Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. č. XXXX/XX, R. P., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, so sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-71/2016-ODV zo dňa 30.11.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede rozhodnutím č. ORPZ-DS-ODI2-738/2016-P zo dňa 09.10.2017 podľa § 22 ods. 2 písm. d) bodu 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 350,- Eur a povinnosť zaplatiť trovy konania do 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.

2. Pokuta bola uložená z dôvodu, že žalobca porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), bodu 2 zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že v konaní bolo preukázané, že Y. D. dňa 11.09.2016 v čase o 07: 15 hod. v R. P. po ceste č. III/1406 smerom od centra mesta na obec F. Q. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Rapid evidenčného čísla BL-852KY, keď prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť 50 km/hod. o 44 km/hod., nakoľko cestným radarovým rýchlomerom typu MultaRadar bolo zistené, že jazdil rýchlosťou 94 km/hod., pričom táto rýchlosť bola upravená o možnú chybu meradla, ktorú uvádza výrobca rýchlomeru, t. j., o ± 3 km/hod., pričom nameraná skutočná rýchlosť bola 97 km/hod.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3-71/2016-ODV zo dňa 30.11.2017 postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací správny orgán sa v konaní stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade si priestupca Y. D. plnil svoje pracovné povinnosti, a to výkon strážnej služby - prekontrolovanie objektu č. XXXX XXXX P. U. Predajňa a jeho konanie nie je možné považovať za konanie v krajnej núdzi. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný ako odvolací správny orgán vyhodnotil odvolanie žalobcu za účelové, s úmyslom vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. Zároveň žalovaný dôvodil, že súčasne platná a účinná legislatíva Slovenskej republiky nedovoľuje pracovníkovi súkromnej bezpečnostnej služby jazdou na motorovom vozidle pri výkone povolania prekračovať maximálnu dovolenú rýchlosť v obci.

II. Žaloba a jej dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi a v neposlednom rade nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že správne orgány sa vôbec nezaoberali žalobcom uvádzanou okolnosťou krajnej núdze, v ktorej sa žalobca nachádzal v inkriminovanom čase spáchania skutku. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, z akých konkrétnych dôvodov jeho konanie nenapĺňa zákonné znaky krajnej núdze a ktorá zákonná podmienka krajnej núdze v tomto prípade nebola splnená. Z tohto dôvodu žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň vyjadril názor, že v danom prípade boli splnené obligatórne podmienky, ktorých nutnosť vyžaduje inštitút krajnej núdze a s ktorými sa žalobca podrobne zaoberal vo svojom odvolaní. Žalobca mal za to, že jeho konanie bolo potrebné vyhodnotiť ako konanie v krajnej núdzi.

6. V súvislosti s nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu žalobca poukázal na to, že v správnom konaní predložil prvostupňovému správnemu orgánu dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dňa 11.09.2016 v čase o 07:15 hodine, keď počas výjazdu, na narušený objekt č. XXXX XXXX P. U. Predajňa prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť, žalobca konal v krajnej núdzi, pričom poukázal na výpis poplachových signálov prijatých dňa 11.09.2016 na pult centrálnej ochrany spoločnosti Q.. (ďalej aj „SBS“) z objektu XXXX XXXX P. U. Predajňa. Nebezpečenstvo záujmu chránenému zákonom priamo hrozilo a v čase, keď bol žalobca zastavený a kontrolovaný dopravnou policajnou hliadkou, toto nebezpečenstvo naďalej trvalo, keďže v rozhodujúcom čase a aj počas kontroly napr. o 07:18 hod. bol prijatý opakovaný poplachový signál na pult zamestnávateľa Q. (podľa výpisu poplachových signálov prijatých dňa 11.09.2016 na pult centrálnej ochrany spoločnosti Q. z objektu XXXX XXXX P. U. Predajňa).

7. Vo vzťahu k naplneniu podmienok krajnej núdze, žalobca uviedol, že už v odvolaní proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa namietal, že za daných okolností nebezpečenstvo nebolo možné odstrániť inak, hlavne nie tak, že F. Q., ktorý vyrazil na narušený objekt neskôr ako žalobca, teda v čase ešte predtým, ako došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákonom chráneného záujmu, čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Žalobca s poukazom na odvolací dôvod opakovane dal do pozornosti, že pri hodnotení, či nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak, treba brať do úvahy vždy len tie možnosti konajúceho, ktorými bolo možné nebezpečenstvo odvrátiť včas, t. j. ešte pred porušením záujmu chráneného zákonom, ktorému nebezpečenstvo hrozilo, čomu však úplne odporuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu uvedené v jeho rozhodnutí o priestupku č.: ORPZ- DS-0912-738/2016-P zo dňa 09.10.2017. Žalobca namietal, že žalovaný sa s týmito odporujúcimi tvrdeniami vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, preto z tohto dôvodu žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí č. KRPZ- TT-KDI3-71/2016-ODV zo dňa 30.11.2017. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že priestupkovo prejednávané konanie žalobcu bolo potrebné posudzovať ako konanie v krajnej núdzi. V tejto súvislosti vyjadril názor, že toto tvrdenie žalobcu žalovaný považuje za účelovú obhajobu s úmyslom vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok, pretože toto konanie nie je možné hodnotiť ako konanie v krajnej núdzi.

9. Žalovaný zopakoval, že sa v odvolacom konaní stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade si priestupca Y. D. plnil svoje pracovné povinnosti, a to výkon strážnej služby

- prekontrolovanie objektu č. XXXX XXXX P. U. Predajňa a jeho konanie nie je možné považovať za konanie v krajnej núdzi. Dal do pozornosti, že súčasne platná a účinná legislatíva Slovenskej republiky nedovoľuje pracovníkovi súkromnej bezpečnostnej služby jazdou na motorovom vozidle pri výkone povolania prekračovať maximálnu dovolenú rýchlosť v obci.

10. S poukazom na preukázané skutkové zistenia, že žalobca Y. D. dňa 11.09.2016 v čase o 07:15 hod. v R. P. po ceste č. III/1406 smerom od centra mesta na obec F. Q. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Rapid evidenčného čísla BL-852KY, keď prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť 50 km/hod. o 44 km/hod., pretože cestným radarovým rýchlomerom typu MultaRadar bolo zistené, že jazdil rýchlosťou 94 km/hod., pričom táto rýchlosť bola upravená o možnú chybu meradla, ktorú uvádza výrobca rýchlomeru, t. j. o ± 3 km/hod., pričom nameraná skutočná rýchlosť bola 97 km/ hod., a s poukazom na vyššie uvádzané dôvody žalovaný uviedol, že nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k ďalšej námietke žalobcu, že za daných okolností nebolo možné nebezpečenstvo odstrániť inak.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

16. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

18. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.

19. Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

20. Podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

23. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) bodu 2 zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 21 až 50 km.h na -1 alebo mimo obce o 31 až 60 km.h na -1.

24. Podľa § 22 ods. 2 písm. d) bodu 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. h) druhého bodu sa uloží pokuta od 150 eur do 600 eur.

25. Podľa § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou (ďalej len „zvláštne výstražné znamenie“), nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a) až f). Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len „vozidlo s právom prednostnej jazdy“), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.

26. Podľa § 40 ods. 3 zákona o cestnej premávke ministerstvo vnútra môže v osobitných prípadoch, najmä ak je to potrebné na ochranu života, zdravia alebo majetku, na základe písomnej žiadosti vydať povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení aj na iných vozidlách, ako sú uvedené v odseku 2; v takom prípade môže byť zvláštne výstražné svetlo modrej farby umiestnené na vozidle len pomocou prenosného zariadenia.

27. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ nesmie používať vozidlá so zvláštnymi výstražnými znameniami.

28. Podľa § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia, vyhodnocuje narušenie chráneného objektu alebo chráneného miesta alebo ktorý prevádzkuje iný systém slúžiaci na ochranu majetku a osoby, je povinný zabezpečiť okamžité preverenie signálu najmenej dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom kamerového systému. V prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vykoná opatrenia na obmedzenie osobnej slobody osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu alebo na chránené miesto a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru.

29. Podľa § 56 ods. 6 zákona o súkromnej bezpečnosti motorové vozidlo používané na preverenie signálu musí byť označené čitateľným nápisom „S. F.“. Nápis na vozidle je umiestnený na obidvoch bočných stranách vozidla a na zadnej časti vozidla a tvoria ho veľké tlačené písmená čiernej farby na bielom podklade. Veľkosť písmen je najmenej 100 mm na bočných stranách vozidla a najmenej 60 mm

na zadnej časti vozidla. Šírka a hrúbka písmen musí byť primeraná ich veľkosti. Označenie motocyklov sa vykoná primeraným spôsobom.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

31. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy na úseku dodržiavania pravidiel cestnej premávky, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), bodu 2 zákona o priestupkoch z dôvodu, že porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke na tom skutkovom základe, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že dňa 11.09.2016 v čase o 07:15 hodine v R. P. po ceste č. III/1406 smerom od centra mesta na obec F. Q. ako vodič pri vedení motorového vozidla továrenskej značky Škoda Rapid evidenčného čísla BL-852KY prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť 50 km/hod. o 44 km/hod., pretože cestným radarovým rýchlomerom typu MultaRadar bolo po zohľadnení možnej chyby o ± 3 km/hod. uvádzanej výrobcom použitého meradla zistené, že jazdil rýchlosťou 94 km/hod., za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. d) bodu 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 350,- Eur.

32. Z obsahu administratívneho spisu a podanej žaloby vyplýva, že zistený skutkový stav, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia, nie je medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného sporný. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že konanie žalobcu naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), bodu 2 zákona o priestupkoch.

33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnenia administratívneho rozhodnutia prvého stupňa zistil, že okrem iných dôkazov prvostupňový správny orgán vo vzťahu k posúdeniu okolností vylučujúcich protiprávnosť konania žalobcu vyhodnotil aj záznam z výjazdu zásahovej jednotky zo spoločnosti Q.. k objektu XXXX XXXX P. U. Predajňa dňa 11.09.2016 (č. l. 56 administratívneho spisu), výpis poplachových signálov prijatých dňa 11.09.2016 na pult centrálnej ochrany spoločnosti Q. P. s.r.o. z objektu XXXX XXXX P. U. Predajňa (č. l. 57), ako aj výpovede žalobcu a ďalšieho člena zásahovej jednotky zúčastneného na výjazde k ohlásenému narušeniu objektu, konateľa spoločnosti Q. P. s.r.o. F. Q.. Prvostupňový správny orgán nespochybňoval popis skutku uvedenými osobami. F. Q. vo výpovedi zo dňa 31.08.2017 uviedol, že po obdržaní signálu „poplach lúpež“ na PCO, žalobca Y. D. ako prvý z dvojčlennej hliadky nasadol sám do služobného vozidla značky Škoda Rapid a vyrazil na preverenie signálu, kedy bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou štátnej polície. Ďalej z výpovede F. Q. vyplýva, že asi po dvoch minútach tiež vyrazil za žalobcom na druhom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, pričom po spozorovaní kontroly kolegu Y.a D.a príslušníkmi štátnej polície sa na mieste výkonu policajnej kontroly (pri čerpacej stanici OMV na Veľkoblahovskej ceste) zastavil a zdržal sa na tom mieste do skončenia policajnej kontroly približne päť minút, na čo sa následne spolu so žalobcom Y.om D.om premiestnili na chránený objekt, kde po jeho vonkajšej a vnútornej kontrole nezistili narušenie objektu. Svedok F. Q. vo výpovedi zároveň dodal, že predmetný objekt už bol v minulosti narušený a dalo sa predpokladať, že k narušeniu objektu reálne došlo.

34. Vyhodnotením vyššie uvádzaných skutočností správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že konanie príslušníkov SBS nie je možné vyhodnotiť ako konanie v krajnej núdzi, nakoľko za daných okolností toto nebezpečenstvo bolo možné v danej situácii odstrániť inak, a to tak, že by F. Q. so svojim vozidlom nezastavil na mieste policajnej kontroly, ale pokračoval by v jazde na narušený objekt.

35. Žalobca podaním žaloby namietal predovšetkým nesprávne vyhodnotenie okolností spáchania prejednávaného skutku, ktoré svojím charakterom podľa názoru žalobcu vylučovali protiprávnosť jeho konania z dôvodu podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch. Z uvedeného dôvodu žalobca zastal názor, že predmetné sankcionované konanie nie je priestupkom, pretože konal v krajnej núdzi, ktorej kumulatívne podmienky boli naplnené. Mal za to, že svojím konaním, kedy na základe hlásenia CPO o narušení objektu cestou na kontrolu miesta narušenia odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, pričom konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo podľa názoru žalobcu nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

36. Vo vzťahu k posúdeniu okolností spáchania predmetného priestupku, ktoré mali mať podľa názoru žalobcu charakter okolností vylučujúcich protiprávnosť jeho konania, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že výjazd žalobcu na narušený objekt bol realizovaný v rámci plnenia zmluvných povinností o poskytovaní bezpečnostnej služby zamestnávateľa žalobcu podľa § 38 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti (obchodnej spoločnosti Q. P. s.r.o.) ako súkromnej bezpečnostnej služby poskytujúcej ochranu majetku na verejne prístupnom mieste.

37. Vzhľadom k tomu, že žalobca spáchal priestupok v podstate pri výkone výjazdu na chránený objekt v rámci plnenia pracovných úloh zameraných na realizáciu zmluvných záväzkov jeho zamestnávateľa podľa zmluvy o poskytovaní súkromnej bezpečnostnej služby, a to postupom podľa § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti, v zmysle ktorého minimálne dve osoby SBS mali zabezpečiť okamžité preverenie signálu o narušení chráneného objektu, možno toto konanie vyhodnotiť z pohľadu okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ako výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy.

38. Avšak výkon práva a povinnosti ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu je možné pri hodnotení protiprávnosti skutku použiť len pre účely hodnotenia protiprávnosti trestných činov v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.

39. Keďže zákon o priestupkoch v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a), b) pripúšťa pre účely posúdenia, resp. vylúčenia protiprávnosti skutku len dve okolnosti, ktorými sú nutná obrana a krajná núdza, nie je možné pod negatívne vymedzenie priestupku podľa § 2 ods. 2 písm. a), b) zákona o priestupkoch subsumovať aj okolnosti vyskytujúce sa pri výkone práva a povinnosti ako okolnosti, ktoré by mali vylúčiť protiprávnosť konania inak trestného podľa jednotlivých skutkových podstát priestupkov priestupkového zákona.

40. Pokiaľ ide o samotné poskytovanie zmluvných služieb súkromnej bezpečnosti pri ochrane majetku a osôb, súkromné bezpečnostné služby sú povinné výkon svojich zmluvných povinností realizovať nie len v súde so zmluvnými podmienkami, ale aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

41. Aj presun zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby v rámci výjazdu na chránený objekt podľa § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti je nevyhnutné realizovať bez porušovania príkazu alebo zákazu prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci podľa § 16 ods. 4 a 5 o cestnej premávke, keďže na výkon tejto činnosti súkromných bezpečnostných služieb sa v zmysle § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke nevzťahujú výnimky dodržiavania najvyššej povolenej rýchlosti ustanovenej v § 16 ods. 2 až 6 zákona o cestnej premávke.

42. Vo vzťahu k zákonom stanoveným výnimkám dodržiavania povinností a zákazov ustanovených zákonom o cestnej premávke rovnako služby súkromnej bezpečnosti nie sú podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke subjektami oprávnenými prevádzkovať vozidlá s právom prednostnej jazdy použitím typických zvukových znamení doplnených zvláštnym modrým alebo červeným svetlom pri plnení špeciálnych úloh, práve naopak, podľa § 52 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ SBS nesmie používať vozidlá so zvláštnymi výstražnými znameniami.

43. Výjazdy súkromných bezpečnostných služieb na základe hlásenia signalizácie pultovej ochrany objektov sú bežnou pracovnou činnosťou zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb za

účelom plnenia obchodných zmluvných záväzkov, pri výkone ktorej musia konať v medziach zákona a sú povinní dodržiavať zákon o cestnej premávke.

44. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný dostatočným spôsobom zistili skutkový stav vo vzťahu k žalobcom tvrdenej krajnej núdzi ako dôvodu vylučujúcemu protiprávnosť spáchaného skutku, preverili okolnosti bezprostredne predchádzajúce protiprávnemu konaniu žalobcu ohľadom signalizačného hlásenia narušenia objektu, ktorý v nadväznosti na ustanovenia § 16 ods. 4 a 8 zákona o cestnej premávke správne vyhodnotil ako konanie, ktoré nespĺňalo znaky krajnej núdze, ale výkon pracovných povinností, v rámci ktorého žalobca ako zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby použitím výjazdového vozidla nemal zákonné oprávnenie porušiť povinnosť podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke a prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť v obci. Taktiež možno prisvedčiť záveru žalovaného, že všeobecne záväzné právne predpisy neumožňujú pracovníkovi súkromnej bezpečnostnej služby jazdou na motorovom vozidle pri výkone povolania prekračovať maximálnu dovolenú rýchlosť v obci. 45. Len na okraj správny súd dodáva, že protiprávnym konaním žalobcu, kedy prekročil povolenú rýchlosť v obci o 44 km/h, boli rovnako ohrozené záujmy chránené zákonom ako majetok, zdravie a životy s oveľa vážnejšími následkami, ako hrozil pri odvracaní hroziaceho nebezpečenstva pri hlásení narušenia chráneného objektu predajne, ktoré sa následne kontrolou na mieste ukázalo ako planý poplach, pretože k narušeniu predmetného objektu nedošlo. Nebola dodržaná proporcionalita medzi hroziacou škodou a škodou, ktorá mohla nastať v dôsledku protiprávneho konania žalobcu. Navyše, žalobca mohol požiadať o pomoc príslušný útvar Policajného zboru, pokiaľ by okolnosti prípadu nasvedčovali tomu, že sa nestihne dostaviť k miestu preverenia hláseného narušenia objektu v primeranom čase. 46. Pokiaľ ide i výšku uloženej pokuty, z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán druhého stupňa preskúmal aj zákonnosť uloženej sankcie v zmysle požiadaviek § 11 ods. 1 s prihliadnutím na § 12 a § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch a zistil, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „B“ od roku 2012 a v evidenčnej karte vodiča mal doposiaľ evidované dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané prekročením rýchlosti jazdy, a to zo dňa 28.02.2015 a 05.08. 2016. S prihliadnutím na subjektívny a generálny preventívny účel prejednania protiprávneho konania žalobcu a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa predmetného priestupku dopustil už po tretí krát, správny súd určenie výšky pokuty v strednom pásme zákonom stanoveného rozpätia sankcie za spáchaný priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. d) bodu 2 zákona o priestupkoch (od 150,- Eur do 600,- Eur) v sume 350,- Eur vyhodnotil ako primerané.

47. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona a ostatných právnych predpisov, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

48. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).