a počtu odpracovaných hodín, výsledná suma základnej mzdy za jednotlivé mesiace však tomuto výpočtu nezodpovedá. Napriek výzvam mu žalovaný nezaslal doklady preukazujúce výpočet hrubej mzdy ani nevysvetlil výpočet. Preto žiada o doplatenie hrubej mzdy zodpovedajúcej použitému priemeru, ktorý žalovaný uvádzal na každej výplatnej páske. Minimálna výška hrubej mzdy, ktorá mu mala byť vyplatená, bola vypočítaná podľa výplatných pások ako súčin použitého priemeru a odpracovaných hodín po pričítaní náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku, sviatky, platené voľno, prémií a mzdovej kompenzácie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Od takto určenej mzdy bola odpočítaná výška hrubej mzdy uvedená na výplatnej páske. Výsledok

predstavuje sumu hrubej mzdy, ktorej doplatenie požaduje. Za rok 2009 predstavuje jeho nárok sumu 581,97 eur, za rok 2010 sumu 645,52 eur a za rok 2011 sumu 118,91 eur, spolu 1.364,40 eur. Z dôvodu omeškania so zaplatením žiadal žalovaného zaviazať aj na zaplatenie 9 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1.364,40 eur od 13. 01. 2012 do zaplatenia.

2/ Vo veci vydal vyšší súdny úradník platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že mzda bola žalobcovi vyplácaná v podstatne vyššej sadzbe, ako to bolo dojednané v dodatku. Vyplácal žalobcovi hodinovú mzdu v rozsahu od 2,49 eur až do 3,2965 eur napriek tomu, že žalobca si neplnil výkonové normy ani na 100 %. V roku 2009 splnil výkonovú normu nad 100 % v mesiacoch máj, jún, september a november a inak si plnil v tomto roku normy od 41,90463 % do 98,25404 %. V roku 2010 si plnil normy už len pod 100 % a to v rozpätí od 49,59375 % do 86,9375 %. V mesiacoch apríl a máj 2010 žalobca vykonával inú prácu ako s čelným nakladačom a napriek tomu, že mu patrila len hodinová mzdy 57,- Sk/hod, j. j. 1,89 eur/hod., vyplatil mu aj za tieto mesiace hodinovú mzdu 2,49 eur/hod. Pokiaľ ide o plnenie noriem, žalobca si s majstrom každý mesiac odsúhlasoval výkony a mzda mu bola vyplácala podľa týchto výkonov, t. j. podľa počtu odpracovaných hodín. Listom z 15. 12. 2010 upozornil žalobcu na neuspokojivé pracovné výsledky, keď plnil normy len pod 100 %. V roku 2011 žalobca plnil normy v rozpätí od 53,08088 % do 82,60227 %. Hodinová mzda mu pritom bola vyplácaná v rozpätí od 2,49 eur do 2,6513 eur. Pokiaľ žalobca požaduje doplatenie mzdovej kompenzácie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, tak je pravda, že do roku 2008 vypláca zamestnancom tieto príplatky, ale v roku 2008 zakúpil nové pracovné stroje, medziiným nakladač Kramer 1150, na ktorom pracoval žalobca. Pri výkone prác na tomto stroji už nedochádzalo k prekročeniu hluku ako rizikového faktora. Dňa 05. 03. 2010 za účelom posúdenia rizika hluku vypracoval posudok o riziku v zmysle VN SR č. 555/2006 Zb. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciami hluku, pričom bolo zistené, že hluk pri práci s nakladačom Kramer 1150, na ktorom pracoval žalobca, neprekračuje prípustné hodnoty a príplatok mu teda nepatrí. Pilčíkom pri práci s motorovou pílou tieto príplatky naďalej boli vyplácané. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

3/ Po podaní žaloby došlo medzi stranami sporu k jednaniam, k dohode však nedošlo. Žalovaný vzhľadom na veľký rozsah dokladov a pomerne komplikovaný spôsob výpočtu mzdy podľa výkonov ako aj použitého príslušného normočasu navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.

4/ Súd do konania na návrh žalovaného pribral znalkyňu z odboru ekonómia manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontrolig Ing. Editu Jellmannovú, ktorej bolo uložené vyčísliť a špecifikovať výšku mzdových a súvisiacich nárokov žalobcu za roky 2009, 2010 a 2011, zistiť a vyčísliť, v akej výške bola vyplatená mzda žalobcovi a uvedené roky a vyčísliť rozdiel medzi nárokmi a vyplatenou sumou.

5/ Znalkyňa Ing. Edita Jellmannová podala znalecký posudok č. 33/2014, podľa ktorého "v konečnom dôsledku dospela k výsledku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako bývalému zamestnancovi za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 11. 2011 vyplatil odmenu za odvedené práce viac o 1.171,04 eur". Súčasťou znaleckého posudku sú vypracované tabuľky ohľadom výpočtov.

6/ Na návrh žalobcu, ktorý so závermi posudku nesúhlasil, bolo znalkyni uložené doplniť znalecký posudok a následne aj zodpovedať na konkrétne otázky v súvislosti s vypracovaným posudkom. Znalkyňa podala doplnenie znaleckého posudku, od záverov podaného posudku sa však neodchýlila. Pri doplnení zodpovedaním na otázky žalobcu prehlásila, že v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v znaleckom posudku a doplnení, lebo boli vypracované na základe predložených podkladov a prezentujú pravdivý obraz o celej problematike, ako aj o množstve vykonanej práce, o prestojoch, o iných prácach a o dovolenkách. Zdôraznila, že v posudku porovnala doklady predložené žalobcom s dokladmi predloženými žalovaným, pričom množstvo vykonanej práce nie je interpretované rovnako. Žalovaný na vypracovanie posudku predložil kompletné doklady, ktoré sú vymenované v posudku a podložil ich aj výstupmi z účtovníctva, ktoré dôveryhodne dokumentovali plnenie. Žalobcom vypracované záznamy na znalecké dokazovanie nespĺňajú predpísané požiadavky, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy a jej dodatku. Schvaľovanie majstrami nebolo predložené a vo viacerých prípadoch boli uvedené bez udania množstva výkonov.

7/ Na návrh žalobcu bol do konania pribratý znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika Ing. Ladislav Burkovský za účelom kontroly správnosti záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Edity Jellmanovej.

8/ Znalec Ing. Ladislav Burkovský podal znalecký posudok č. 2/2018. V posudku o. i. uviedol, že žalobcovi sa musí zvýšiť minimálna mzda (platná v jednotlivých rokoch) s koeficientom 1,2, nakoľko mu patrí II. stupňa náročnosti práce podľa pracovnej zmluvy, a to v zmysle § 120 ods. 1 a ods. 3 Zák. práce. Žalovaný nevykonával prepočet sadzby na minimálnu mzdu. Tiež konštatoval, že zamestnávateľ ani zamestnanec si evidencii prác či už vykonávaných čelným nakladačom alebo v časovej mzde vzájomne neodsúhlasovali. Výpočet žalobcu v žalobe o výške hrubej mzdy nepovažoval za správny a konkrétne toto odôvodnil. Konštatoval, že v predložených dokumentoch nie je podklad, z akých dôvodov žalobca plnil výkonové normy veľmi nízko, pričom ak to bolo pre prestoj, mal byť platený žalobca časovou mzdou. Tiež (ako aj znalkyňa Edita Jellmannová) konštatoval, že predložené podklady nie sú dostatočné. Poukázal na protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica za kalendárny rok 2010 č. IBB-27-13-2.3./p-E 24,25-10, podľa záverov ktorého v pracovnej zmluve nie je stručná charakteristika pracovného miesta žalobcu, mzda je dohodnutá menej ako je minimálny mzdový nárok určený pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, žalobca mal byť zaradený do II. stupňa náročnosti práce a žalovaný nevyplatil mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Znalec vyčíslil príplatok za sťažené podmienky za obdobie 01. 01. 2009 do 30. 09. 2010 (za neskoršie obdobie nie, nakoľko v mzdových listoch sa neuvádza) v celkovej výške 468,63 eur za rok 2009, pričom bolo vyplatené žalobcovi 437,- eur, teda menej o 31,63 eur a za rok 2010 vo výške 202,39 eur, pričom žalobcovi bolo vyplatené 14,06 eur, teda menej o 188,33 eur. Ďalej vyčíslil mzdové nároky podľa odpracovaných normohodín a časovej mzdy, pričom uviedol, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2005 patrí žalobcovi aj osobné ohodnotenie, ktoré je súčasťou mzdových nárokov zamestnanca za sledované obdobie a toto osobné ohodnotenie aj vyčíslil za rok 2009 vo výške 0,5502 eur, teda 27 %, čo v prepočte za 1.720 odpracovaných hodín je 946,34 eur, za rok 2010 vo výške 0,5728 eur, teda 27 %, čo v prepočte za 1.488 odpracovaných hodín je 852,33 eur a za rok 2011 vo výške 0,5903 eur, teda 27 %, čo v prepočte za 1.384 odpracovaných hodín je 816,97 eur, teda spolu nárok na osobné ohodnotenie vyčíslil na 2.615,64 eur. Podľa záverov posudku, kedy mal vyčísliť a špecifikovať výšku mzdových a súvisiacich nárokov žalobcu celková hrubá mzda, vyčíslená z minimálnej mzdy a odpracovaných hodín (podľa tabuľky v tomto je započítaný aj príplatok za sťažené podmienky, dovolenky, sviatky, platené, voľno, prémie) za rok 2009 činí 5.839,25 eur, za rok 2010 činí 5.468,18 eur a za rok 2011 činí 4.676,73 eur s tým, že celkovú hrubú mzdu vyčísľoval zákonom stanovenou minimálnou mzdou za odpracované hodiny v časovej mzde a odpracované normohodiny, príplatky za sťažené podmienky boli vyčíslené z minimálnych mzdových nárokov a mesačné členenie príplatkov, vyčíslená dovolenka, sviatky, platené voľno a prémie sú z podkladov výplatných pások. Žalobcovi bola vyplatená hrubá mzda v roku 2009 spolu 5.644,33 eur, v roku 2010 spolu 4.896,96 eur a v roku 2011 spolu 4.279,92 eur. Spolu takto za žalované obdobie bola žalobcovi vyplatená hrubá mzda 14.821,21 eur. Pri vyčíslení rozdielu medzi hrubou mzdou vyčíslenou z minimálnej mzdy a odpracovaných hodín uvedených vo výplatných páskach a skutočnou hrubou mzdou vyčíslenou z výplatných pások, tento rozdiel na rok 2009 činil 194,92 eur (celková vyčíslená hrubá mzda 5.839,25 eur, kým podľa výplatných pások je len 5.644,33 eur), na rok 2010 rozdiel činil 571,22 eur (celková vyčíslená hrubá mzda 5.468,18 eur, kým podľa výplatných pások je len 4.896,96 eur) a na rok 2011 rozdiel činil 396,81 eur (celková vyčíslená hrubá mzda 4.676,73 eur, kým podľa výplatných pások je len 4.279,92 eur). Pri vyčíslení Pri vyčíslení rozdielu medzi hrubou mzdou vyčíslenou za normohodiny, časovú mzdu - odpracovaných hodín uvedených vo výplatných páskach a skutočnou hrubou mzdou vyčíslenou z výplatných pások, tento rozdiel na rok 2009 činil 592,69 eur (celková vyčíslená hrubá mzda 6.237,02 eur, kým podľa výplatných pások je len 5.644,33 eur), na rok 2010 rozdiel činil 817,68 eur (celková vyčíslená hrubá mzda 5.714,64 eur, kým podľa výplatných pások je len 4.896,96 eur) a na rok 2011 rozdiel činil 695,50 eur (celková vyčíslená hrubá mzda 4.975,42 eur, kým podľa výplatných pások je len 4.279,92 eur), teda spolu tento vyčíslený rozdiel za celé obdobie činí 2.105,87 eur.

9/ Dňa 15. 01. 2019 podal znalec Ing. Ladislav Burkovský vyjadrenie k znaleckému posudku v tom smere, že vo vyčíslení celkovej hrubej mzdy v jednotlivých tabuľkách sú zahrnuté aj osobné ohodnotenia.

10/ Na pojednávaní 20. 02. 2019 žalobca trval na žalobe s tým, že čo znalec nazval osobné ohodnotenie, je asi to, čo presahovalo podľa výpočtov minimálnu mzdu. Tiež z dôvodu, že sa nedalo presne určiť podiel hodinovej a časovej mzdy, je to asi 50 % a 50 %. Takto z výslednej sumy 3.268,82 eur je polovica

1.634,41 eur a o túto sumu žalovaný ukrátil žalobcu podľa znaleckého posudku. Ak by sa z tejto sumy aj odpočítalo 27 % osobného ohodnotenia, jednalo by sa o sumu 441,24 eur, teda aj takto žalovaný dlhuje minimálne 1.191,17 eur. Zdôraznil, že žalobca pri podaní žaloby vychádzal z podkladov, ktoré mal a ani znalci nemali všetky potrebné doklady na to, aby mohli urobiť presný výpočet.

11/ Žalovaný na uvedenom pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť a vychádzať pritom zo znaleckého posudku Ing. Jellmannovej, lebo výpočet podľa posudku Ing. Burkovského považuje za neakceptovateľný.

12/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Editou Jellmannovou č. 33/2014 aj s dodatkom č. 1 a jej vyjadrením k doplneniu znaleckého posudku, znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Burkovským č. 2/2018 aj s vyjadrením zo dňa 15. 01. 2019, pracovnej zmluvy uzatvorenej 30. 08. 2005, dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01. 03. 2007, dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 28. 12. 2011, výziev žalobcu pre žalovaného zo dňa 28. 09. 2011 a 07. 12. 2011, výpočtu mzdy vypracovaného žalobcom, výplatných pások žalobu za január 2009 až november 2011, posudku žalovaného o riziku zo dňa 05. 03. 2010, upozornenia žalovaného pre žalobcu zo dňa 15. 12. 2010, výkazu o plnení noriem žalobcom za rok 2010, výkazu o výpočte mzdy za rok 2009, protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 15. 10. 2010 č. IBB-27-13-2.3/P-E 24,25-10, úkolového listu č. 04/05, výkazu o plnení noriem žalobcom v roku 2011, prehľadu mesačných výkonov žalobcu, evidencie mesačných výkonov, mzdových listov, výplatných pások, použitých výkonových normách pre výpočet plnenia výkonov, evidencie výkonov pri manipulácii dreva s rozdelením na hrúbkové stupňa ako podkladu pre použitie výkonových noriem, evidencie manipulácie vyhotovenej zamestnancom (pilčíkom) pri pílení dreva, pri ktorom pracoval žalobca s nakladačom, spôsobu výpočtu priemernej hodinovej mzdy, výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely, dodatkov k pracovnej zmluve zo dňa 30. 12. 2010, 15. 01. 2010 a 30. 12. 2008, tarify práce s čelnými kolesovými nakladačmi pri manipulácii dreva, nakladaní a premiestňovaní, výpočtu plnenia výkonovej normy žalobcom, poznámok žalobcu o vykonanej práci, výkazov o prácach a faktúr Lesov SR, s. p. od žalobcu, rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote č. A/2011/02073 zo dňa 14. 09. 2011 a vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote č. A/2019/00245 zo dňa 07. 02. 2019 a vec posúdil takto:

13/ Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 30. 08. 2005 pracovnú zmluvu, podľa ktorej nastúpi do práce dňa 01. 09. 2005 ako vodič čeln. nakl., pilčík, pomocný robotník. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V časti mzdové dojednanie sa uvádza "časová mzda 57,- Sk/1 hod, odmeny do výšky 20 % podľa druhu vykonávanej práce, mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí (ako pilčík pri hluku a vibrácii stroja) najmenej 20 % z minimálneho mzdového nároku.

14/ Dňa 01. 03. 2007 bol dodatok k pracovnej zmluve, ktorým sa rieši mzda za vykonanú prácu a mení sa z časovej mzdy 57 Sk/hod. na úkolovú tak, že pri splnení výkonovej normy na 100 % sa bude vyplácať suma 75 Sk/1 Nh, pri splnení normy nad 100 % resp. pri nesplnení normy sa tarifa bude priamo navyšovať resp. znižovať úmerne k percentám, pričom dodatok rieši len prácu čelného nakladača. V prípade prestoja čelného nakladača z dôvodu opráv resp. inej objektívnej príčiny bude zamestnanec vykonávať inú pridelenú prácu a to v časovej mzde 57 Sk/hod.. Zamestnanec si bude viesť evidenciu o množstvo vykonanej práce a to osobitne pre manipuláciu dreva s JMP, nakladanie dreva na kamióny, do vagónov, na iné dopravné prostriedky, samostatné premiestňovanie dreva na MES. Svoje denné výkony si dá potvrdiť od pracovníka MES v Rimavskej Sobote. Evidencia bude slúžiť ako podklad pre porovnanie s výkonmi evidovanými na MES. Základom pre výpočet mzdy je vždy protokol o prevzatí prác a vystavený úkolový list: Nh x množstvo.

15/ Dňa 28. 12. 2011 uzavreli žalobca so žalovaným dohodu o rozviazaní pracovného pomeru dňom 31. 12. 2011 z dôvodu ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce vzhľadom na to, že zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnávať zamestnanca.

16/ Žalobca podal žalobu o zaplatenie doplatku na hrubej mzde za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 11. 2011, pretože podľa jeho výpočtu mu zaplatil žalobca menej o žalovanú sumu 1.364,40 eur.

17/ Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce (v znení v rozhodnom období, za ktoré je požadovaná náhrada mzdy

- ďalej len "Zák. práce") zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

18/ Podľa § 119 ods. 1 Zák. práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

19/ Podľa § 119 ods. 2 Zák. práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.

20/ Podľa § 119 ods. 3 Zák. práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

21/ Podľa § 120 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

22/ Podľa § 120 ods. 3 Zák. práce pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

23/ Podľa § 120 ods. 4 Zák. práce sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy. Pri stupni 1 je koeficient minimálnej mzdy 1,0, pri stupni 2 koeficient minimálnej mzdy 1,2.....

24/ Podľa § 124 ods. 1 Zák. práce zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

25/ Podľa § 124 ods. 2 Zák. práce pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia a) chemické faktory, b) karcinogénne a mutagénne faktory, c) biologické faktory, d) prach, e) fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

26/ Podľa § 124 ods. 3 Zák. práce za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

27/ U žalovaného v období 14. 09. 2010 až 15. 10. 2010 bola vykonaná inšpekcia práce Inšpektorátom práce Banská Bystrica podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 25/2006 Z. z. o inšpekcii práce a táto inšpekcia bola zameraná na kontrolu pracovnoprávnych predpisov.

Podľa protokolu č. IBB-27-13-2.3/P-E 24,25-10 zo dňa 15. 10. 2010 bolo okrem iného zistené, že zamestnávateľ dohodol so svojimi zamestnancami (medzi nimi aj so žalobcom) mzdu menej, ako je ich minimálny mzdový nárok určený pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, čo je porušení § 43 ods. 1 písm. d/ Zák. práce. Zamestnanec s pozíciou vodič čelného nakladača, pomocný robotník (žalobca) vzhľadom na obťažnosť, zodpovednosť a rizikovosť vykonávanej práce mali byť zaradení min. do II. stupňa náročnosti práce. Zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnancov, napr. žalobcu. Zamestnávateľ nevyplatil svojim zamestnancom, napr. žalobcovi, mzdu vo výške minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Zamestnanec H. D. by mal dostať mzdu so zaradením do II. stupňa náročnosti práce min. vo výške 369,20 eur. Inšpektorátom bolo nariadené žalovanému odstrániť zistené nedostatky.

28/ Žalobca teda podľa zistení Inšpektorátu práce Banská Bystrica mal byť zaradený do II. stupňa náročnosti práce, teda minimálna mzda sa musí zvýšiť s koeficientom 1,2. Podľa zistení znalca Ing. Burkovckého žalovaný za roky 2009 - 2011 nevykonal prepočet dojednanej sadzby mzdy na minimálnu mzdu. V zmysle právnych predpisov minimálna mzda za hodinu práce pri prepočte koeficientom 1,2 (II. stupeň náročnosti práce) činila v roku 2009 sumu 2,0376 eur, v roku 2010 sumu 2,1216 eur a v roku 2011 sumu 2,1864 eur.

29/ Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce ako 20 % z minimálneho mzdového nároku činila v roku 2009 sumu 0,4075 eur, v roku 2010 sumu 0,4243 eur a v roku 2011 sumu 0,4373 eur.

30/ Znalec Ing. Burkovský na základe predložených dokladov porovnávajúc svoje zistenia aj so závermi znalkyne Ing. Edity Jellmannovej vypracoval prehľady a výpočty podľa rôznych kritérií, a to vyčíslenie minimálnych mzdových nárokov žalobcu podľa minimálnej mzdy, podľa odpracovaných hodín vedených vo výplatných páskach, vyčíslil osobné ohodnotenia (k tomuto sa vyjadrí súd osobitne), rozdiely základnej mzdy z výplatnej pásky a z minimálnej mzdy, vyčíslil časovú mzdu aj úkolovú mzdu a časovú mzdu a úkolovú mzdu na základe normohodín z podkladov znaleckého posudku č. 33/2014, ďalej vyčíslil minimálne mzdové nároky žalobcu podľa zákonom stanovenej minimálnej mzdy a ďalej celkovú hrubú mzdu žalobcu vyčíslenú minimálnou mzdou za odpracované hodiny v časovej mzde a odpracované normohodiny, odpracované hodiny za základnú mzdu. Vo vyčíslení za jednotlivé mesiace je vyčíslená celková základná mzda za normohodiny a časová mzda, príplatok za sťažené podmienky, dovolenka, sviatky, pracovná neschopnosť, platné voľno, prémie a doplatky a osobné ohodnotenie a takto celková hrubá mzda je vyčíslená za rok 2009 na sumu 6.237,02 eur, na rok 2010 na sumu 5.714,64 eur a na rok 2011 na sumu 4.975,42 eur, teda spolu 16.927,08 eur. Celková hrubá mzda vyplatená žalobcovi podľa výplatných pások za rok 2009 je 5.644,33 eur, za rok 2010 je to 4.896,96 eur a za rok 2011 je to 4.279,92 eur, teda spolu žalobcovi bola vyplatená hrubá mzda 14.821,21 eur. Rozdiel medzi znalcom vypočítanou sumou hrubej mzdy a sumou hrubej mzdy podľa výplatných pások činí 2.105,87 eur.

31/ Zo záverov znaleckého posudku Ing. Burkovského takto vyplýva, že celková hrubá mzda žalobcu za normohodiny, časovú mzdu - odpracovaných hodín uvedených vo výplatných páskach (žalobca bol odmeňovaný v časovej aj úkolovej mzde) bola vyčíslená na rok 2009 vo výške 6.237,02 eur, za rok 2010 vo výške 5.714,64 eur a za rok 2011 vo výške 4.975,42 eur, z ktorých výpočtov súd vychádzal, pretože znalec podrobne rozviedol, ako k týmto výpočtom dospel. V týchto výpočtoch je však obsiahnuté aj osobné ohodnotenie, ktoré znalec vyčíslil "na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2005, kde bola stanovená základná hodinová mzdy na 57,- Sk/hod, kde sa rozdelila hodnota minimálnej mzdy a hodnota osobného ohodnotenia za jednu odpracovanú hodinu". Takto vyčíslil osobné ohodnotenie z výplatnej pásky po premietnutí mzdových nárokov žalobcu z minimálnej mzdy za rok 2009 vo výške 801,80 eur (percento osobného ohodnotenia z minimálnej mzdy za mesiace I. - VIII, X - XI vo výške 22,20, za IX - O, za XII vo výške 53,48, celkom za rok 2009 vo výške 24,72 %). Za rok 2010 vyčíslil osobné ohodnotenie vo výške 27 % z minimálnej mzdy, teda 0,5728 eur krát 1488 odpracovaných hodín, čo činí 852,33 eur. Za rok 2011 vyčíslil osobné ohodnotenie vo výške 27 % z minimálnej mzdy, teda 0,5903 eur krát 1384 odpracovaných hodín, čo činí 816,97 eur. Spolu osobné ohodnotenie vyčíslil na 2.471,10 eur.

32/ Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2005, na ktorú znalec poukazuje v súvislosti s výpočtom osobného ohodnotenia, sa uvádza mzdové dojednanie časová mzda 57,- Sk/1 hod,. odmeny do výšky 20 % podľa druhu vykonávanej práce. Toto nie je dojednanie o osobnom ohodnotení a už vôbec nie konkrétne. Ide o dojednanie odmeny, kde nie je dohodnutá výška, ale len maximálna výška a nie je

rozvedené, čo sa myslí pod odmenou podľa druhu vykonávanej práce. Keď toto dojednanie je neurčité, nemožno hovoriť o tom, že by sa dojednalo osobné ohodnotenie 20 %. Ani podľa výplatných pások žalobcovi nebolo ani v jednom mesiaci vyplatené osobné ohodnotenie a žalobca aj v žalobe uvádza, že uplatňovanú výšku doplatku mzdy vypočítava ako súčin použitého priemeru a odpracovaných hodín po pričítaní náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku, sviatky, platené voľno, prémií a mzdovej kompenzácie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, teda žiadne osobné ohodnotenie nepožadoval, keď ani v pracovnej zmluve toto dojednané nie je. Túto sumu osobného ohodnotenia 2.471,10 eur preto je potrebné odčítať od vypočítaného nároku žalobcu na hrubú mzdu vo výške 6.237,02 eur za rok 2009, 5.714,64 eur za rok 2010 a 4.975,42 eur za rok 2011, čo spolu činí 16.927,08 eur. Po odčítaní sumy osobného ohodnotenia 2.471,10 eur žalobca mal dostať za žalované obdobie hrubú mzdu 14.455,98 eur, pričom mzda mu bola vyplatená za rok 2009 vo výške 5.644,33 eur, za rok 2010 vo výške 4.896,96 eur a za rok 2011 vo výške 4.279,92 eur, spolu 14.821,21 eur, teda viac o 365,23 eur ako je vypočítaný nárok na hrubú mzdu.

33/ Pokiaľ žalobca namietal, že to čo znalec nazýva osobným ohodnotením v skutočnosti osobným ohodnotením nie je, s touto argumentáciou sa súd nestotožňuje, keď aj priamo v znaleckom posudku sa uvádza, že "k základnej mzde zamestnanca podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2005 patrí aj osobné ohodnotenie" (bod 2.6.1.3), teda vyslovenej hovorí o osobnom ohodnotení nehovoriac o tom, že znalec musí poznať jednotlivé výrazy resp. rozlišovať jednotlivé nároky.

34/ Keď podľa záverov znaleckého posudku žalobcovi bolo za žalované obdobie vyplatených menej o 2.105,87 eur, ako mu patrilo, avšak v tomto výpočte je aj osobné ohodnotenie 2.471,10 eur, na ktoré žalobca nemá právny nárok, teda v konečnom dôsledku vychádza že zaplatil viac o 365,23 eur, ako mu patrí, súd žalobu o zaplatenie doplatku na mzde ako neodôvodnenú zamietol.

35/ Pokiaľ žalovaný žiadal rozhodnúť na základe znaleckého posudku Ing. Jellmannovej, súd takto nepostupoval z dôvodu, že znalcovi Ing. Burkovskému bola zadaná kontrola správnosti záverov znaleckého posudku Ing. Jellmannovej a znalec sa s týmto vo svojom posudku plne vyporiadal. Preto súd vychádzal zo záverov uvedeného (kontrolného) znaleckého posudku Ing. Burkovského.

36/ Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci plne úspešný, a preto mu súd podľa uvedeného ustanovenia priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

37/ Podľa § 259 C. s. p. súd priznal náhradu trov konania štátu proti žalobcovi, ako neúspešnej strane, pričom štátu vznikli trovy zaplatením časti znalečného z rozpočtu súdu, keďže zložené preddavky nepokryli celé znalečné. Keď podľa záverov znaleckého posudku žalobcovi bolo za žalované obdobie vyplatených menej o 2.105,87 eur, ako mu patrilo, avšak v tomto výpočte je aj osobné ohodnotenie 2.471,10 eur, na ktoré žalobca nemá právny nárok, teda v konečnom dôsledku vychádza že zaplatil viac o 365,23 eur, ako mu patrí, súd žalobu o zaplatenie doplatku na mzde ako neodôvodnenú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 2 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O výške náhrady trov konania žalovaného a štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.