Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-191-2018.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/191/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Na B. XX/XX, o zaplatenie 1.320,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 12. júla 2017, č. k. 10C/270/2016-64, v spojení s uznesením z 27. októbra 2017, č. k. 10C/270/2016-94, v spojení s uznesením z 29. júna 2018, č. k. 10C/270/2016-101, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,83 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 02.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania v sume 280,89 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Konanie o zaplatenie sumy 20,10 eura so 16,02% ročným úrokom od 02.06.2016 do 29.06.2016, s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 02.06.2016 do 29.09.2016 a úrokov z omeškania v sume 280,89 eura zastavil. Zároveň žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21. 10. 2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 3.545 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60-timi mesačnými anuitnými splátkami prvú až predposlednú po 86,25 eura, t. j . 5.088,75 eura (59 x 86,25 eura) a poslednú vo výške vypočítanej žalobcom podľa priebehu splácania úveru, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci, prvá dňa 20.11.2011 a posledná dňa 20.10.2016. Zároveň boli zakotvené poplatky, a to za vedenie účtu v sume 2,20 eura mesačne, t. j. celkom 132 eura (60 x 2,20 eura) a za poskytnutie úveru 35,45 eura. Celkovo žalovaný má zaplatiť žalobcovi 5.342,45 eura a keďže na splátkach a poplatkoch mal žalovaný zaplatiť žalobcovi 5.256,20 eura (5.088,75 eura + 132 eur + 35,45 eura) bolo možné určiť poslednú splátku výpočtom vo výške 86,25 eura (5.342,45 eura - 5.256,20 eura) bez ohľadu na to, či bola alebo nebola amortizačná tabuľka súčasťou zmluvy. Ďalej bola v zmluve uvedená priemerná RPMN 20,65 eura a správne 19,15 eura, ktorá zahŕňala aj náklady žalovaného na poplatkoch. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami za čas dlhší ako tri mesiace, posledná v novembri 2012, žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru k 05.06.2013, pričom k tomuto dňu evidoval dlh žalovaného vo výške 2.979,31 eura. Žalovaný však uhradil po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sumu 2.736,48 eura. Úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Právne vec odôvodnil v zmysle § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 9, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal preukázané, že žaloba je sčasti dôvodná, pretože žalovaný žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške neuhradil. Mal povinnosť vrátiť zostatok nesplateného úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 2.979,31 eura. Žalovaný po zosplatnení uhradil sumu 2.736,48 eura, ktoré žalobca započítal okrem istiny aj na úroky, ktoré v konaní od žalovaného požadoval. Tento nárok mu však nepatrí, pretože zosplatnením úveru prišlo k zmene záväzku a k vzniku práva požadovať od žalovaného jednorazové okamžité vrátenie celej poskytnutej sumy a povinnosti žalovaného túto sumu zaplatiť. Keďže zostatok činila suma 2.979,31 eura a podľa histórie žalovaný zaplatil 2.736,48 eura, ktoré protiprávne započítal aj na úroky, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,83 eura (2.979,31 eura - 2.736,48 eura) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Do omeškania sa žalovaný dostal dňom 02.06.2016 s poukazom na § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a keďže úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli, nepriznal mu ich.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.057,12 eura, úrok vo výške 16,02% zo sumy 1.299,05 eura od 30.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 1.057,12 eura od 30.09.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 0,60% zo sumy 242,83 eura od 02.06.2016 do zaplatenia. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje, v zamietajúcej časti, za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Podľa čl. 5 ods. 4 druhej vety zmluvy o úvere, vznikom povinnosti platiť úrok z omeškania, povinnosť dlžníka platiť dohodnuté úroky nezaniká. Je tu explicitne vyjadrená povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z nesplateného úveru odo dňa jeho prvého čerpania, až do jeho skutočného zaplatenia. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, a preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. V citovanom rozhodnutí NS SR 4Obo/143/1998 sa súd nezaoberal prípustnosťou paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania. Treba dôsledne odlišovať úroky ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov a úroky, ktoré vzniknú pri nesplnení záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Obidva úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Uplatnenie práva na úroky z úveru sa nevylučuje s uplatnením práva na úroky z omeškania. Tieto dva nároky svedčia veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom riadne zaplatený. Úrok z úveru nemá sankčný charakter, a preto ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania. Okamihom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nemôže dôjsť k zániku práva veriteľa na zmluvne dohodnutý úver. Je povinnosťou dlžníka platiť úroky až do vrátenia celého úveru. Ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Postavenie dlžníka je lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácanie úveru), než v prípade riadneho plnenia povinností. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným tak paradoxne dochádza k jeho ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 16,02% popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo sčasti konanie zastavené a čiastočne vyhovené, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.
5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.320,05 eura s ročným úrokom vo výške 16,02% od 02.06.2016 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania od 02.06.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 280,89 eura, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 21. 10. 2011 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 3.545 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60-timi mesačnými anuitnými splátkami, prvú až predposlednú, po 86,25 eura, t. j, 5.088,75 eura (59 x 86,25 eura) a poslednú vo výške vypočítanej žalobcom podľa priebehu splácania úveru splatné vždy do 20.-teho dňa v mesiaci, prvá dňa 20.11.2011 a posledná dňa 20.10.2016. Zároveň boli zakotvené poplatky za vedenie účtu v sume 2,20 eura mesačne, t. j. celkom 132 eura (60 x 2,20 eura) a za poskytnutie úveru 35,45 eura. Žalovaný zo zostatku nesplateného úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 2.979,31 eura, zaplatil 2.736,48 eura. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
12. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR sp. zn IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09. 2012) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo/143/1998). Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
13. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.
14. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.
16. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v danom prípade úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v priebehu odvolacieho konania mu žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).