Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5Co-249-2018.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/249/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. K., F. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO 50 120 000 proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO 47 234 679 o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10Csp/27/2018-35 zo dňa 19. júna 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 186,56 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.04.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 186,56 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.04.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume 186,56 eur s príslušenstvom ako plnenia, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu bez právneho dôvodu zo zmluvy o hotovostnom úvere, ktorý žalobca považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne určenej výšky RPMN, ktorá bola určená nejednoznačne, rozpätím jej dolnej a hornej hranice, z dôvodu neuvedenia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z dôvodu absencie náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, t.j. neuvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 18.9.2013 strany sporu uzavreli zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4309072262, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1.300,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 45,08 eur. Zmluvný úrok predstavoval 25,94% ročne, RPMN bola v zmluve uvedená v rozpätí od 28,7% do 30,1%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 25,21%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 2.335,20 eur. Termíny splatnosti úverových splátok bol v zmluve uvedený tak, že „prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahoval poradové číslo dňa poskytnutia úveru, bola splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka“. Údaj o lehote splatnosti bol v zmluve uvedený „60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve si účastníci dohodli aj poistenie vo výške 3,18 eur mesačne, poplatok za odloženie splátky v sume 1,49 eur (zahrnutý v splátke) a tiež službu zmeny výšky a počtu splátok za mesačný poplatok v sume 1,49 eur. Z prehľadu transakcií na účte žalobcu vyplynulo, že žalobca na splatenie úveru celkom poukázal sumu 1.486,56 eur oproti predpisu splátok v sume 2.417,11 eur, v dôsledku čoho žalovaný voči nemu eviduje dlh v sume 930,55 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 1, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Bolo preukázané, že dňa 18.9.2013 strany sporu uzavreli zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4309072262, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1.300,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 45,08 eur. Zmluvný úrok predstavoval 25,94% ročne, RPMN bola v zmluve uvedená v rozpätí od 28,7% do 30,1%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 25,21%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 2.335,20 eur. Termíny splatnosti úverových splátok bol v zmluve uvedený tak, že „prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahoval poradové číslo dňa poskytnutia úveru, bola splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka“. Údaj o lehote splatnosti bol v zmluve uvedený „60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve si účastníci dohodli aj poistenie vo výške 3,18 eur mesačne, poplatok za odloženie splátky v sume 1,49 eur (zahrnutý v splátke) a tiež službu zmeny výšky a počtu splátok za mesačný poplatok v sume 1,49 eur. Z prehľadu transakcií na účte žalobcu z čl. 5 až 8 spisu vyplýva, že žalobca na splatenie úveru celkom poukázal sumu 1.486,56 eur oproti predpisu splátok v sume 2.417,11 eur, v dôsledku čoho žalovaný voči nemu eviduje dlh v sume 930,55 eur. Predmetná úverová zmluva zo dňa 18.9.2013 vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný ako dodávateľ poskytol žalobcovi, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v splátkach. Vzhľadom k tomu, že ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov. Z obsahu zmluvy č. 4309072262 vyplýva, že v nej nie je riadne uvedený údaj o RPMN. V zmluve je tento údaj uvedený v rozpätí od 28,7% do 30,1% s poznámkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. K tomuto súd uvádza, že takýto údaj je nejednoznačný a žalovanému v deň uzavretia zmluvy nič nebránilo, aby uviedol presnú hodnotu RPMN. Podľa názoru súdu teda údaj o RPMN v zmluve nie je riadne uvedený, t.j. akoby ani v zmluve uvedený nebol. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že žalobca ako klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu žalovaný oznámi po poskytnutí úveru, takýto spôsob určenia RPMN nie je prípustný, nakoľko výška RPMN je len oznámená spotrebiteľovi až po uzavretí zmluvy, t.j. spotrebiteľ nemá informáciu o výške RPMN v čase uzavretia zmluvy. V súvislosti s uvedeným nedostatkom obligatórnej náležitosti zmluvy je potrebné poskytnutý úver považovať podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 1.300,- eur, na splatenie ktorého poukázal celkom sumu 1.486,56 eur. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že v zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. neuvedenie RPMN jednoznačným spôsobom, sa spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobcovi podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 186,56 eur. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od 24.4.2018, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, odkedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby žalovaného vyzýval k zaplateniu žalovanej sumy. Žalovaný sa preukázateľne dozvedel o povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie až po doručení žaloby, ktorú prevzal dňa 23.4.2018, preto je povinný s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka platiť úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sa žalobca domáhal platenia úroku z omeškania od skoršej doby, bola jeho žaloba v prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s poukazom na pomer úspechu strán v spore.
2. Proti tomuto rozsudku do výrokov I. o uloženej peňažnej povinnosti a výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, že predmetná úverová zmluva neobsahuje správne uvedenú hodnotu RPMN, ktorá je v úverovej zmluve uvedená v rozpätí od 28,7% do 30,1% a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi patrí bezdôvodné obohatenie predstavujúce preplatok poskytnutej istiny úveru. Podľa žalovaného zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje v úprave § 9 ods. 2 písm. j), že táto hodnota musí byť uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Rozhodovacia prax jednotlivých súdov ohľadne náležitostí úverových zmlúv je rozdielna. Žalovaný však nepovažuje hodnotu RPMN za neuvedenú, nakoľko rozmedzie je zanedbateľné. Okrem toho bola žalobcovi ako klientovi zaslaná aj presná hodnota RPMN v závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov, s čím samotný žalobca ako klient súhlasil. Výpočet RPMN použitý žalovaným je správny a vyplývajúci z príslušného vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa počíta aj s intervalom vyjadreným v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Nakoľko medzi zaslaním úverovej zmluvy na podpis klientovi a doručením podpísaného vyhotovenia späť do spoločnosti, kedy dôjde k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov, uplynie niekoľko dní, žalovaný mal záujem poskytnúť klientovi korektne presnú a reálnu hodnotu RPMN, pričom po zaslaní finančných prostriedkov bola klientovi presná hodnota RPMN oznámená. Z uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa neho je nepochybné, že predmetná zmluva o úvere je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a zákonná sankcia za to je bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Žalovaný sa len snaží zľahčiť porušenia zákona a snaží sa primäť súd, aby rozhodol v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. V rámci svojej argumentácie sa žalovaný snaží presvedčiť súd, aby niektoré ustanovenia zmluvy vyložil priamo a výslovne v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore so základnou zásadou v oblasti spotrebiteľského práva - vykladať právnu úpravy v maximálnej možnej miere v prospech spotrebiteľa. Žalovaný súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že údaj o RPMN úveru musí byť v zmluve uvedený jednoznačne a nie v percentuálnom rozmedzí ako je to tu. Aj v prípade, že by súd súhlasil s argumentmi žalovaného, dáva žalobca do pozornosti, že vychádzajúc z podmienok úveru je RPMN úveru 39,46 %, takže ani rozpätie uvádzané žalovaným v zmluve nie je správne. Žalovanému pri vyhotovovaní zmluvy nič nebránilo vypočítať presnú výšku RPMN úveru ale on svojím konaním mal v úmysle uviesť žalobcu do omylu a vyvolať u neho domnienku výhodnosti úveru. Žalovaný jednoznačne súhlasí so záverom, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový a žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. o uložení peňažnej povinnosti žalovanému a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahu v neprospech spotrebiteľa nesprávny údaj o RPMN úveru, resp. ho neobsahuje vôbec a v dôsledku toho sa úver, ktorý na jej základe žalobca od žalovaného čerpal, považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov /ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch/. Zákonným dôsledkom tejto skutočnosti v spojení s preplatením istiny úveru žalobcom je potom vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a jeho povinnosť vydať toto žalobcovi, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie.
6. Súd prvej inštancie pri uvedených záveroch vychádzal z toho RPMN úveru uvedená v zmluve v rozpätí od 28,7 % do 30,1 % je uvedená v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch nejednoznačne, teda ako keby ani v zmluve uvedený nebol. S tým odvolací súd súhlasí.
7. V zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzatvorenia zmluvy stranami sporu zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili obsahuje údaj o ročnej percentuálne miere nákladov úveru, ktorý je vyjadrený rozpätím od 28,7 % do 30,1 % s uvedením poznámky, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Podľa odvolacieho súdu zákon o spotrebiteľských úveroch neumožňuje udávať hodnotu RPMN ako rozpätie (interval) medzi dvomi percentuálne vyjadrenými hodnotami. V zmysle poznámky č. 1) k Prílohe č. 1 k zákonu č.258/2001 Z. z. ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva a výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom. Pokiaľ je poskytnutie úveru v zmluve upravené takým spôsobom, že nie je možné dospieť k jednému presnému číslu vyjadrujúcemu RPMN, pričom takto koncipovaný proces poskytnutia úveru nie je nevyhnutne vyplývajúci z povahy zmluvného vzťahu, treba takúto zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú, nakoľko nastoľuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom tým, že bez primeraného dôvodu bráni spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy poznať výšku RPMN, čo je povinná náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úpravu postupu pri poskytnutí úveru (plnení záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peniaze) spôsobom, ktorý neumožňuje uvedenie presnej hodnoty RPMN je možné považovať za prípustné iba tam, kde zo samotného charakteru zmluvného vzťahu v zmysle druhu poskytnutého úveru vyplýva nemožnosť zo strany veriteľa dopredu poznať či presne vymedziť proces čerpania úveru, typicky pri kreditných kartách, kde sa dlžník sám rozhoduje, kedy a koľko z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. V posudzovanej veci však nešlo o úver poskytnutý formou kreditnej karty, ale o „klasický“ úverový vzťah, pri ktorom bolo dopredu zrejmé aká výška úveru bude dlžníkovi poskytnutá a bolo možné proces poskytnutia úveru upraviť tak, aby bola určiteľná presná výška RPMN. Opačný postup je treba hodnotiť ako obchádzanie zákona, ktorý ukladá oboznámiť spotrebiteľa s presnou hodnotou RPMN už pred uzavretím zmluvy. Neuvedenie RPMN v presnej výšky je treba považovať za vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere svojou povahou rovnakou ako je úplná absencia tohto údaja, čo má za následok uplatnenie zákonnej sankcie v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak mal povinnosť vrátiť žalovanému iba poskytnutú istinu úver a jeho peňažné plnenie nad rámec istiny úveru, ktoré žalovaný prijal je bezdôvodným obohatením žalovaného získané plnením bez právneho dôvodu, ktoré musí žalobcovi vydať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému táto povinnosť uložená /výrok I. napadnutého rozsudku/ je teda vecne správne.
8. Nakoniec odvolací súd preskúmal aj odvolaním žalovaného napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie správne vychádza z pomeru úspechu strán v spore a je správne po vecnej i právnej stránke odôvodnené.
9. Odvolací súd na základe týchto záverov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o uložení peňažnej povinnosti žalovanému a vo výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto mu patrí proti žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).