Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/102/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., IČO: 00618322, bytom v Bratislave, Brečtanová 1, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36731544, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, za ktorú koná advokát Mgr. Juraj Bugala, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 8, P. O. Box 155, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/16/2017 zo dňa 22.3.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/16/2017 zo dňa 22.3.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný voči žalobcovi začal správne konanie č. 41-PLO/O-429/2012 vo veci možného porušenia § 34 ods. 1 a § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) s tým, že (i) na programovej službe JOJ dňa 28.11.2011 odvysielal o cca 23:13 hod. bezprostredne po programe o cca 21:22 hod., 21:58 hod., 22:34 hod. a 22:55 hod. a 22:56 hod. pred, počas a po programe Farmár hľadá ženu komunikáty propagujúce traktor Zetor Forterra 135, ktoré mohli naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby, (ii) na televíznej programovej službe JOJ dňa 28.11.2011 o cca 21:15 hod. a dňa 31.10.2011 o cca 21:22 hod. odvysielal programy Farmár hľadá ženu, ktoré mohli byť sponzorované spoločnosťou ZETOR TRACTORS a.s., pričom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti informovať o tejto skutočnosti diváka, prostredníctvom zreteľného označenia názvom sponzora programu, ak ide o právnickú osobu, prípadne logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora na začiatku programu a na konci programu. 2. Výsledkom správneho konania č. 41-PLO/O-429/2012 bolo rozhodnutie č. RP/032/2012 zo dňa 26.6.2012, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 a § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Najvyšší súd SR však rozhodnutie žalovaného č. RP/032/2012 zo dňa 26.6.2012 rozsudkom sp. zn. 3Sž/17/2012 zo dňa 4.12.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v následnom rozhodnutí č. RP/016/2013 zo dňa 26.2.2013 uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 (výrok I.) a § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. (výrok II.). Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sž/4/2014 zo dňa 3.2.2015 potvrdil rozhodnutie žalovaného vo výroku I. a vo výroku II. týkajúcom sa porušenia povinnosti podľa § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a uloženej sankcie ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ten istý komunikát nie je možné súčasne sankcionovať podľa ustanovení o reklame a súčasne pre porušenie ustanovení viažucich sa k sponzorskému odkazu. Komunikát podľa obsahu napĺňa znaky reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., obsahoval verbálnu aj vizuálnu zložku a je potrebné pri jeho hodnotení rozčleniť použité prvky na neutrálne a propagačné. Neutrálnym prvkom je nápis v dolnej lište po celý čas komunikátu (Traktor je Zetor. Od roku 1946 + logo ZETOR + označenie ZETOR FORTERRA 135), propagačné prvky sú obsiahnuté v popise komunikátu (spotreba nafty, ktorá má vplyv na spotrebiteľský záujem). Ten istý komunikát nemožno posudzovať ako súbeh reklamy a súčasne ako quasi sponzorský odkaz s prvkami reklamy. Pokiaľ sú prvky reklamy obsiahnuté v sponzorskom odkaze, dochádza z hľadiska princípov správneho trestania k faktickej konzumpcii. Vysielateľ nemôže označiť ten istý program ako sponzorský odkaz a súčasne ako reklamu, a preto nemôže dôjsť ani k súbehu porušených povinností. Keďže žalovaný skutky pod výrokmi I. a II. nesprávne vyhodnotil v súbehu a podľa toho použil absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie, pochybil. 4. Žalovaný v ďalšom konaní rozhodnutím č. RZK/11/2015 zastavil konanie v časti možného porušenia § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a rozhodnutím č. RP/18/2015 zo dňa 14.4.2015 rozhodol v časti týkajúcej sa výroku I. a sankcie tak, že žalobcovi uložil pokutu v sume 3.319,- € za porušenie povinnosti uloženej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Najvyšší súd SR ďalším rozhodnutím sp. zn. 7Sž/6/2015 zo dňa 30.11.2016 zrušil aj rozhodnutie žalovaného č. RP/18/2015 zo dňa 14.4.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vychádzal zo svojho predchádzajúceho rozhodnutia v predmetnej veci sp. zn. 3Sž/4/2014 zo dňa 3.2.2015 a uviedol, že už bolo právoplatne rozhodnuté o porušení povinnosti žalobcom vyplývajúcej z § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a povinnosťou žalovaného bolo v ďalšom konaní rozhodnúť už len o sankcii za uvedené porušenie, keďže najvyšší súd v predchádzajúcom citovanom rozhodnutí zrušil aj výrok o sankcii. 5. Žalovaný ďalším rozhodnutím č. RP/16/2017 zo dňa 22.3.2017 uložil žalobcovi pokutu v sume 3.319,- € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s porušením povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. konštatovanej v právoplatnom rozhodnutí č. RP/016/2013 zo dňa 26.2.2013 (odsek 3 odôvodnenia tohto rozsudku). Pre prehľadnosť správny súd na tomto mieste uvádza, že predmetom preskúmania v predmetnej právnej veci vedenej pod sp. zn. 2S/102/2017 je rozhodnutie žalovaného č. RP/16/2017 zo dňa 22.3.2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa zameral len na uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil a ktorého skutková podstata bola ustálená v rozhodnutí č. RP/016/2013 zo dňa 26.2.2013. Vychádzal z objektívnej zodpovednosti právnickej osoby za správny delikt, teda zodpovednosti nezohľadňujúcej zavinenie. Pri určovaní výšky sankcie žalovaný vychádzal najmä:

- z predchádzajúceho porušenia povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., kedy právoplatným rozhodnutím žalovaného č. RP/53/2007 bola žalobcovi uložená pokuta v sume 150.000,- Sk,

- z rozsahu a dosahu vysielania žalobcu ako multiregionálneho vysielateľa,

- z trvania a následkov porušenia povinnosti (spočívajúcej v neoddelení reklamy od ostatného obsahu, preto trvanie porušenia povinnosti nie je možné brať do úvahy pri určovaní výšky pokuty; následkom je možnosť zámeny reklamného obsahu od ostatných zložiek programovej služby),

- zo závažnosti správneho deliktu - princíp oddelenia a rozoznateľnosti reklamy od obsahu vysielania je jedným z najstarších a najpodstatnejších základov európskej regulácie televízneho vysielania ako takého, základným účelom tejto zásady je ochrana diváka pred možnou zámenou reklamy za iné programové služby a pred potenciálnym uvedením diváka do omylu,

- zo spôsobu porušenia povinnosti, ktorý je vyjadrený v skutkovej vete správneho deliktu obsiahnutej v rozhodnutí žalovaného č. RP/016/2013 zo dňa 26.2.2013,

- nedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia,

- neprihliadol na sankciu uloženú samoregulačným úradom, pretože takýto úrad pre túto oblasť neexistuje. II. Zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobou zo dňa 12.5.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.5.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/16/2017 zo dňa 22.3.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného uplynula jednoročná prekluzívna objektívna lehota na uloženie pokuty.

7. Z hľadiska plynutia objektívnej lehoty vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sž/10/2010 zo dňa 20.10.2010, v zmysle ktorého táto lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Objektívna lehota plynie nepretržite, pokiaľ v zmysle príslušných právnych predpisov nespočíva. K spočívaniu prekluzívnej lehoty mohlo dôjsť len podľa § 246d OSP, teda počas konania pred správnym súdom. 8. Namietaný príspevok bol odvysielaný dňa 31.10.2011 a prvé rozhodnutie žalovaného č. RP/032/2012 bolo vydané dňa 26.6.2012, teda po 284 dňoch. Lehota následne spočívala od 8.8.2012 do 19.12.2012 počas konania na najvyššom súde. Žalovaný následne rozhodol dňa 26.2.2013 rozhodnutím č. RP/016/2013, teda do 106 dní; od 3.4.2013 do 26.2.2015 lehota opäť spočívala z dôvodu prebiehajúceho konania na najvyššom súde. Ďalšie rozhodnutie žalovaného č. RP/18/2015 bolo prijaté dňa 14.4.2015, teda po 104 dňoch. Ďalšie spočívanie lehoty bolo v období od 9.5.2015 do 29.12.2016 počas konania na najvyššom súde. Žalovaný rozhodol o 84 dní dňa 22.3.2017 rozhodnutím č. RP/16/2017, ktoré je predmetom preskúmavania v predmetnej právnej veci. Medzi doručovaním rozhodnutia zo dňa 22.3.2017 a podaním žaloby dňa 12.5.2017 uplynulo ďalších 52 dní. Spolu teda od spáchania správneho deliktu do vydania posledného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt uplynulo 578 dní. 9. Ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia teda žalovaný už nedisponoval žiadnou časťou objektívnej lehoty na vedenie správneho konania a uloženie sankcie, preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné a je potrebné ho zrušiť. III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na celkovú, zjavne neštandardnú dĺžku správneho konania č. 41-PLO/O-429/2012 v dôsledku opakovaných prieskumov veci najvyšším súdom. Najvyšší súd SR jeho rozhodnutia opakovane rušil a vec mu vracal na ďalšie konanie, v ktorom sa riadil § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. a právnym názorom najvyššieho súdu. 11. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/4/2014 zo dňa 3.2.2015 viedlo k nejednoznačnej situácii, v ktorej súd síce potvrdil prvý výrok rozhodnutia č. RP/016/2013, spolu s druhým výrokom však zrušil aj časť výroku o uložení sankcie za porušenie zákona konštatovaného v prvom výroku. Žalovaný zastával a zastáva názor, že z tohto dôvodu sa rozhodnutie č. RP/016/2013 stalo imperfektným a stratilo akékoľvek právne účinky, preto vydal rozhodnutie č. RP/18/2015, do ktorého prebral aj prvý výrok z rozhodnutia č. RP/016/2013 a nanovo rozhodol o sankcii. 12. Najvyšší súd SR však rozhodnutie č. RP/18/2015 neakceptoval, zrušil ho a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že konanie pred žalovaným aj súdne preskúmavacie konanie (v tom čase neprávoplatného rozhodnutia žalovaného podľa OSP) tvorí jeden celok, a preto pokiaľ o niektorej časti predmetu konania nebolo právoplatne rozhodnuté, je treba o nej konať a rozhodnúť. Doposiaľ nebolo rozhodnuté o sankcii za porušenie zákona, a preto bude povinnosťou žalovaného o sankcii rozhodnúť. 13. Rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu v správnom konaní uložil žalobcovi pokutu v sume 3.319,- €, keďže samotné porušenie povinnosti už bolo konštatované právoplatným rozhodnutím č. RP/016/2013 zo dňa 26.2.2013. V uvedenom prípade tak v dôsledku nejednoznačnosti výkladu najvyššieho súdu vo vzťahu k uloženej sankcii za už právoplatne konštatované porušenie povinnosti mohlo dôjsť k uplynutiu čas v rozsahu, ktorý by zmaril účel sankčného postihu za preukázateľné a právoplatne konštatované spáchanie správneho deliktu. 14. Napriek zhodne (žalovanou aj najvyšším súdom) potvrdenému porušeniu povinnosti žalobcom nemožno z dôvodu údajného uplynutia času za toto uložiť sankciu. Ak však žalobca uplatnil svoje právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného, nemožno tvrdiť, že v istom momente z dôvodu plynutia času nemožno o sankcii rozhodnúť. Toto je podľa jeho názoru neakceptovateľné a nemôže viesť k zániku trestnosti za správny delikt z dôvodu uplynutia objektívnej lehoty. V prípade možného zrušenia rozhodnutia by bolo potrebné správne konanie zastaviť napriek tomu, že k porušeniu povinnosti preukázateľne došlo. Ide o špecifickú situáciu, ktorá nebude totožná s konaním vedenom podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. 16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 20.2.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalobcu a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadala o odročenie pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

19. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.

20. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.

21. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.

22. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní.

VI. Závery správneho súdu

24. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka plynutia prekluzívnej jednoročnej lehoty na uloženie sankcie za spáchaný správny delikt. Je nepochybné, že k spáchaniu správneho deliktu došlo a jeho skutková podstata je vymedzená v právoplatnom rozhodnutí žalovaného č. RP/16/2013 zo dňa 26.2.2013. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je už len uložená sankcia za tento správny delikt.

25. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa.

26. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

27. V konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je povinnosťou súdu prihliadať z úradnej povinnosti k takej skutočnosti, významnej z hľadiska hmotného práva, akou je preklúzia, a to aj v prípade, ak žalobca v podanej žalobe túto skutočnosť nenamietal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/19/2011 zo dňa 8.12.2011 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. ZSP 10/2014).

28. Trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v § 84 až § 93 upravuje inštitúty, ktoré vymedzujú zánik trestnosti a trestu, pričom jedným z dôvodov zániku trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania a trestnosť činu zaniká uplynutím tam ustanovenej premlčacej doby.

29. S právnou úpravou hmotného práva korešponduje právna úprava trestného práva procesného.

30. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

31. Podľa § 215 ods. 1 písm. d/ prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 TP, t.j. okrem iných dôvodov aj z dôvodu premlčania trestného stíhania.

32. Podľa § 281 ods. 1 súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1 TP. V citovanom ustanovení je zakotvené premlčanie trestného stíhania ako prípad zániku trestnosti.

33. Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.

34. Vo všetkých citovaných prípadoch týkajúcich sa zastavenia trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania majú ustanovenia trestných kódexov kogentný charakter. Ak zakotvuje povinnosť zastaviť trestné stíhanie (prokurátor, súd na hlavnom pojednávaní, odvolací súd neverejnom zasadnutí), urobí tak bez návrhu, z úradnej povinnosti.

35. Správny súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na zaradenie správnych deliktov do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, je potrebné, aby súd prihliadal k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na skutočnosť, či túto skutočnosť v podanej žalobe žalobca namietal. Takéto posudzovanie veci je nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.

36. Príspevok bol odvysielaný dňa 31.10.2011 a prvé rozhodnutie žalovaného č. RP/032/2012 bolo vydané dňa 26.6.2012, teda po 284 dňoch. Lehota spočívala od 8.8.2012 do 19.12.2012 počas konania na najvyššom súde. Žalovaný následne rozhodol dňa 26.2.2013 rozhodnutím č. RP/016/2013, teda do 106 dní; od 3.4.2013 do 26.2.2015 lehota opäť spočívala z dôvodu prebiehajúceho konania na najvyššom súde. Ďalšie rozhodnutie žalovaného č. RP/18/2015 bolo prijaté dňa 14.4.2015, teda po 104 dňoch. Ďalšie spočívanie lehoty bolo v období od 9.5.2015 do 29.12.2016 počas preskúmavacieho konania na najvyššom súde. Žalovaný rozhodol o 84 dní dňa 22.3.2017 rozhodnutím č. RP/16/2017, ktoré je predmetom preskúmavania v predmetnej právnej veci. Medzi doručovaním rozhodnutia zo dňa 22.3.2017 a podaním žaloby dňa 12.5.2017 uplynulo ďalších 52 dní. Spolu teda od spáchania správneho deliktu do vydania posledného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt uplynulo 578 dní. 37. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie po 578 dňoch, do ktorých nie je započítaný čas spočívania lehoty počas súdneho preskúmavacieho konania, vydal rozhodnutie 213 dní po uplynutí jednoročnej ročnej prekluzívnej lehoty, a teda oneskorene, kedy už na to nemal zákonné oprávnenie.

38. Vzhľadom na uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt (§ 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.) je jediným možným a zákonným postupom zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

39. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a vec správne právne posúdi.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).