Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/226/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným : 1/ O. Š., G.. X.XX.XXXX, K. O. X, K., 2/ L. K., K. Z. L. XXX, L., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., IČO: 36 863 319, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, za účasti intervenienta: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpeného: SEDLAĆKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 22 442,67 eur (676.108,-Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.2.2016, č.k. 7C/2/2009-472, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobca a intervenient má proti žalovaným 1/,2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 22 442,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16 350,96 eur od 7.8.2006 do zaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 6 091,71 eur od 18.7.2008 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 1 546,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7 821,31 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí ďalej deklaroval, že žalovaní 1/,2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť intervenientovi náhradu trov konania vo výške 200 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V sumu 8,09 eur titulom svedočného a 278,18 eur titulom znalečného, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 101, § 420 ods.1, § 427 ods.1,2, § 438 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), § 24 ods.2 písm. b/, § 24 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z., keď po vykonanom dokazovaní (nariadením znaleckého dokazovania, výsluchov strán sporu, výsluchom svedkov B. K. Q. A. Y. a oboznámením sa s písomnými dokladmi tvoriacimi obsah spisu) zistil, že žalovaný 2/ dňa 16.8.2005 spôsobil s motorovým vozidlom žalovaného 1/ zn. Z., N.: K. - XXX M. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. P., N.: K. - XXX L. (poškodený Z. W.) a tiež k poškodeniu motorového vozidla zn. K., N.: U. XX-XX (poškodený Domitech, s.r.o.). Slovenská kancelária poisťovateľov podľa § 24 ods.2 písm. b/ zákona č.381/2001 Z.z. poskytla z poistného garančného fondu dňa 21.3.2006 poškodenému Z. W. poistné plnenie vo výške 16 350,96 eur (492.589,-Sk) a poškodenej organizácii Domitech, s.r.o. poistné plnenie vo výške 6 091,71 eur (183.519,- Sk). Celkom vzniknutá škoda bola vyčíslená na sumu 22 442,67 eur (676.108,-Sk), ktorú žalobca

uplatňoval voči žalovaným listami zo dňa 6.7.2006. Žalovaný 1/ nemal k vyčíslenej výške škody námietky a v konaní tvrdil, že motorové vozidlo zn. Volkswagen, ktorým bola spôsobená predmetná škoda, bolo v čase dopravnej nehody v jeho vlastníctve, vozidlo mal v čase nehody poistené, po nahliadnutí do poistnej zmluvy predmetného vozidla zo dňa 14.8.2005 prehlásil, že na zmluve sa nachádza jeho podpis, všetko v súvislosti s náhradou škody vybavoval žalovaný 2/ (ktorý od neho predmetné vozidlo odkúpil) a mal za to, že keďže predmetné vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené u poisťovne Wüstenrot, uvedenú pohľadávku by mala uhradiť táto poisťovňa. Žalovaný 2/ v konaní potvrdil, že dňa 16.8.2005 spôsobil uvedenú dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda vo výške žalovanej istiny. Výšku škody nenamietal, namietal však svoju povinnosť plniť s poukazom na skutočnosť, že motorové vozidlo, ktorým bola predmetná škoda spôsobená, bolo v čase nehody zákonne poistené u poisťovni Wüstenrot, a.s. a preto mal žalobca uplatniť svoj nárok u tejto poisťovne. Žalovaný 2/ predložil Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.8.2005, ktorú mal uzavrieť žalovaný 1/ s poisťovňou Wüstenrot (zamestnankyňa B. K.Á.), ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu Z. O., N.: K. XXX M., ako aj ústrižok poštovej poukážky o zaplatení sumy 2 667,-Sk žalovaným 1/ dňa 16.8.2005 Wüstenrot poisťovni. Z pripojeného Znaleckého posudku z odboru: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo č. 19/2015 vypracovaného znalkyňou Mgr. Máriou Zelenkovou dňa 11.10.2015 vyplynul podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačný záver, že podpis žalovaného 1/ na Poistnej zmluve zo dňa 14.8.2005 nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis O. Š. a je možné predpokladať, že sporný podpis bol vyhotovený inou osobou, a to ako celkom vymyslený podpis.

3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Konštatoval, že námietka žalovaných o tom, že k predmetnému vozidlu bola v čase dopravnej nehody platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu v poisťovni Wüstenrot neobstojí, keď táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Z písomných dokladov - škodového spisu Wüstenrot, spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 39C 261/2010 (v ktorom bol žalovaný 1/ rozsudkom zaviazaný k povinnosti zaplatiť intervenientovi poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. do dňa 23.6.2006 z poistnej zmluvy so vznikom poistenia dňa 23.8.2005 vo výške 207,39 eur, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2012 ) zistil, že k platnému uzavretiu poistnej zmluvy došlo dňa 22.8.2005 a povinnosť poistiteľa plniť vznikla dňa 23.8.2005. Uvedené znamená, že ku dňu 16.8.2005 (kedy žalovaný 2/ spôsobil s motorovým vozidlom žalovaného 1/ zn. Z., N.: K. - XXX M. dopravnú nehodu) nebolo k predmetnému motorovému vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie. Poistnú zmluvu zo dňa 14.8.2005 súd prvej inštancie vyhodnotil v nadväznosti na výpovede svedkov B. K. Q. T.. A. Y. a na závery Znaleckého posudku č. 19/2015 ako neplatne uzavretú, nakoľko bola podpísaná neoprávnenou osobou. Za začiatok poistenia v danom prípade stanovil deň 23.8.2005, kedy intervenientovi došla prvá splátka poistného. 4. Súd prvej inštancie neprihliadol k námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ a ani k námietke solidárneho vzťahu žalovaných 1/,2/. Uviedol, že nárok žalobcu voči žalovaným 1/,2/ vyplýva z rovnakého právneho základu a to z nároku na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému (§ 24 ods. 2 písm. b/ a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.). Za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú žalovaní 1/,2/ spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že poškodený by si mohol uplatňovať náhradu škody voči prevádzkovateľovi vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu ako aj voči vodičovi podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalovaný 2/ ako vodič je v spore pasívne legitimovaný, keďže zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených. Za nedôvodnú posúdil i námietku premlčania vznesenú žalovanými s odôvodnením, že v danom prípade žalobca nie je poškodeným, nakoľko mu žiadna škoda nevznikla, a nemožno ani hovoriť o subjektívnych a objektívnych lehotách v súvislosti s právom na náhradu škody. Nárok žalobcu je plnením podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., žalobca má titulom regresnej pohľadávky voči žalovaným právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodeným, preto tento nárok z hľadiska premlčacej doby má byť posudzovaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže z písomných dokladov vyplynulo, že žalobca poskytol poškodeným poistné plnenie z poistného garančného fondu dňa 21.3.2006 a dňa 11.12.2006 a žaloba bola podaná dňa 28.8.2008, jedná sa o včasné podanie návrhu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaných 1/,2/

súčasne zaviazal i na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadenie č. 87/1995 Z.z.).

5. O trovách konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 1 346,54 eur a trov preddavku, ktorý zložil žalobca na znalecké dokazovanie vo výške 200 eur a trov zastúpenia vo výške 7 821,31 eur, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“). Priznané trovy právneho zastúpenia vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za 7 meritórnych úkonov po 386,74 eur (prevzatie veci, spísanie návrhu, 4 x vyjadrenie, pojednávanie, 10 x účasť na pojednávaní) + 2 x 96,68 eur (účasť na nemeritórnom pojednávaní) + režijný paušál 2 x 6,31 eur , 3 x 6,95 eur, 2 x 7,21 eur , 7,41 eur, 4 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur, 2 x 8,58 eur + 1.303,55 DPH. Súčasne zaviazal žalovaných 1/,2/ na náhradu trov preddavku, ktorý zložila poisťovňa Wüstenrot na znalecké dokazovanie vo výške 200 eur intervenientovi.

6. O povinnosti žalovaných 1/,2/ na zaplatenie náhrady trov znaleckého dokazovania v zmysle uznesenia 7C 2/2009-421 zo dňa 23.11.2015, ktorým súd priznal znalkyni M.. M. J. znalečné vo výške 878,18 eur, vo zvyšku 278,18 eur ako aj náhrady trov svedočného vo výške 8,09 eur, ktoré bolo svedkyni B. K. priznané uznesením 7C 2/2009-141 zo dňa 22.9.2009 rozhodol súd prvej inštancie podľa § 148 ods.1 O.s.p..

7. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,2/ namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. (účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ). Podľa názoru odvolateľov skutočnosti uvedené p. K. vo výpovedi dňa 15.1.2013 (o tom, že poistnú zmluvu podpísal zrejme p. O. B., ktorý mal vystupovať v mene žalovaného 1/) sú len jej dohady, ničím nepodložené podozrenia, ovplyvnené poistným likvidátorom p. Fischerom, ktoré si súd prvej inštancie osvojil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prijal právny názor, že poistná zmluva medzi žalovaným 1/ a intervenientom bola uzatvorená až zaplatením poistného, keďže pri uzatváraní poistnej zmluvy nebol prítomný žalovaný 1/, ale iná osoba a žalovaný 1/ tak nemohol uzatvoriť poistnú zmluvu dňa 14.8.2005 ( prijať návrh na jej uzatvorenie v zmysle § 792 ods.1 Občianskeho zákonníka).V konaní sa súd prvej inštancie nevyporiadal s argumentáciou žalovaných, že v konaní nebolo preukázané, že intervenient žalovanému 1/ doručil návrh poistnej zmluvy inak ako odovzdaním do rúk p. K. dňa 14.8.2005. K uzavretiu poistnej zmluvy zaplatením poistného dôjde iba ak sa poistné zaplatí potom, čo akceptant prijal návrh oferenta. Navyše žalovaný 1/ sám pred súdom potvrdil, že dňa 14.8.2005 poistnú zmluvu s intervenientom uzatvoril. Žalovaný 2/ potvrdil, že v čase dopravnej nehody sa poistná zmluva nachádzala v motorovom vozidle . Na základe uvedeného mali odvolatelia za to, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 14.8.2005 a tento deň bol dňom začiatku poistného, tak ako je to uvedené v čl.4 ods.1 VPP . Náhradu plnenia poskytnutého žalobcom z garančného fondu by mal žalobcovi poskytnúť intervenient a nie žalovaní. Žalovaný 2/ poukazujúc na ust. § 2 písm. j/, f/, §3 ods.1,3, § 4 ods.1, § 12 ods.2 ,§ 18 ods.1, § 24 ods.2 písm. b/, ods.5,7 zákona č. 381/2001 Z.z. konštatoval, že zodpovednou osobou podľa § 24 ods.2 písm. b/ citovaného zákona by bola osoba, ktorá porušila svoju povinnosť a nepoistila motorové vozidlo, t.j. osoba bez poistenia zodpovednosti. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má ten, kto je držiteľom motorového vozidla ,v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom . Vodič, ktorý nie je prevádzkovateľom ani vlastníkom motorového vozidla je povinný, aby si pred použitím motorového vozidla skontroloval, či je vozidlo povinne zmluvne poistené, čo si žalovaný 2/ splnil (§ 17 zákona č. 381/2001 Z.z.). V prípade, ak by žalovaný 2/ nepostupoval v zmysle uvedeného, zodpovedal by za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka Opačný názor je možné považovať za neprimerane prísny výklad zákona č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k vodičovi motorového vozidla, voči ktorému by v prípade, ak by motorové vozidlo bolo zmluvne poistené, mal poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia iba v taxatívne vymenovaných dôvodoch, pričom ani jeden z týchto dôvodov v danej právnej veci nie je daný. Vo vzťahu k ust. § 24 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z. možno mať za použitia analógie za to, že aj v prípade uplatnenia si nároku na náhradu poistného plnenia kanceláriou poisťovateľov je potrebné vychádzať z podmienok uplatnenia obdobného nároku poisťovateľa podľa ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.. Vodič je v danom prípade osobou poistenou, ktorá nie je poistníkom, čo predpokladá použitie § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.. V predmetnej veci nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov pre uplatňovanie si nároku žalobcu na náhradu

poistného plnenia od žalovaného 2/, keďže tento nenaplnil ani jednu zo skutkových okolností taxatívne vymenovaných v písm. a/ až h/. Žalovaní napokon namietli nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie namietajúc, že v prípade, ak súd odmietol ich argumenty, mal v odôvodnení svojho rozsudku vyvrátiť, resp. aspoň spochybniť, alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil. K odvolacím námietkam konštatoval, že v konaní bolo dostatočne preukázané (a to aj svedeckými výpoveďami p. B. K. Q. T.. Y.), že povinné zmluvné poistenie k predmetnému vozidlu v čase dopravnej nehody uzavreté nebolo. Znaleckým posudkom č. 19/2015 je dostatočne preukázané, že žalovaný 1/ nepodpísal Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.8.2005. Tvrdenia žalovaného 1/, že mal v čase podpisu poistnej zmluvy vykĺbené rameno a je predpoklad, že poistnú zmluvu podpísal druhou zdravou rukou, je účelové. K podpisu poistnej zmluvy malo dôjsť 14.8.2005 a podpis na nej je už na prvý pohľad diametrálne odlišný od podpisu žalovaného 1/ na Hlásení poistnej udalosti, keď práve táto rozdielnosť bola príčinou pochybností intervenienta. Nárok uplatnený voči žalovaným vychádza z rovnakého právneho základu, a to nároku na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich platil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods.2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo za neho plnil. Vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešené v ust. § 420 a § 427 až 431 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je upravená v § 427 ods.1 a zodpovednosť vodiča v § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 427 o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k ust. § 420 ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú žalovaní 1/,2/ spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 438 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ ako vodič je v spore pasívne legitimovaný, keďže zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, či mu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z. tzv. postih.

14. Intervenient v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných 1/,2/ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že odvolacia obrana, v zmysle ktorej je treba považovať výsledky znaleckého dokazovania za nesprávne , je špekulatívna, účelová a ničím nepreukázaná. Skutočnosť, že žalovaný 1/ mal mať v čase podpisu spornej poistnej zmluvy vykĺbené pravé rameno, ostala len v rovine tvrdení bez produkovania akýchkoľvek dôkazov. Rovnako logický sled všetkých skutočností popísaných v súvislosti s uzatváraním poistnej zmluvy boli vyvrátené samotnou skutočnosťou, že na zmluve sa nenachádza podpis žalovaného 1/. Poukazujúc na § 792 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že okamih uzavretia poistnej zmluvy vychádza z toho, že zmluva vznikla na základe dvoch jednostranných navzájom adresovaných právnych úkonov. Návrh a aj prijatie sú perfektné až v okamihu, keď dôjdu účastníkovi, ktorému je právny úkon určený. Zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľovi dôjde oznámenie o prijatí jeho návrhu. V danom prípade však k uzatvoreniu zmluvy popísaným spôsobom nedošlo, nakoľko návrh poisťovateľa na uzatvorenie poistnej zmluvy nebol druhou stranou (poistníkom - žalovaným 1/) prijatý písomnou formou a to z dôvodu, že nebol opatrený jeho vlastnoručným podpisom. Prvá platba poistného vo výške uvedenej v návrhu prišla na účet intervenienta až dňa 22.8.2005, týmto dňom došlo v zmysle § 792 ods.2 Občianskeho zákonníka k uzavretiu poistnej zmluvy a povinnosť poisťovateľa z nej plniť vznikla prvý deň po uzavretí poistnej zmluvy, t.j. dňa 23.8.2005.

15. Žalovaní 1/,2/ v následnom písomnom vyjadrení konštatovali, že v konaní nebol preukázaný opak toho, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 14.8.2005 medzi žalovaným 1/ a intervenientom zastúpeným p. B. K., ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy odovzdala žalovanému 1/ podpísané vyhotovenie poistnej zmluvy ako aj poštovú zloženku na zaplatenie prvého poistného, ktoré bolo žalovaným 1/ riadne uhradené. Tento deň bol dňom začiatku poistného a náhradu plnenia poskytnutého žalobcom z poistného garančného fondu mal poskytnúť intervenient a nie žalovaní. Záver súdu prvej

inštancie o tom, že poistná zmluva bola uzatvorená až zaplatením poistného zo strany žalovaného 1/ nevyplýva z vykonaného dokazovania a je nelogický. Žalovaný 2/ konštatoval, že sa nestotožňuje s judikatúrou, na ktorú poukazuje žalobca, keďže túto nie je možné na daný prípad aplikovať. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu aplikoval zákon č. 381/2001 Z.z., ktorý neprimerane prísne vyložil. Žalovaní 1/,2/ súhlasili, že kancelária môže za určitých okolností (rovnako ako poisťovňa v prípade poistného plnenia) nárok na náhradu toho, čo plnila podľa zákona č. 381/2001 Z.z., požadovať aj od vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda tretej osobe, avšak rovnako, ako je to pri regresnom nároku poisťovní, aj pri kancelárii by mal byť tento nárok posudzovaný v súlade s ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. v prvom rade sa vysporiadať s tým, či je daná zodpovednosť vodiča podľa tohto zákonného ustanovenia, a teda, či v prípade ak by motorové vozidlo poistené bolo a poisťovňa vyplatila poistné plnenie poškodenému, mohla by voči tomuto vodičovi oprávnene požadovať náhradu poistného plnenia alebo jeho časti.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalovanými 1/,2/ (§ 470, § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalovaných 1/,2/ vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaných 1/,2/ rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).

18. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

19. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, námietky žalovaných 1/,2/ o nedostatku riadneho odôvodnenia, v ktorom absentujú odpovede na podstatné argumenty tvrdené žalovanými 1/,2/ a v ktorom sa súd nevysporiadal sa so všetkými nejasnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol vedený pri posudzovaní rozhodujúcich otázok, odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia uvedeným požiadavkám vyhovuje, keď je z neho možné zistiť, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je dostatočné a nie je ho možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné.

20. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Podstatnou a v konaní spornou otázkou bolo v danej veci skutkové a právne posúdenie toho, či v čase dopravnej nehody zo dňa 16.8.2005, ktorú spôsobil žalovaný 2/ s motorovým vozidlom žalovaného 1/ zn. Z., N.: K. - XXX MP, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. P., N.: K. - XXX L. (poškodený Z. W.) a tiež k poškodeniu motorového vozidla zn. K., N.Č.: U. XX-XX (poškodený Domitech, s.r.o.) bolo k označenému vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla (§ 3 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Podľa § 120 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodoval, ktorý z označených dôkazov vykoná a výnimočne mohol vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania , ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o veci. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere . Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného. Každá zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods.1, § 120 ods.1 O.s.p.). Z odôvodnenia rozhodnutia v danej veci vyplýva, že pri vyhodnocovaní dokazovania vykonaného v rozsahu dôkazných návrhov strán (a to každého jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti ) súd prvej inštancie prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Pokiaľ dospel k záveru, že Poistná zmluva zo dňa 14.8.2005 nie je platná, keďže v nej absentuje vlastnoručný popis žalovaného 1/ a v čase dopravnej nehody dňa 16.8.2005 nebolo k motorovému vozidlu zn. Volkswagen, EČ: BA - 308 MP platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla, tieto závery majú podklad vo vykonanom dokazovaní. Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov B. K. Q. T.. A. Y. a i závermi Znaleckého posudku č. 19/2015 vypracovaného M.. M. Zelenkovou, znalkyňou z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, ktorá v jeho záveroch konštatovala, že sporný podpis poistníka na Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.8.2005 nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis O. Š.C. (žalovaného 1/) , sporný podpis poistníka nebol vyhotovený metódou napodobenia podľa nejakého pravého podpisu O. Š., ktorý by bol druhovo zhodný s ukážkami podpisov žalovaného 1/ nachádzajúcich sa v predložených súdnych spisoch a je možné predpokladať, že sporný podpis bol vyhotovený inou osobou ako O. Š.tym, a to ako celkom vymyslený podpis (čomu nasvedčuje

začiatočná , koncová časť sporného podpisu, ale najmä stredná časť sporného podpisu, ktorá vykazuje veľmi nízku úroveň vyhotovenia). Pokiaľ vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania žalovaní 1/,2/ namietajú, že skutočnosti uvedené p. K. vo výpovedi dňa 15.1.2013 sú len dohadmi, resp. ničím nepodložené podozrenia, ovplyvnené poistným likvidátorom p. Y. odvolací súd konštatuje, že podstatné skutkové zistenia týkajúce sa predmetu konania súd prvej inštancie nezískal výlučne z výpovedí označenej svedkyne (ktorej výsluch realizoval v priebehu pojednávaní nariadených na deň 22.9.2009 a 15.12.2013), ale aj poznatkami získanými ďalšími dôkazmi (predložené listinné dôkazy, výsluch svedka p. Y. a najmä v konaní nariadeného znaleckého dokazovania) a ich vyhodnotením.

22. K námietkam žalovaných týkajúcich sa záverov znalkyne uvedených v Znaleckom posudku č. 19/2015 odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania, potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ust. § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdu podľa cit. ust. nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. Prihliadajúc na obsah Znaleckého posudku č. 19/2015 a jeho závery má odvolací súd za to, že označený znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery sú jasné, dostatočne odôvodnené a riadne podložené. Nie je možné prisvedčiť názoru odvolateľov v tom, že Znalecký posudok č.19/2015 jednoznačne nepotvrdil ani nevyvrátil, že by podpis na poistnej zmluve patril žalovanému 1/. Úlohou súdom ustanovenej znalkyne jednoznačne nebolo pri vypracovávaní zadanej znaleckej úlohy sa ani „vyporiadavať so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní účastníkmi tvrdené, a to najmä s tvrdením žalovaného 1/, že poistnú zmluvu podpísal druhou zdravou rukou, čo spôsobuje, že podpis na poistnej zmluve nemusí byť zhodný s jeho ostatnými podpismi pri vypracovaní znaleckého posudku„. Tvrdenie žalovaného 1/ uvedené v priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.3.2014 o tom, že „jeho podpisy nie sú rovnaké možno z dôvodu, že som ľavák, na ľavej ruke som mal niekoľkokrát vykĺbené rameno a pôjdem na operáciu „ nebolo v konaní preukázané a pokiaľ súd prvej inštancie pri zadávaní znaleckej úlohy ustanovenému znalcovi na toto tvrdenie nereflektoval, nie je možné mať voči jeho postupu akékoľvek výhrady. Pokiaľ odvolatelia namietajú, že sporný podpis nebol porovnávaný s podpismi žalovaného 1/ z totožného obdobia, k tejto námietke odvolací súd neprihliadol. Konštatuje, že žalovaný 1/ v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 6.3.2014 uviedol, že doloží súdu, resp. znalcovi písomnosti z obdobia roku 2005, kde sa nachádza jeho podpis. Po ustanovení znalca uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.4.2014, č.k. 7C/2/2009-298 bol žalovaný 1/ výzvou súdu zo dňa 12.11.2014 (čl.316) vyzvaný na doloženie cca 20 originálov objektívnych zdrojov ukážky jeho podpisu z roku 2005, eventuálne z rokov 2004 a 2006. Právny zástupca žalovaného 1/ následne súdu oznámil, že jeho klient nedisponuje dokumentmi z obdobia r. 2004-2006, na ktorých by sa nachádzal jeho podpis a ani nemá vedomosť o subjektoch, u ktorých by sa takéto dokumenty mali nachádzať, čo je spôsobené aj tým, že dlhodobo žil v zahraničí. Po neúspešnom šetrení súdu prvej inštancie u potencionálnych mobilných operátorov, Daňovom úrade v Bratislave a poisťovniach, znalkyňa ako porovnávacie podpisy žalovaného 1/ vybrala písomnosti obsahujúce ukážky podpisov žalovaného 1/ z rokov 2007 až 2013 nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/79/2010 a spisoch Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/72/2010 a sp.zn. 3T/121/10. Odvolací súd zdôrazňuje, že pasivita žalovaného 1/ vo vzťahu k predloženiu dokumentov s jeho porovnávacími podpismi z roku 2005 (ktoré sa nepodarilo zaobstarať ani súdu), nemôže byť na ujmu druhej strane sporu a ani mať za následok pochybnosť o záveroch, ku ktorým ustanovená znalkyňa dospela. Z obsahu znaleckého posudku naviac vyplýva, že ustanovená znalkyňa ako porovnávacie podpisy žalovaného 1/ vybrala o.i. aj písomnosti obsahujúce ukážky podpisov žalovaného 1/ z roku 2007, t.j. z obdobia časovo blízkemu obdobiu r. 2005.

23. K námietke odvolateľov, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

24. V prejednávanej veci sa odvolací súd zhoduje s právnymi závermi súdu prvej inštancie o tom, že Poistná zmluva zo dňa 14.8.2005 nie je platná (keďže v nej absentuje vlastnoručný popis poistníka - žalovaného 1/) a v čase dopravnej nehody dňa 16.8.2005 nebolo k motorovému vozidlu zn. Z., N.: K.

- XXX M. platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla, tak ako to ukladá ust. § 3 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Pokiaľ žalovaný 1/ dňa 16.8.2005 (t.j. v deň v ktorom došlo k dopravnej nehode) poukázal intervenientovi prvú platbu poistného, ktorý ju dňa 22.8.2005 prijal na svoj účet (tieto skutočnosti neboli v konaní sporné), táto skutočnosť má za následok vznik povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla až odo dňa 23.8.2005 (§ 792 ods.2 Občianskeho zákonníka) , tak ako to správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval súd prvej inštancie.

25. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi. Citované ustanovenie je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom upravujúcim práva a povinnosti žalobcu pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky plynúce z takéhoto plnenia.

26. Na základe uvedeného sa odvolací súd zhoduje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že nárok žalobcu voči žalovaným 1/,2/ vyplýva z rovnakého právneho základu, a to z nároku na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému (§ 24 ods.2 písm. b/, § 24 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z.). Nezhoduje sa s názorom odvolateľov, že použitím analógie možno mať za to, že aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu poistného plnenia podľa § 24 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vychádzať z podmienok uplatnenia obdobného nároku poisťovateľa podľa § 12 citovaného zákona. Zodpovednosť žalovaného 1/ súd prvej inštancie správne posúdil ako zodpovednostný vzťah podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka založený na objektívnom princípe a zodpovednosť žalovaného 2/ ako zodpovednostný vzťah podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka založeného na prezumpcii zavinenia (v konaní bolo nesporné, že tento zavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky). Ich spoločnú a nerozdielnu solidárnu zodpovednosť súd prvej inštancie správne následne právne odvodil od ust. § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže v prejednávanom prípade by mohol žalobca svoj nárok uplatniť proti ktorémukoľvek zo žalovaných. Pokiaľ žalovaní 1/,2/ namietajú, že takýto názor je možné považovať za neprimerane prísny výklad zákona č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k vodičovi

motorového vozidla, voči ktorému by v prípade, ak by motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistné, mal poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia (podľa § 12 ods.2) iba v taxatívne vymenovaných dôvodov (pričom ani jeden z týchto dôvodov v danej právnej veci nie je daný ), túto obranu posúdil ako nedôvodnú a nemajúcu vplyv na správnosť právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane závislých výrokov o trovách prvoinštančného konania a o trovách štátu nenapadnutých odvolacími dôvodmi), podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi a intervenientovi priznal proti žalovaným 1/,2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).