Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-67-2018.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: D. Y.Š., J.. X.X.XXXX, G. E. XXX/ XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1 067,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.11.2017 č.k. 12Csp/196/2017-83 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 383,21 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.067,38 eur, ktorej sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z obsahu dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých so žalobcom a to tým, že neuhradil cenu jemu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie mesiacov júl a august 2015 v sume 233,71 eur. Z tohto dôvodu žiadal doplatiť aj časť kúpnej ceny predaného zariadenia, teda mobilného telefónu v sume 149,50 eur a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 684,17 eur.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluvami o poskytovaní verejných služieb (2 zmluvy) a dodatkami k zmluvám predloženými žalobcom sa účastníci dohodli, že žalobca bude pre žalovaného poskytovať telekomunikačné služby, odpredá mu 2. telekomunikačné zariadenia, a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za tieto služby cenu fakturovanú žalobcom a pre prípad porušenia povinnosti, ktoré by viedli k ukončeniu (prerušeniu) zmluvného vzťahu uhradiť zmluvné pokuty. Účastníci sa v zmluve dohodli, že súčasťou Zmluvy o pripojení sú aj Všeobecné podmienky žalobcu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb. Z faktúr predložených žalobcom súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb za obdobie mesiacov VII./2015 - VIII./2015. Žalovaný na Pokus o pokonávku z XX.XX.XXXX nereagoval. Zároveň v návrhu pokonávky vyzval žalovaného uhradiť ako zmluvnú pokutu/náhradu škody 684,17 eur, z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Tieto vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z listinných dôkazov predložených žalobcom. Na základe toho s poukazom na ust. § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ zák. č. 351/2011 Z.z., ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 4, § 420 ods. 1 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že vychádzajúc z vyššie uvedených
zistení a citovaných právnych ustanovení, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 233,71 eur, pretože žalobca preukázal, že žalovanému poskytol telekomunikačné služby podľa podmienok dohodnutých v zmluve za vyššie uvedené obdobie a žalovaný za uvedené obdobie celú cenu telekomunikačných služieb nezaplatil. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť doplatiť splatnú časť kúpnej ceny zariadenia. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania z uvedenej sumy, pretože splatnosť tohto záväzku podľa údajov uvedených v pokonávke nastala 11.2.2016 a žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu deň po nasledujúci po splatnosti, t.j. od 12.2.2016. Základná úroková sadzba ECB bola 0,00 % ročne, a preto súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť úroky z omeškania o 5 % vyššie, teda 5,05 % ročne od 12.2.2016. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o náhradu škody 684,17 eur potom čo zistil, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nedošlo ani k platnej dohode o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že suma 684,17 eur, ktorú v Zmluvách o poskytovaní služieb ako aj v Pokuse o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX kvalifikoval ako úhradu zmluvnej pokuty a škody, ktorú mu spôsobil žalovaný porušením povinnosti zo Zmlúv o poskytovaní služieb. Konštatoval, že pokiaľ žalobca kvalifikuje ako škodu výšku zľavy, ktorú poskytol žalovanému pri dohode o kúpnej cene telekomunikačných prístrojov, tak táto kvalifikácia nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalobca platne dohodol so žalovaným výšku kúpnej ceny a jeho tvrdenie, že výška zľavy je jeho majetkovou ujmou, je účelovým tvrdením. Odpredané telekomunikačné zariadenie po platnej kúpno-predajnej zmluve už nemohlo byť majetkom žalobcu od momentu jeho odovzdania žalovanému. Jeho majetkom sa stala kúpna cena prístrojov, ktorú si dohodol so žalovaným, a preto k žiadnemu zníženiu hodnoty majetku žalobcu nedošlo. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca sa účelovo snaží získať majetkovú hodnotu, ktorú mala pre neho tvoriť zmluvná pokuta žalovaného, hoci žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Svedčí o tom aj text ,,pokonávky z XX.XX.XXXX“, ktorý obsahuje pri sume 684,17 eur označenie nároku zmätočným, zavadzajúcim a nepreskúmateľným výrazom ,,zmluvná pokuta/náhrada škody“. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že jeho právne závery v prejednávanej veci sú zhodné aj so závermi konkrétne označených rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/754/2014 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/31/2016, kedy v skutkovo obdobných veciach bol zaujatý názor, že dojednanie zmluvnej pokuty je neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ak zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi ukladajú širokospektrálne povinnosti rôznej závažnosti s následkom zmluvnej pokuty, takže tieto nespĺňajú podmienku určitosti zmluvy tak, aby bolo možno posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Mal za to, že z konkrétneho článku dodatku k zmluve nevyplýva, ktoré z veľkého množstva uvádzaných porušení zmluvy je sankcionované zmluvnou pokutou. Mal za to, že pokiaľ žalobca mieni postihovať iba jednou dohodnutou zmluvnou pokutou ktorúkoľvek zo širokospektrálne vymedzených povinnosti, tak tým zakladá absenciu určitosti a teda aj platnosti časti zmluvy o povinnosti klienta - spotrebiteľa uhrádzať zmluvné pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute totiž zvýhodňuje žalobcu, aby si sám vybral, ktoré z množstva dohodnutých porušení zmluvy žalovaným, a v ktorom časovom období, postihne a ktoré nepostihne dohodnutou pokutou bez toho, aby to mohol žalovaný predvídať. S poukazom na tieto dôvody žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a s poukazom na čiastočný úspech oboch procesných strán nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ C.s.p. teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie pokiaľ jeho nárok v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol s poukazom na to, že v konaní zistil, že mu žiadna škoda nevznikla a taktiež z dôvodu, že nedošlo k platnej dohode o zmluvnej pokute. S poukazom na ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za to, že zaplatenie zmluvnej pokuty nie je viazané na preukázanie vzniku škody. Poukázal na to, že v konaní sa nedomáha nároku na náhradu škody, ale nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo sú dva rozdielne inštitúty. Zmluvnú pokutu označil ako zabezpečovací inštitút v zmluvných vzťahoch, ktorý je súladný s právnym poriadkom SR. S poukazom na rozhodnutie súdov v minulosti o jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odstránil nedostatky v uzatváraných zmluvách s tým, aby maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute, aby zohľadňovala časový aspekt porušenia zmluvných povinností. V súlade s tým v žalobe jasne a zrozumiteľne uviedol, že žalovanému poskytol zľavu z hodnoty mobilného telefónu a teda tento mal
možnosť kúpiť si mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek záväzkov alebo si tento kúpiť za zníženú cenu na základe dodatku spočívajúceho v dohode o dobe viazanosti zmluvného vzťahu, preto teda nebol žiadnym spôsobom povinný uzavrieť so žalobcom dodatok k zmluve. Má za to, že model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty jednou z funkcií ktorej je aj zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využil poskytnuté výhody. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu je nutné posudzovať aj z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Výhody, ktoré žalovaný na základe uzavretia dodatkov k zmluvám získal sú primerane premietnuté do výšky dohodnutých zmluvných pokút.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal vo veci dokazovanie dôkazmi, ktoré na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:
7. S poukazom na obsah odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z obsahu žaloby vyplýva, že tohto nároku, teda zaplatenia zmluvnej pokuty sa žalobca domáha na základe tvrdenia o tom, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti jednak tým, že nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 233,71 eur a taktiež porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z Dodatkov k dvom zmluvám a z tohto dôvodu voči nemu uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 684,17 eur. Takto rozčlenený dôvod pre uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca potvrdil aj v samotnom obsahu svojho odvolania, kde zdôvodňuje výšku zmluvnej pokuty v nadväznosti na výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a takéto rozčlenenie, ako to súd prvej inštancie správne konštatoval, vyplýva aj z obsahu Pokusu o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX. Aj z obsahu tohto listinného dôkazu je totiž zrejmé, že žalobca v konaní uplatňoval zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 684,17 eur. Za takejto situácie možno považovať za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý dôvodnosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v tejto časti odvodzoval od záveru o tom, či žalobca preukázal vznik škody predstavujúci rozdiel v cene telekomunikačných prístrojov odpredaných žalovanému pri zohľadnení zľavy oproti riadnej predajnej cene. Súd prvej inštancie nedôvodnosť tohto nároku jasne odôvodnil tým, že pokiaľ si žalobca dohodol so žalovaným výšku kúpnej ceny, za ktorú mu telekomunikačné zariadenia na základe platnej kúpno-predajnej zmluvy odpredal toto sa stalo vlastníctvom žalovaného momentom ich odovzdania a to za takto dohodnutú zľavnenú kúpnu cenu. Z tohto dôvodu nárok na doplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi zľavnenou kúpnou cenou a bežnou cenou, za ktorú žalobca takéto zariadenie ponúka nemožno už považovať za stratu na majetku žalobcu teda za škodu a nezaplatenie tohto nároku preto ani nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti. Za právne bezvýznamné považuje odvolací súd odvolacie námietky žalobcu, v ktorých tento poukazuje na postupné úpravy v dohodách o zmluvnej pokute tým smerom, aby výška uplatňovanej zmluvnej pokuty sa postupne znižovala v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku totiž vyplýva, že zamietavý výrok nebol založený na vyhodnotení neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, ale z dôvodu konštatovania neplatnosti tejto časti zmluvy podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu uvedenia širokého počtu povinností rôznej závažnosti, ktoré nespĺňajú podmienku určitosti zmluvy s poukazom na to, že z dodatku k zmluve nevyplýva, ktoré z veľkého množstva uvádzaných porušení zmluvy je sankcionované uplatnenou zmluvnou pokutou. Bez konkretizácie na porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti je viazaná zmluvná pokuta nemožno ani vyhodnotiť primeranosť jej výšky. Keďže žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by správnosť záveru súdu prvej inštancie v tejto otázke spochybnil považuje odvolací súd jeho odvolanie
za nedôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, ako aj v nadväzujúcom správnom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
8. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej považuje právnu kvalifikáciu nároku vykonanú súdom prvej inštancie za porušenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 2 C.s.p. spočívajúci v práve na legitímne očakávanie, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe totiž nemožno považovať vyslovenie iného právneho názoru aký bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. Jeho rozhodnutie totiž nemožno pokladať za ustálenú súdnu prax.
9. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).