Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/4/2018

Zmenené rozhodnutím 23Co/68/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: F.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, B., zastúpeného: P. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. XX, A., proti žalovanej: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, B., zastúpenej: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/ A, Bardejov, o zrušenie spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7C/4/2018-124 zo dňa 20.02.2019 takto rozhodol: Mení rozsudok tak, že zrušuje právo spoločného nájmu strán sporu k bytu číslo X na X. poschodí obytného bloku B., súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v B. na ulici P. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie B. a za výlučného nájomcu bytu určuje žalovanú. Žalovaný je povinný byt č. X na X. poschodí obytného bloku B., súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v B. na ulici P. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. vypratať v lehote 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalovanou. Stranám náhradu trov konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: F.. F. U., Z.. X.X.XXXX, B. P.. U. XX, B., zastúpeného: JUDr. Michal Roháč, nar. 24.12.1960, bytom Tri Hôrky 13, Košice, proti žalovanej: Q. U., Z.. X.XX.XXXX, B. K.. Š. X, B., zastúpenej: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e právo spoločného nájmu strán sporu k bytu číslo X na X. poschodí obytného bloku B., súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v B. na ulici P.. U. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie B. a za výlučného nájomcu bytu u r č u j e žalobcu.

II. Žalovaná je p o v i n n á byt číslo X na X. poschodí obytného bloku B., súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v B. na ulici J. U. XX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie B. v y p r a t a ť v lehote 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobcom.

III. Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2018 domáhal zrušenia spoločného nájmu strán sporu k bytu č. X na X. poschodí obytného bloku B., súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v B. na ulici P.. U. XX, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Bardejov.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.6.2008 uzavrel so žalovanou manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/5/2014-217 z 28.2.2017 právoplatne rozvedené. Počas trvania manželstva bol stranám sporu Mestom Bardejov pridelený nájomný byt na ulici P.. U. XX, na podklade ktorého uzavreli s mestom ako prenajímateľom dňa 2.8.2012 nájomnú zmluvu. Uvádzal, že žalovaná sa v mesiaci máj 2014 z tohto bytu odsťahovala aj s maloletým synom Marekom ku svojim rodičom do bytu na adrese K.. Š.M. X, B. a od tohto dňa užíval prenajatý byt výlučne sám, pričom uhrádzal všetky finančné výdavky spojené s užívaním bytu. Žalovaná sa odvtedy v byte nezdržiavala ani jeden deň. Tvrdil, že žalovaná má stále evidovaný trvalý pobyt na adrese P.. U. XX, B., napriek tomu, že o svoje bývanie má postarané inými spôsobmi. Poukazoval tiež na skutočnosť, že žalovaná opustila byt dobrovoľne.

3. V replike z 23.6.2018 na vyjadrenie žalovanej v podstatnom uvádzal, že žalovaná sa do mestom prideleného bytu nechcela sťahovať a preto tento museli najskôr prenajať, pretože ho žalobca odmietal mestu odovzdať, ďalej že žalovaná sa z bytu odsťahovala počas jeho neprítomnosti dobrovoľne, o byt aj o domácnosť sa počas období, keď bol doma medzi pracovnými turnusmi staral stále on a v čase jeho neprítomnosti sa žalovaná zdržiavala väčšinu času u svojej matky. Poukazoval tiež na jednu z príčin rozvratu manželstva spočívajúci v manželskej nevere žalovanej. Na pojednávaní konanom dňa 2.10.2018 žalobca svoj návrh odôvodňoval aj skutočnosťou, že žiadosť o pridelenie bytu do nájmu podával ešte v čase, keď nebol so žalovanou v manželstve a len on sa pričinil o jeho nadobudnutie. V nájomnej zmluve však už bola ako spolunájomníčka uvedená žalovaná, ktorá sa práva k bytu začala domáhať až po podaní tejto žaloby. Ďalej dôvodil, že o byt sa súvisle stará od jeho pridelenia mestom, platí nájomné a všetky výdavky s ním spojené a vykonal v ňom isté úpravy. Poukazoval tiež na to, že pri podaní návrhu na rozvod manželstva žalovaná podpísala dokument o tom, že byt bude po rozvode užívať on. Žalovaná má podľa jeho názoru svoju bytovú otázku vyriešenú. Pre prípad, že by sa výlučným nájomcom bytu stala žalovaná, uplatňoval si právo na bytovú náhradu.

4. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 4.5.2018. Vo svojom vyjadrení z 21.5.2018 odporovala tvrdeniam žalobcu, že sa do bytu nechce vrátiť a žiadala, aby bola v konaní určená za výlučnú nájomníčku bytu. K dôvodom opustenia spoločnej domácnosti v roku 2014 poukazovala na obsah zápisníc z pojednávaní vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/5/2014 a 5C/124/2014. Zdôraznila, že dôvodom jej odsťahovania sa zo spoločného bytu bol žalobcom iniciovaný rozvod manželstva a udržiavanie vzťahov s inými ženami žalobcom. S poukazom na to, že žalobca pracoval v zahraničí na turnusy tvrdila, že všetka starostlivosť o byt a maloleté dieťa ležala na jej pleciach, ich spoločné bývanie sprevádzali hádky, výčitky, nadávky a ponižujúce správanie zo strany žalobcu a v dôsledku týchto skutočností bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, pričom však nemala v úmysle trvale sa práva vyplývajúceho zo spoločného nájmu k predmetnému bytu vzdať. Návrh na určenie jej osoby za výlučnú nájomníčku opierala o rozhodnutie súdu, ktorým bol maloletý syn zverený do jej osobnej starostlivosti.

5. Vo svojej duplike k replike žalobcu z 30.7.2018 zotrvala na predchádzajúcich stanoviskách, pričom dôraz kládla na skutočnosť, že byt dobrovoľne neopustila, ale bola k nemu donútená správaním žalobcu. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní konanom 2.10.2018 a v následnom podaní z 19.11.2018 popierala, že žalobca je jediným nájomcom predmetného bytu, pripomínajúc skutočnosť, že nájomná zmluva s mestom bola uzatvorená 2.8.2012, následkom čoho sa obaja manželia stali spoločnými nájomcami bytu. Poukazovala tiež na to, že žalobcom spomínaný dokument o ďalšom užívaní bytu po rozvode jej žalobca predložil na podpis naraz s dokumentom o súhlase so striedavou starostlivosťou k synovi. Tvrdila tiež, že po rozvode manželstva a opustení prenajatého bytu riešila dôležitejšie veci, ktoré vznikli v dôsledku zásadnej zmeny jej situácie (najmä ohľadom starostlivosti o dieťa, hľadanie náhradného bývania po odchode zo spoločného bytu, otázku financií, vlastných zdravotných problémov a neustálych konfliktov so žalobcom ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa). Skutočnosť, že žalovaná dočasne býva v byte svojich rodičov a momentálne má kde bývať, ju nemôže v tomto smere voči žalobcovi znevýhodňovať.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do konania, a to zmluvou o nájme bytu zo dňa 20.8.2010 a 2.8.2012, oznámením o pridelení nájomného bytu zo dňa 16.8.2010 a 31.7.2012, rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.2.2017 č.k.: 5P/5/2014-217, platobnými dokladmi SIPO II., oznámením o registrovaní žiadosti o nájomný byt zo dňa 6.2.2012, stanoviskom Mesta Bardejov k zrušeniu spoločného nájmu bytu rozvedených manželov zo dňa 28.8.2018 a ďalšími v spise založenými listinami. Z navrhovaných dôkazov súd nevykonal len dôkaz navrhnutý žalovanou počas záverečnej reči jej právneho zástupcu (návrh na vyjadrenie mesta k možnostiam pridelenia bytu pre samostatne žijúce osoby), keďže uvedený návrh z jej strany nebol podaný včas, čo by bolo v rozpore s princípom sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a podľa názoru súdu by ním neboli preukázané žiadne také podstatné okolnosti, ktoré by mohli zvrátiť vo veci realizované právne posúdenie prípadu, čím by bolo odročenie pojednávania za účelom vykonania tohto dôkazu v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

7. Žalobca vo veci vypovedal, že žiadosť o pridelenie mestského bytu podal po rozvode s prvou manželkou v čase, v ktorom sa so žalovanou nepoznali. Po uzavretí manželstva so žalovanou bývali najskôr u rodičov žalovanej, počas obdobia ktorého mal na mestskom úrade opakovane urgovať vybavenie svojej žiadosti o pridelenie mestského nájomného bytu. Z jeho výsluchu vyplynulo, že v priebehu trvania nájomného vzťahu s mestom došlo k výmene bytov, z dôvodu ktorého sa strany konania presťahovali na iné poschodie bytového domu. V druhom z pridelených bytov bývali žalobca a žalovaná spoločne od augusta 2012 do roku 2014, kedy sa žalovaná z prideleného bytu odsťahovala počas jeho neprítomnosti v priebehu pracovného turnusu v J., kde v tom čase pracoval. Žalovaná si podľa jeho tvrdení z bytu zobrala všetky osobné veci a časť spoločne nadobudnutých vecí, na ktorých odsťahovaní sa so žalovanou dohodli. Od času, kedy sa žalovaná zo spoločného bytu odsťahovala, sa o tento byt viac nestarala, neprispievala na úhradu ako energií, tak ani nájomného. V ďalšom poukazoval na svoj zdravotný stav, osobitne oslabený zrak a liečebné operačné výkony, ktorým sa podrobil v poslednom období.

8. Žalovaná pri svojom výsluchu uvádzala, že byt bol stranám sporu pridelený z dôvodu, že ako manželia starajúci sa o maloleté dieťa nemali vyriešenú bytovú otázku. Pre nevhodnosť prvého prideleného bytu na prízemí bytového domu na výchovu ich maloletého syna podali ďalšiu žiadosť, na základe ktorej došlo k zámene prenajatých bytov a strany začali užívať byt na X. poschodí tohto bytového domu. Poukazovala na to, že nájomnú zmluvu podpisovala spolu so žalobcom, hoci s mestským úradom komunikoval len žalobca. Tvrdila, že k rozhodnutiu sa z bytu odsťahovať ju viedlo násilné správanie žalobcu k nej a jej zdravotné problémy, a ďalej že pri odsťahovaní sa z bytu si zobrala len základné osobné veci a veci, ktoré patrili jej rodičom. Tvrdila tiež, že pokiaľ si v byte ponechala ďalšie veci, tieto si neskôr už vziať nemohla, pretože žalobca vymenil zámok na vstupných dverách do bytu. Z bytu sa odsťahovala do dva a pol izbového bytu patriaceho pôvodne jej rodičom, ktorí ho darovali jej sestre. V byte krátky čas bývala so svojou sestrou, ktorá sa následne odsťahovala k svojmu manželovi a odvtedy byt obýva sama s maloletým synom a to za protihodnotu nájomného v sume 20,- Eur mesačne spojeného s povinnosťou uhrádzať všetky náklady na jeho prevádzku. Uvádzala tiež, že pri živote v pôvodne rodičovskom byte jej finančne vypomáha jej vlastná rodina a pre maloletého syna v ňom zariadila samostatnú detskú izbu, čím v ňom vytvorila adekvátne podmienky pre jeho rozvoj. Pokiaľ ide o aktuálny stav maloletého syna tvrdila, že bolo u neho zaznamenané zlepšovanie školských výsledkov, hoci je s psychologických, resp. pedagogických aspektov stále sledovaný. V ďalšom poukazovala na svoj zdravotný stav v rámci ktorého je psychiatricky liečená pre stavy úzkostí a sú jej predpisované lieky. V priebehu výsluchu potvrdila, že žalobcovi ponúkla rozšírenie rozsahu osobnej starostlivosti žalobcu o maloletého syna a v budúcnosti aj možnosť striedavej starostlivosti o neho, v tejto otázke však k dohode rodičov zatiaľ nedošlo. Uvádzala, že okrem bytu v ktorom býva nemá žiadnu inú možnosť bývania a vzhľadom na všetky okolnosti vzťahu so žalobcom uvažuje o odsťahovaní sa do iného mesta. Pre prípad, že by sa výlučným nájomcom bytu stal žalobca si uplatnila právo na bytovú náhradu. V tejto súvislosti tvrdila, že o pridelenie ďalšieho nájomného bytu zo strany mesta žiadať nemôže, nakoľko jej už bol mestský byt raz do nájmu pridelený.

9. Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že medzi Mestom Bardejov ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami bola dňa 20.8.2010 uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do 30.6.2011, ktorej predmetom bol nájom bytu č. X, na prízemí domu s. č. XXXX nachádzajúceho sa na ulici P.. U. XX, B. B.-XX. Tento byt bol stranám sporu ako nájomcom pridelený na prenájom na základe žiadosti žalobcu z 19.7.2006 č. sp. XXXX/XXXXX registrovanej v zozname záujemcov pod č. XXX. Podľa označenej nájomnej zmluvy boli strany ako spoloční nájomcovia povinní uhrádzať mesačné nájomné vo výške 95,03 Eur, a služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu vo forme preddavkových platieb. Zmluvou bolo dohodnuté tiež právo spoločných nájomcov na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme (predĺženie nájmu) vždy na dobu určitú, ak nevzniknú dôvody pre ukončenie nájmu výpoveďou.

10. Na základe žiadosti z 24.1.2012 č. sp. XXXX/XXXXX, registrovanej v miestnom zozname záujemcov pod č. XXX o pridelenie bytu na vyššom podlaží bol stranám tohto konania pridelený 31.7.2012 do užívania nájomný byt č. X na 1. poschodí obytného bloku B.-XX na ul. J. U. XX, s. č. XXXX s tým, že dovtedy užívaný byt boli povinní odovzdať prenajímateľovi. Dňa 2.8.2012 tak bola medzi Mestom Bardejov ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami uzavretá zmluva o nájme bytu vzťahujúca sa na pridelený byt a to na dobu určitú do 31.12.2013. Podľa označenej nájomnej zmluvy boli strany ako spoloční nájomcovia povinní uhrádzať mesačné nájomné vo výške 114,87 Eur a služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu vo forme preddavkových platieb. Zmluvou bolo dohodnuté tiež právo spoločných nájomcov na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme (predĺženie nájmu) vždy na dobu určitú, ak nevzniknú dôvody pre ukončenie nájmu výpoveďou. Napriek tvrdeniu strán, že v danom prípade išlo len o dohodu o zmene určenia prenajatého bytu mal súd z obsahu predloženej zmluvy za preukázané, že zmluva o nájme bytu, ktorého sa podaná žaloba týka, je novou, samostatnou zmluvou, pričom tento nový zmluvný vzťah vznikol dňa 2.8.2012, teda za trvania manželstva. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení strán sporu, z tohto bytu sa žalovaná odsťahovala v máji 2014, zatiaľ čo žalobca v tomto byte ostal bývať.

11. Zo stanoviska mesta Bardejov k zrušeniu spoločného nájmu bytu rozvedených manželov z 28.8.2018 vyplýva, že prenajímateľ počas spoločného bývania nezaznamenal nijaké porušenie nájomnej zmluvy ani sťažnosti susedov. Nájom je uhrádzaný pravidelne prostredníctvom platby SIPO žalobcom, na predmetnom byte mesto neeviduje nedoplatky za nájom a služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná doposiaľ nepožiadala o pridelenie iného nájomného bytu mesta.

12. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5P/5/2014-217 zo dňa 28.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoP/23/2017-259 z 30.1.2018, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 8.4.2017 a v ostatných svojich výrokoch dňa 2.3.2018 súd zistil, že manželstvo medzi stranami sporu trvalo od 5.6.2008 do 8.4.2017. Dôvodom rozvratu manželstva účastníkov bola ich nepripravenosť na vstup do manželstva, rozdielnosť v očakávaní od tohto zväzku, nereflektovanie vzájomných potrieb, neexistencia vzájomnej podpory jeden pre druhého, neschopnosť vytvoriť harmonické zázemie pre rodinu a dieťa, ktoré bolo svedkom ich hádok. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca je zaviazaný na prispievať na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne k rukám žalovanej. Žalobca je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každý párny týždeň od štvrtka od 18.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každú stredu v nepárnom týždni v čase od 16.00 hod do 19.00hod.

13. Z predložených platobných dokladov SIPO II. a z vyjadrení strán sporu mal súd za to, že od opustenia bytu žalovanou uhrádzal výdavky spojené s nájmom a užívaním prenajatého bytu výlučné žalobca.

14. Podľa § 703 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

15. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

16. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

17. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

18. Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

19. Podľa § 708 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130> a § 707 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20190130> platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

20. Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

21. Podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

22. Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

23. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

24. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov, a) ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443/20180101>, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom; pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo b) ak nájomcom je osoba podľa § 22 ods. 3 písm. d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443/20180101>, ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.

25. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

26. Súd mal vzhľadom na vyššie opísané skutkové zistenia za preukázané, že medzi Mestom Bardejov ako prenajímateľom a stranami sporu ako spoločnými nájomcami bola uzavretá 2.8.2012 nájomná zmluva k bytu č. X na X. poschodí obytného bloku B., súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v B. na ulici P.. U. XX, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Bardejov, čím došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželov. Spoločnými nájomcami bytu sa totiž stali tak žalobca ako aj žalovaná a to v zmysle § 703 Občianskeho zákona práve z dôvodu, že sa tak stalo za trvania manželstva. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné označenie nájomcov v predmetnej nájomnej zmluve. Skutočnosť, že žiadosť o pridelenie ešte skoršieho bytu podal žalobca pred uzavretím manželstva so žalovanou v roku 2006 nemá v zmysle označeného ustanovenia Občianskeho zákonníka za následok vznik nájomného vzťahu prenajímateľa len so žalobcom. Podstatný je totiž deň, v ktorý sa aspoň jeden z manželov za trvania manželstva stal nájomcom bytu v zmysle nájomnej zmluvy, ktorou nájomný vzťah vznikol. V tom čase boli žalobca a žalovaná manželmi, preto v danom prípade k predmetnému bytu vznikol spoločný nájom bytu žalobcu a žalovanej.

27. Vzhľadom na predmet konania súd ďalej skúmal, či ku dňu vydania rozhodnutia nájomný pomer založený zmluvou z 2.8.2012 trvá a to vo vzťahu k obidvom stranám konania. K zrušeniu spoločného nájmu bytu rozsudkom totiž nemožno pristúpiť v prípadoch, ak nájomný vzťah už skôr medzi účastníkmi zmluvy zanikol, alebo došlo k zániku spoločného nájmu na strane nájomcov. V zmysle § 708 Občianskeho zákonníka môže k zániku spoločného nájmu dôjsť aj trvalým opustením spoločnej domácnosti, pod ktorým možno rozumieť konanie nájomcu bytu, ktoré je vedené s úmyslom spoločnú domácnosť zrušiť a už ju neobnoviť. Znak trvalosti má také opustenie spoločnej domácnosti, ktoré nie je časovo obmedzené a ktoré treba považovať za konečné. Právnym následkom trvalého opustenia spoločnej domácnosti nájomcom bytu je prechod práva nájmu bytu na osoby uvedené v ustanoveniach § 706 a § 707 a súčasne aj zánik práva nájmu bytu u nájomcu, ktorý spoločnú domácnosť trvale opustil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 37/2003). V prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov nájomný vzťah trvá v zmenenej podobe, kedy nájomcom zostáva druhý manžel. K trvalému opusteniu spoločnej domácnosti môže dôjsť predovšetkým tým, že spoločnú domácnosť opúšťajúci manžel dá už pri svojom odchode z domácnosti jasným, nespochybniteľným a zrozumiteľným spôsobom najavo, že natrvalo opúšťa spoločnú domácnosť, alebo aj prípad, kedy manžel, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti so zámerom a vôľou vykonávať v budúcnosti práva nájomcu, následne z určitého dôvodu a niekedy aj s dlhším časovým odstupom svoje pôvodné postoje a zámery prehodnotí tak, že zrealizuje zámer opustiť natrvalo spoločnú domácnosť. V takom prípade sa odchod zo spoločnej domácnosti a trvalé opustenie spoločnej domácnosti časovo nekryjú; právne následky konania smerujúceho k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti nastávajú v momente, keď manžel - nájomca svoju vôľu opustiť natrvalo spoločnú domácnosť prejavil a realizoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 46/2008). O trvalé opustenie spoločnej domácnosti s následkom prechodu nájmu nejde, ak je opustenie spoločnej domácnosti motivované snahou vyhnúť sa nezhodám ku ktorým medzi spoločnými nájomcami dochádzalo a ktorých opakovanie možno v budúcnosti očakávať (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdon 1980/97). Rovnako okolnosť, že jeden zo spoločných nájomcov opustil spoločný byt už pred rozvodom sama osebe nemusí znamenať, že mal v úmysle trvale sa vzdať práva tento byt užívať.

28. V danom prípade žalobca trvalé opustenie spoločnej domácnosti žalovanou netvrdil a na jeho preukázanie neoznačil žiadne dôkazy, pričom žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 21.5.2018 trvalé opustenie spoločnej domácnosti priamo popierala. Súd považuje medzi stranami za nesporné, že žalovaná sa v máji 2014 z nájomného bytu prideleného mestom 2.8.2012 počas neprítomnosti žalobcu odsťahovala, čo odôvodňovala neúnosným správaním žalobcu voči nej, ako aj zdravotnými dôvodmi. Bezprostredne po jej odsťahovaní žalobca žalovanej fakticky znemožnil prístup do bytu tým, že vymenil zámok na vstupných dverách bytu. Z týchto skutočností podľa názoru súdu nemožno nepochybne vyvodiť záver, že žalovaná sa dobrovoľne z bytu odsťahovala a tak zrušila spoločné vedenie domácnosti s úmyslom do bytu sa už nevrátiť, v dôsledku čoho by toto opustenie domácnosti mohlo nadobudnúť trvalý charakter, najmä ak bolo v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou dlhodobo pretrvávali konflikty v spolužití, ktoré vyústili do rozvodu manželstva, príčiny ktorého boli identifikované v rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5P/5/2014-217 zo dňa 28.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoP/23/2017-259 z 30.1.2018. S poukazom na uvedené súd napriek opusteniu spoločnej domácnosti žalovanou ešte počas trvania manželstva a prebiehajúceho rozvodového konania nepovažoval za splnené podmienky pre záver o jeho trvalom opustení, ako to má na mysli § 708 Občianskeho zákonníka, ktoré by malo za následok zánik spoločného nájmu bytu manželmi predo dňom vydania tohto rozsudku.

29. K uplatnenému nároku ďalej súd uvádza, že rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik práva spoločného nájmu bytu. Dochádza k tomu výnimočne len pri tých družstevných bytoch, v ktorých bol členom družstva iba jeden z manželov (§ 705 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka). V ostatných prípadoch, pokiaľ rozvedení manželia nechcú naďalej spoločne užívať byt, sa na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o zrušení spoločného užívania. Súd pritom rozhodne, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca. Tento manžel môže potom podať návrh na súd, aby druhý manžel vypratal spoločný byt. Úprava otázky vplyvu rozvodu manželstva na ďalšie trvanie spoločného práva nájmu bytu manželmi obsiahnutá v § 705 Občianskeho zákonníka je odlišná podľa toho, či ide o družstevný byt (odsek 2), alebo o iný byt (teda o byt v dome v súkromnom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, vo vlastníctve štátu alebo obcí). Osobitná úprava pri družstevných bytoch je potrebná vzhľadom na určitú spätosť nájmu bytu s členstvom v družstve.

30. Bývalý spoločný nájomca bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre neho nie je zabezpečená primeraná bytová náhrada, pričom zo zákona má nárok na náhradný byt (§ 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 705 ods. l a 2 druhá veta Občianskeho zákonníka však súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo iba na náhradné ubytovanie (§ 712a ods. 8 prvá veta Občianskeho zákonníka). Podstatne iná je situácia vtedy, keď spoločný nájom družstevného bytu manželmi zanikol podľa § 705 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. V takom prípade manžel, ktorý má vypratať byt, má právo iba na náhradné ubytovanie; súd však podľa § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má z dôvodov hodných osobitného zreteľa právo na náhradný byt. Ustanovenie odseku 1 sa teda vzťahuje na tzv. nedružstevné byty. Pri týchto bytoch spoločný nájom manželov nezaniká už rozvodom manželstva. Bývalí manželia môžu, ak sa tak dohodnú, aj naďalej spoločne užívať byt, teraz už ako bývalí manželia (podľa § 700 až 702 . Môžu sa však dohodnúť aj tak, že jeden z nich zostane bývať v byte ako jediný nájomca a druhý sa z bytu vysťahuje. Zákon tieto dohody uprednostňuje pred ich riešením na súde. O týchto otázkach teda súd rozhoduje len vtedy, keď sa rozvedení manželia nevedia dohodnúť v otázke, kto by mal po rozvode ostať výlučným nájomcom bytu. Vtedy môže každý z nich podať na súd návrh, aby rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu už medzi bývalými manželmi. Súd súčasne určí, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu súd podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka vezme zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

31. Vedľa hľadísk výslovne uvedených v § 705 ods. 3 (záujem maloletých detí, stanovisko prenajímateľa), na ktoré je súd povinný prihliadať a sa s nimi vždy vysporiadať, tak v zhode s ustáleným výkladom podávaným súdnou praxou prihliada súd podľa okolností konkrétneho prípadu aj na ďalšie hľadiská (porovnaj R 27/1999), a to najmä na príčiny rozvratu manželstva strán, možnosti usporiadania ich bytových pomerov, sociálne a majetkové pomery manželov (menovite vzhľadom na možnosti nového usporiadania bytových pomerov), zdravotný stav rozvedených manželov, pracovné zaradenie manželov, ako sa ktorý z manželov pričinil o získanie bytu, účelné využitie bytu, kto v byte fakticky býva, či sú u osôb, ktoré zotrvajú v nájomnom pomere, predpoklady na pokojné a usporiadané užívanie bytu. Súdna prax je jednotná v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre rozhodovanie podľa § 705 ods. 3 prevážili nad hľadiskami, ktoré zákon v citovanom ustanovení výslovne uvádza. Hodnotenie týchto ďalších hľadísk, pokiaľ ide o ich dôležitosť pre rozhodovanie o určení výlučného nájomcu v situácii, keď majú strany maloleté deti, je však potrebné urobiť v kontexte s hľadiskami výslovne uvedenými v zákone.

32. Pri rozhodovaní o otázke, koho zo spoločných nájomcov súd určí za nájomcu výlučného súd vychádzal z vyššie opísanej nespornej skutočnosti, že žalovaná sa z predmetného bytu odsťahovala v roku 2014 a to spolu s maloletým synom a od tej doby býval v tomto byte žalobca sám. Nesporné bolo aj to, že žalovaná býva s maloletým synom už piaty rok v pôvodnom byte svojich rodičov, ktorý bol ešte pred jej nasťahovaním sa rodičmi žalovanej vlastnícky prevedený na jej sestru. Ako sama v konaní uvádzala, z tohto titulu sestre uhrádza nájomné vo výške 20,- Eur mesačne a tiež všetky ostatné úhrady spojené s užívaním bytu. Nesporné tiež bolo, že spoločný maloletý syn strán sporu má v byte, kde žalovaná toho času býva zariadenú detskú izbu a vytvorené vhodné podmienky na svoj rozvoj a v tomto byte vyrastá už skoro päť rokov. Zo strany žalovanej súčasne nebolo tvrdené, že by maloletý syn navštevoval školu v blízkosti adresy bytu, vo vzťahu ku ktorému súd v tomto konaní rozhoduje o zrušení spoločného nájmu bytu; v minulosti v blízkom okolí navštevoval len materskú škôlku. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že maloletý syn strán sporu bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 5P/5/2014-217 zo dňa 28.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoP/23/2017-259 z 30.1.2018 zverený do osobnej starostlivosti žalovanej a v prospech žalobcu s ním bol upravený styk počas každého párneho týždňa od štvrtka do nedele, teda aj súvisle počas troch dní raz za dva týždne. Aj s prihliadnutím na vykonané výsluchy strán je tiež zrejmé, že žalobca opakovane prejavuje záujem o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto podľa názoru súdu záujem maloletého dieťaťa jednoznačne nepredurčuje za výlučného nájomcu bytu len jednu zo strán sporu, a to obzvlášť za situácie, kedy žalovaná má možnosť adekvátneho uspokojenia svojej bytovej potreby prostredníctvom iného bytu užívaným ňou v obdobnom nájomnom vzťahu, ktorého realizácia jednoznačne nie je a nemôže byť v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

33. Vo vzťahu k ďalší hľadiskám vymedzeným v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku súd ďalej zistil, že ani v tomto, a ani v rozvodovom konaní nebolo preukázané, že by bol rozvod manželstva zapríčinený len jedným z manželov. Súd v rozsudku, ktorým manželstvo strán rozviedol ustálil, že k rozpadu vzťahov medzi manželmi došlo z dôvodu rozdielnosti očakávaní účastníkov od manželského zväzku a od seba navzájom, manželia nereflektovali vzájomné potreby, neboli jeden pre druhého oporou, nedokázali vytvoriť harmonické zázemie pre rodinu a výchovu narodeného dieťaťa. V danom prípade teda v konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť týkajúca majetkových alebo iných sociálnym pomerov strán, ktorá by mohla mať výrazný vplyv na obsah rozhodnutia o určení žalobcu alebo žalovanej za výlučného nájomcu. Ani u žalobcu a ani u žalovanej totiž nebolo preukázané vlastníctvo (a u žalobcu ani nájomný vzťah) k žiadnej inej nehnuteľnosti spôsobilej a vhodnej na uspokojenie ich bytových potrieb. Vo vzťahu k hľadisku založenom na zdravotnom stave niektorého zo spoločných nájomcov súd konštatuje, že v konaní zistené okolnosti v tomto smere nepredurčujú ktoréhokoľvek zo spoločných nájomcov k priznaniu výhody v podobe určenia jedného z nich za výlučného nájomcu. Podľa názoru súdu by takýmto prípadom mohla byť napríklad obmedzená mobilita niektorého z nájomcov v súvislosti s rozhodovaním o zrušení spoločného nájmu k bytu upraveného pre takto zdravotne postihnutú osobu, čo však zjavne nie je prerokúvaný prípad.

34. Pri skúmaní možností pre usporiadania bytových pomerov strán po zrušení spoločného nájmu bytu súd dospel k záveru, že bytová otázka žalovanej je aj po odsťahovaní sa zo spoločne prideleného bytu naďalej riešiteľná nájmom bytu vlastnícky patriacim jej blízkemu rodinnému príslušníkovi. Aj keď žalovaná nepreukazovala nájomný pomer k bytu, v ktorom býva písomnou zmluvou, súd má za to, že takýto nájomný právny vzťah medzi ňou a jej sestrou existuje, keďže v zmysle obsahu § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno takúto zmluvu uzatvoriť aj ústne alebo konkludentne. Uvedené v zásade vedie súd k záveru, že bytové pomery žalovanej sú zabezpečené a bez prikázania bytu do výlučného nájmu pre jej osobu nie sú ohrozené takým spôsobom, aby táto okolnosť ju obmedzovala predovšetkým pri poskytovaní osobnej starostlivosti synovi, ktorý jej bol súdom zverený do opatery. Tento záver súdu napokon podporuje aj skutočnosť, že žalovaná v čase vrcholiacich konfliktov prameniacich z manželského spolužitia so žalobcom neuplatnila nárok podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ktorým sa mohla domáhať obmedzenia alebo vylúčenia užívacieho práva žalobcu k predmetnému bytu. Naopak, pokiaľ ide o bytové pomery žalobcu, súd v konaní nemal preukázanú možnosť usporiadania jeho bytových pomerov iným spôsobom, než zotrvaním v prenajatom byte. Je nepochybné, že žalobca v predmetnom byte súvisle fakticky býva a len týmto spôsobom sú uspokojované jeho bytové potreby.

35. Pokiaľ ide o schopnosť strán sporu uhrádzať nájomné a služby spojené s užívaním bytu, žalovaná konkrétne nepreukazovala, že by bolo v jej možnostiach samostatne uhrádzať nájomné za bývanie v predmetnom byte. V konaní pritom uvádzala, že pri uhrádzaní svojich výdavkov (vrátane výdavkov na bývanie) jej finančne vypomáhajú najbližší rodinný príbuzní. A ako vyplýva z jej výsluchu, svojej sestre má uhrádzať nájomné vo výške 20,- Eur. Žiada sa však poukázať na to, že podľa predloženej nájomnej zmluvy k bytu, ktorého sa týka zrušenie spoločného nájmu by bola povinná uhrádzať len na nájomnom sumu 114,87 Eur. To vo svojej podstate oslabuje prípadný záver o jej schopnosti do budúcna trvalo predmetný nájomný vzťah udržať, keďže je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že nájomná zmluva k danému bytu je opakovane uzatváraná na dobu určitú v súlade s § 12 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Predpokladom opakovaného uzatvorenia zmluvy o nájme je, že u nájomcu nie je prítomný niektorý z dôvodov pre ukončenie nájomného vzťahu, medzi ktoré nepochybne patrí aj vznik prípadných nedoplatkov na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu. Prakticky ponímané, pri rodinných príslušníkoch žalovanej, ktorý sú prenajímateľmi bytu v ktorom býva je aj vzhľadom na tvrdenia samotnej žalovanej o ich podpore možné predpokladať aj pomoc vo forme odpustenia prípadného dlhu na nájomnom a nákladoch za služby spojené s užívaním bytu, čo však pri nájomnom vzťahu k mestskému bytu nie je možné automaticky očakávať. Na druhej strane žalobca jednoznačné preukázal svoju schopnosť riadne a včas uhrádzať odplatu za užívanie bytu, čo jasne vyplýva zo stanoviska prenajímateľa. Byt od roku 2014 užíva sám, pričom z vyjadrenia prenajímateľa sa javia splnené aj predpoklady pre ďalšie pokojné a usporiadané užívanie bytu žalobcom, keďže prenajímateľ neeviduje žiadne sťažnosti susedov na správanie žalobcu.

36. K otázke pričinenia sa niektorého z účastníkov o získanie bytu, súd konštatuje, že žiadnej zo strán nemožno na základe vykonaného dokazovania priznať väčší podiel na získaní bytu. Skutočnosť, že to bol žalobca, kto na začiatku úsilia o pridelenie bytu podal príslušnú žiadosť mestu sama o sebe neznamená, že k prideleniu bytu došlo len jeho zásluhou. Byt bol pridelený trojčlennej rodine, tvorenej žalobcom, žalovanou a ich maloletým synom. Avšak s poukazom na skutočnosť, že pri danom nájomnom vzťahu na dobu určitú žalobca po odsťahovaní sa žalovanej z bytu uhrádzal nájomné ako aj služby spojené s užívaním bytu, je dôvodný záver, že sa väčšou mierou pričinil o udržanie bytu v nájomnom vzťahu so žalobcom a žalovanou. Žalovaná sa totiž v konaní netajila svojim názorom, že pre svoje odsťahovanie sa z bytu nepovažovala za potrebné prispievať nielen na úhradu služieb spojených s jeho užívaním, ale ani na nájomné, ktorá je odplatou prenajímateľovi za poskytnutie bytu do nájmu a o túto otázku sa v zásade ani nezaujímala.

37. K žalovanou v minulosti podpísanom dokumente, v ktorom súhlasila s tým, že nájomný byt bude po rozvode užívať žalobca a ktorý ním mal byť predložený v konaní o rozvod manželstva sp. zn. 5P/5/2014 (č.l. 8 spisu) súd uvádza, že § 705 Občianskeho zákonníka takúto dohodu pripúšťa až po rozvode manželstva. K tvrdenému uzavretiu takejto dohody však malo dôjsť počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej, teda v čase, v ktorom podľa zákona takúto dohodu uzavrieť možné nebolo. Preto na ňu nemožno nahliadať ako na platný právny úkon majúci následky, ktorý s takýmto úkonom označené ustanovenie Občianskeho zákonníka spája. Navyše táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na rozvod manželstva strán sporu a teda pravdepodobne za iných skutkových okolností, nakoľko po jej uzavretí (konkrétne dňa 28.1.2013) dočasne došlo k obnoveniu manželského spolužitia a až po roku bol žalobcom podaný návrh na rozvod manželstva.

38. S ohľadnom na uvedené skutočnosti v súvislosti s aplikáciou § 705 Občianskeho zákonníka súd právne uzatvára, že v danom prípade boli preukázané všetky predpoklady pre zrušenie spoločného nájmu bytu (spoločný nájom vznikol, existoval do rozvodu manželstva a nebol zrušený ani dohodou). Berúc na zreteľ kritériá, na ktoré je pri rozhodovaní o tom, ktorý z bývalých manželov sa má stať výlučným nájomcom bytu potrebné prihliadať, dospel súd na základe zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a úvah, ktoré podrobne opísal v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku k záveru, že predmetný byt je vhodnejšie prisúdiť do výlučného nájmu žalobcovi. Aj podľa súdnej praxe môže byť byt za určitých podmienok ponechaný tomu z manželov, ktorému neboli zverené maloleté deti do výchovy, pretože zmyslom ustanovení § 705 nie je zabezpečiť jednému z manželov (či dokonca obidvom) v súvislosti s rozvodom ich manželstva zlepšenie podmienok ich bývania, ale rozumne usporiadať vzájomné vzťahy medzi niekdajšími spoločnými nájomcami a umožniť im tak oddelené bývanie. Súd opakovane zvýrazňuje, že pri svojom rozhodnutí v prvom rade prihliadal na potreby maloletého dieťaťa, ktorý má v byte, v ktorom býva v súčasnosti s matkou vytvorené vhodné podmienky pre svoj život. V tejto súvislosti sa javilo ako dôvodné vziať na zreteľ tiež skutočnosť, že určením žalobcu za výlučného nájomcu mestského nájomného bytu budú zabezpečené aj vhodné podmienky na realizáciu súdom upraveného styku otca s maloletým synom za podmienok uvedených v rozsudku o rozvode manželstva, čo je taktiež v záujme maloletého dieťaťa. Pri svojom rozhodovaní napokon súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaná o prikázanie bytu do výlučného nájmu v prospech svojej osoby prejavila záujem až po podaní žaloby, teda štyri roky odkedy sa z bytu odsťahovala a pri svojom výsluchu na pojednávaní dokonca prezentovala (hoci len pre budúcnosť) aj možnosť odsťahovania sa z mesta B.. To všetko v súhrne odôvodňuje vydanie rozhodnutia, ktoré vyplýva z prvého výroku tohto rozsudku, ktorým súd zrušil spoločný nájom bytu a za výlučného nájomcu určil žalobcu.

39. Vzhľadom na rozhodnutie súdu o určení žalobcu za výlučného nájomcu bolo potrebné sa ďalej zaoberať aj žalovanou v konaní uplatneným právom rozvedeného manžela na náhradný byt. Takéto právo pre pôvodného spoločného nájomcu, ktorý po zrušení spoločného nájmu k bytu nie je určený za výlučného nájomcu vyplýva priamo z § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že zákon vychádza zo zásady poskytnutia náhradného bytu tým pôvodným nájomcom, ktorý v nájomnom vzťahu s prenajímateľom zostáva. Zákon výslovne nevylučuje, možnosť viazať vypratanie bytu na zabezpečenie náhradného bytu len preto, že nájomca má právo aj k inému bytu. Len z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnutie o povinnosti byt vypratať viazať iba na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ani v prípade zabezpečenej bytovej potreby bývalého nájomcu bytu zákon nepočíta výslovne s tým, aby mu ako forma bytovej náhrady nebolo poskytnuté aspoň prístrešie, pretože zákon neupravuje situáciu, v ktorej by z tohto dôvodu nepatrila takémuto manželovi žiadna forma bytovej náhrady. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú u žalovanej ako nájomníčky, u ktorej sa v zmysle prvého výroku súdu jej právny pomer k prenajímateľovi zrušuje, z titulu čoho je zároveň povinná predmetný byt vypratať, splnené podmienky pre to, aby jej bol zo strany žalobcu ako zostávajúceho nájomcu poskytnutý náhradný byt. Skutočnosť, že jej bytové pomery toho času umožňujú nerušené uspokojenie vlastných bytových potrieb predovšetkým vzhľadom na okolnosť, že jej bol do osobnej starostlivosti zverený maloletý syn, ale aj na širšie okolnosti prípadu ako aj stav a vývoj vzťahov medzi žalobcom a žalovanou nemôže byť dostatočným dôvodom pre rozhodnutie súdu o povinnosti žalobcu poskytnúť jej iný typ bytovej náhrady. Takéto rozhodnutie môže mať základ iba v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, ktoré majú vo svojej podstate povahu okolností výnimočných. V povinnosti poskytnúť bytovú náhradu druhému bývalému spoločnému nájomcovi, ktorý nedisponuje vlastníctvom k inému vhodnému bytu nemožno vidieť úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu, alebo neprijateľné dôsledky prejavujúce sa na postavení niektorého z účastníkov právneho vzťahu navonok. Zmyslom práva ustupujúceho nájomcu na zabezpečenie náhradného bytu alebo na náhradné ubytovanie je totiž ochrana pôvodného nájomcu ako oprávneného užívateľa bytu, ktorého spoločný nájom bol zrušený. Inými slovami povedené, znevýhodnenie ustupujúceho nájomcu je danou právnou úpravou kompenzované povinnosťou uloženou nájomcovi, ktorý bol určením za výlučného nájomcu vo svojej podstate zvýhodnený. Potom aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná, ktorá sa z bytu odsťahovala síce pred značným časom, avšak za okolností, ktoré jej zo strany žalobcu následne neumožnili sa do spoločne prideleného bytu vracať (žalobca v konaní nepoprel, že po odsťahovaní sa žalovanej z bytu v máji 2014 svojím faktickým konaním spočívajúcim vo výmene zámku vchodových dverí bytu žalovanej v podstate odoprel možnosť ďalšieho prístupu do bytu), na základe čoho sa javí, že v predmetnom byte zostali nielen niektoré veci vlastnícky patriace žalovanej, ale tiež spolu so žalobcom veci spoločne nadobudnuté počas trvania manželstva, bolo dôvodné rozhodnúť nielen o povinnosti žalovanej byt, ku ktorému bolo právo spoločného nájmu zrušené z jej strany vypratať, ale predovšetkým splnenie tejto povinnosti viazať na poskytnutie adekvátneho náhradného bytu a to za splnenia podmienok vyplývajúcich z citovaného § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak ako to vyplýva z druhého odseku výroku tohto rozsudku. Žalobca do doby poskytnutia náhradného bytu je tým zároveň povinný umožniť žalovanej prístup do bytu, ku ktorému bol spoločný nájom zrušený, resp. aj prípadné jeho užívanie a tiež umožniť žalovanej vypratať z neho veci, ktorej jej patria.

40. Nad rámec uvedeného v tejto súvislosti súd poznamenáva, že náprava nezhôd, ktoré sú medzi stranami zjavné už od obdobia pred rozvodom manželstva nie je možná bez vzájomného odpustenia a dodržiavania vzájomnej úcty. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že jej mestom nemôže byť do nájmu pridelený iný byt, keďže v minulosti jej už ako spoločnej nájomníčke bol pridelený predmetný byt súd poukazuje na obsah všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bardejov č. 117/2011 zo dňa 22.9.2011 o podmienkach nájmu v nájomných bytoch (<http://www.bardejov.sk/images/stories/vzn/Vzn_117.pdf>), v zmysle ktorého je pridelenie bytu vylúčené len u žiadateľa, ktorý je nájomcom alebo spoločným nájomcom mestského, družstevného alebo podnikového bytu, alebo vlastníkom, spoluvlastníkom bytu alebo domu a nie je stavebníkom bytu resp. rodinného domu (čl. IV ods. 1 bod b/ označeného všeobecne záväzného nariadenia). Je evidentné, že táto prekážka pre pridelenie nájomného bytu by však v prípade právoplatného zrušenia spoločného nájmu bytu rozsudkom súdu (ale rovnako tak aj dohodou strán) zanikla. Javí sa, že možnosť prípadného pridelenia nájomného bytu žalovanej v budúcnosti v konečnom dôsledku naznačuje aj záver stanoviska mesta Bardejov z 28.8.2018 oboznámeného v konaní, pričom ako u matky starajúcej sa o maloletého syna je nepochybne daná vyššia naliehavosť potreby riešenia prípadne podanej žiadosti o pridelenie mestského sociálneho bytu v zmysle zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov a označeného všeobecne záväzného nariadenia mesta.

41. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. Žalobca mal v konaní plný úspech, kedy súd vyhovel jeho žalobe tak ako to navrhol. Žalobca však výslovne na pojednávaní konanom 22.1.2019 uviedol, že náhradu trov konania nepožaduje, čo súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Preto bolo rozhodnuté tak, že inak v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.