Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-240-2018.pdf
PDF · 120.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/240/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci navrhovateľa: N. S., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. S. I., Z. XX, proti manželke, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala: Ľ. S., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. I., C. XXX, za účasti mal. detí: A. S., Y.. XX.XX.XXXX A. N.. Ľ. S., Y.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo N. S., Y.. XX.XX.XXXX A. Ľ. S. E., B.. E., Y.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Z v e r u j ú sa mal. A. S., Y.. XX.XX.XXXX A. N.. Ľ. S., Y.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky- manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec - navrhovateľ sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške XXX,- eur mesačne a na výživu mal. Ľ. výživným vo výške XX,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré výživné sa otec- navrhovateľ zaväzuje uhrádzať k rukám matky- manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Otec - navrhovateľ je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. A. N.. Ľ. každý víkend v roku v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa XX.X.XXXX, doručeným tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. A. do starostlivosti matky a jemu určil výživné vo výške XX H.ur mesačne od právoplatnosti rozsudku a mal. Ľ. zveril do striedavej starostlivosti a výživné zo strany otca a matky neurčil.
2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX uzavrel manželstvo s manželkou. S manželstva pochádzajú dve deti, a to A. A. Ľ.. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v I.. V manželstve dochádzalo k nezhodám a nedorozumeniam a preto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Navrhovateľ uviedol, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči L. S. A. N. S. vo výškach po XX H. A. XX eur mesačne. S manželkou si vôbec nerozumie a nechce s ňou obnoviť spolužitie. Starší syn A. je chorý a manželka sa o neho stará. Má záujem, aby aspoň dcéra Ľ. bola zverená do striedavej starostlivosti, pretože sa chce podieľať na jej výchove.
3. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva sa písomne vyjadrila k návrhu tak, že súhlasí s rozvodom manželstva. Vyjadrila nesúhlas s tým, aby mal. Ľ. bola zverená do starostlivosti aj otca, pretože maloletá svojho otca nepozná, pretože ho videla za posledné dva roky štyrikrát a preto je pre ňu cudzí človek a sa ho bojí. So starostlivosťou o maloletú Ľ. by mala pomôcť navrhovateľovi matka, avšak matka je vo veku XX rokov a nedokáže plnohodnotne sa postarať o dvojročné dieťa. Maloletá je hlboko na ňu naviazaná a mama je pre takéto dieťa nenahraditeľná. Otec pracuje na poľnohospodárskom družstve, nie je jeho práca rozdelená na zmeny a nemá žiadne ohraničené trvanie, pracuje aj cez víkendy a sviatky, od rána do neskorého večera a o maloletú Ľ. by sa musela starať jeho rodina, s ktorou nemá dobré vzťahy. Navrhovateľ naposledy videl deti v júni minulého roka.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, a toto je zapísane v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X.
6. Z rodných listov A. S., Y.. X.X.XXXX A. Ľ. S., Y.. XX.X.XXXX vyplynulo, že ich matkou je Ľ. S. E., Y.. XX.X.XXXX a ich otcom je N. S., Y.. XX.X.XXXX.
7. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý podal návrh sú dlhodobé nezhody medzi nimi manželmi. S manželkou nežijú od XX.XX.XXXX. Nezáleží mu na jeho manželke a navzájom sa nepodporujú. Naposledy mali spolu intímny styk v lete r. XXXX. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Ďalej uviedol, že mal. A. má byť zverený matke, pretože maloletý bol hospitalizovaný v minulosti v nemocnici v E. a manželka bola preškolená ako má užívať lieky a je vhodné, aby zabezpečovala túto starostlivosť. Naposledy bol s mal. A. A. Ľ. minulý rok v júni. Maloleté deti nemal vo svojej domácnosti. Má vytvorené podmienky na taký režim, aby okamžite mohla mal. Ľ. prísť k nemu. Škôlku bude mať vybavenú v S. I.. K navrhovanej striedavej starostlivosti uviedol, že táto by mala fungovať tak, že by sa po jednom týždni striedali v starostlivosti o maloletú Ľ.. Jeho zamestnávateľom je I. B. a má príjem v čistom vo výške XXX,- eur. Žije v S. I. v dome s otcom a matkou. Denne pracuje tri hodiny ráno a tri hodiny poobede. V sobotu a v nedeľu nepracuje. Kvôli deťom si upravil pracovnú dobu od XX.XX.XXXX, s tým že jeho príjem už nebude XXX,-eur , ale len XXX,- eur v hrubom. V čase neprítomnosti by ho zastúpili so starostlivosťou o mal. Ľ. jeho rodičia. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dcéru, ktorá má X rokov a syna, ktorý má XX rokov. Tieto deti sú zverené do starostlivosti matky a jemu bolo určené výživné na syna vo výške XX eur a na dcéru vo výške XX eur mesačne. Keď viedol domácnosť s matkou, žil s nimi v domácnosti aj jej syn K. E. vo veku XX rokov. Momentálne pravidelne prispieva na obe maloleté deti, ktoré sú pri matke sumou XX eur mesačne. Okrem toho neprispel ničím nad rámec výživného. K výdavkom na domácnosť uviedol, že prispieva rodičom XX A. XX,- eur mesačne do stravy. Za bývanie neplatí nič rodičom. V prípade mimoriadnemu výdavku na domácnosť sa skladajú všetci traja, napr. doplatok za vodné, stočné, za kanál a elektrinu.
8. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva na pojednávaní uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. S manželom nevedie spoločnú domácnosť od XX.XX.XXXX. Ešte v období jedného týždňa v mesiaci X. XXXX žili v domácnosti manželových rodičov. Spolu nehospodária. Spolu komunikujú. Naposledy mali intímny styk v lete minulého roku. Manžel je frajerkár. Počas spolužitia nemal známosť. Vo februári XXXX mal XX ročnú priateľku. Neveru by dokázala manželovi odpustiť, ale nech sa riadne stará o deti ako má. O A. A. Ľ. sa stará sama. Otec naposledy videl deti v mesiaci jún XXXX. Podľa jej názoru domácnosť otca nemá vytvorené podmienky pre maloleté deti. Jeho matka býva v pivničných priestoroch a keď prší, má tam vodu. Jeho otec má v dome X izby. V jednej z nich býva navrhovateľ. Jej manžel so svojím otcom nekomunikujú. Starí rodičia zo strany otca nemajú vybudovaní žiadny vzťah s maloletými deťmi. Naposledy ich videli vo februári XXXX. Obe deti navštevujú MŠ v I.. Sú na seba naviazané. Jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti. Jej ďalším príjmom je výživné na staršieho syna K. vo výške XXX eur a dlžné výživné vo výške XX eur. Navrhovateľ uhrádza výživné vo výške XX,- eur mesačne, v mesiaci XX/XXXX poslal navyše XX,- eur. Výživné, ktoré navrhuje otec na syna A. XX,- eur je málo, pretože za príklad uviedla, že najbližšie sa zúčastní vyšetrenia v E. a cesta bude stáť XXX,XX eur. Otec je vlastníkom motorového vozidla a X koní. Jedného predal. Otec dostal daňový bonus na deti XXX,- eur minulý rok. Je majiteľ motorovej píly. Deti prejavujú záujem o otca, a to najmä A.. Každý deň mu volajú na jeho číslo. K zdravotnému stavu A. uviedla, že sa narodil s jednou R. G. C., I. R. Y., Y. G. A., I. N. Z. A., A. I. R., F. N. P. P., N. G. C. Z.. Ďalej uviedla, že mal. A. má X diagnóz na C., má nevyvinutú I. a jednu stranu I. má menšiu. Má zvýšené náklady aj na maloletú Ľ..
9. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku vyplynulo, že matka poberá rodičovský príspevok v aktuálnej výške XXX,XX eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa vyplynulo, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške XX,XX eur.
10. Z potvrdenia I. G. B. na č. l. 38 vyplynulo, že otec za obdobie od X/XXXX Z. XX/XXXX mal príjem celkom vo výške X.XXX,XX eur v čistom. V priemere za 1 mesiac v čistom XXX,XX eur. Z dodatku k pracovnej zmluvy platného od X.XX.XXXX vyplynulo, že hrubá mzda sa otcovi zmenila na sumu XXX eur mesačne. Z faktúr predložených otcom č. 1, č. 2 a č. 3 vyplynulo, že otec mal príjem z podnikateľskej činnosti v roku XXXX vo výške XXX H., XXX H. A. XXX eur.
11. Z registra obyvateľov vyplynulo, že navrhovateľ je otcom X detí, a to I. S., L. S., A. S., Ľ.M. S. A. N. S.. Okrem I. sú všetky deti maloleté.
12. Z registra obyvateľov vyplynulo, že manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva je matkou X detí, a to K. E., A. S.Á. A. Ľ. S.. Všetky deti sú maloleté.
13. Na tunajšom súde sa popri konaniu o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode vedie aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu pod sp. zn. XXP XXX/XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. XXP XXX/XXXX-XX P. Z. XX.X.XXXX súd zveril mal. A. A. Ľ. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške XXX eur mesačne a na mal. Ľ. vo výške XX eur mesačne počnúc dňom X.X.XXXX, ktoré je otec povinný uhrádzať do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasne súd určil dlžné výživné na mal.A. vo výške XXX eur a mal. Ľ. vo výške XXX eur za obdobie od X.X.XXXX Z. XX.X.XXXX, ktoré otcovi povolil splácať k rukám matky v mesačných splátka po XX eur a v prevyšujúcich častiach návrh matky zamietol. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, s poukazom na vážny zdravotný stav mal. A. a na skutočnosť, že matka pravidelne absolvuje návštevy lekárov v R. A. G. E. a s tým sú spojené aj pravidelné výdavky na lieky a cestovné k lekárom.
14. Zo správy z prešetrenia pomerov vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. Y. G. vyplynulo, že maloleté deti bývajú s matkou a ich bratom K. E.Y., ktorý pochádza z iného vzťahu. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a otcom v byte v I.. Maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývin. Výlučná osobná starostlivosť o maloleté deti je v celom rozsahu na strane matky. Obe maloleté deti navštevujú N. J.. Matka uhrádza školné v centre po XX eur na obe deti, stravné 1,30 eur na deň. Okrem toho uhrádza inkaso vo výške 43 eur. Obe maloleté deti sú plienkované. Matka zakupuje plienky mesačne za 45 eur. Maloletý A. má zdravotné problémy a je mu zakupovaná umelá detská výživa Y., a to aj 5 krabíc za mesiac, pričom jedná stojí 15 eur. Obe maloleté detí užívajú lieky na imunitu, na ktoré matka dopláca 16 eur. S maloletým A. navštevuje kardiológiu v R., a to 1-2 x za tri mesiace, štvrťročne v E. a niekedy aj častejšie podľa potreby. Taktiež navštevuje pneumológiu a imunológiu v R.. Maloletý A. užíva lieky na srdce, za ktoré matka každý druhý, resp. tretí mesiac dopláca 30 eur. Navštevuje odborných lekárov a s tým súvisia aj zvýšené náklady spojené s cestovaním. Okrem toho maloleté deti neustále rastú. Potrebujú obuv a oblečenie. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v dome v S. I.. Jedná sa o dom pozostávajúci s X izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Otec má pripravenú izbu pre maloleté deti. Otec pracuje v I. G. B. a má upravenú pracovnú dobu na X hodín a poberá minimálnu mzdu. Celý týždeň sa zdržiava v B.Z., kde má pridelený byt. Ak sa návrhu vyhovie, bude s dcérou bývať v tomto byte. Naposledy navštívil otec maloleté deti v máji XXXX.
15. Kolízny opatrovník odporučil súdu v prípade, ak rozvedie manželstvo účastníkov konania, zveriť obe maloleté deti do starostlivosti matky, z dôvodu, že maloletá Ľ. je v útlom veku, citovo naviazaná na matku a boli by narušené súrodenecké väzby, čo nie je v záujme maloletých detí. Výživné odporučil ponechať na úvahe súdu, ale prikláňa sa k poslednej úprave výživného. Taktiež odporučil upraviť styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky, aby si otec vytvoril vzťah s oboma maloletými deťmi. Styk by mal byť upravený cez víkendy, keď otec nepracuje.
16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
21. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
22. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
23. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
25. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
26. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné toto manželstvo rozviesť.
27. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní.
29. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove dieťaťa, ktoré by prípadne s nimi žilo v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú spolu. Toho času tak uvedenú výchovnú funkciu k maloletým deťom zabezpečuje len navrhovateľka.
30. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina, by mali žiť spolu a mali by mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Aj táto funkcia manželstva sa nenapĺňa, pretože manželia prestali viesť spoločnú domácnosť, ju tento zväzok účastníkov už vôbec neplní.
31. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možností, schopností a majetkových pomerov toho - ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.
32. Taktiež manželstvo neplní ani biologickú funkciu, pretože manželia nežijú intímnym spôsobom od leta minulého roka a manželia sa nesprávajú k sebe tak, aby si prejavovali vzájomné city.
33. Za týchto okolností preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcií manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
34. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Deklarujú snahu rozviesť sa a z takéhoto ich správania je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Zo strany oboch účastníkov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.
35. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
36. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
37. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
38. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
39. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
40. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
41. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
42. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
43. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
44. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
45. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
46. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
47. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
48. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
49. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
50. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
51. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
52. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
53. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
54. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
55. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
56. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom súd vychádzal z toho, že obaja rodičia súhlasili, aby maloletý A. bol zverený do starostlivosti matky, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Matka a otec sa nevedeli dohodnúť ohľadne starostlivosti o maloletú Ľ.. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje matka. Otec s matkou nevedú spoločnú domácnosť od septembra XXXX. Otec videl dcéru celkom štyrikrát za posledné dva roky a nemá k nej vytvorený vzťah. Matka sa zdržiava v obci I., kde už maloletá navštevuje s maloletým bratom materské centrum. Otec žije v domácnosti svojich rodičov v obci S. I. a v čase práce sa zdržiava v obci B. v byte. Na základe týchto skutočnosti súd rozhodol tak, že zveril maloletú Ľ. do starostlivosti matky, pretože nie je v záujme maloletých deti, aby bola rozdelená súrodenecká skupina. Osobná striedavá starostlivosť oboch rodičov u maloletej Ľ. nie je v jej záujme, pretože otec a maloletá Ľ. sa navzájom nepoznajú.
57. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloleté deti, t.j. v tomto prípade otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
58. Navrhovateľ má vyživovacie povinnosti voči štyrom maloletým deťom. Z predošlého vzťahu má vyživovaciu povinnosť na dcéru a syna. Na maloletú dcéru je mu súdom určené výživné vo výške XX eur mesačne a na maloletého syna vo výške XX eur mesačne. V konaní, ktoré predchádza tomuto konaniu vo veci tunajšieho súdu pod sp. zn. XXP XXX/XXXX, bolo rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX určené otcovi výživné na mal. A. vo výške XXX eur mesačne a na mal. Ľ. vo výške XX H.ur mesačne. Príjmom otca za posledných dvanásť mesiacov bol preukázateľný príjem zo závislej činnosti vo výške XXX H.ur v čistom a z podnikateľskej činnosti vo výške XXX eur. Otec žije v dome svojich rodičov, ktorým mesačne neprispieva na náklady spojené s bývaním. Prispieva im mesačne na stravné vo výške XX - XX eur. Otec navrhoval, aby mu bolo určená vyživovacia povinnosť na mal. A. G. G. XX eur mesačne. Súd vykonaným dokazovaním mal za to, že odôvodnenosť potrieb pre maloletého A. bola dostatočne preukázaná jednak v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. XXP XXX/XXXX pri určení výživného a jednak aj v konaní o rozvod manželstva. Odôvodnenosť potrieb pre maloletého A. vzhľadom na jeho zdravotný stav (a s tým súvisiace náklady a výdavky zistené predovšetkým z výpovedi matky a prešetrenia pomerov v domácnosti matky) a vek bola preukázaná a preto súd určil otcovi výživné vo výške XXX eur mesačne, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. Ľ. bol taktiež určený z odôvodnených potrieb maloletej vzhľadom na jej vek a rozsah nákladov matky na výživu v pravom slova zmysle, oblečenie a hygienu (maloletá je ešte stále plienkovaná). Taktiež maloletá navštevuje materské centrum a matka má s tým spojené náklady (poplatok za škôlku a stravné v škôlke). Zročnosť a platobné miesto otcovi - povinnému rodičovi boli určené ako u maloletého A..
59. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd zvážil, že je potrebné, aby aj zo strany otca sa vytvoril vzťah k obom maloletým deťom a podieľal sa na ich výchove, keďže najmä maloletý A. sa dožaduje stretávania s otcom a maloletá Ľ. nepozná svojho otca. Keďže otec nepracuje cez víkend, súd upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každý víkend v roku v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, pretože sa otec dlhší čas nestretol s maloletými deťmi a ani ich nemal vo svojej starostlivosti od kedy s manželkou nevedú spoločnú domácnosť.
60. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
61. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
62. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.