Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-305-2021.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Subarea
5S/305/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ ATS plus, a.s., so sídlom Trnavská 6/A, Bratislava, IČO: 36 801 372, zastúpený: InLaw, s.r.o., IČO: 36 716 979, so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, 2/ LIDL Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, Bratislava, IČO: 35 793 783, 3/Apollis residence s.r.o., so sídlom Prievozská 10, Bratislava, IČO: 46 958 568, 4/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, 5/ RETKINS s.r.o., so sídlom Krížna 47, Bratislava, IČO: 47 530 464, zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava 6/ Ing. Arch. N. L., bytom O. XX, Stupava, 7/ MACHO Consulting s.r.o., so sídlom Exnárova 28, Bratislava, IČO: 45 940 665, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/029654-ZAV zo dňa 08.09.2021, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu zo dňa 29.10.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.10.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/029654-ZAV zo dňa 08.09.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 29.10.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/029654-ZAV zo dňa 08.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-4497/1087/2020/U-7/VI zo dňa 23.04.2020, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o umiestnení stavby s názvom „Polyfunkčný dom na lúke“ pre navrhovateľa - spoločnosť ATS plus, a.s. na pozemku CKN parc. č. XXXX, k.ú. N.. 2. Žalobca sa v správnej žalobe zároveň domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe. 3. Procesný návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca odôvodnil nasledovne: „Žalobca týmto navrhuje, aby súd priznal podávanej správnej žalobe odkladný účinok, podľa § 185 a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky, najmä Rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku ďalej odôvodňujeme § 13 zákona o životnom prostredí: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pred odklad opatrení, ktoré majú možnosť poškodeniu zabrániť". Dôvodnosť odkladného účinku zakladáme najmä na tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a najmä
prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký" a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Najpodstatnejším dôvodom prečo žalobca žiada o odkladný účinok správnej žaloby je účinná ochrana vôd. Tak ako už žalobca uviedol v odôvodnení správnej žaloby, žalovaný ani správny orgán v konaní, napriek upozorneniam zo strany žalovaného, nedodržali zákonné ustanovenia relevantné pre účinnú ochranu vôd, a preto nie je možné určiť, či takáto ochrana tu je ale bo tu nie je. Súhlasíme, že táto otázka nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná; v práve životného prostredia sa však uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Iným slovom, pochybnosť o tom, či je zámer príliš zasahujúci do životného prostredia s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami (čo je podstata tejto žaloby) podľa citovaného ustanovenia zákona o životnom prostredí nesmie byť prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe. Máme za to, že ochrana vôd nie je iba záujmov verejnosti, ale že aj jednotlivé zložky štátu majú záujem na ochrane vôd. Pre riadne rozhodovanie o odkladnom účinku správnej žaloby žalobca považuje za potrebné poukázať na Koncepciu vodnej politiky SR na roky 2021-2030 s výhľadom do roku 2050, kde Ministerstvo životného prostredia opisuje zásady a princípy vodnej politiky ako:
- Voda ako životne dôležitá zložka prostredia a prírodné bohatstvo
- Adaptácia na zmenu klímy,
- Voda ako ľudské právo,
- Participácia,
- Využívanie poznatkov vedy a výskumu,
- Previazanie so záväzkami Slovenskej republiky na medzinárodnej úrovni,
- Prevencia,
- Náprava v mieste vzniku/čistenie na mieste vzniku znečistenia,
- Znečisťovateľ a užívateľ platí,
- Integrované riadenie a nadrezortný princíp.
Žalobca v zmysle tejto koncepcie s prihliadnutím najmä na participáciu, adaptáciu na zmenu klímy, prevencie a nápravu v mieste vzniku tvrdí, že napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím neboli dodržané tieto zásady, ktoré majú základ nielen v koncepcii, ale aj zákone o životnom prostredí. V konaní neboli riadne zistené vplyvy na vody a preto v súlade so zásadou prevencia sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe. Ďalším dôvodom je právo verejnosti podľa čl.6 ods.4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti. Práve uložením odkladného účinku sa zabezpečuje otvorenosť všetkým možnostiam; ak sa totiž odkladný účinok žalobe neprizná, prípadnou realizáciou sa poprie toto právo verejnosti.“ 4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 13.12.2021 tak, že s týmto návrhom nesúhlasí, keďže nesúhlasí s názorom žalobcu, prezentovaným v žalobe a žalobca podľa neho nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Žalobca žiadal priznanie odkladného účinku žalobe, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o umiestnení stavby. 9. Predpokladom priznania odkladného účinku žalobe je bezprostredná hrozba vzniku závažnej ujmy, škody alebo iného nenapraviteľného následku. Súčasne však musí byť splnená aj podmienka, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom, prípadne inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia určitá konkrétna závažná ujma/škoda hrozí. 11. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 12. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a/ ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 13. Žalobca svoj procesný návrh odôvodnil hroziacou škodou na životnom prostredí, potrebou účinnej ochrany vôd hroziacej z dôvodu nedodržania zákonných ustanovení na jej ochranu, ako aj právom verejnosti spolurozhodovať o projekte, ktorý zasahuje do životného prostredia. 14. Predpokladom priznania odkladného účinku správnej žaloby je reálna hrozba škody prípadne inej ujmy, spravidla na majetku žalobcu; náprava ktorej je buď absolútne nemožná, alebo iba ťažko dosiahnuteľná. Takáto škoda resp. jej hrozba však musí byť dostatočne konkrétna, špecifikovaná a osvedčená vhodnými dôkaznými prostriedkami, vrátane uvedenia toho, ako súvisí s rozhodnutím, ktorého preskúmania sa žalobca domáha. 15. Žalobca síce v procesnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že hrozí zásah do životného prostredia a že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nevyhnutné na účinnú ochranu vôd, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom ani nešpecifikoval ani neosvedčil. V procesnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca neuviedol, aká konkrétna bezprostredná ujma hrozí na životnom prostredí resp. aké konkrétne porušenie ochrany vôd v prejednávanej veci hrozí. Sám dokonca v procesnom návrhu uviedol, že nevie či takáto ochrana tu je ale bo tu nie je. Samotná skutočnosť, že neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia, ako tvrdil žalobca, neznamená, že hrozí škoda na životnom prostredí. K takému záveru nemožno dospieť ani na základe tvrdenia žalobcu, že v konaní neboli riadne zistené vplyvy na vody. 16. K námietke žalobcu o práve verejnosti spolurozhodovať o projekte, ktorý zasahuje do životného prostredia súd uvádza, že žalobca ani v tejto súvislosti neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ako by toto právo mohlo byť v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe ohrozené s prihliadnutím na to, že žalobca toto právo realizuje aj podanou správnou žalobou. 17. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobca ani neuviedol ani neosvedčil žiadny konkrétny dôvod, ktorý by odôvodňoval priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to vyžaduje ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nepreukázanie splnenia prvého predpokladu (hroziaca škoda, ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné, keďže zákon vyžaduje kumulatívne splnenie oboch podmienok. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e) SSP).