Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-43-2019.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
23Cb/43/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: H. S., nar. XX. XX. XXXX, G. W. XX, R., zastúpeného JUDr. Michalom Antalom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti strane: Frequency s. r. o., Tomášikova 50/A, Bratislava, IČO: 46 329 056, o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a strane nárok na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia od navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal vo veci dňa 22. 01. 2019 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na motorové vozidlo Mercedes Vito U., registrované v evidencii motorových vozidiel OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3 na Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 ako vlastníka v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 66 000,- eur a na motorové vozidlo Mercedes Sprinter U. XXX P., registrované v evidencii motorových vozidiel OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3 na Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 ako vlastníka v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 66 000,- eur.
2. Svoj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ tohto zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalovaná obchodná spoločnosť má dvoch spoločníkov, ktorými sú Ing. J. F. a K. F.. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dlhodobo v mene spoločnosti vystupoval ako jej štatutárny zástupca a vykonával v jej prospech a aj v jej mene prácu. Bolo tomu tak, že so súčasnými spoločníkmi mal internú dohodu, že spoločnosť „vlastní“ on a pán K. F., pričom Ing. J. F. je spoločníčkou len „formálne“. Táto dohoda bola ešte donedávna taká, že obchodný podiel Ing. F. bude na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia bezplatne prepísaný. Ešte nedávno medzi nimi prebiehali rokovania o tom, kto v spoločnosti zostane a kto odíde a ako sa navzájom „vyplatia“. Z priložených dokladov jasne vyplýva, že ešte donedávna ho uvedené osoby brali ako spolumajiteľa firmy. Situácia sa však podstatným spôsobom zmenila a obchodný podiel na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia Ing. F. odmieta prepísať. Z uvedeného dôvodu odpadol právny dôvod výkonu práce pre žalovanú a táto sa stala bezdôvodným obohatením žalovanej na jeho úkor. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia už spoločníkov vyzýval k mimosúdnemu vybaveniu veci, avšak bezvýsledne. Žalovaná strana je vlastníčkou a držiteľkou dvoch automobilov: Mercedes Vito U. a Mercedes Sprinter U. P., obe registrované v evidencii motorových vozidiel OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3. Pokiaľ ide o samotnú existenciu a výšku nárokov navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tento si ich uplatnil vo výške 2 000,- eur mesačne, pretože v podstate rovnakú prácu v roku 2012 až 2015 vykonával na živnosť a mesačne fakturoval sumy vždy prevyšujúce ním požadovanú náhradu 2 000,- eur. Výkon práce navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia pre žalovanú sa začal od septembra roku 2015. K skončeniu spolupráce došlo v mesiaci november 2018. Z opatrnosti si z dôvodu premlčania časti nárokov bude voči žalovanej strane uplatňovať bezdôvodné obohatenie len za 33 posledných mesiacov výkonu jeho prác z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 66 000,- eur. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, táto spočíva v tom, že žalovaná je obchodná spoločnosť, ktorej jediným majetkom sú dve motorové vozidlá a finančné prostriedky na účtoch. Technicky je preto pre konajúce osoby relatívne jednoduché začať podnikať s inou právnickou osobou (alebo podnikať jednoducho prestať) a do právoplatného skončenia tohto konania (ktoré vzhľadom na priemerné dĺžky iných konaní bude pravdepodobne spolu s odvolacím konaním trvať minimálne dva roky) všetky majetkové hodnoty z obchodnej činnosti vybrať alebo ich účtovne prakticky legálne minúť. Po druhé, odôvodnenosť tohto návrhu je daná aj tým, že spoločník - K. F. sa už z firmy raz finančné prostriedky vo výške 42 000,- eur pokúsil vybrať a privlastniť, avšak z obavy z trestného stíhania pre spreneveru tieto do firmy vrátil. Po tretie, K. F. nakladal podozrivým spôsobom s majetkom a finančnými prostriedkami firmy Frequency s.r.o. aj pri predaji firemného auta Škoda Octavia III 1.6 Tdi a to tak, že z čiastky 42 000,- eur, ktorú vybral, vrátil neskôr naspäť na firemný účet približne 32 000,- eur a zvyšných približne 9 000,- eur vrátil ako čiastku za predaj osobného auta Škoda Octavia III 1.6 Tdi, ktoré bolo majetkom firmy. Jeho konaním tak z firmy zmizlo približne 9 000,- eur alebo, čo je pravdepodobnejšie, išlo o fingovaný odpredaj auta, aby nebolo v majetku firmy, čo napovedá tomu, že jeho konanie znemožniť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia prístup k jeho podielu vo firme bolo dopredu pripravené. Vzhľadom na vyššie uvedené nariadenie záložných práv na dva automobily žalovanej strany by vôbec nepredstavovalo excesívny zásah do jej majetkových práv, ale z pohľadu reálne hroziaceho rizika je takéto opatrenie na zabezpečenie jeho nárokov na mieste.
3. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: mailovú komunikáciou, faktúry z rokov 2012 a 2013 s výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia žalovanému na zaplatenie.
4. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa ust. § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania (i keď dočasnej) zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 344 a § 326 ods. 2 C.s.p.
12. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany spoločnosti Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje jej veci, práva alebo na iné majetkové hodnoty.
13. Keďže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 343 ods. 1 a § 326 ods. 2 a nasl. C.s.p., že zo správania strany Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by prípadný výkon navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia v budúcnosti na súde uplatnenej pohľadávky (a samozrejme v prípade úspechu vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 voči jeho terajšej a v budúcnosti súdom skutočne priznanej pohľadávke. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu dôvodov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by strana Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 svojim konaním ohrozovala výkon prípadného súdneho rozhodnutia vo veci v rámci exekúcie vo vzťahu k znižovaniu svojho majetku tak, ako to uvádzal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia vo svojom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal.
14. Navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti, že „spoločník - K. F. sa už z firmy raz finančné prostriedky vo výške 42 000,- eur pokúsil vybrať a privlastniť, avšak z obavy z trestného stíhania pre spreneveru tieto do firmy vrátil. Po tretie, K. F. nakladal podozrivým spôsobom s majetkom a finančnými prostriedkami firmy Frequency s.r.o. aj pri predaji firemného auta Škoda Octavia III 1.6 Tdi a to tak, že z čiastky 42 000,- eur, ktorú vybral, vrátil neskôr naspäť na firemný účet približne 32 000,- eur a zvyšných približne 9 000,- vrátil ako čiastku za predaj osobného auta Škoda Octavia III 1.6 Tdi, ktoré bolo majetkom firmy. Jeho konaním tak z firmy zmizlo približne 9 000,- eur alebo, čo je pravdepodobnejšie, išlo o fingovaný odpredaj auta, aby nebolo v majetku firmy, čo napovedá tomu, že jeho konanie znemožniť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia prístup k jeho podielu vo firme bolo dopredu pripravené“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacieho opatrenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenie nemôže mať za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď nebolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že k uvedenému konaniu zo strany spoločníka žalovanej strany K. F. skutočne prišlo.
15. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne nepreukázal obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako neodôvodnený.
16. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
22. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., pričom strane prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia strany súd nebude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p., nakoľko strane v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy nevznikli.
23. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. strane teda vznikol nárok na náhradu trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.