Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. R., nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov - matky: Y. R., nar. X.X.XXXX, adresa P. - Y. P., Y. X, t.č. Y., Z. XX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária RS legal, s.r.o., so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, IČO: 36 864 358 a otca: E. E., nar. XX.X.XXXX, adresa P. - Y. P., Y. X, t.č. Y., L. XX, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/60/2018-37 zo dňa 21.5.2018- vo výroku II., takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého E. do starostlivosti rodiča a úpravy styku zastavil a vo výroku II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. R., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, resp. nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré výživné je zročné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

2. V zastavujúcej časti výroku I. súd rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust § 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , § 159, § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len . Súd dospel k záveru, že konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13P/58/2018 tvorí neodstrániteľnú procesnú prekážku, ktorá zabraňuje, aby na súde v tej istej veci prebiehalo iné neskôr začaté totožné súdne konanie, t.j. konanie vedené pod sp. zn. 9P/60/2018, pričom totožnosť veci je daná totožnosťou predmetu konania (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do starostlivosti rodiča a úpravy styku otca s maloletým), ako aj totožnosťou jeho účastníkov (rodičov a maloletého dieťaťa) a totožnosťou skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje právo (odchod matky s maloletým zo spoločnej domácnosti s otcom), ktorý sa s maloletým nestýka (neplnenie vyživovacej povinnosti k maloletému otcom). Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 13P/58/2018 bol podaný otcom dňa 9.4.2018 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 9P/60/2018 bol podaný matkou dňa 12.4.2018, súd rozhodol spôsobom vo výroku I.

3. O výživnom súd rozhodol s použitím ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 CSP, ako i § 366 CMP.

4. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, zohľadňujúc súčasne skutočnosti vyplývajúce z pripojeného spisu 13P/58/2018, poukazujúc na predtým uvedené, dospel prvoinštančný súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je za daných okolností dôvodné vzhľadom na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému E. nebola doposiaľ upravená rozhodnutím súdu, preto súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletému ako dôvodný.

5. Čo sa týka návrhu matky v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250,- Eur mesačne, z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom okrem iného vyplynulo, že otec na výživu maloletého neprispieva. Neodkladným opatrením súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných a osobných (životných) potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie už presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Úprava vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP, je v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave 30% zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Súd prvej inštancie má za to, že týmto spôsobom, rešpektujúc zákonnú úpravu, bude výživa maloletého v nevyhnutnej miere zabezpečená. Súd doplnil, že z vyššie uvedeného dôvodu nebolo možné stotožniť sa s požiadavkou matky maloletého, aby súd otca neodkladným opatrením zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 250,- eur mesačne, pretože takáto suma výživného už nie v medziach nevyhnutnosti. V ďalšom konaní súd vytýči termín pojednávania vo veci samej, na ktorom vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej a následne po vykonaní všetkých dôkazov rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého.

6. Proti tomuto uzneseniu výslovne proti výroku II. podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie matka maloletého, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 zmenil tak, že zaviaže otca maloletého prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 100,- Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dôvodila tým, že súdom určené výživné v číselnom vyjadrení znamená, že matka maloletého bude dostávať na výživu dieťaťa od otca 27,- Eur mesačne, spolu s rodinnými prídavkami 23,- Eur mesačne, tak matka bude mať k dispozícii cca 50,- Eur na výživu dieťaťa. Táto suma nemôže ani len čiastočne pokryť najzákladnejšie životné potreby dieťaťa, keď len mesačné náklady na kúpu plienok presahujú túto sumu. Otec maloletého má mesačný príjem cca 1.000,- Eur a preto sa domnieva, že aj bez podrobnejšieho dokazovania je možné neodkladným opatrením zaviazať otca platiť výživné aspoň vo výške 100,- Eur mesačne, čo predstavuje 10% čistého príjmu otca. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací (zrejme odvolací) súd neodkladné opatrenie v napadnutej časti zmenil, pretože nezohľadňuje záujem a potreby maloletého dieťaťa, ohrozuje jeho výživu a uspokojovanie jeho najzákladnejších potrieb, najmä keď sa zoberie do úvahy dĺžka konania pred súdom vo veci starostlivosti o maloleté deti.

7. Otec maloletého, ani procesný opatrovník odvolanie nepodali.

8. Otec maloletého k doručenému odvolaniu matky predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie je účelové, nakoľko matka nechce, aby sa stýkal so synom. Je to účelová pomsta, nakoľko sa rozišli a ona to nedokázala zniesť. Sumu 250,- Eur ako výživné chce len preto, že v prenajatom byte, kde býva, je suma nájmu okolo 350,- Eur mesačne a jej súčasný priateľ jej nájom nezaplatí. Oklamala súd, že za byt neplatí nájomné, čo bude chcieť dokázať nájomnou zmluvou a predvolaním majiteľov bytu. Je presvedčený, že pre rast a vývoj syna nie je namieste, aby sa syn nestretával s otcom. Od narodenia sa o dieťa staral príkladne a v živote ho neudrel, ako matka tvrdí. Všetko bolo v poriadku, dokiaľ sa nezaľúbila do súčasného priateľa a nezačala ho s ním podvádzať. Na základe uvedeného žiadal Krajský súd v Trnave, aby odvolanie zamietol a vyhovel jeho návrhu na stretávanie so synom tak, ako uviedol v predbežnom opatrení zo dňa 9.4.2018 pod sp. zn. 13P/58/2018.

9. Procesný opatrovník maloletého poukázal na to, že určenie výživného tak, ako žiada matka je v záujme maloletého, avšak nakoľko im nie sú známe finančné pomery otca, nie je možné k danej sume sa bližšie vyjadriť. Súdom určené výživné, ktoré ukladá plnenie výživného v nevyhnutnej miere, je v súlade s § 366 CMP.

10. Matka maloletého využila možnosť predložiť písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca k jej odvolaniu, v ktorom uviedla, že z vyjadrenia otca je zrejmé, že svoju vyživovaciu povinnosť posudzuje v závislosti od možnosti stretávania sa so synom. K svojim zárobkovým možnostiam a schopnostiam sa nevyjadruje vôbec, rovnako nerieši potreby svojho maloletého syna a možnosti matky zabezpečiť ich, keď má vedomosť o tom, že matka nepracuje a je na rodičovskej dovolenke. Z vyjadrenia je zrejmé, že rieši len svoj osobný vzťah k matke dieťaťa. Otec maloletého vo svojom vyjadrení nepoprel, že pracuje a dosahuje príjem cca 1.000,- Eur mesačne. Vzhľadom na to nepovažujú vyjadrenie kolízneho opatrovníka za vyjadrenie v záujme maloletého dieťaťa, pretože platenie výživného v nevyhnutnej miere vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa za tejto dôkaznej situácie je rozhodne v rozpore so záujmami dieťaťa. Matka maloletého nepracuje, je na rodičovskej dovolenke, od štátu poberá rodičovský príspevok 214,- Eur a rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,- Eur. Z týchto finančných prostriedkov skutočne nemôže zabezpečiť ani svoje najnevyhnutnejšie potreby a potreby dieťaťa. Práve s ohľadom na túto sociálnu situáciu matky by mal byť prvoradý záujem zabezpečiť matke aspoň na výživnom pre dieťa také finančné prostriedky, z ktorých by bola schopná zabezpečiť aspoň bežné potreby dieťaťa. Z uvedených dôvodov považuje podané odvolanie za dôvodné a navrhuje, aby odvolací súd neodkladné opatrenie zmenil a zaviazal otca maloletého prispievať na výživu dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne.

11. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu výživného bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia (§ 388 .

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľky proti napadnutej časti uznesenia predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením v zmysle návrhu matky určiť výživné povinného otca k maloletému E. odkedy a v akej výške, zodpovedajúcej nielen dotknutým zákonným ustanoveniam, ale i princípom primeranosti a spravodlivosti. V napadnutej časti výroku I. uznesenie nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť a nepodliehalo odvolaciemu prieskumu.

14. V zmysle § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

15. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

16. Podľa § 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, príp. ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

18. V zmysle § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. V zmysle § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. V zmysle § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

21. Podľa § 332 ods. 1 neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 333 neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

24. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...

25. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že v danom prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery v podobe uloženia povinnosti otcovi hradiť výživné na maloleté dieťa, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že podľa osvedčeného rodičia maloletých od marca 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a otec na dieťa ničím finančne neprispieva. Otec toto tvrdenie matky nepoprel. Vzhľadom na to, že matka je na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom 214,- Eur mesačne a poberá prídavky na dieťa 23,- Eur mesačne, je dieťa na finančný príspevok výživného od otca odkázané. S poukazom na popísané okolnosti prípadu, odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že bola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia uložením otcovi povinnosti prispievať výživným na dieťa, keďže v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je bezodkladne upraviť tieto pomery a zaistiť mu tak finančnú istotu a riadne uspokojovanie jeho životných potrieb do rozhodnutia vo veci samej.

26. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

28. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Nadväzne ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné zodpovedať, bolo aká výška výživného pre maloleté deti je primeraná. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 366 neodkladným opatrením súd môže nariadiť platiť len výživné v nevyhnutnej miere. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä § 75 ods. 1, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 28,08 Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť neodkladným opatrením je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného.

30. V konaní bolo dosiaľ osvedčené, že rodičia maloletého E. nie sú manželia, od marca 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, keď matka sa s maloletým odsťahovala, je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 214,- Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,- Eur mesačne, iné príjmy nemá. Otec si od tej doby svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní a ani nijako nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Osobné pomery, ani príjem otca maloletého zatiaľ zistené neboli, avšak otec maloletého, ktorý je v produktívnom veku, vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky nepoprel tvrdenie matky, že je zamestnaný a ani, že jeho príjem dosahuje cca 1.000,- Eur mesačne. V zmysle § 151 ods. 1 pritom platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Je nepochybné, že aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, ktoré vzhľadom na to, že je na rodičovskej dovolenke a maloletému dieťaťu vo veku dvoch rokov poskytuje celodennú osobnú starostlivosť, si nemôže polepšiť, neumožňujú matke okrem poskytovanej osobnej starostlivosti aj finančne prispievať na mal., dieťa je tak plne odkázané na finančné výživné zo strany otca. Potrebám dieťaťa vo veku maloletého E. pritom rozhodne nemôže postačovať výživné vo výške cca 28,- Eur mesačne, čo zodpovedá výške minimálneho výživného stanoveného súdom prvej inštancie. Takéto výživné by totiž neumožnilo uspokojiť ani základné životné potreby dieťaťa (stravu a hygienické potreby). V danom prípade s prihliadnutím na popísané okolnosti bolo preto nevyhnutným v súlade s najlepším záujmom maloletého, za výživné v nevyhnutnej miere považovať výživné vo výške matkou v odvolaní požadovanej sumy 100,- Eur mesačne, ktoré spolu s prídavkami na dieťa umožní uspokojiť jeho základné nevyhnutné životné potreby.

32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku II. o výške výživného, s použitím § 388 zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

33. V zmysle § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .