Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-102-2017.pdf
PDF · 120.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpená: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Kováčska 53, Košice, proti žalovanému: O. N., D.. X.X.XXXX, N. T. XX, N., (O. Ú. O. Č. N. - W.), o zaplatenie 568,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1. marca 2016 č.k. 10C 193/2015-78 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.
V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 568,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 208,74 Eur od 20.5.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 360,23 Eur od 14.3.2012 do zaplatenia na účet žalobcu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania (náhradu trov konania) pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34 Eur a trov právneho zastúpenia, vo výške 166,81 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že dňa 7.4.2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že chýba podniková plomba na krytie svorkovnice elektromera a elektromer bol svojvoľne pripojený bez zmluvného vzťahu s dodávateľom. Následne dňa 14.2.2012 pri kontrole odberného miesta bolo zistené, že odber elektriny je bez platnej zmluvy a chýbala plomba svorkovnice elektromera. Žalobcovi tak mala vzniknúť neoprávneným odberom elektriny škoda vo výške 568,97 Eur, a to za obdobie od 10.12.2010 do 7.4.2011 vo výške 208,74 Eur a za obdobie od 17.8.2011 do 14.2.2012 vo výške 360,23 Eur (spolu vo výške 568,97 Eur).Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, a to i napriek opakovanému pokusu o zmier zo dňa 3.8.2011 a 3.4.2012.
3. Súd prvej inštancie vydal v zmysle žalobného návrhu žalobcu dňa 25.9.2014 platobný rozkaz č.k. 25Ro 193/2015-22, voči ktorému podal žalovaný odpor. Pohľadávku žalobcu považoval za vykonštruovanú a nárok žalobcu za neopodstatnený a v celom rozsahu nedôvodný. Namietal, že uhradil všetky záväzky voči žalobcovi riadne do skončenia ich zmluvného vzťahu. Uviedol, že je občan s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidný dôchodca od januára 2011. Uhrádzal na účet spoločnosti ZSE energia, a.s. mesačnú zálohu na spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 1.200 Sk (39,83 Eur) a na konci zúčtovacieho obdobia mal na odbernom mieste takmer vždy preplatok. Namietal, že neeviduje žiadnu vyúčtovaciu faktúru, ktorú predložil žalobca a žiadne z ostatných listinných dôkazov, ktoré boli predložené súdu, mu neboli doručené. Preto považoval tieto dôkazy za účelové a nedostatočne preukázané. Na protokole č. XXXXXX nie je podľa neho jeho podpis, ani meno kontrolóra, ani svedok a ani pečiatka organizácie. Na pracovnom príkaze XXXXXXXX nie je podpis vykonávajúceho ani pečiatka ani jeho podpis, na základe čoho považoval výpočet škody za neopodstatnený a neoprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval platobný rozkaz za neopodstatnený a v celom rozsahu nedôvodný a navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného mal tvrdenie žalovaného o pravidelnom uhrádzaní mesačnej zálohy za spotrebovanú energiu na účet spoločnosti ZSE energia, a.s. a následnom preplatku v tomto konaní za irelevantné, nakoľko žalobcom je spoločnosť Západoslovenská distribučná a.s. a nie ZSE energia, a.s.. K tvrdeniu žalovaného, že mu nebola predložená výpoveď zo zmluvného vzťahu s dodávateľom energie spoločnosťou ZSE energia, a.s. uviedol, že táto dňa 13.09.2010 zaslala žalovanému upovedomenie, ktorým mu oznámila, že odstupuje od zmluvy o dodávke elektriny ku dňu 9.12.2012. Dôvodom odstúpenia od zmluvy boli záväzky žalovaného, ktoré aj napriek písomným výzvam zo strany spoločnosti ZSE energia, a.s. neuhradil. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že na Protokole o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX a na Protokole o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX nie je podpis žalovaného ani meno kontrolóra, ani svedok, ani pečiatka organizácie, na základe čoho žalovaný považuje výpočet škody za neopodstatnený, uviedol, že neprítomnosť žalovaného počas kontroly odberného miesta s poukazom na ust. § 36 ods. 2 písm. a/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike nemôže mať vplyv na zistené skutočnosti a na konanie vo veci samej. Uviedol, že žalovaný je povinný mu umožniť prístup k určenému meradlu, a jeho neprítomnosť počas kontroly odberného miesta je vzhľadom k tejto zákonom vymedzenej povinnosti žalovaného nepodstatná. Žalovaným podaný odpor podľa neho neobsahuje riadne odôvodnenie vo veci samej, žalovaného tvrdenia sú zmätočné a jeho nárok nijakým spôsobom nespochybnil.
5. Súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) s odôvodnením, že nariadil pojednávanie na deň 6.10.2015, ktoré bolo odročené na žiadosť žalovaného, následne pojednávanie zo dňa 14.1.2016 bolo odročené opätovne na žiadosť žalovaného. Na pojednávanie dňa 1.3.2016 sa žalovaný opätovne nedostavil, zásielka sa súdu vrátila 9.2.2016 s označením " zásielka neprevzatá v odbernej lehote".
6. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, že svoj nárok odvodzuje od skutočnosti, že kontrolami zo dňa 7.4.2011 a 14.2.2012 bolo zistené, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu elektriny, a to bez platne uzatvorenej zmluvy. Na odbernom mieste bol žalovaný posledným zmluvným odberateľom, pričom kontrolou sa zistilo aj to, že toto odberné miesto bolo svojvoľne pripojené, a to neoprávnenou manipuláciou so zabezpečovacím systémom na elektromere, ktorú skutočnosť preukázal predloženou fotodokumentáciou. Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodňoval skutočnosťou, že na odbernom mieste bola uzatvorená zmluva po tomto neoprávnenom odbere na odberateľa spoločnosť Brabar s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je O. N.. Odberné miesto bolo dvakrát svojvoľne pripojené v prospech žalovaného, čím mu vznikla škoda z dôvodu neoprávneného odberu elektriny. Je v zmysle zákona o energetike prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý je povinný nakupovať elektrinu na krytie strát a teda žalovaný mu odoberaním elektriny spôsobil škodu.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh na vydanie platobného rozkazu č.k. 25Ro/1443/2014; vyúčtovanie náhrady škody č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 19.05.2011 vo výške 208,74 eura, doručené odporcovi; pokus o zmier zo dňa 3.8.2011; vyúčtovanie náhrady škody č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 13.3.2012 vo výške 360,23 Eur, doručené žalovanému, pokus o zmier zo dňa 3.4.2012; protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 7.4.2011; pracovný príkaz MO, MOP č. XXXXXXXX zo dňa 7.4.2011; fotografická dokumentácia; platobný rozkaz č.k. 25Ro/1443/2014-22 zo dňa 25.9.2014; odpor voči platobnému rozkazu doručený súdu 22.10.2014; vyjadrenie k odporu doručené súdu 22.4.2015; fotodokumentácia zistenia neoprávneného odberu elektriny zo dňa 7.4.2011 a zo dňa 14.2.2012.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že dňa 7.4.2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta na T. XX S. N. poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že chýba podniková plomba na krytie svorkovnice elektromera a elektromer bol svojvoľne pripojený bez zmluvného vzťahu s dodávateľom. Následne dňa 14.2.2012 bola vykonaná opätovná kontrola odberného miesta a bolo zistené, že odber elektriny je bez platnej zmluvy a chýbala plomba svorkovnice elektromera kde bol kryt odpojený a bol svojvoľne pripojený. Ako odberateľ elektriny na špecifikovanom odbernom mieste bol v rámci protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 7.4.2011 a zo dňa 14.2.2012 uvedený O. N.. Z obsahu protokolu je zrejmé, že tento nebol pri spisovaní protokolov prítomný. Neoprávneným odberom mal za preukázanú výšku škody spôsobenú žalobcovi, pričom žalobca predložil do spisu jej výpočet v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. ako aj vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Výška škody činila 568,97 Eur, a to za obdobie od 10.12.2010 do 7.4.2011 vo výške 208,74 Eur, a za obdobie od 17.8.2011 do 14.2.2012 vo výške 360,23 Eur (spolu vo výške 568,97 Eur). Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na sumu 208,74 Eur, splatnú dňa 19.5.2011, ktorou mu vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie a faktúru č. XXXXXXX na sumu 360,23 Eur, splatnú dňa 13.3.2012. Nakoľko k uhradeniu týchto faktúr nedošlo, vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 3.8.2011 označeným ako pokus o zmier a listom zo dňa 3.4.2012 na ich uhradenie. Mal tiež preukázané, že žalovaný žalovanú sumu neuhradil.
9. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 2 písm. b/ bod 12, § 3 písm. b/ bod 8, § 46 ods. 1 písm. a/, § 46 ods. 2 zákona č. 251/2013 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 1 ods. 1 až 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
10. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že žalovaný v rozhodnej dobe od 10.12.2010 do 7.4.2011 a od 17.8.2011 do 14.2.2012 odoberal od žalobcu elektrinu na odbernom mieste: T. XX, N.. V rozhodnej dobe medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj skutkovej stránke deklaroval a osvedčoval právo žalovaného na dodávku elektriny, jej odber a následnú spotrebu. Akýkoľvek odber elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. V konaní bolo preukázané, že v čase od 10.12.2010 do 7.4.2011 a od 17.8.2011 do 14.2.2012 dochádzalo zo strany žalovaného k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke, čo podľa neho odôvodňuje zákonný nárok žalobcu na náhradu škody. Mal za preukázané, že na odbernom mieste v dobe od 10.12.2010 do 7.4.2011 došlo k neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 119 dní, v celkovej spotrebe 1011,000kWh, pričom výšku celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania tohto neoprávneného odberu 135,96 Eur žalobca (vo svojom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 56,02 Eur. V dobe od 17.8.2011 do 14.2.2012 došlo k neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 182 dní, v celkovej spotrebe 2073,000kWh, pričom výšku celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania tohto neoprávneného odberu 287,52 Eur žalobca (vo svojom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 35,95 Eur. Pri ustálení výšky samotnej škody vychádzal súd prvej inštancie práve z výpočtu, realizovaného žalobcom, nakoľko tento bol vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou ale aj za použitia reálnych a skutkovo ustálených údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej elektriny. Zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na sumu 208,74 Eur, splatnú dňa 19.5.2011, ktorou mu vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie a faktúru č. XXXXXXX na sumu 360,23 Eur splatnú dňa 13.3.2012, prostredníctvom ktorých si uplatnil náhradu škody za realizovaný neoprávnený odber v sume, ktorá zodpovedá zákonnému výpočtu. Žalovaný však žalovanú istinu nezaplatil, preto ju ako odberateľa súd na jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu, dostal sa tak dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr č. XXXXXXX (04.05.2011) a faktúry č. XXXXXXX (27.02.2012) do omeškania, čím mu vznikla od tohto dňa aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, výška ktorého bola žalobcom uplatnená v súlade s citovaným ustanovením § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu rov konania na zaplatenom súdnom poplatku v sume 34 Eur a na trovách právneho zastúpenia v sume 166,81 Eur.
12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný i žalobca.
13. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím chrbtice viac ako 70 % od júna 2005 a invalidný dôchodca od januára 2011, trpí ťažkým postihnutím chrbtice bez možnosti otáčať sa vľavo- vpravo, nemôže hýbať krkom, ani vľavo ani vpravo, ani hore, ani dole má postihnuté kĺby na rukách tak, že ich nemôže nadvihnúť len do 15 stupňového uhla, čiže má celkovo sťaženú hybnosť kĺbov rúk a celej chrbtice. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vykonal osobne úkony, ktoré by mu umožnili svojvoľné pripojenie elektromera a nie je ani možné, aby toto vykonal niekto z blízkych, nakoľko sa v uvedenom čase nezdržiaval z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia na adrese svojho trvalého bydliska, ale bol v opatere rodičov svojej manželky. V bytovom dome, kde má uvedenú adresu, nie je bezbariérový prístup a z týchto dôvodov ani nebolo možné, aby sa tam zdržiaval. Manželka s maloletým synom, na uvedenej adrese nebývali a ani sa nezdržiavala v tomto čase na území SR, nakoľko mala zamestnanecký vzťah v zahraničí. Namietal, že týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, ani ich neskúmal a rozhodol jednostranne len na základe podanej žaloby žalobcu a jeho argumentácie bez riadneho prešetrenia. Mal za to, že v prípade neoprávneného odberu ide o trestnú vec a preto bolo potrebné túto vyšetriť a nie ho obviniť ako vlastníka bytu z nezákonného odberu elektrickej energie len z dôvodu, že túto odoberá od žalobcu. Uviedol, že má vedomosť o tom, že v inkriminovanom čase bývali na rovnakom poschodí, kde mal byt, stále nejakí iní neprispôsobilí nájomníci, naposledy rómka a ukrajinka s partnermi. Tiež mu je známe, že skrinka, v ktorej je umiestnený elektromer je voľne dostupná a nie je zaistená proti otvoreniu, dvierka na nej boli stále otvorené. On do elektromeru nikdy nezasiahol a nikdy nevykonal ani sám ani s nikým žiadnu operáciu s týmto zariadením. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa týmito skutočnosťami nezaoberal a nevykonal dokazovanie ohľadom jeho tvrdení. Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať osobne pred súdom, bolo rozhodnuté bez jeho vypočutia a predloženia dôkazov na jeho tvrdenia a vypočutia svedkov k ním uvedeným argumentom. Poukázal tiež na to, že v postavení spotrebiteľa nemal možnosť nesúhlasiť s nekalými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve o dodávke elektrickej energie a výšku sankcií a pokút považoval za neprimeranú. V časti náhrady trov konania žalobcovi žiadal túto povinnosť mu neuložiť poukazujúc na jeho ťažké zdravotné postihnutie a výšku jeho príjmu, t.j. mesačný invalidný dôchodok 210,80 Eur, jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a od mája 2015 hrubý mesačný príjem 40 Eur.
14. Žalobca podal včas odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 244,67 Eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 5 Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia za podanie odvolania vo výške 33,20 Eur. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v stanovenej lehote nepredložil vyčíslenie trov konania, ako to uviedol na pojednávaní dňa 1.3.2016. Uviedol, že požadované trovy konania vyčíslil a doručil súdu riadne a včas. Poukázal na ust. § 151 ods. 3 a § 57 ods. 3 O.s.p., účinné v čase rozhodovania, podľa ktorého účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. K vyhláseniu rozsudku došlo dňa 1.3.2016, pričom dňa 3.3.2016 odovzdal posledné vyčíslenie trov konania spoločnosti Slovenská pošta, a.s., ktorá mala povinnosť jeho zásielku doručiť adresátovi- konajúcemu súdu. Poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa 5.2.2014 sp. zn. 7Cdo 142/2013, v zmysle ktorého ak je doručujúca spoločnosť registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorým je možné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ust. § 57 ods. 4 O.s.p. K odvolaniu žalobca doložil podací lístok s uvedením adresáta: Okresný súd Bratislava IV zo dňa 3.3.2016, doručenku o prevzatí Okresným súdom Bratislava IV zo dňa 7.36.2016 a Register poštových podnikov Slovenskej pošty, a.s.
15. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný bol v zmysle § 120 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť si nesplnil a nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadny takýto dôkaz. Vzhľadom na nepredloženie žiadneho dôkazu žalovaným ohľadom jeho zdravotného stavu, ako aj na skutočnosť, že v čase neoprávneného odberu bol spoločníkom a konateľom spoločnosti BRABAR, s.r.o. so sídlom Banšelova 23, Bratislava, IČO: 45 705 071, a s prihliadnutím na to, že žalovaný dňa 14.1.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej cesty v zahraničí, považoval jeho tvrdenie za účelové a nepravdivé. Navyše, ak by aj jeho zdravotný stav naozaj nedovoľoval vykonať úkony na neoprávnené pripojenie sa k jeho distribučnej sieti, neznamená to, že v jeho prospech nemohla vykonať iná osoba. Poukázal pritom na ust. § 39 ods. 2 prvá veta zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, podľa ktorého pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Na základe toho mal za irelevantné, kto vykonal neoprávnené pripojenie sa k jeho distribučnej sústave, nakoľko zodpovednou osobou za neoprávnený odber je osoba, ktorá elektrinu neoprávnene odoberala, teda osoba, ktorá reálne odberné miesto užívala. K tvrdeniu žalovaného, že odberné miesto v čase neoprávneného odberu neužíval z dôvodu, že k nemu nie je vybudovaný bezbariérový prístup, považoval tiež za účelové. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.9.2010 zmluvný vzťah žalovaného s dodávateľom elektriny sa skončil dňa 9.12.2010, následne po tom, čo došlo aj k dopojeniu odberného miesta. Kontrolou odberného miesta dňa 7.4.2011 bolo ním povereným zamestnancom zistené, že žalovaný sa neoprávnene pripojil na jeho distribučnú sústavu, pričom jeho zamestnanci opätovne dňa 7.4.2011 odberné miesto odpojili. Dňa 14.2.2012 bola jeho zamestnancami opätovne vykonaná kontrola odberného miesta žalovaného, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný sa opätovne neoprávnene pripojil k jeho distribučnej sústave. Žalovaný odberné miesto užíval, keďže bol záujem toto odberné miesto neoprávnene pripájať. Až po tejto druhej kontrole zo dňa 14.2.2012, kedy znova došlo z jeho strany k odpojeniu odberného miesta, k odbernému miestu bola uzatvorená riadna zmluva o dodávke elektriny zo dňa 9.3.2012, pričom odberateľom bola v tomto prípade spoločnosť BRABAR, s.r.o., v ktorej žalovaný pôsobil ako spoločník aj konateľ. Neobstojí podľa neho ani tvrdenie žalovaného, že elektromer je voľne dostupný a že na poschodí, kde je umiestnené odberné miesto žalovaného, bývali v čase neoprávneného odberu stále nejakí neprispôsobiví nájomníci, naposledy rómka a ukrajinka s partnermi, nakoľko prospech z neoprávneného pripojenia mohol mať len žalovaný a len žalovaný pociťoval nepriaznivé následky odpojenia jeho odberného miesta od distribučnej sústavy. S námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol bez jeho vypočutia a predloženia dôkazov a vypočutia svedkov, bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k žalobe osobne pred súdom k jeho argumentom a predložiť dôkazy svojich tvrdení, nesúhlasil, nakoľko žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore proti platobnému rozkazu a žalovaný mal možnosť aj povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo neurobil. Pokiaľ ide o účasť žalovaného na pojednávaní, uviedol, že pojednávanie nariadené na deň 6.10.2015 bolo odročené práve na žiadosť žalovaného, a to na 14.1.2016, ktorý deň žalovaný elektronickou formou doručil súdu ospravedlnenie a spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu náhlej pracovnej cesty do českej republiky, o ktorej sa ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím chrbtice na viac ako 70% invalidný dôchodca s bez možností otáčania sa a bez akejkoľvek hybnosti krku s možnosťou nadvihnúť ruky len do 15 stupňového uhla, dozvedel len pár minút predtým, ako sa malo konať pojednávanie a súd prvej inštancie aj toto pojednávanie na žiadosť žalovaného odročil na ďalší termín, na deň 1.3.2016. Poukázal na to, že žalovaný bol súdom prvej inštancie vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie žalobcu v časti trov konania je dôvodné.
17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj skutkovo a právne správne zhodnotil, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd dopĺňa jeho rozhodnutie len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalovaného a žalobcu.
22. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny (ďalej len zákon o energetike) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
23. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
24. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj vyhláška) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
25. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
26. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, ku škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
27. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný len tvrdiť a preukázať existenciu/neexistenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom a skutočnosť, že v dôsledku pripojenia sa k elektromeru bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, v dôsledku čoho vznikla dodávateľovi energie škoda. V danom prípade žalobca ako dodávateľ preukázal svoje skutkové tvrdenia, že zo strany žalovaného ako užívateľa odberného miesta, došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo jednoznačne zistené, akým spôsobom zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie na odbernom mieste.
28. Žalobca ako držiteľ povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Okrem iného je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je povinný viesť evidenciu odberateľov. Teda, ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti žalobcu z prenosovej sústavy. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide na spoločnosť žalobcu, ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, nakoľko pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu.
29. Zákonná úprava ďalej stanovuje, že akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy je zakázaný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tak zodpovedá za neoprávnený odber bez zmluvného vzťahu, ako aj počas zmluvného vzťahu za akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia. V konaní bolo preukázané, že s predmetným elektromerom bolo manipulované tak, že bol znovu napojený na odber po tom, čo bolo odberné miesto odpojené z dôvodu neoprávneného odberu, a to listinnými dôkazmi - Protokolmi o kontrole zo dňa 7.4.2011 a 14.2.2012. Zo zákonnej úpravy ako aj z ustálenej judikatúry, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie je objektívna, bez ohľadu na zavinenie, kto a akým spôsobom takýto zásah na elektromere a neoprávnený odber na miesto odberu žalovaného urobil. Preto neboli dôvodné odvolacie námietky žalovaného, že vzhľadom na ním uvedený zdravotný stav nie je možné, aby vykonal osobne úkony, ktoré by mu umožnili svojvoľné pripojenie elektromera a nie je ani možné, aby toto vykonal niekto z blízkych, nakoľko sa v uvedenom čase nezdržiaval z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia na adrese svojho trvalého bydliska. Rovnako NS SR vo veci 6Cdo76/2010 zo dňa 3.10.2011 vyslovil názor, že „v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie a je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil, a teda že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii zavinil sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy“. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať osobne pred súdom, nakoľko žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom odpore podanom proti platobnému rozkazu a súdom prvej inštancie bol poučený o jeho procesných právach, vrátane ust. § 120 ods. 1 až 4 O.s.p. Poukaz na to, že v postavení spotrebiteľa nemal možnosť nesúhlasiť s nekalými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve o dodávke elektrickej energie a výšku sankcií a pokút považoval za neprimeranú, je právne irelevantná a navyše v danom prípade ide o nárok žalobcu na náhradu škody za neoprávnený odber, teda bez uzavretej zmluvy žalovaným na odber elektrickej energie.
30. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
31. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.6.2016, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
32. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu rov konania na zaplatenom súdnom poplatku v sume 34 Eur a na trovách právneho zastúpenia v sume 166,81 Eur, a to vo výške, v akej si ju žalobca uplatnil v podaní zo dňa 22.04.2015, označenom ako "Vyjadrenie k odporu" s odôvodnením, že súdu v stanovenej lehote nepredložil vyčíslenie trov konania ako to uviedol na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016. s týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil a považoval odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú, nakoľko žalobca vyčíslenie trov konania v podaní zo dňa 3.3.2016 doručil súdu prvej inštancie dňa 3.3.2016 (podľa pečiatky podacej pošty), podanie došlo na súd dňa 4.3.2016 (podacia pečiatka súdu prvej inštancie), teda do troch dní od vyhlásení rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 1.3.2016 v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu v tejto napadnutej časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude pri ďalšom rozhodovaní o trovách konania viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a vysporiada sa aj odvolacou námietkou žalovaného a jeho žiadosťou o neuloženie mu povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania s poukazom na jeho, zdravotné a sociálne pomery (ťažké zdravotné postihnutie a výšku jeho príjmu, t.j. mesačný invalidný dôchodok 210,80 Eur, jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a od mája 2015 hrubý mesačný príjem 40 Eur). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).