Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/174/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: X.. K. H., R.. X.X.XXXX, D. W. XX, D., zast. AK Prosman a Pavlovič, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: 1/ K.. K. K., R.. XX.X.XXXX, X/ K.. O. K., R.. XX.X.XXXX, V. D. D. X, D., obaja právne zast. CEE Attorneys Lišiak Martinák, s.r.o., Jozefská 7, Bratislava, IČO: 47 237 856, o zaplatenie 2.287,94 eur, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 3. novembra 2016 č.k. 10C/458/2015-75, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 85,60% a žalovaným v rozsahu 14,40%.

2/ Súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 9.2.2015 uzavrela žalobkyňa ako budúca kupujúca so žalovanými ako budúcimi predávajúcimi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok žalobkyne uzavrieť so žalovanými najneskôr v posledný deň účinnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (31.3.2015) kúpnu zmluvu na byt Č.. XX nachádzajúci sa na X. N. bytového domu na W. B.. Č.. XX/C C. D., zapísaného na LV pre kat. úz. C. Č.. XXXX, vo vlastníctve predávajúcich. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.3.2015. Pri podpise predmetnej zmluvy žalobkyňa zaplatila žalovaným 2.000 eur blokovací depozit, ktorý sa mal započítať na kúpnu cenu bytu dojednanú na 170.000 eur. Žalobkyňa sa v zmluve tiež zaviazala zabezpečiť vinkuláciu časti kúpnej ceny a preukázať sa predávajúcim uzavretím zmluvy o hypotekárnom úvere (bod 4.2 zmluvy). V bode 5.2 zmluvy si zmluvné strany dojednali pre prípad porušenia zmluvných povinností uvedených v bode 4.2 zmluvy budúcou kupujúcou (žalobkyňou) zmluvnú pokutu 2.000 eur. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobkyňa absolvovala obhliadku bytu, na ktorej si všimla zatečenú stenu v rohu spálne pri okne. Táto vada bola voľne viditeľná. Žalovaná 2/ žalobkyňu na túto vadu upozornila aj pri vybavovaní úveru. Následne žalobkyňa požiadala o druhú obhliadku bytu, pri ktorej zistila, že pod navlhnutou tapetou sa nachádzajú plesne. Žalovaná 2/ následne plesne odstránila postrekom. Žalobkyňa dala vadu odborne posúdiť znalcom z odboru stavebníctva X.. Ľ. N.. Podľa záverov Odborného vyjadrenia č. 64/2015 identifikované plošné plesne predstavujú významnú poruchu, ktorá podstatne znižuje hospodárnu životnosť a úžitkové vlastnosti a pokiaľ nedôjde k odstráneniu príčin zatekania, budú sa zistené plesne objavovať znova.

Na podklade zistenej vady začala žalobkyňa rokovať o znížení kúpnej ceny za byt. Keďže k dohode o novej kúpnej cene nedošlo, žalobkyňa kúpnu zmluvu neuzavrela a listom zo dňa 30.3.2015 odstúpila od Zmluvy o budúcej zmluve a vyzvala žalovaných na vrátenie blokovacieho depozitu. Dňa 2.4.2015 oznámili žalovaní žalobkyni, že Zmluva o budúcej zmluve zanikla uplynutím času, a že si uplatňujú zmluvnú pokutu 2.000 eur podľa bodu 5.3. za porušenie povinnosti žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.3.2015. Odstúpenie od zmluvy neakceptovali dôvodiac, že od zaniknutej zmluvy nie je možné platne odstúpiť. Nárok žalobkyne na vrátenie blokovacieho depozitu neuznali. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaní zrealizovali dňa 30.3.2015 odstránenie zatekania pod parapetom predmetného bytu jeho podsilikonovaním, odstránením pôvodnej a nanesením novej vnútornej omietky. Príčinou závady malo byť nedostatočné ukotvenie vonkajšieho parapetu.

3/ V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je z väčšej časti dôvodná. Konštatoval, že blokovací depozit 2.000 eur bol preddavkom na kúpnu cenu. Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v dobe trvania Zmluvy o budúcej zmluve, vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobkyni preddavok podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia, pretože dodatočne odpadol právny dôvod jeho plnenia. Uzavrel, že žalovaní nemajú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nemajú ani právo preddavok na kúpnu cenu započítať na zmluvnú pokutu. Žalobkyňa bola oprávnená neuzavrieť so žalovanými kúpnu zmluvu, pretože okolnosti, z ktorých vychádzala pri uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve, sa zmenili do takej miery, že nebolo možné od nej spravodlivo požadovať, aby kúpnu zmluvu uzavrela. Zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovanej 2/ vyplýva, že žalobkyňa síce vedela o vade spočívajúcej v zatečenej stene v rohu spálne, ale ani jedna z nich nemala vedomosť o tom, že pod tapetou sa nachádzajú aj plesne. Toto zistenie malo pre žalobkyňu podstatný význam, keďže zo zdravotného hľadiska je na vzdušné plesne precitlivená a je sledovaná v pneumologickej ambulancii pre prieduškovú astmu. Za týchto okolností, ktoré nastali až po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve, nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby kúpnu zmluvu na byt uzavrela (§ 50a ods. 3 Obč. zák.). Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s § 39 Obč. zák. Konštatoval, že z charakteru zmlúv o budúcej zmluve vyplýva, že ich zmyslom je zaistenie budúceho záväzku. Pre prípad nesplnenia tohto záväzku stanovuje zákon oprávnenie domáhať sa uvedeného nároku súdnou cestou prostredníctvom žaloby na nahradenie vyhlásenia vôle (§ 50a ods. 2 Obč. Zák.), nie zmluvnej pokuty. Ustanovenie zmluvy, v ktorej pre prípad nesplnenia záväzku uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu jej účastníci dojednali zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie považoval za obchádzanie zákona a započítanie preddavku na kúpnu cenu za rozporné s dobrými mravmi.

4/ Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 3 ods. 1, § 39, § 50a ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Obč. zák. uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť vrátiť tzv. blokovací depozit 2.000 eur žalobkyni. Zvyšnú časť uplatneného nároku vo výške 287,94 eur zamietol dôvodiac, že žalobkyňa nepreukázala jej vynaloženie. I v prípade, že by žalobkyňa úhradu tejto sumy preukázala, súd prvej inštancie vyslovil, že nebol naplnený ďalší z predpokladov potrebných na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalovaní neporušili povinnosť vyplývajúcu im zo Zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaní žalobkyňu na vady v byte upozornili, pričom o skrytých vadách v podobe plesní nemali vedomosť.

5/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Konštatoval, že strany sporu mali vo veci pomerný úspech. Od pomeru úspechu žalobkyne 85,60% odpočítal jej neúspech 14,40%, ktorý je zároveň úspechom žalovaných. Žalobkyni tak priznal 71,20% zo sumy vyúčtovaných trov (85,60 - 14,40 = 71,20%).

6/ Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a napadli ním výrok, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.000 eur. Namietli, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil odlišným právnym zdôvodnením, než akého sa domáhala žalobkyňa. Ďalej poukázali na to, že súd prvej inštancie ich predvolal na pojednávanie vo veci samej, ale po začatí pojednávania pristúpil k predbežnému prejednaniu sporu, o čom neboli v predvolaní upovedomení. Procesné pochybenie súdu prvej inštancie vidia aj v tom, že neukončil predbežné prejednanie sporu, ale ihneď pokračoval vykonávaním navrhnutých dôkazov, a tak zostalo sporné, či predbežne prejednával spor alebo pojednával vo veci samej. Žalovaní ďalej v odvolaní vytkli súdu prvej inštancie, že nezohľadnil aj iné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z predložených dôkazov a to, že vada spočívajúca v existencii plesní bola priamo spojená s vadou zatečenia a vznikla ako logický a priamy následok existencie vady zatečenia v byte, že túto vadu žalovaní okamžite odstránili ešte predtým, ako uplynula platnosť zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve, že žalobkyňa až do zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve neurobila žiaden úkon, ktorým by dala najavo, že jej záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu zanikol z akéhokoľvek dôvodu a tiež že zániku záväzku podľa § 50a ods. 3 Obč. zák. sa žalobkyňa prvý krát domáhala až listom zo dňa 18.9.2015. Napokon odvolatelia namietli, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď ignoroval existenciu platne uzatvorenej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej zmluvné strany jasne a zrozumiteľne dohodli svoje vzájomné práva a povinnosti pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy, ale aj pre prípad porušenia záväzku a keď blokovací depozit posúdil výlučne ako preddavok na kúpnu cenu, a nie ako inú formu plnenia dohodnutého na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie tiež nesprávne aplikoval klauzulu rebus sic stantibus na dočasnú a odstrániteľnú zmenu okolností, ktorej závažnosť bola nepatrná a ktorá bola odstránená do uplynutia doby na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie podľa žalovaných pochybil aj v tom, že vychádzal zo záveru, že zmluvná pokuta dojednaná v ods. 5.3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Obč. zák., pričom tento záver však bližšie nešpecifikoval. Súd prvej inštancie tiež neodôvodnil svoj záver, že dohoda o započítaní blokovacieho depozitu so zmluvnou pokutou, ktorú zmluvné strany dojednali v odseku 3.1 Zmluvy o budúcej zmluve, je absolútne neplná podľa § 39 Obč. zák., konkrétne pre rozpor s dobrými mravmi.

7/ Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že žalovaní s nariadením predbežného prejednania sporu výslovne súhlasili. Strany v rámci predbežného prejednania veci nedospeli k dohode, čo bolo dôvodom otvorenia pojednávania. Žalovaní mali v rámci vykonávaného dokazovania možnosť uviesť všetky skutočnosti a označiť všetky dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Procesný postup súdu teda bol počas celého konania zákonný. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že blokovací depozit uhradený v zmysle čl. 3 Zmluvy mal byť v prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy započítaný na kúpnu cenu predmetného bytu. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, nenaplnil sa ani účel zloženia depozitu. Z uvedeného dôvodu odpadol právny dôvod tohto plnenia a predávajúci boli povinní vrátiť preddavok, inak by sa bezdôvodne obohatili. Podľa žalobkyne aj v prípade platného dojednania možnosti započítania blokovacieho depozitu so zmluvnou pokutou by žalovaným nárok na zaplatenie pokuty nevznikol, keďže Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve neporušila.

8/ Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch a rovnako tak na odvolacom návrhu.

9/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny.

10/ V prípade zmluvy o budúcej zmluve sa predpokladá, že jej účastníci v dojednanej dobe uzavrú budúcu zmluvu. Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu zanikne podľa § 50a ods. 3 Obč. zák. v dôsledku takej zmeny okolností, z ktorých strany vychádzali pri uzavretí zmluvy, že od zaviazanej strany nemožno spravodlivo požadovať, aby zmluvu uzavrela. Zmena okolností v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môže spôsobiť zánik záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve iba v prípade, že k nej došlo od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve do uplynutia doby, do ktorej mala byť uzavretá. V prejednávanom prípade je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že prítomnosť kolónií plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny v bytu žalovaných (viď odborné vyjadrenie znalca X.. Ľ. N. č. 64/2015 a fotodokumentácia na č.l. 16 - 17 , 69 - 71) zistená až po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve, bola takou okolnosťou, na podklade ktorej nebolo možné od budúcej kupujúcej (žalobkyne) spravodlivo požadovať, aby uzavrela kúpnu zmluvu. Nemožno totiž mať pochybnosti o tom, že objavenie vady (plesní na obvodovej stene bytu) zmenila zmluvu v neprospech budúcej kupujúcej. Pri prijatí výkladu žalovaných by mala žalobkyňa povinnosť kúpiť poškodenú vec a až následne by sa mohla domáhať voči nim nárokov z titulu zodpovednosti za vady. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné nútiť žalobkyňu, aby uzavrela kúpnu zmluvu v situácii, keď v období medzi uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a okamihom, kedy má dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, sa objavili závažné vady predmetu kúpy, pre ktoré predmet kúpy už nemal vlastnosti, ktoré sa javili v čase uzavretia predbežnej zmluvy (v tom čase bolo zrejmé len poškodenie časti obvodovej steny spôsobené zatečením, nie však prítomnosť kolónie plesní na vnútornom obvode stien) a ktoré boli pre budúcu kupujúcu ako astmatičku významné. Za tohto skutkového stavu preto nemožno dospieť k inému záveru, než že pôvodný záväzok

zo zmluvy o budúcej zmluve zanikol. Pokiaľ sa žalovaní bránia tvrdením, že táto pôvodne „skrytá“ vada bolo odstránená ešte počas účinnosti Zmluvy o budúcej zmluve (t.j. do 31.3.2015) odvolací súd dodáva, že bolo výlučne na žalovaných, aby túto skutočnosť žalobkyni do 31.3.2015 aj preukázali. Ich následná obrana spočívajúca v tvrdení o dodatočnom odstránení vady sa stala bezpredmetná. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobkyňou aj v tom, že listinné dôkazy predložené žalovanými (Protokol o odovzdaní diela zo dňa 30.3.2015 a F. Č.. XXXXXXX zo dňa 16.4.2015 - č.l. 66, 67) nepostačujú na prijatie jednoznačného záveru o odstránení príčin vzniku plesní. Spoločnosť I. - A., I..W..V.., ktorá realizovala stavebné práce na byte žalovaných, je oprávnená realizovať jednoduché a drobné stavby, nie však odborne posudzovať príčiny vzniku závad v byte a ich existenciu (viď verejne dostupný výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. S.r.o., vl. č. 32249/B). Žalobkyňa nebola povinná urobiť písomný, či iný úkon, ktorý by smeroval k zániku alebo zrušeniu Zmluvy, pretože k jej zániku došlo priamo zo zákona podstatnou zmenou okolností v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zák. Možno teda uzavrieť, že žalovaným vznikla právna povinnosť vyplývajúca z čl. 5 bod. 5.2. Zmluvy vrátiť žalobkyni blokovací depozit 2.000 eur najneskôr do troch pracovných dní od zániku zmluvy, pretože zánikom Zmluvy odpadol právny dôvod jeho plnenia (§ 451 ods. 2 Obč. zák.).

11/ Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa č.l. 4, bod 4.1.1 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.2.2015 mali budúci predávajúci právnu povinnosť iniciovať písomnou alebo elektronickou formou uzavretie kúpnej zmluvy. Inak povedané, uzavretie kúpnej zmluvy mohlo byť zrealizované na podklade písomnej alebo elektronickej výzvy žalovaných adresovanej žalobkyni. Až vtedy by vznikla žalobkyni právna povinnosť určená v čl. 4.1.1 Zmluvy bez zbytočného odkladu uzavrieť najneskôr v posledný deň účinnosti zmluvy predmetnú kúpnu zmluvu a tiež následné povinnosti vyplývajúce z čl. 4, ods. 4.1.2, 4.1.3 a 4.1.4 Zmluvy. Keďže žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukovali dôkaz, ktorým by splnenie tejto právnej povinnosti vyplývajúcej z čl. 4.1.1. Zmluvy preukázali, možno vyvodiť, že ani žalobkyňa neporušila právne povinnosti vyplývajúce z čl. 4.1 Zmluvy sankcionované zmluvnou pokutou. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé aj to, že žalovaným nevznikol právny nárok na zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 5, bod 5.3. Zmluvy.

12/ Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sporové strany boli riadne a včas predvolané na pojednávania nariadené na termín 3.11.2016 a poučené o procesných práva a povinnostiach (č.l. 54, 55). Skutočnosť, že súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania, najmä z dôvodu pokusu o vyriešenie sporu zmierom, pristúpil k predbežnému prejednaniu sporu, nemožno označiť za procesné pochybenie. Predbežné prejednanie sporu v zmysle § 168 a nasl. C.s.p. nie je obligatórne a súdu prvej inštancie nič nebránilo po jeho realizácii bez potreby odročenia plynulo otvoriť pojednávanie vo veci samej (§ 173 a nasl. C.s.p.). Zo spôsobu vedenia pojednávania a obsahu súdnej zápisnice je procesný postup súdu prvej inštancie úplne zrejmý. Pokiaľ žalovaní namietajú, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil odlišným právnym zdôvodnením, než akého sa domáhala žalobkyňa, odvolací súd dodáva, že súd nie je zásadne viazaným právnym posúdením veci sporovou stranou, a to s poukazom na právnu zásadu Iura novit curia.

13/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

14/ O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnej žalobkyne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).