Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (predchádzajúce obchodné meno Stredoslovenská energetika, a.s.), so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti žalovanej: JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie F. Y. X, XXX XX R., správkyňa úpadcu: Richard Grieger, 038 61 Turčianske Kľačany 227, IČO: 40 663 973 (úpadca má pozastavenú činnosť od 01.01.2018 do 31.12.2020), v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/1/2017-84 zo dňa 12. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/1/2017-84 zo dňa 12. júna 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú dňa 10.01.2017, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi Richardovi Griegerovi, 038 61 Turčianske Kľačany 227, IČO: 40 663 973 (ďalej len „úpadca“), vedená v zozname pohľadávok pod č. 43/S/247 vo výške 461,95 Eur, pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vedená v zozname pohľadávok pod č. 43/S-248 vo výške 5,34 Eur a pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vedená v zozname pohľadávok pod č. 43/S-249 vo výške 706,86 Eur, prihlásené v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/25/2012 sa považujú za zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku za aplikácie ust. § 32 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Predmetom konania bola incidenčná žaloba o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretých pohľadávok žalobcu podľa ust. § 32 ods. 9 a 15 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 3 zo dňa 26.08.2016 v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/25/2012 zapísaných v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 43/S-247, 43/S-248 a 43/S-249. Z oznámenia správcu úpadcu o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.01.2016 (č.l. 51 spisu) vyplynulo, že sporné pohľadávky žalobcu boli správkyňou úpadcu popreté čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, určenia ktorých sa žalobca môže domáhať incidenčnou žalobou podľa ust. § 32 ods. 9 a ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z..

Napriek nesprávnej formulácii žalobného petitu, kedy zistenie popretých pohľadávok je v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. zákonným dôsledkom určenia pohľadávky právoplatným rozhodnutím súdu, okresný súd konštatoval, že z podanej žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal tak, ako toto jeho právo vyplýva z ust. § 32 ods. 9 a ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z..

3. Okresný súd skonštatoval, že v prejednávanej veci boli naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby, kedy žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretých pohľadávok a smerovala proti pasívne legitimovanému subjektu - žalovanej v postavení správcu úpadcu ustanovenej do funkcie uznesením o vyhlásení konkurzu Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/25/2012 zo dňa 04.12.2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 239/2012, deň vydania 11.12.2012, ktorá sporné pohľadávky žalobcu poprela. Okresný súd skonštatoval, že bola naplnená dikcia ust. § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z. veta druhá, v zmysle ktorej v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

4. Okresný súd z dôvodu procesnej obrany žalovanej sa zaoberal zachovaním lehoty na podanie incidenčnej žaloby podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou voči tým, ktorí pohľadávku popreli, musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak toto právo zaniká.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v zastúpení JUDr. M. W., ktorý bol poverený konaním za žalobcu aj v prejednávanej veci, sa dňa 07.12.2016 elektronicky obrátil na žalovanú s odkazom na prihlášku podanú po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty por. č. 3 pohľadávky v celkovej výške 1.174,15 Eur s požiadavkou o zaslanie oznámenia - aj do e-mailu, či boli uvedené pohľadávky zistené v prihlásenom rozsahu. Na uvedenú požiadavku reagovala žalovaná dňa 08.12.2016 elektronickou správou, z obsahu ktorej vyplynulo, že v prílohe zasiela žalobcovi písomné oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 10.11.2016, na ktoré sa dopytuje žalobca svojou e-mailovou správou. Uvedené vyplynulo z elektronickej komunikácie predloženej žalovanou, ktorá tvorila súčasť spisového materiálu na č.l. 30 spisu. Na č.l. 31 spisu následne sa nachádza potvrdenie o doručení e-mailu z 08.12.2016 o 17,19 hod. na adresu M..W.@Z..Z.. Uvedená skutočnosť, že žalovaná dňa 08.12.2016 zaslala žalobcovi a v uvedený deň žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 10.11.2016 v prílohe elektronickej komunikácie medzi zamestnancom žalobcu a žalovanou, nebola v konaní sporná.

6. Okresný súd poukázal na argumentáciu žalobcu v priebehu konania, že ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. vyžaduje doručenie písomného oznámenia o popretí pohľadávky, nie iba doručenie neosvedčenej fotokópie písomného oznámenia o popretí pohľadávky. Dňa 08.12.2016 správkyňa doručila žalobcovi e-mailom iba neosvedčenú fotokópiu písomného oznámenia o popretí pohľadávky a až dňa 12.12.2016 samotné písomné oznámenie pohľadávky a až týmto momentom, resp. nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť lehota na podanie žaloby. S touto argumentáciou žalobcu sa okresný súd nestotožnil.

7. V ustanovení § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. sa predpokladá, že popretie pohľadávky správca písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. V nadväznosti na uvedené, žaloba o určenie popretej pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. musí byť podaná na súde do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojich ustanoveniach nedefinuje priamo, čo sa považuje za naplnenie písomnej formy úkonov správcu a ani osobitne neupravuje spôsob doručovania písomnosti medzi správcom a veriteľmi, kedy ust. § 196 a nasledujúce zákona č. 7/2005 Z.z. obsahuje procesné ustanovenia upravujúce postup súdu. Oznámenie o popretí pohľadávky okresný súd považoval za jednostranný adresovaný právny úkon správcu voči veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Uvedený právny úkon voči jeho adresátovi je tak účinný od momentu, keď sa dostane do jeho dispozičnej sféry, t.j. adresát tohto úkonu nadobudne objektívnu možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom. Uvedené nastalo dňa 08.12.2016, kedy žalobcovi bola doručená elektronická správa žalovanej zo dňa 08.02.2016, prílohou ktorej bolo oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016, pričom v konaní nebolo sporné, že išlo o totožné oznámenie o popretí pohľadávok, ako tvorí súčasť spisového materiálu na č.l. 51 spisu, ktoré žalovaná doručila žalobcovi dodatočne aj poštou dňa 12.12.2016. Okresný súd mal za to, že vo vzťahu k doručeniu oznámenia o popretí prihlásených pohľadávok žalobcu zo dňa 10.11.2016 elektronickou formou bola zachovaná písomná forma oznámenia o popretí pohľadávky tak, ako ju predpokladá ust. § 32 ods. 6 a 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vzhľadom na absenciu osobitnej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z.z. okresný súd poukázal na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravujúce vo všeobecnosti formu právnych úkonov, v zmysle ktorého písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je právny úkon urobený okrem iného elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Tieto podmienky zachovania písomnej formy právneho úkonu vo vzťahu k oznámeniu o popretí prihlásených pohľadávok žalobcu zo dňa 10.11.2016 uskutočneného elektronickými prostriedkami, t.j. doručeného žalobcovi v prílohe elektronickej správy žalovanej zo dňa 08.12.2016, boli naplnené. Za nedôvodnú považoval okresný súd argumentáciu žalobcu, že nebolo postačujúce doručenie neosvedčenej fotokópie písomného oznámenia o popretí pohľadávok, nakoľko táto argumentácia nezodpovedala relevantným ustanoveniam zákona č. 7/2005 Z.z. ani zákonnej úprave písomnej formy právnych úkonov tak, ako táto vyplýva z ust. § 40 Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal za to, že písomné oznámenie správkyne úpadcu o popretí sporných prihlásených pohľadávok žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 08.12.2016. Lehota na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok začala žalobcovi podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. plynúť nasledujúcim dňom, t.j. dňa 09.12.2016 a jej posledným dňom bol pondelok 9. januára 2017. Ak žaloba žalobcu bola podaná na Okresnom súde Žilina dňa 10.01.2017, bolo to po uplynutí lehoty v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., v dôsledku čoho právo žalobcu domáhať sa na súde určenia sporných popretých pohľadávok zaniklo. Z týchto dôvodov okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa osobitne zaoberal jednotlivými dôvodmi popretia sporných pohľadávok žalobcu uvádzanými žalovanou v písomnom oznámení o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016.

8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej okresný súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na ust. § 32 ods. 9, § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 121 ods. 5, § 107 ods. 1, § 105 ods. 2 a ako dôvody odvolania uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, pretože mal za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že podal žalobu po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty určenej v ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Podľa ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. sa na konkurzné konanie primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý vo svojom § 121 ods. 5 určuje, že lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa podanie v posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Týmto orgánom podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) je poštový podnik. Žalobu žalobca odovzdal na doručenie poštovému podniku dňa 09.01.2017, teda podľa názoru okresného súdu v posledný deň zákonnej 30-dňovej lehoty určenej v ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. a poštový podnik následne túto incidenčnú žalobu doručil Okresnému súdu Žilina dňa 10.01.2017. Zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby bola žalobcom zachovaná. Skutočnosť, že žalobca odovzdal svoju incidenčnú žalobu poštovému podniku na doručenie dňa 09.01.2017 vyplynula z obálky, v ktorej bola incidenčná žaloba súdu zaslaná, ktorá by sa mala nachádzať v súdnom spise a rovnako vyplynula aj z podacieho hárku, na základe ktorého bola táto incidenčná žaloba zaslaná a ktorý predložil spolu s odvolaním. Už zo samotného faktu, že incidenčná žaloba bola poštovým podnikom doručená okresnému súdu dňa 10.01.2017, vyplynulo, že musela byť odovzdaná na doručenie pred týmto dátumom, keďže spoločnosť Slovenská pošta, a.s. doručuje doporučené zásielky najskôr nasledujúci pracovný deň po dni ich podania, čo bola všeobecne známa skutočnosť. O lehote prepravy zásielok informuje spoločnosť Slovenská pošta, a.s. na svojej webovej stránke, výpis z ktorej predložil žalobca spolu s odvolaním.

10. Žalobca uviedol, že okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016 správkyne JUDr. Aleny Balážovej je úkonom procesným a nie hmotno-právnym, a preto okresný súd mal aplikovať ustanovenia CSP. Ďalej žalobca uviedol, že v e-mailovej komunikácii so správkyňou JUDr. Alenou Balážovou, ktorá sa uskutočnila dňa 08.12.2016, správkyňu nepožiadali o zaslanie Oznámenia o popretí pohľadávok prostredníctvom e-mailu, ktoré by nahradilo doručenie tohto oznámenia prostredníctvom pošty, ale bola požiadaná iba o zaslanie informácie prostredníctvom e-mailu, či boli pohľadávky žalobcu zistené. Uvedené má význam pre určenie začiatku plynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby, ak by sa okresný súd rozhodol analogicky aplikovať ust. § 105 ods. 2 CSP. Žalobca mal za to, že rozhodnutím okresného súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej podaním okresného súdu zo dňa 23.08.2018 (č.l. 109 spisu) s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15tich dní od doručenia výzvy, ktorú možnosť žalovaná do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužila.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/35/2017-117 zo dňa 20.11.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 12.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

14. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho konania bolo odvolanie žalobcu, obsiahnuté v podaní zo dňa 26.07.2018 a v ňom vyjadrené odvolacie dôvody za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka, že ak okresný súd svojim rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol ako oneskorene podanú, tak došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval, že lehota na podanie žaloby, určená v ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je lehotou, pre zachovanie ktorej sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku v zmysle ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. a podľa ust. § 121 ods. 5 je postačujúce, ak sa podanie v posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že ak incidenčnú žalobu odovzdal poštovému podniku dňa 09.01.2017, urobil tak v posledný deň zákonnej 30-dňovej lehoty určenej podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca zotrval v odvolaní na tom, že zákonom stanovená lehota na podanie incidenčnej žaloby bola zachovaná.

15. Základnou otázkou v odvolacom konaní, ktorá bola posudzovaná vzhľadom k záveru napadnutého rozsudku okresného súdu a podanému odvolaniu žalobcu, bolo, či lehota v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je lehotou procesno-právnou alebo hmotno-právnou. Vzhľadom k posúdeniu základnej odvolacej otázky považoval krajský súd za potrebné opätovne citovať ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

16. Okresný súd vecne správne postupoval, keď primárne sa zaoberal zachovaním lehoty na podanie žaloby žalobcu, ktorý sa žalobou zo dňa 09.01.2017, doručenou na Okresný súd v Žiline dňom 10.01.2017, domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. v nadväznosti na obranu žalovanej práve v rovine vyhodnotenia zachovania, resp. nezachovania lehoty na podanie incidenčnej žaloby.

17. Krajský súd sa stotožňuje so spôsobom vyhodnotenia oneskorene podanej žaloby žalobcom. Ak písomné oznámenie správkyne úpadcu o popretí prihlásených pohľadávok žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 08.12.2016, lehota 30-tich dní zákonom stanovená na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň, t.j. dňa 09.12.2016 a jej posledný deň pripadol na pondelok dňa 09. januára 2017. Okresný súd správne skonštatoval, že pokiaľ žaloba žalobcu bola podaná na Okresnom súde Žilina dňa 10.01.2017, bolo to po uplynutí zákonom stanovenej lehoty vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Týmto prijatým záverom okresný súd mal za to, že lehota 30-tich dní na podanie incidenčnej žaloby je lehotou hmotno-právnou, t.j. keď pre zachovanie práv a nárokov vyplývajúcich z tejto zákonnej právnej úpravy sa vyžaduje, aby žaloba bola v stanovenej lehote 30-tich dní podaná na súde. Charakter tejto lehoty, ako lehoty hmotno-právnej vyplýva nielen zo samotnej dikcie ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré vyjadruje, že právo musí byť uplatnené na súde, ale aj z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo V 25/2012, podľa ktorého aj v zmysle právnej úpravy podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky bola lehotou hmotno-právnou, ktorá sa počíta podľa Občianskeho zákonníka s tým, že žaloba musí byť doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Ďalej krajský súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/101/2014 zo dňa 13.11.2014, v ktorom rozhodnutí rovnako bol prijatý záver, že lehota pre žalobu na určenie popretej pohľadávky žalobcu je pre takto podanú žalobu lehotou hmotno-právnou, ktorá je prekluzívna a k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby bolo právo uplatnené na súde, t.j. aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň lehoty, pričom zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť; rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoKR/32/2012 zo dňa 06.11.2013, v ktorom rozhodnutí sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade 30-dňovej lehoty stanovenej veriteľovi na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky proti správcovi ide o hmotno-právnu lehotu, ktorá je prekluzívna, pričom počítanie času sa spravuje ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s konštatovaním, že pri hmotno- právnych lehotách sa na zachovanie lehoty vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde v posledný deň lehoty na rozdiel od procesných lehôt, kedy stačí pre zachovanie lehoty, ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá na poštovú prepravu. Rovnaký právny názor, a to, že ide o lehotu hmotno-právnu pre podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky proti správcovi, vyplýva z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/24/2012 zo dňa 28.11.2012, ktorým bolo vyjadrené, že lehota na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky je lehotou hmotno-právnou, t.j. že žaloba musí byť doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty, nestačí žalobu v posledný deň lehoty podať na poštovú prepravu. To, že lehota na podanie incidenčnej žaloby je lehotou hmotno-právnou, vyplýva aj z ust. § 203a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

18. Pri vecne správnom závere vyjadrenom okresným súdom o tom, že lehota v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je lehotou hmotno-právnou, potom správne konštatoval okresný súd aj v ďalšom, že ak oznámenie o popretí sporných prihlásených pohľadávok žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 08.12.2016, dňom 09.12.2016 začala plynúť hmotno-právna prekluzívna lehota, ktorá ak uplynula dňom 09. januára 2017, pričom žaloba bola doručená na okresný súd dňa 10.01.2017, bolo zrejmé, že došlo tak po uplynutí hmotno-právnej prekluzívnej lehoty, preto bolo nevyhnutné žalobu žalobcu zamietnuť. V dôsledku vecne správneho zamietnutia žaloby potom sa okresný súd nemohol zaoberať samotnou podstatou žaloby žalobcu. K vyhodnoteniu lehoty v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. ako lehoty hmotno-právnej už Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zaujal rovnaký záver v inej pred ním prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 13CoKR/17/2016.

19. Pri týchto zhodnoteniach a záveroch krajského súdu, ktoré boli v zhode so závermi okresného súdu, bolo irelevantné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že v rámci e-mailovej komunikácie, podľa ktorej mu bolo doručené Oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016, dňa 08.12.2016, žalobca nežiadal o zaslanie oznámenia o popretí prihlásených pohľadávok prostredníctvom e-mailu, ale požiadal iba o zaslanie informácie prostredníctvom e-mailu, či boli pohľadávky žalobcu zistené. Pre začiatok plynutia hmotno-právnej lehoty, a to 30-dňovej lehoty na podanie incidenčnej žaloby, vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., bolo potrebné vychádzať z momentu doručenia tohto Oznámenia o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016, pričom výsledky vykonaného dokazovania pred okresným súdom preukázali, že k doručeniu na základe e-mailu, a to elektronicky došlo dňa 08.12.2016, keď žalobcovi bolo elektronicky prostredníctvom e-mailu doručené Oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016 a od tohto vykonaného doručenia oznámenia preto bolo potrebné počítať zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu pre podanú incidenčnú žalobu žalobcom. K zachovaniu písomnej formy oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi okresný súd správne poukázal na to, že ak vo vzťahu k tejto písomnej forme nemá zákon č. 7/2005 Z.z. osobitnú právnu úpravu, tak bolo namieste aplikovať ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka v tom, že písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je právny úkon urobený aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

20. Krajský súd nepovažoval za opodstatnený ani odvolací dôvod žalobcu, že pokiaľ ide o Oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 10.11.2016, ide o úkon procesný a nie hmotno-právny, z ktorého titulu podľa žalobcu mali byť na tento úkon aplikované ustanovenia CSP. Z ustanovenia § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. nesporne vyplýva primeranosť použitia ustanovení Civilného sporového poriadku, a to len na samotné konanie prebiehajúce pred súdom. Nepochybne z ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva notifikačná povinnosť správcu, ktorý písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, popretie pohľadávky. Okresný súd správne poukázal na zákon č. 7/2005 Z.z., ktorý vo svojich zákonných ustanoveniach nedefinuje obsah tejto notifikačnej povinnosti správcu, ani to, čo sa považuje za naplnenie písomnej formy tohto úkonu správcu a ani spôsob doručovania takejto písomnosti správcu veriteľovi, preto aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom k oznamovacej povinnosti správcu veriteľovi ide o jednostranný právny úkon správcu voči veriteľovi, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku ako na procesno-právny úkon, ak priamo z ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa primerane použijú len na konanie - postup súdu. Pokiaľ oznámenie správcu o popretí pohľadávky nie je ako úkon s náležitosťami, so spôsobom doručovania osobitne definovaný zákonom č. 7/2005 Z.z., tak potom na takýto jednostranný právny úkon správcu voči veriteľovi okresný súd namieste aplikoval ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre písomnú formu tohto jednostranného právneho úkonu.

21. Okresný súd správne vyhodnotil lehotu na podanie incidenčnej žaloby ako lehotu hmotno-právnu v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá žalobcovi uplynula, t.j. pri nepodaní žaloby do 30-tich dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, právo žalobcu na určenie popretej pohľadávky zaniklo. Ak na tento zákonný dôsledok zániku práva na určenie popretej pohľadávky (ak toto právo nebolo uplatnené včas), okresný súd prihliadol tak, že žalobu žalobcu zamietol, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu. Na to, aby mohol žalobca zrealizovať právo na súdnu ochranu, nebola splnená zákonná podmienka včasnosti podanej žaloby, preto nemohlo byť relevantné namietanie žalobcom, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.