Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-239-2018.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/239/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, H., o zaplatenie 99,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30Csp/303/2016- 41vo výroku o zamietnutí žaloby zo dňa 25.01.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 67,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 19,- eur od 22.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 29,- eur od 22.3.2014 do zaplatenia a zo sumy 19,67 eur od 24.4.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku vo zvyšnej časti zamietol. Tretím odsekom výroku rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 51, § 488 Občianskeho zákonníka, § 44 ods.1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods.12 písm. b) zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, § 52 ods.1, § 524 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a vecne tým, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p. a s použitím ust. § 51,52 ods.1, § 488 ,§ 524ods.1, § 517 ods. , Občianskeho zákonníka § 3 ods. 1 Nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 44, § 43 ods.1, ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z.132 ods.1, § 150 ods.1 CSP. Vecne argumentoval tým, že zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.8.2013 vyplýva, že obchodná spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., ako podnik sa zaviazala poskytovať žalovanému ako účastníkovi elektronické telekomunikačné služby, vypožičala mu SIM kartu a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas poplatky mesačne v zmysle aktuálneho Cenníka. Z faktúry č. 1067575053 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému odplatu za poskytnuté služby v sume 61,- eur, pričom predmetná faktúra bola splatná dňa 21.2.2014, a z ktorej suma 10,- eur predstavuje prijatú zábezpeku od žalovaného, suma 10,- eur predstavuje poplatok za obmedzenie služieb, suma 6,- eur poplatok za upomienku, suma 16,- eur poplatok za O2 Mobil+, a z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 35,- eur, pričom z faktúry č. 1069384091 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému odplatu za poskytnuté služby v sume 45,- eur, pričom predmetná faktúra bola splatná dňa 21.3.2014, a z ktorej suma 16,- eur predstavuje poplatok za O2 Mobil+, ktorú sa žalobca neuplatňuje. Z faktúry č. 1071825675 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému odplatu za poskytnuté služby v sume 80,64 eur, pričom predmetná faktúra bola splatná dňa 23.4.2014, a z ktorej suma 10,- eur predstavuje poplatok za obmedzenie služieb, suma 29,- eur predstavuje poplatok za odpojenie, suma 6,- eur poplatok za upomienku a suma 16,- eur poplatok za O2 Mobil+, a z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 35,64 eur. Predmetný právny vzťah súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca (právny predchodca) ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, jej dodatku, ako aj Všeobecných podmienok bol vopred pripravený a daný žalobcom (právnym predchodcom) bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z celkovej sumy neuhradených služieb vo výške 99,64 eur predstavuje suma 12,- eur poplatok za upomienky (2x 6,- eur), suma 10,- eur poplatok za odpojenie a suma 10,- eur prijatú zábezpeku. Bolo povinnosťou žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti uplatňovaných nárokov, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Nárok na zaplatenie poplatku za upomienku nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol v zmluve o poskytovaní verejných služieb výslovne dohodnutý, nepreukázal ani len vystavenie akejkoľvek upomienky, nieto zaslanie upomienky žalovanému, tiež nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Ani nárok na zaplatenie poplatku za odpojenie nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky, z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške boli v zmluve o poskytovaní verejných služieb výslovne dohodnuté, v konaní nebolo preukázané právo právneho predchodcu žalobcu účtovať žalovanému tieto poplatky, ani či si žalovaný takúto službu u právneho predchodcu žalobcu objednal, resp. o poskytnutie takejto služby požiadal, a aký má z týchto služieb žalovaný prospech. Podľa názoru súdu uvedené poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú žalobcom (právnym predchodcom), ale majú evidentne sankčnú povahu umožňujúcu navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za dôvodný nárok žalobcu za poskytnuté služby čo do výšky 67,64 eur s príslušenstvom, zohľadniac sumu 10,- eur evidovanú žalobcom vo faktúre splatnej dňa 21.2.2014 ako prijatú zábezpeku od žalovaného, a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa dostala s plnením svojho záväzku do omeškania, preto súd žalobcovi priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, § 257 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tu boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 99,64 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 67,64 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje hrubý úspech v rozsahu 68% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 32% (100% - 68%) a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 36%. V prípade žalobcu však ide o hromadne uplatňované pohľadávky prostredníctvom žaloby majúcej charakter formulára, v ktorom sa menia iba identifikačné údaje žalovaného, suma majúca sa zaplatiť, čísla faktúr, začiatok omeškania, vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke a právny zástupca žalobcu ani neuvádza skutočnosti, ktoré zostali medzi stranami sporné, či iné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou si odborné znalosti. Tieto skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby podal odvolanie žalobca s tým, že rozhodnutie prvej inštancie v napadnutej časti je nesprávne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické telekomunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry:
- faktúra číslo 1069384091 za zúčtovacie obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 s dátumom splatnosti k 21.03.2014 vo výške 45,00 EUR. Predmetnou faktúrou boli vyfakturované mesačné poplatky vo výške 37,50 EUR a poplatok za 02 Mobil + vo výške 16,00 EUR. Z uvedenej faktúry si žalobca neuplatnil
poplatok za 02 Mobil + vo výške 16,00 EUR; žalobca si uplatnil zostatok hovorného a dodatkových služieb v postúpenej sume 29,00 EUR.
- faktúru číslo 1067575053 za zúčtovacie obdobie od 01.01.2014 do 31.01.2014 s dátumom splatnosti k 21.02.2014 vo výške 61,00 EUR. Predmetnou faktúrou boli vyfakturované mesačné poplatky vo výške 37,50 EUR, poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,00 EUR, upomienka vo výške 6,00 EUR a poplatok za 02 Mobil + vo výške 16,00 EUR. Z uvedenej faktúry si žalobca neuplatnil poplatok za vystavenú upomienku vo výške 6,00 EUR a poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,00 EUR; žalobca si uplatnil zostatok hovorného a dodatkových služieb s prihliadnutím na prijatú zábezpeku v sume 10,00 EUR a to v postúpenej sume 35,00 EUR.
- faktúru číslo 1071825675 za zúčtovacie obdobie od 01.03.2014 do 31.03.2014 s dátumom splatnosti k 23.04.2014 vo výške 80,64 EUR. Predmetnou faktúrou boli vyfakturované mesačné poplatky vo výške 25,40 EUR, poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,00 EUR, poplatok za odpojenie vo výške 29,00 EUR, upomienka vo výške 6,00 EUR a poplatok za 02 Mobil + vo výške 16,00 EUR. Z uvedenej faktúry si žalobca neuplatnil poplatok za vystavenú upomienku vo výške 6,00 EUR, poplatok za odpojenie vo výške 29,00 EUR a poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,00 EUR; žalobca· si uplatnil zostatok hovorného a dodatkových služieb v postúpenej sume 35,64 EUR.
5. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie ohľadom uplatneného poplatku za vystavenú upomienku v celkovej výške 12,-- Eur a poplatku za odpojenie vo výške 10,-- Eur, nakoľko žalobca si uplatnil v žalobe iba odplatu, resp. cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, neuplatnil si poplatky za vystavené upomienky, ani poplatok za obmedzenie služby, ako ani poplatok za odpojenie služby, považuje za bezpredmetné posudzovať jednotlivé poplatky, nakoľko predmetom žaloby neboli, bolo iba zaplatenie ceny za poskytnuté služby, a zábezpeka prijatá právnym predchodcom žalobcu sumy 10,-- Eur bola započítaná na faktúru č. 1067575053. Nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie ohľadne zohľadnenia sumy vo výške 10,-- Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel v súlade s petitom tohto odvolania. Tiež si uplatnil náhradu trov prvoinštančného konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Záverom navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. O žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 99,64 Eur s príslušenstvom bez bližšej špecifikácie, súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania a bez výzvy žalobcu, aby zistil za čo si žalobca uplatňuje žalovanú sumu, keď táto nie je zhodná so súčtom súm, na ktoré znejú žalobcom pripojené faktúry (61,-- Eur, 96,-- Eur, 176,64 Eur). Až z odvolania žalovaného je zrejmé, že žalobca tvrdí, že žalobou si uplatnil iba hovorné z každej faktúry , čo mu súd podľa odvolacej námietky nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jasne a zrozumiteľne z ktorej faktúry ktorú položku (sumu) súd žalobcovi priznal a v ktorých položkách a prečo žalobu zamietol.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku úplne absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku sa nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad, ktoré právne
normy v preskúmavanom rozsudku len odcitoval. Odôvodnenie rozsudku obsahuje zoznam čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, preto je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie.
10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
12. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
14. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Preskúmavaný rozsudok tak nespĺńa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Podľa názoru odvolacieho súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci bolo predčasné a rozsudok nedostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie nemal dostatok podkladov a dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie zvoleným spôsobom
15. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.
16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku výroku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.
18. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve použitých právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).