Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-72-2018.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľa: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XX, A., a manželky navrhovateľa: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XX, A., o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 3Pc/11/2018 - 18 zo dňa 11. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa o rozvod a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd po citovaní § 18, § 19 ods. 1, § 22 a § 23 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR), § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) vecne rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania (z výsluchu účastníkov) vyvodil, že niet dôvodu návrhu navrhovateľa vyhovieť. Uzavretím manželstva manželia vytvárajú životné spoločenstvo, žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Vážne porušenie práv a povinností manželov môže spôsobiť trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi. Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva (§ 1 ods. 2 ZoR), vytvorenie spoločnej domácnosti a spoločné bývanie manželov sa berie v spoločnosti ako pravidlo. Vernosť je tiež morálnou povinnosťou manželov, vyplývajúcou z účelu manželstva, inak by mohlo dôjsť k narušeniu účelu manželstva na harmonické spolužitie. Porušovanie osobnej povinnosti pri uspokojovaním potrieb rodiny sa chápe ako nezáujem o rodinu a manželstvo a uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami rodiny. Manželia majú povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, schopnosti, možnosti v záujme vyrovnaného spolužitia, k tomu majú prispievať v rámci vzájomného správania, komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Vzájomná pomoc môže mať nielen materiálny charakter, ale aj charakter psychickej pomoci, vzájomnej podpory a solidárnosti. Jej porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Súd môže manželstvo rozviesť a k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v takom odôvodnenom prípade, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd skúma objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi za účelom zistenia, či manželstvo plní alebo neplní svoj účel určený zákonom a tiež skúma, či je alebo nie je perspektíva obnovenia riadneho manželského spolužitia. K zisteniu súd vykonal dôkaz výsluchom účastníkov. Na základe výsluchu navrhovateľa a jeho manželky súd dospel
k záveru, že medzi manželmi nie sú vzťahy vôbec vážne narušené a ani trvalo rozvrátené tak, že by manželstvo neplnilo ten účel, pre ktorý bolo založené. Za trvalý rozvrat v manželských vzťahoch účastníkov nemožno považovať rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Z výsluchu oboch manželov vyplynulo, že od uzavretia manželstva každý z nich naďalej plní povinnosť zabezpečovania a uspokojovania potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností, manželia vedú spoločnú domácnosť, bývajú spolu a niet medzi nimi pri tomto uspokojovaní potrieb žiadneho sporu, pri spoločnom bývaní plnia naďalej voči sebe aj vyživovaciu povinnosť. Nie je podstatné, že každý z manželov má svoj vlastný účet, pokiaľ sa navrhovateľ zo svojho príjmu podieľa na zabezpečení bývania pre navrhovateľku a manželka navrhovateľa navrhovateľovi perie, varí, zo svojho príjmu zabezpečuje veci potrebné pre chod domácnosti, osobne sa stará o domácnosť. K rozvratu v manželských vzťahoch nedošlo ani porušením vernosti. Manželstvo podľa manželov plnilo krátko pred podaním návrhu na rozvod manželstva aj biologickú funkciu tak, ako to predpokladá zákon. Viaznucej komunikácii medzi manželmi o spoločnom využívaní ich voľného času, ako problému, nemožno z pohľadu účelu manželstva pripisovať význam neodstrániteľnosti a kvalifikovanosti rozvratu vzťahov, ani vážnosti narušenia manželských vzťahov účastníkov. Tak ako to súd zistil z výsluchu účastníkov (pre navrhovateľa nedostatočný intímny život, pre manželku nepomáhanie navrhovateľom v domácnosti, vzájomne málo spoločne stráveného času), uvádzané nezhody sa dajú vzájomnou komunikáciou napraviť. Problém komunikácie nie je rozvratom, ktorý by trvalo vylučoval ďalšie spolužitie manželov. Motiváciu, ktorá viedla navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod s manželkou (v máji 2018 neoznámila navrhovateľovi, resp. synovi, že sa nebude zdržiavať v domácnosti, ktoré sama manželka nazvala skratovým), nemožno súdom hodnotiť za príčinu rozvratu v manželských vzťahoch, ktorá by mala za následok vážny a trvalý rozvrat v manželských vzťahoch. Prihliadnuc aj na to, že manželka napriek súčasnému správaniu sa navrhovateľa, má záujem na udržaní manželstva, súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva nevyhovel a zamietol ho. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že vo veci rozvodu manželstva nastali isté nové okolnosti, čo znamená, že manželka navrhovateľa sa odsťahovala z bytu na ulici O. XX, A. ku dňu 20.08.2018. Manželka po spoločnej konverzácii prisľúbila, že so žiadosťou o rozvod bude súhlasiť, keďže už si sama uvedomuje, že to naďalej nemá význam aby ďalej žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ stratil záujem žiť s manželkou v jednom byte a aj komunikácia medzi nimi ochladla. Navrhovateľ si našiel novú známosť. Preto žiada súd o prehodnotenie životnej situácie a žiada a trvá naďalej na tom, aby bolo manželstvo rozvedené. V závere navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd prehodnotil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vydal nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
4. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
5. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
6. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
7. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre rozhodovanie o rozvode účastníkov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na rozvod manželstva účastníkov tohto konania.
9. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia bez nádeje na zmierenie manželov.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vypočul navrhovateľa a jeho manželku a zistil určité nezhody, navrhovateľ vo výpovedi tvrdil, že s manželkou sa intímne skoro vôbec nestýka a manželka chodieva domov neskoro, alebo nepríde večer vôbec a príde až ráno, ale manželka navrhovateľa to považovala za drobné nedorozumenia v dôsledku vysokého pracovného zaťaženia obidvoch účastníkov. Pripustila, že spolu trávia málo voľného času. Navrhovateľ, aj keď má od roku 2017 zriadený osobitný účet v banke, platí naďalej nájom a zabezpečuje zo svojho príjmu potrebné veci pre domácnosť a manželka zabezpečuje chod domácnosti, varí, perie atď. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že uvádzané nezhody, aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že manželka navrhovateľa sa nechcela rozvádzať a účastníci stále žijú v spoločnej domácnosti, nepredstavuje kvalifikovaný rozvrat manželstva tak, ako to predpokladá zákon.
11. Je pravdou, že podľa § 63 Civilného mimosporového konania v odvolacom konaní v prípade rozvodu, možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy, ktorými by sa mal odvolací súd zaoberať, ale v prejednávanej veci uvedená možnosť splnená nie je. Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že manželka sa od neho odťahovala a našiel si známosť. Ide však len o tvrdenia vo všeobecnej rovine, navrhovateľ neupresňuje napríklad, kto je jeho nová priateľka, kde a kedy sa s ňou zoznámil a pod. V odvolaní tiež tvrdí, že manželka s rozvodom súhlasí, ale k vyjadreniu nepripojil súhlasné stanovisko manželky a potom, ako bolo odvolanie navrhovateľa doručené jeho manželke dňa 19.09.2018 (doručenka č.l. 23), sa k odvolaniu nevyjadrila a neposkytla súdu súhlasné stanovisko. Na pojednávaní dňa 11.07.2018 (č.l. 14) navrhovateľ vyslovene uviedol, že inú známosť nemá a ani ju neplánuje nadviazať, preto tvrdenia navrhovateľa v odvolaní možno považovať za účelové, uvedené potom, keď z odôvodnenia rozsudku zistil, že manželstvo súd nemusí rozviesť pre akékoľvek nezhody, ale len pre také vážne nezhody, pre ktoré nie je možné predpokladať obnovenie manželského spolužitia. V prejednávanej veci ale bolo preukázané, že manželia spolu žijú, hospodária, sú si oporou, keď manželka sa stará o domácnosť a vykonaným dokazovaním neboli zistené ani žiadne vážne nedorozumenia a nezhody. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že navrhovateľ aj v návrhu na rozvod uviedol, že manželka s rozvodom súhlasí, ale z jej vyjadrenia a výpovede na pojednávaní tomu tak nebolo a vyslovene uviedla, že ide o drobné nezhody medzi účastníkmi, pre ktoré sa rozvádzať nechce. Aj keď navrhovateľ v odvolaní uviedol novú skutočnosť, že manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti 20.08.2018, nepreukazuje to kvalifikovaný rozvrat manželstva. Odvolanie podal navrhovateľ dňa 21.08.2018, t. j. deň po odsťahovaní manželky, čiže nebolo možné dospieť k záveru, že ide o dlhotrvajúci a nezvrátiteľný stav. Navrhovateľ aj keď v odvolaní tvrdí určité nové skutočnosti, nenavrhuje na ich preukázanie vykonať žiadne dokazovanie. Na záver je potrebné dodať, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku na podanie návrhu na rozvod manželstva do budúcna v prípade, ak dôjde ku kvalifikovanému rozvratu manželstva.
12. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.
14. Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).