Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/190/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR s. r. o., so sídlom Senecká cesta 1881, Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00156621, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Číslo spisu: -420 zo dňa 10.9.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Číslo spisu: -420 zo dňa 10.9.2018 ako aj rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Číslo spisu: -023 zo dňa 29.6.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 9.11.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky(ďalej aj len „Minister“) Číslo spisu: -420 zo dňa 10.9.2018 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) ako aj rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: -023 zo dňa 29.06.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Napadnutým rozhodnutím Minister podľa (ďalej len Správny poriadok) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že žalobca podľa dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení

- nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona v období od 22.10.2016 do 10.3.2017, pričom nebola dodržaná lehota na úhradu kúpnej ceny najneskôr do 45 dní od dodania potraviny, a to v konkrétnych prípadoch vypočítaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou TOP-Farm, spol. s r.o. Za tento správny delikt zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške X.XXX,- € s povinnosťou zaplatiť túto pokutu v lehote 30 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 3. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a namieta že:

- nesúhlasí s výkladom ustanovenia , ako ho urobili orgány verejnej správy

- dôvodová správa nedáva návod ako interpretovať ustanovenie , avšak zákonodarca výslovne v dôvodovej správe uvádza, že má slúžiť na mimoriadne excesy pokiaľ ide o úhradu ceny, t.j. 90- 120 dní a nie na šikanózne postihovanie odberateľa pri úhrade omeškanej len o niekoľko dní po splatnosti kúpnej ceny

- podľa žalobcu je ustanovenie potrebné vykladať tak, že uhradiť kúpnu cenu je potrebné buď v lehote 30 dní od doručenia riadne vystavenej faktúry alebo v lehote 45 dní od dodania potraviny, pričom žalovaný toto ustanovenie vykladá tak, že majú byť obe lehoty dodržané súčasne

- kúpnu cenu uhradil v lehote 30 dní od doručenia príslušnej faktúry, čo konštatoval aj žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a zmarenie úhrady kúpnej ceny včas spôsobil dodávateľ nesplnením si povinnosti riadneho a správneho vystavenia faktúry v lehote stanovenej zákonom o DPH

- forma faktúry, ktorá bola žalobcovi zaslaná od dodávateľa, je odlišná, ako s ním bolo písomne dohodnuté, preto by sa mala lehota na zaplatenie počítať od doručenia faktúry v písomne dohodnutej forme

- k nedodržaniu 45 dňovej lehoty na zaplatenie došlo iba v dôsledku porušenia povinnosti na strane dodávateľa vo vzťahu k riadnemu doručeniu faktúr. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu 30 dňovej zákonnej lehoty, je podľa neho zrejmé, že nemal v úmysle porušiť ustanovenia alebo právom chránené záujmy dodávateľa

- postupom žalovaného došlo z jeho strany podľa žalobcu k výraznému narušeniu vyváženosti súkromnoprávnych vzťahov

- v zmysle argumentácie žalovaného by musela byť uhradená kúpna cena aj bez doručenia riadneho účtovného dokladu, čo by znemožnilo riadne vedenie účtovníctva, riadne vedenie účtovnej evidencie týkajúcej sa DPH, uplatňovanie odpočtov dane a zasielanie kontrolných výkazov o DPH správcom dane, atď.

- výklad dotknutého zákonného ustanovenia zo strany žalovaného odporuje zákonu o DPH a zákonu o účtovníctve. 4. Nezákonnosť postupu žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené dôvody videl žalobca v tom, že žalovaný podľa neho vychádzal z nesprávneho a nezákonného právneho posúdenia splatnosti faktúry podľa ako aj v tom, že bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, potrebný pre jej riadne posúdenie. 5. Žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd rozhodnutie Ministra, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktoré mu predchádzalo, zrušil. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ). 8. Predmetom tohto konania je rozhodnutie Ministra, ktorý zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že žalobca podľa dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle ustanovenia tohto zákona v období od 22.10.2016 do 10.3.2017, pričom nebola dodržaná lehoty na úhradu kúpnej ceny najneskôr do 45 dní od dodania potraviny, a to v konkrétnych prípadoch vypočítaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou TOP-Farm, spol. s r.o. Za tento správny delikt zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške X.XXX,- € s povinnosťou zaplatiť túto pokutu v lehote 30 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia 9. Lustráciou žalobcu v databáze súdnych rozhodnutí (na webovom sídle <V.>) správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo viacerých veciach rovnakých účastníkov konania, a to napr.:

- vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 18.6.2019, ktorého predmetom bolo okrem iného uplatňovanie neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení Z.z o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, a to neuhradením faktúr, pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry v období od 24.04.2015 do 29.07.2015

- vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 21.10.2020, ktorého predmetom bolo okrem iného uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa ustanovenia , a to v obchodnom vzťahu so spoločnosťou so spoločnosťou NiKA, s.r.o., IČO: 47 968 613, so sídlom

Nová 134, 017 01 Považská Bystrica, keď žalobca lehotu 30 dní odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry nedodržal v 27 prípadoch a lehotu 45 dní nedodržal v 3 prípadoch

- vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 5.8.2020, ktorého predmetom bolo okrem iného uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa ustanovenia , a to v obchodnom vzťahu so spoločnosťou so spoločnosťou Domäsko s.r.o., IČO: 31 719 236, Lieskovská cesta 640/23, Lieskovec v období od 28.06.2016 do 19.12.2016, pričom nebola dodržaná lehota na úhradu kúpnej ceny najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny

pričom správny súd správnu žalobu totožného žalobcu vo všetkých vyššie špecifikovaných prípadoch vyhodnotil ako dôvodnú a rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil. 10. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 11. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi ( ). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Opakované podávanie žalôb, ktoré sa líšia iba okruhom ďalších účastníkov, ale druhovo ide o ten istý problém, vedie k zneužívaniu zásady oficiality v súdnom konaní ( ), keď správny súd musí rozhodnúť už vo veci vyriešeného právneho problému opätovne rozsudkom. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár k , zdroj ASPI).

Skutkové a právne závery správneho súdu 12. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 13. Predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , o ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 18.6.2019, boli totožné žalobné námietky, ako sú námietky v tomto konaní, ktoré smerovali voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného, ako je predmetom tohto konania. Žalovaný vo veci, ktorá bola predmetom prieskumu vo veci vedenej na tunajšom súde pod , uložil žalobcovi sankciu za porušenie rovnakej právnej povinnosti ako je tomu v tomto konaní. 14. Vo veci sp. zn. správny súd žalobu vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca podľa vyššie označeného rozsudku v žalobe uplatnil nasledovné námietky: „6. Žalobca uviedol, že žaloba je podávaná z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú taktiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 14. Žalobca k porušeniu pís. f/ sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia (posledné dva odseky na strane 14 a prvý odsek na strane 15) zastáva právny názor, že citovane ustanovenie nie je ani zďaleka také ľahké a jednoznačné na interpretáciu ako to prezentuje žalovaný. Podľa právneho názoru žalobcu je oveľa logickejší výklad tohto ustanovenia ten, že splatnosť faktúry je od 30 do 45 dní odo dňa dodania potraviny, keď dotknuté ustanovenie nehovorí: „Lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e/ je naviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry ...“ ale hovorí: „Lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e/ je naviac 30 dni odo dna doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dni odo dňa dodania potraviny“. Žalobca poukázal na list zo dňa 12.04.2017 doručený žalovanému spoločnosťou Berto „Vyjadrenie k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.04.2017“ kde výslovne potvrdil, že mu nevznikli žiadne ekonomické ani iné následky v súvislosti s úhradou faktúr pár dní po 30 dni odo dňa ich doručenia. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje apelovať na správny súd, aby pri aplikáciu ustanovenia uplatnil zásadu, že v prípade pochybností o tom ako má byť zákonné ustanovenie interpretované, majú orgány verejnej moci postupovať voči kontrolovanému subjektu miernejšie - t.j. zásadu in dubio mitius (viď Nález ÚS SR ). 15. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý pri posudzovaní

prípadu podľa zákona č. 395/2009 Sb. o významnej trhovej sile pri predaji poľnohospodárskych a potravinárskych produktov a ich zneužitiu (čo je česká obdoba ) uviedol nasledovne cit.: „... jeho filozofie pohledu na výklad veřejného práva sankčního vychází krom jiného ze zásady, kterou Ústavní solid formuloval sice v souvislosti s právem daňovým, jež však podle Nejvyššího správního soudu má širší dopad než jen na toto právni odvetví. V nálezu ze dne 15. 12. 2003, sp. zn. , publikovaném pod č. 145 ve sv. 31, str. 291 Sb. ÚS, Ústavní soud uvedl, že „za situace, kdy právo umožňuje dvojí výklad, nelze pominout, že na poli veřejného práva mohou státní orgány činit pouze to, co jim zákon výslovné umožňuje; z této maximy pak plyne, že pri ukládání a vymáhání daní dle zákona (čl. 11 odst. 5 Listiny), tedy při de facto odnétí části nabytého vlastnictví, jsou orgány veřejné moci povinny ve smyslu čl. 4 odst. 4 Listiny šetřit podstatu a smysl základních práv a svobod

- tedy v prípade pochybností postupovat mírnéji (in dubio mitius). “ Co platí pro ukládání daní, které má toliko kvazisankční povahu (viz k tomu vice v rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 23. 8. 2006, č. j. - 64, A.z), musí tím spíše platil pro ukládání plnohodnotných veřejnoprávních sankcí.“ (rozsudok zo dňa 19.04.2007, č. j. - 96, publ. pod č. 1258/2007 Sb. NSS). 16. Žalobca dodal, že za danej situácie, keď ponúka dve rovnocenné výkladové varianty termínu splatnosti faktúry a kde teda panujú pochybnosti - dubio, ktorú z variant použiť je teda, podľa právneho názoru žalobcu, na mieste postupovať miernejšie = in dubio mitius. A to naviac v prípade, keď zmluvný partner žalobcu spoločnosť Berto výslovne deklarovala, že žiadne ekonomické ani iné následky v súvislosti s úhradou faktúr (len!) pár dní po 30 dni odo dňa ich doručenia mu nevznikli. Na základe vyššie uvedeného žalobca vidí nezákonnosť postupu žalovaného v tom, že vychádzal z nesprávneho a nezákonného právneho posúdenia splatnosti faktúry dodávateľa podľa “ 15. Totožnosť predmetu tohto konania podľa vo vzťahu k vyššie špecifikovanému rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 3.7.2019 je daná tým, že totožné žalobné námietky smerujú voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného. Pre takýto prípad ustanovenie ukladá správnemu súdu povinnosť postupovať pri písomnom vyhotovení rozsudku tzv. skrátenou formou a to tak, že len poukáže na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 16. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a predmetom označeného konania bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, pričom správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vyslovenom v tomto rozhodnutí, v súlade s ustanovením v ďalšom len poukazuje na rozhodujúcu časť jeho odôvodnenia: „63. Správny súd k námietke žalobcu ohľadne porušenia uvádza, že prvostupňový orgán v svojom rozhodnutí sankcionoval žalobcu za uplatňovanie neprimeranej podmienky uvedenej v citovaného zákona. Správny súd uvádza, že pre pojem „správny delikt“ neexistuje v našom právnom poriadku legálna definícia. Pri jeho vymedzení je teda potrebné vychádzať zo všeobecných pojmov „právny delikt“ a „verejnoprávny delikt“ a zo znakov jednotlivých druhov správnych deliktov. Na základe uvedeného možno pojem „správny delikt“ vymedziť ako protiprávne konanie ktorého znaky sú stanovené zákonom a za ktoré je správny orgán oprávnený uložiť sankciu. Predmetné znaky protiprávneho konania tvoria súčasť „skutkovej podstaty“ správneho deliktu, pod ktorým sa tak rozumie súhrn typických, základných a právne relevantných znakov, ktoré definujú určité protiprávne konanie subjektu ako správny delikt. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa vyžaduje, aby konanie naplnilo tak všeobecné znaky (protiprávnosť konania, existencia zodpovednej osoby, trestnosť ustanovená zákonom), ako i znaky charakterizujúce objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku deliktu. Vymedzenie skutkových podstát správnych deliktov spolu s príslušnými sankciami je totiž ex lege predmetom úpravy Zákona, nie Zákona. Podľa , správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v až 4.“ Z hľadiska objektívnej stránky, ako jedného z obligatórnych znakov správneho deliktu, sa na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle cit. zákona s poukazom na explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech t. j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu, o nedodržaní lehoty podľa cit. zákona. Zákonodarca tak presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu zákona ( ), ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku v zmysle Zákona.

Keď vychádzame zo skutkových zistení žalovaného v rámci vykonanej kontroly u žalobcu však nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi žalobcom a spoločnosťou Berto o akejkoľvek neprimeranej podmienke vymedzenej v cit. zákone, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Správny súd uvádza, že v správnom konaní je z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania. Článok 49 SR je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie (nullum crimen, nulla poena sine lege), a ktorý zároveň vylučuje extenzívny výklad alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní, vzhľadom na to je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, a teda i v rámci postupu správneho orgánu pri správnom trestaní, bol uplatňovaný extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu. Obdobne ako je vylúčené, aby orgány činné v trestnom konaní alebo všeobecný súd výkladovým postupom rozširovali znaky skutkovej podstaty trestného činu o konania, ktoré neboli explicitne zákonodarcom vymedzené v rámci dikcie zákonného ustanovenia upravujúceho skutkovú podstatu trestného činu, je tak isto vylúčené, aby akýkoľvek správny orgán vlastným extenzívnym výkladovým postupom rozširoval znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tým aj podmienky deliktuálnej zodpovednosti v rámci správneho trestania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno ustáliť, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, pričom správne orgány sú oprávnené postupovať v rámci svojej pôsobnosti len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách uviedol, „deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje“ preto správny súd je toho názoru, že s poukazom na zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle v spojení s je možné sankcionovať výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku vymedzenú v 64. Správny súd ďalej uvádza, že prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zrušiť, pretože zo strany prvostupňového orgánu došlo k uloženiu pokuty pre porušenie na základe nezákonnej kontroly a prípade uloženia pokuty podľa , pretože citovaný zákon neobsahuje skutkovú podstatu správneho deliktu - uplatnenie neprimeranej podmienky nedodržania lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle ust. , podľa , . 65. Správny súd uvádza, že je potrebné zrušiť aj rozhodnutie žalovaného nakoľko sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutie potvrdil. Zároveň je vo vzťahu k jeho rozhodnutiu uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa SP prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 66. Správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej pokuty je rozhodnutie aj nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu, ktoré trpí rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie, podľa , a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.“ 17. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Ministra, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktoré mu predchádzalo sú nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia naplnenia skutkových znakov správneho deliktu, vymedzeného v ustanovení v spojení s . Správny súd preto správnej žalobe podľa v celom rozsahu vyhovel. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa vyšší súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.