Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v spore žalobkyne: K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín, so sídlom Šterusy 199, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Sopko, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o priznanie úrazových dávok, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -154 zo dňa 23. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou , , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

3. Vecne argumentoval tým, že „zo žalobkyňou predložených dôkazov má súd preukázané, že táto bola zamestnancom žalovaného v období od 01.05.1989 do 31.05.2007 a utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 29.06.2004. Žalobkyni bola od 02.06.2006 do 30.06.2006 priznaná úrazová renta vo výške 403,97 eur (12.170 Sk) mesačne a od 01.07.2006 vo výške 442,77 eur (13.339 Sk) mesačne. Úrazová renta bola žalobkyni vyplácaná do 23.06.2012. Súd má ďalej preukázané, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 222-3986/2009 zo dňa 31.07.2009 bol žalobkyni znížený od 01.10.2008 nárok na úrazovú rentu na výšku 275,81 eur mesačne a od 01.01.2009 na výšku 295,10 eur mesačne v dôsledku toho, že bol žalobkyni priznaný od 01.10.2008 invalidný dôchodok vo výške 218,19 eur mesačne a od 01.01.2009 vo výške 233,40 eur mesačne v dôsledku poklesu miery vykonávať zárobkovú činnosť na 45%. Súd má preukázané, že žalobkyňa poberá od roku 2012 starobný dôchodok a od 27.03.2021 aj vdovský dôchodok. Spornou v konaní bola otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že pracovný úraz a choroba z povolania jej vznikli počas jej zamestnaneckého pomeru u žalovaného a žalovaný tvrdí, že nárok žalobkyne na úrazovú rentu je nárokom podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na potrebu vyriešenia spornej otázky, ktorá má pre ďalšie konanie v danej veci podstatný význam súd sa prioritne zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalobkyňa si uplatňuje svojou žalobou voči žalovanému vyplácanie úrazovej renty v sume 150 eur mesačne od 24.06.2012, teda odkedy jej skončil nárok na vyplácanie úrazových dávok zo Sociálnej

poisťovne. Súd uvádza, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (napr. u zamestnanca pokles schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca, ktorú vykonával do vzniku pracovného úrazu alebo počas ktorej naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, z ktorých mu choroba z povolania vznikla) podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia viac ako 40% a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Súd má preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na vyplácanie úrazovej renty ako jednej z úrazových dávok, pričom úrazová renta jej bola vyplácaná cestou ústredia Sociálnej poisťovne v čase od 02.06.2006 do 23.06.2012. Súd konštatuje, že vyplácanie úrazovej renty ako jednej z úrazových dávok patrí v zmysle § 179 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne. Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne v čase od 01.05.1989 do 31.05.2007 bolo pravidelne prispievať na úrazové poistenie, ktoré je povinné poistenie ochraňujúce pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo . Následne z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje úrazové dávky prevažne peňažného charakteru, pričom jednou z týchto dávok je úrazová renta. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si svoj nárok na výplatu úrazovej renty neuplatnila voči Sociálnej poisťovni ako subjektu povinnému na výplatu tejto renty, ale voči žalovanému, ako svojmu zamestnávateľovi v čase, keď došlo k uznaniu choroby z povolania žalobkyne, teda voči subjektu, ktorý nemá ani nemal postavenie strany, ktorá je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Na záver súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek (od roku 2012 je poberateľkou starobného dôchodku), nárok na úrazovú rentu jej týmto v zmysle zákona o sociálnom poistení zanikol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanému, ktorý mal spore plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%“.

4. Proti tomto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Napadnutý rozsudok považuje za predčasne vydaný ako aj za nezákonný. Žalobkyňa je presvedčená že priznanie úrazových dávok jej patrí. Má nárok na priznanie úrazových dávok za poškodenie zdravia pri výkone povolania od 24.06.2012 v sume 150 eur mesačne, ktoré je povinný žalovaný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Svoj zákonný nárok odôvodňuje od skutočnosti, že následky spôsobené pracovným úrazom a chorobou z povolania naďalej pretrvávajú, majú trvalý charakter. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení navrhuje, aby v konaní bol vypočutý bývalý štatutárny zástupca žalovaného - predseda predstavenstva Ing. L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X., F. XXX/XX. Mal by objasniť a potvrdiť, že počas jeho pôsobenia vo funkcii bol informovaný o pracovných úrazoch a chorobe z povolania žalobkyne, ktorá vznikla počas zamestnaneckého pomeru u žalovaného. Následky z pracovného úrazu a choroby z povolania pretrvávajú nepretržite a majú zhoršujúcu tendenciu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že má nárok na priznanie úrazových dávok za poškodenie zdravia pri výkone povolania od 24.06.2012 v sume 150 eur mesačne, ktoré je povinný žalovaný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Súčasne žiada priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti () a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

9. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na priznanie úrazových dávok vo výške 150 eur mesačne od 24.06.2012, ktoré je žalovaný povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný a preto žalobu zamietol. Vzhľadom na rozsah a dôvody žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom a či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovení a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím argumentom žalobkyne sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť založil na tom závere, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.

14. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

15. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na úrazovú dávku vo výške 150 eur mesačne od 24.06.2012. V zmysle o sociálnom poistení vyplácanie úrazovej renty patrí do pôsobnosti ústredia sociálnej poisťovne, teda nepatrí žalovanému, preto žalovaný nie je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania. V danom prípade bolo potrebné konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, teda nie je povinný vyplácať žalobkyni uplatnenú úrazovú dávku. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal ďalšími meritórnymi otázkami.

16. Žalobkyňa v odvolaní na podporu svojich tvrdení navrhla vypočuť Ing. Jozefa Puváka, ktorý by mal objasniť a potvrdiť, že počas pôsobenia vo funkcii predsedu predstavenstva žalovaného bol informovaný o pracovných úrazoch a chorobe z povolania žalobkyne, ktoré jej vznikli počas trvania pracovného pomeru u žalovaného.

17. Z uvedeného vyplýva námietka nedostatočnosti doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti ďalšie dôkazu. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

18. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany

sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľky preukázať, že nový prostriedok procesnej obrany - vypočutie svedka Ing. Jozefa Puváka, ktorý uvádza až v odvolacom konaní, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa pritom žiadne takéto dôkazy nepredložila a ani netvrdila, že tento dôkaz z nejakých dôvodov nemohla použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetný návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedka nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný nebol účastníkom právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzoval svoje nároky uplatnené v tomto konaní, a preto žaloba bola voči žalovanému správne zamietnutá.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli, žalovaný si ani náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).