Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/68/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Q. Ž., K.. XX.XX.XXXX, W. I. V. P. S. - B. O., K. W. XXXX/XX, V. O. X., S. XXX/X, zastúpený Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000, proti žalovanej: O. Ž., K.. XX.XX.XXXX, O. P. S. - B. O., K. W. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Andreja Sládkoviča 1801/4, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie ohľadne zaplatenia vyššieho než 5 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.263,12 eura za obdobie od 18.12.2017 až do jej zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 10.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu 18.12.2017, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.263,12 eura, čo je polovica uhradených platieb za spoločný byt (vypočítaná suma do 10.11.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Na výzvu súdu danú uznesením z 25.01.2018 č. k. 5C/68/2017-20 ohľadne upresnenia žaloby - jej petitu čo do uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania žalobca najprv reagoval podaním z 20.02.2018, doručeným súdu 26.02.2018, ktorým „spresnil“ žalobu tak, že za príslušenstvo považuje výšku súdneho poplatku, cestovné náklady na súdne pojednávanie, ušlý zisk z dôvodu účasti na súdnom pojednávaní, úrok z omeškania odo dňa úhrady jednotlivo uvedenej úhrady až do zaplatenia žalovanou.

3. Ďalším podaním z 25.04.2018 žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalobcu doplnil žalobu tak, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.263,12 eura odo dňa doručenia žaloby na súd do zaplatenia, t.j. odo dňa 18.12.2017. Na základe tohto upresnenia bol potom vychádzajúc z pôvodnej žaloby predmetom tohto konania nárok na zaplatenie sumy 1.263,12 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 18.12.2017 až do jej zaplatenia, nakoľko podanie zmienené pod bodom 2. bolo obsahovo neurčité a súčasne zmätočné, keď k vyjadreniu toho, k čomu bol na doplnenie žaloby žalobca vyzvaný, došlo určitým a zrozumiteľným spôsobom až podaním z 25.04.2018.

4. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú spolumajitelia predmetného bytu nachádzajúcom sa v P. S. na adrese K. W. XXXX/XX, druhé nadzemné poschodie, číslo bytu XX (ďalej len „byt“). Žalovaná posledné roky neplatí za služby spojené s užívaním bytu (aj keď je byt neobývaný), neuhrádza poplatky správcovi domu, v ktorom sa byt nachádza, neuhrádza platby za dodávku el. energie (vrátane dlhu) a neuhrádza ani miestnu daň. Pôvodne členské práva k bytu zdedil po svojej starej mame a následne bol byt odkúpený v manželstve. OSBD vtedy odmietlo vystaviť zmluvu len na jeho osobu, a tak sa žalovaná stala spolumajiteľkou bytu. Napriek tomu platiť povinné platby za byt odmieta s odôvodnením, že ak si myslí, že byt je jeho, má si platby platiť sám. I napriek návrhu, aby sa byt prenajal a tým sa vyriešilo platenie povinných platieb, žalovaná nesúhlasila a vyjadrila sa, že ako spolumajiteľka musí mať prístup k svojmu majetku. Keďže podľa zákona byt nadobudli do bezpodielového vlastníctva, v čase manželstva, je teda 50 % majiteľkou nehnuteľnosti. Má teda aj povinnosti vo výške 50 % nákladov spojených s užívaním bytu, platby za el. energiu a miestnu daň. Uviedol tiež zoznam svojich platieb: Platby za služby spojené s užívaním bytu na účet OSBD Dolný Kubín uhradené dňa 30.11.2015 sumu 200,- eur, dňa 29.12.2015, 01.02.2016, 29.02.2016, 28.04.2016 každé v sume 205,- eura, dňa 23.06.2016, 19.07.2016, 16.08.2016, 26.09.2016, 11.10.2016, 29.11.2016, 30.12.2016, 30.01.2017, 27.02.201(7), 30.03.2017, 28.04.2017 každé v sume 70,- eur, 29.05.2017, 03.06.2017, 26.07.2017, 25.08.2017, 22.09.2017, 30.10.2017 každé v sume 76,- eur, v úhrnnej sume 2.246,- eur. Elektrická energia na účet SSE Žilina platby uhradené dňa 30.11.2015, 29.12.2015, 01.02.2016, 29.02.2016, 28.04.2016, 30.05.2016 každá v sume 15,- eur, 19.07.2016, 16.08.2016, 26.09.2016, 11.10.2016, 29.11.2016, 30.12.2016, 30.01.2017, 27.02.2017, 30.03.2017, 18.04.2017, 29.05.2017 každá vo výške 8,50 eura, dňa 13.06.2017, 26.07.2017, 25.08.2017, 22.09.2017, 30.10.2017 každá vo výške 9,- eur, dňa 15.06.2017 v sume 2,66 eura, v úhrnnej výške 231,16 eura. Daň z nehnuteľnosti uhradená na účet Mesta Dolný Kubín za rok 2015, 2016, 2017 každá platba vo výške 16,36 eura, v úhrnnej výške 49,08 eura. Spolu 2.526,24 eura (2.246,- eur + 231,16 eura + 49,08 eura), z ktorej sumy žiadal zaviazať žalovanú na polovicu.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojho zástupcu podaním z 30.07.2018 označila žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5.1. Namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko zo žaloby ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by sa v súvislosti s bytom obohacovala na úkor žalobcu. Súčasne namietla, že žalobca nepredložil vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu za roky 2015, 2016 a 2017, z ktorého by bolo zrejmé, či na uvedených úhradách (zálohách) vznikol - v porovnaní so skutočnými nákladmi - preplatok alebo nedoplatok. Vzhľadom k tomu, že od decembra 2015 do apríla 2016 boli zálohové platby bytovému družstvu vo výške 200,- eur, resp. 205,- eur a od júna 2016 boli tieto platby vo výške 70,- eur, je dôvodný záver, že na uvedených úhradách vznikol vysoký preplatok. Zo žalovanou zabezpečenej „Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2018 z Okresného stavebného bytového družstva Dolný Kubín (ďalej len „OSBD“) vyplýva, že za obdobie od júla 2015 do júna 2016 bol preplatok na zálohových platbách vo výške 1.074,99 eura a za obdobie od júla 2016 do júna 2017 bol preplatok vo výške 334,73 eura. Uvedené preplatky pritom boli vyplácané naspäť na účet, z ktorého boli uhrádzané. Je preto zrejmé, že žalobca dané skutočnosti účelovo vo svojej žalobe neuviedol, hoci majú pre rozhodnutie veci zásadný význam. Tiež namietla, že žalobca súčasne nepredložil ani vyúčtovanie platieb za elektrickú energiu v predmetnom období od SSE Žilina a hoci sa ho snažila zabezpečiť, dodávateľ elektrickej energie jej ho neposkytol. Žalobca navyše nedoložil ani relevantný doklad o úhrade dane z nehnuteľností za rok 2015 a 2016. 5.2. Poukazujúc na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) uviedla, že žalobca sa v minulosti voči nej v byte dopúšťal fyzického násilia a preto na neho viac ráz volala policajnú hliadku, resp. podávala na neho trestné oznámenia. Súčasne podala 14.07.2014 aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bol žalobcovi zakázaný vstup do bytu. Keďže však neodstránila nedostatky podania, bol daný návrh uznesením Okresného súdu Dolný Kubín zo 04.08.2014 č. k. 6C/96/2014-8 odmietnutý. V danej súvislosti navrhla oboznámenie uvedeného spisu ako dôkaz. Iba v dôsledku uvedeného správania sa žalobcu preto musela žalovaná byt opustiť, a to k 31.10.2014. Predložila aj lekárske správy z 23.10.2014 a 01.09.2014, z ktorých vplýva, že bola dňa 31.08.2014 fyzicky napadnutá bývalým manželom (žalobcom). Dňa 01.11.2014 potom uzatvorila nájomnú zmluvu, predmetnom ktorej bol nájom bytu na rovnakej ulici, ako je predmetný byt, za ktorý uhrádzala 320,- eur mesačne. Žalovaná má znemožnený prístup do bytu, nakoľko žalobca vymenil zámok vo vstupných dverách a preto ho nemôže ani užívať. Za daných okolností považuje žalobu žalobcu, ktorou si voči nej uplatňuje úhradu nákladov spojených s užívaním bytu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko iba v dôsledku jeho násilia musela spoločný byt opustiť a bola nútená hradiť výdaje (nájomné), ktoré by inak platiť nemusela, ak by sa žalobca voči nej nedopúšťal fyzického násilia. 5.3. V situácii, ak by napriek uvedeným námietkam posúdil návrh žalobcu ako sčasti dôvodný, uplatňuje si v rámci svojej procesnej obrany tzv. kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 posledná časť vety za bodkočiarkou Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konkrétne si uplatňuje (započítava) svoju vykonateľnú pohľadávku vo výške 80,- eur (spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa vykonateľnosti rozkazu) v súlade s právoplatným a vykonateľným rozkazom Obvodného úradu Dolný Kubín z 19.07.2013 č. PK-2013/191, ktorým bol žalovaný zaviazaný na náhradu škody žalovanej vo výške 80,- eur, navrhujúc pripojenie uvedeného spisu, nakoľko z neho bude zrejmá právoplatnosť a vykonateľnosť rozkazu.

6. Žalobca v následnej replike danej podaním z 05.09.2018 vyjadrenia žalovanej obsiahnuté v podaní z 30.07.2018 označil za účelové, nepravdivé, nemajúce vplyv na podstatu sporu. Uviedol, že sporové strany sú nesporne spolumajitelia bytu, pričom náklady zaň uhrádza len jedna zo strán - žalobca. Tvrdenia uvádzané pod 5.2. sú tiež nepravdivé a účelové s cieľom vzbudiť dojem, že žalobca si túto situáciu zapríčinil sám, preto je podľa žalovanej v poriadku, že všetky náklady na byt uhrádza žalobca sám. Nepravdivé sa tiež javia tvrdenia žalovanej, že má znemožnený prístup do bytu. Žalobca mal záujem vzniknutú situáciu riešiť prenajatím bytu, z čoho by sa pokrývali výdaje spojené s bytom, avšak žalovaná s tým nesúhlasila s odôvodnením, že ona ako spoluvlastníčka musí mať prístup k svojmu majetku. Naďalej žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť aj vzhľadom na to, že žalovaná odmieta komunikovať a akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na hradení nákladov za spoločnú nehnuteľnosť - byt, pričom ako podieloví spoluvlastníci sú povinní rovným dielom podieľať sa na týchto výdajoch.

7. V doplnení repliky podaním z 11.09.2018 zástupca žalobcu uviedol, že žalobca si neuplatňuje náhradu nákladov za celý kalendárny rok 2015, ale len za obdobie november, december roku 2015, preto sa žalovanou predložené vyúčtovanie platieb z OSBD javí ako nedôvodné a bezpredmetné. Žalovaná účelovo neuviedla, že v minulosti si práve ona nechala vzniknuté preplatky vyplácať na svoj účet, prípadne v hotovosti, pričom tieto náklady boli od počiatku po celý čas hradené výlučne žalobcom. Žalovaná mala vedomosť, že v tom čase bol byt odpojený od elektrickej energie, a teda v tom období boli platby za elektrickú energiu znížené. Tvrdenia žalovanej ohľadne toho, že žalobca sa mal voči nej v byte dopúšťať fyzického násilia, považuje za absolútne nepravdivé a účelové. Je síce pravda, že žalovaná viackrát volala hliadku polície, pričom vždy privolanej hliadke uviedla, že sa jedná o "psychické vydieranie", čo nemožno stotožňovať s fyzickým násilím, ako to uvádza žalovaná. Všetky tieto podnety na polícii boli pre nedostatok dôkazov zastavené, preto nie je na mieste odvolávať sa ne v tomto konaní. Žalovaná tiež účelovo neuviedla, že žalobca sa po nezhodách a potom čo si žalovaná našla novú známosť, odsťahoval z bytu do O., pričom žalovaná spolu s maloletými deťmi a priateľom aj naďalej bývala v byte, za ktorý náklady uhrádzal výlučne žalobca. Žalovanou predložené lekárske správy nepreukazujú jej tvrdenia, že tohto konania sa mal dopustiť žalobca, preto takéto dôkazy považuje žalobca v celom rozsahu za irelevantné, nemajúce význam pre konanie. V konaní 6C/96/2014 žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila súdom požadované doklady a konanie bolo z uvedeného dôvodu zastavené, prečo žalobca považuje takýto dôkaz za irelevantný. Tvrdenie žalovanej, že jej bol znemožnený prístup do bytu, nakoľko došlo zo strany žalobcu k výmene zámku, označil za účelovú lož. Žalovaná účelovo zamlčala, že po výmene zámku si v doprovode polície vyžiadala od žalobcu nový kľúč s odôvodnením, že sa jedná o spoločný byt, na ktorý má rovnaké užívacie právo ako žalobca, na čo jej žalobca nový kľúč od bytu odovzdal. Relevantným dôvodom opustenia bytu žalovanou bola jeho devastácia zo strany žalovanej, odpojenie od elektrickej energie, a tiež skutočnosť, že žalobca požiadal súd o zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti. Žalovaná nesúhlasila s prenájmom bytu inej osobe a vždy trvala na tom, že ako spoluvlastníčka bytu musí mať k nemu prístup.

8. V duplike podaním z 22.10.2018 žalovaná prostredníctvom zástupcu uviedla, že medzi stranami skutočne nie je sporná existencia ich podielového spoluvlastníctva k bytu. Ostatné skutočnosti sú však sporné. Žalovaná zotrváva na tvrdení, že má znemožnený prístup do bytu, keďže nedisponuje kľúčom od vymeneného zámku. O tom, že žalobca mal záujem byt prenajať, nič nevie, nakoľko ju o tom ani neinformoval. Keďže si žalobca uplatňuje náhradu nákladov za časť roku 2015 (konkrétne za mesiace november a december 2015), považuje predložené vyúčtovanie platieb z OSBD za relevantné. Pokiaľ žalobca uvádzal, že si žalovaná v minulosti nechávala vyplácať preplatky na svoj účet, ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko preplatky boli v minulosti vyplácané na spoločný účet, ktorý mala so žalobcom v čase trvania manželstva. K úhrade elektrickej energie uviedla, že vyúčtovanie platieb je relevantným dokladom a preto je na žalobcovi, aby ho predložil. Pokiaľ žalobca spochybňuje skutočnosť, že sa voči nej dopúšťal fyzického násilia, jedná sa o ničím nepodložené tvrdenia, a to na rozdiel od tvrdení žalovanej, ktorá v rámci svojho vyjadrenia z 30.07.2018 predložila lekárske správy, z ktorých je zrejmé, že bola zo strany žalovaného fyzicky napadnutá.

9. Vo vyjadrení žalobcu k duplike tento označil informácie žalovanej uvádzané v duplike za nepravdivé a skreslené. Uviedol, že každá jeho návšteva v byte bola sprevádzaná políciou, keďže žalovaná ju pri každej jeho návšteve privolala s odôvodnením, že ju žalobca psychicky týra. Žalobca preto posledné dva roky do bytu ani nevstupoval a na deti čakal pred bytovkou. K výmene zámku došlo zo strany žalobcu po tom, ako sa dozvedel, že žalovaná sa z bytu odsťahovala, o čom ho a ani OSBD nijakým spôsobom neinformovala. Následne po výmene zámku si po kľúč prišla za asistencie polície, na čo jej žalobca pred ich očami kľúč odovzdal. Podľa informácií známych žalobcu, žalovaná byt dodnes navštevuje a berie si ďalšie zariadenie a vybavenie bytu. Návrh na prenájom bytu dal žalobca žalovanej v ten istý deň, ako došlo zo strany žalobcu k výmene zámku, na čo mu žalovaná odpovedala, že s tým nesúhlasí, a že do svojho majetku musí mať neobmedzený prístup. Poprel, že by preplatky boli vyplácané na spoločný účet. Preplatok SSE z vyúčtovania si nechala žalovaná vyplatiť na svoj účet a finančné prostriedky jej boli dňa 31.07.2011 vo výške 130,31 eura vyplatené. Žalovaná jediná bola oprávnená s účtom nakladať. Preplatok OSBD si nechala vyplatiť v hotovosti v pokladni OSBD Dolný Kubín.

10. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.12.2018 zástupca žalobcu avizoval spracovanie prehľadu, akým spôsobom došlo k zúčtovaniu tých nákladov, ktoré žalobca hradil a predloženie dokladu, že žalobca zaplatil aj daň z nehnuteľnosti za roky 2015 a 2016.

11. Zástupca žalovanej na predbežnom prejednaní sporu navrhol pripojenie spisu tunajšieho súdu ohľadne rozvodu manželstva sporových strán. To, že žalovaná byt opustila k 31.10.2014, dokladuje tým, že od 01.11.2014 žalovaná uzatvorila zmluvu o nájme iného bytu na tej istej ulici.

12. V prílohe podania z 21.12.2018 žalobca prostredníctvom zástupcu predložil vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu za roky 2015, 2016 a 2017. K námietkam žalovanej ohľadne nezohľadnenia preplatkov alebo nedoplatkov pri uplatnenom nároku uviedol, že: 12.1. Skutočný náklad vyplývajúci z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od OSBD za obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015 predstavoval po odrátaní vyplateného preplatku sumu 652,57 eura (54,38 eura/mesiac). Z Vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie od 06.06.2015 do 06.06.2016 vyplýva skutočný náklad za dané obdobie 95,90 eura (7,99 eura/mesiac). Žalobca si uplatňuje polovicu skutočných nákladov za užívanie bytu a za dodávku a distribúciu elektriny za mesiace november, december 2015 nasledovne:

- november 2015 v sumách 27,19 eura a 3,99 eura spolu 31,18 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31,18 eura od 01.12.2015 do zaplatenia;

- december 2015 v sumách 27,19 eura a 3,99 eura spolu 31,18 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31,18 eura od 30.12.2015 do zaplatenia. 12.2. Skutočný náklad vyplývajúci z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od OSBD za obdobie 01.01.2016 - 31.12.2016 predstavoval po odrátaní vyplateného preplatku sumu 817,95 eura (68,16 eura/mesiac). Žalobca si uplatňuje polovicu skutočných nákladov za užívanie bytu a za dodávku a distribúciu elektriny za rok 2016 nasledovne:

- január 2016 v sumách 34,08 eura a 3,99 eura spolu 38,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 02.02.2016 do zaplatenia;

- február 2016 v sumách 34,08 eura a 3,99 eura spolu 38,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 01.03.2016 do zaplatenia;

- marec 2016 v sumách 34,08 eura a 3,99 eura spolu 38,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 31.03.2016 do zaplatenia;

- apríl 2016 v sumách 34,08 eura a 3,99 eura spolu 38,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 29.04.2016 do zaplatenia;

- máj 2016 v sumách 34,08 eura a 3,99 eura spolu 38,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 31.05.2016 do zaplatenia. Z Vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie od 07.06.2015 do 08.06.2017 vyplýva, že skutočný náklad za dané obdobie predstavoval sumu 96,16 eura (8,01 eura/mesiac). Za toto obdobie si preto žalobca uplatňuje náhradu v nasledovných sumách:

- jún 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 24.06.2016 do zaplatenia;

- júl 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 20.07.2016 do zaplatenia;

- august 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 17.08.2016 do zaplatenia;

- september 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 27.09.2016 do zaplatenia;

- október 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 12.10.2016 do zaplatenia;

- november 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 30.11.2016 do zaplatenia;

- december 2016 v sumách 34,08 eura a 4,- eurá spolu 38,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 31.12.2016 do zaplatenia. 12.3. Skutočný náklad vyplývajúci z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od OSBD za obdobie 01.01.2017 - 31.12.2017 predstavoval sumu 890,42 eura (74,20 eura/mesiac). Žalobca si teda uplatňuje polovicu skutočných nákladov za užívanie bytu a za dodávku a distribúciu elektriny za rok 2017 nasledovne:

- január 2017 v sumách 37,10 eura a 4,- eurá spolu 41,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 31.01.2017 do zaplatenia;

- február 2017 v sumách 37,10 eura a 4,- eurá spolu 41,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 28.02.2017 do zaplatenia;

- marec 2017 v sumách 37,10 eura a 4,- eurá spolu 41,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 31.03.2017 do zaplatenia;

- apríl 2017 v sumách 37,10 eura a 4,- eurá spolu 41,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 29.04.2017 do zaplatenia;

- máj 2017 v sumách 37,10 eura a 4,- eurá spolu 41,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 30.05.2016 do zaplatenia. Z Vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie od 09.06.2017 do 18.06.2018 vyplýva, že skutočný náklad za dané obdobie predstavoval sumu 98,27 eura (8,18 eura/mesiac). Za toto obdobie si preto žalobca uplatňuje náhradu v nasledovných sumách:

- jún 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 04.06.2017 do zaplatenia;

- júl 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 27.07.2017 do zaplatenia;

- august 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 26.08.2017 do zaplatenia;

- september 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 23.09.2017 do zaplatenia;

- október 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 31.10.2017 do zaplatenia;

- november 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 30.11.2017 do zaplatenia;

- december 2017 v sumách 37,10 eura a 4,09 eura spolu 41,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 31.12.2017 do zaplatenia; 12.4. Daň z nehnuteľnosti vo výške 16,36 eura za rok, v úhrnnej výške 49,08 eura za roky 2015, 2016 a 2017 bola uhradená v stanovenej výške na účet Mesta Dolný Kubín, čo vyplýva aj z predložených výpisov z účtu žalobcu. Žalobca si preto uplatňuje polovicu týchto nákladov v sume 24,54 eura. 12.5. Súčasne navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby - petitu v nasledovnom znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zaplatiť žalobcovi sumu 1.038,87 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31,18 eura od 01.12.2015 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 31,18 eura od 30.12.2015 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 02.02.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 01.03.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 31.03.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 29.04.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,07 eura od 31.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 24.06.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 20.07.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 17.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 27.09.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 12.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 30.11.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,08 eura od 31.12.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 31.01.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 28.02.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 31.03.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 29.04.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,10 eura od 30.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 04.06.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 27.07.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 26.08.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 23.09.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 31.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 30.11.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 41,19 eura od 31.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 8,18 eura od 08.12.2015 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 8,18 eura od 26.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 8,18 eura od 30.06.2017 do zaplatenia. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania“.

13. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uvedenému pod bodom 12. namietla, že z predmetného podania nie je zrejmé, či o rozdiel pôvodne navrhovanej istiny vo výške 1.263,12 eura a aktuálne požadovanej istiny 1.038,87 eura, t.j. o sumu 225,48 eura, berie žalobca (žalobu) späť, prípadne, aký má návrh ohľadom tejto sumy. Z predložených príloh vyplýva, že na predmetom byte bola v žalovanom období od decembra 2015 do decembra 2017 nameraná spotreba studenej vody, tepla na ohrev vody, náklady na ústredné kúrenie ako aj dodávka elektriny. V predmetnom období žalovaná byt neužívala a ani nemohla užívať, a preto nie je možné po nej požadovať úhradu spotreby za dodávku jednotlivých médií. V reakcii na predložené dôkazy a v situácii, ak by súd napriek námietkam žalovanej posúdil návrh žalobcu ako sčasti dôvodný, uplatnila si v rámci svojej procesnej obrany tzv. kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 posledná časť vety za bodkočiarkou CSP, konkrétne si uplatňuje (započítava) svoju vykonateľnú pohľadávku vo výške 953,35 eura z titulu zameškaného výživného medzi manželmi, a to v súlade vykonateľným exekučným titulom na peňažné plnenie - rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 29.04.2013 č. k. 7C/34/2013-21, ktorým bol žalobca zaviazaný na úhradu zameškaného výživného za obdobie od 25.03.2013 do 04.10.2013. Súčasne si započítala aj svoju pohľadávku vo výške 67,52 eura z titulu náhrady trov právneho zastúpenia pri exekúcii na toto zameškané výživné. Predložila potvrdenie súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka z 21.01.2019 EX 67/2014, z ktorého vyplýva, že k dnešnému dňu neboli na jej pohľadávkach vo výške 953,35 eura a 67,52 eura vymožené od žalobcu žiadne finančné prostriedky. Z ust. § 580 vyplýva, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Za predpokladu, že je žaloba žalobcu (v časti) dôvodná, žalovaná si započítava svoju pohľadávku, resp. svoje už vykonateľné pohľadávky vo výške 80,- eur podľa vyjadrenia k žalobe z 30.07.2018 + 953,35 eura (zameškané výživné) + 67,52 eura (trovy právneho zastúpenia), avšak iba do výšky, ktorá by bola žalobcovi súdom priznaná (ako prostriedok procesnej obrany). Keďže všetky pohľadávky žalovanej voči žalobcovi sú skôr splatné, okamihom stretu pohľadávok je okamih splatnosti pohľadávok žalobcu, nakoľko tieto sú splatné neskôr. Za daných okolností potom nemá žalobca nárok ani na náhradu úrokov z omeškania, nakoľko sa žalovaná (aj keby bol nárok žalobcu dôvodný) nedostala do omeškania. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a námietky označila žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Na pojednávaní 28.01.2019 súd žalobcom navrhovanú zmenu žaloby nepripustil. Rozhodol tak z dôvodu zmätočnosti uvedeného podania pokiaľ ním navrhovaný petit má predstavovať podľa zástupcu žalobcu návrh na zmenu žaloby. Z obsahu daného „návrhu“ je zrejmé, že ním pokiaľ ide o žalovanú istinu, je dokonca uplatňované menej než v pôvodnej žalobe (1.038,87 eura oproti žalobou žalovaným 1.263,12 eura) a okrem toho z jeho odôvodnenia vyplýva, že napriek celkovo poníženej celkovej výšky istiny, táto ponížená istina zahŕňa aj nároky, ktoré mali vzniknúť po dni 30.10.2017 predstavujúcim posledné platby žalobcu, z ktorých si žalobca tak ako z ostatných uvádzaných predchádzajúcich platieb, uplatňoval náhradu (zaplatenie) voči žalovanej vo výške 1-ice ním realizovaných platieb, nakoľko žiadal priznať 1- icu úhrad pripadajúcich aj na mesiace november 2017 a december 2017, za každý z nich po 41,19 eura. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, ktorý po upresnení pôvodnej žaloby uplatňoval vo výške 5 % ročne zo sumy 1.263,12 eura za obdobie od 18.12.2017 až do zaplatenia, tento v navrhnutej „zmene“ žaloby žiadal priznať u každej špecifikovanej platby počnúc iným dňom bez toho, aby v odôvodnení zmeny žaloby akýmkoľvek spôsobom bližšie zdôvodnil, prečo práve počnúc uvedenými dátumami, od ktorých ohľadne jednotlivých dielčích položiek žiadal priznať úrok z omeškania, sa mala žalovaná dostať do omeškania s ich zaplatením. Žalobca (jeho zástupca, ktorý je advokát) ako keby uvedeným podaním chcel nanovo zažalovať nároky, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v súvislosti s ním realizovanými úhradami jednotlivých platieb za byt, z ktorých voči žalovanej ako spoluvlastníčke bytu s rovnakým podielom ako on po 1-ici, požadoval ich náhradu v rozsahu 1-ice a vôbec sa neunúval dať tento jeho „nový návrh“ do vzťahu k pôvodne žalovanej sume, aby bolo z neho zrejmé, v ktorej časti to má predstavovať skutočne zmenu žaloby čo do výšky žalovaného nároku - jeho navýšenia, resp. čo do uplatňovania si ho v nejakej časti z iných dôvodov (za iné obdobie) a v ktorej časti malo ísť o iný procesný návrh, za súčasnej absencie akéhokoľvek zdôvodnenia dôvodnosti v ňom požadovaných úrokov z omeškania, pokiaľ ide o dátum ich vzniku. Pre popísané nedostatky takéhoto návrhu súd nepripustil požadovanú „zmenu žaloby“ ako procesný návrh, ktorý malo dané podanie obsahovať, ktorá v celom navrhovanom rozsahu ani zmenou žaloby nemohla byť. Dané podanie a jeho prílohy potom súd vyhodnotil len vo väzbe na pôvodne žalovaný nárok pre posúdenie jeho dôvodnosti.

15. Zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní namietol nemožnosť žalovanou uplatneného započítania vzhľadom na charakter pohľadávky na výživné a žiadal, aby súd naň neprihliadal. Uviedol, že pokiaľ sa pôvodne žalobca domáhal priznania úroku z omeškania vo vyššej sume než následne uplatnený úrok z omeškania 5 % ročne od 18.12.2017, teda rozdiel medzi 17 % ročne a následne požadovanými 5 % ročne, že v tejto časti berie žalobca žalobu späť. Od žalobcu sa až teraz dozvedel, že tento mal už výživné voči žalovanej uhradiť.

16. Žalobca uviedol, že podľa neho už vyplatil žalovanej celé zameškané manželské výživné. Na Okresnom súde Galanta má prebehnúť v mesiaci apríl 2019 pojednávanie, kde podal žalobu voči žalovanej, na určenie, ktoré platby sú výživným a ktoré nie. K tomu jeho zástupca uviedol, že ak by to súd nezohľadnil, mohlo by sa stať, že žalobca niečo zaplatil a už nebude sa možné domáhať vrátenia týchto súm a požiadal o poskytnutie lehoty na zdokladovanie toho, že to výživné na žalovanú - manželské výživné žalobca už uhradil. Žalobca tiež uviedol, že on nič neplatil na toto výživné v roku 2019. Platil to už dávno. Teraz sa k tomu bližšie vyjadriť nevie. Tie peniaze posielal priamo na účet žalovanej a tiež si chce započítať to, že v tomto byte určitý čas žalovaná žila s deťmi.

17. Zástupca žalovanej na danom pojednávaní uviedol, že ním uplatnené započítanie je prípustné, ak by niektorá časť žalobcovej pohľadávky bola dôvodnou. Poukázal na to, že žalovaná predložila aktuálny doklad od súdneho exekútora, preukazujúci, že na pohľadávku žalovanej na manželskom výživnom nebol vymožený ani cent. Ani si nevie predstaviť, aký by mal byť výsledok konania, ktoré mal žalobca podľa neho iniciovať na Okresnom súde Galanta a existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa jeho vedomosti žalobca na výživnom na deti dlhuje čiastku okolo 10.000,- eur a nepredpokladá, ak boli z jeho strany aj nejaké platby, že by tieto presahovali uvedenú sumu.

18. Na ďalšom pojednávaní 20.02.2019, na ktoré bolo predchádzajúce pojednávanie odročené z dôvodu poskytnutia požadovanej lehoty žalujúcej strane na predloženie dôkazov ohľadne úhrady manželského výživného žalovanej zo strany žalobcu, na ktoré sa zástupca žalobcu nedostavil, žalobca uviedol, že poslal svojmu zástupcovi v súvislosti s dôvodom, pre ktorý súd minulé pojednávanie odročil, výpisy z účtu, a to, čo mu zasielal, nemá pri sebe, predpokladal, že je to už v spise. Škoda, že žalovaná nepredložila výpisy zo všetkých svojich účtov, pretože tak by sa dalo zistiť, koľko jej on v skutočnosti zaplatil. Naďalej zotrval na podanej žalobe s tým, že dostatočne preukázal, že platby, na ktorých náhradu si nárokuje 1-icu, uhradil, a že tieto platby súviseli s ich spoločným bytom.

19.1. Zástupca žalovanej predložil výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 01.01.2016 do 31.07.2016 a od 01.08.2016 do 01.09.2017 s tým, že z nich je zrejmé, že boli síce na účet žalovanej poukázané žalobcom nejaké platby, ale šlo o minimálne sumy a tieto predstavovali výživné na dcéru sporových strán K. Ž., čo predložil len z opatrnosti nad potrebný rámec procesnej obrany zo strany žalovanej. 19.2. V záverečnom vyjadrení označil žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný z viacerých dôvodov. V prvom rade v mene žalovanej namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko zo žaloby, ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by sa v súvislosti s platbami za byt obohacovala žalovaná na úkor žalobcu. Poukázal aj na § 3 ods. 1 - rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že žalobca sa voči nej dopúšťal fyzického násilia, v dôsledku ktorého musela opustiť byt, pričom žalobca sa domáha úhrady za platby súvisiace s týmto bytom. Ak by sa žalobca voči nej násilia nedopúšťal, mohla v predmetnom byte ostať, tieto náklady by hradila a nemusela by hradiť náklady za bývanie v byte, kde bývala na základe nájomnej zmluvy a kde tak okrem platieb OSBD a platieb za elektrinu musela hradiť aj nájomné. Pre prípad nestotožnenia sa s týmito námietkami si žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uplatnila tzv. kompenzačnú námietku, v rámci ktorej si uplatnila dve vykonateľné pohľadávky voči žalobcovi, a to jednak vo výške 80,- eur a súčasne aj vo výške 953,35 eura v súlade s vykonateľným exekučným titulom rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín 7C/34/2013-21 a s tým súvisiacimi trovami právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 67,52 eura a za predpokladu čiastočnej dôvodnosti žaloby si žalovaná započítala svoju pohľadávku v celkovej výške 1.100,80 eura, avšak iba do výšky, ktorá by bola žalobcovi súdom priznaná. Keďže všetky pohľadávky žalovanej voči žalobcovi sú splatné skôr, okamihom stretu pohľadávok je okamih splatnosti pohľadávok žalobcu a preto sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania. Navrhol danú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanej právo na náhradu konania v rozsahu 100 %.

20. Na LV č. XXXX pre obec P. S.Í. a k. ú. B. O. sú žalobca a žalovaná spoločne zapísaní ako vlastníci predmetného bytu v 1/1-ine (bytu č. XX nachádzajúcom sa v P. S., Ul. K. W. v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX). Ich manželstvo však zaniklo rozvodom rozsudkom tunajšieho súdu z 20.08.2013 č. k. 8P/123/2012-407, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 05.10.2013. Uvedeným dňom došlo medzi nimi k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 148 ods. 1 . Nebolo medzi stranami sporné, že aktuálne (napriek existujúcemu zápisu v katastri) sú žalobca a žalovaná podielovými spoluvlastníkmi bytu, každý z nich v podiele 1-ice s poukazom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku vyplývajúcu z ust. § 149 ods. 4 stanovujúcu ohľadne spoločných nehnuteľností vznik podielového spoluvlastníctva k nim s rovnakou výškou podielov oboch spoluvlastníkov, ktorá skutočnosť nastala uplynutím 3 rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko medzi nimi v uvedenej lehote nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva či už dohodou alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku. V takom prípade každý z nich rovnakým dielom je povinný podieľať sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k bytu, teda aj na hradení nákladov súvisiacich s jej vlastníctvom (§ 137 ods. 1 .

21. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu uplatnený v súvislosti so žalobcom realizovanými platbami za byt špecifikovanými v žalobe, ktoré za obdobie od 30.11.2015 do 30.10.2017 predstavovali celkovú sumu 2.526,24 eura (z toho v prospech OSBD - 2.246,- eur, v prospech SSE, a.s. - 231,16 eura a Mesta Dolný Kubín - 49,08 eura), z ktorých sa voči žalovanej domáhal ich úhrady (zaplatenia) v rozsahu 1-ice, t.j. vo výške 1.263,12 eura. Takto vyčíslená žalovaná istina vôbec nezohľadňovala následné zúčtovanie jednotlivých nákladov na byt pokiaľ ide o platby realizované žalobcom v prospech OSBD Dolný Kubín a SSE, a.s., na rozdiel od následne žalobcom doložených vyúčtovaní, ktoré boli už zohľadňované aj v súvislosti s námietkami žalovanej vo vyjadrení zástupcu žalobcu z 21.12.2018. Nebolo sporné, že v žalobe vymedzenom období, v ktorom žalobca realizoval jednotlivé úhrady za byt, tieto platby uhrádzal výlučne žalobca.

22. Súd vychádzajúc z jednotlivých platieb žalobcu a zohľadniac výsledky ročných vyúčtovaní úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu zo strany OSBD za r. 2015 až 2017 uvádza, že: 22.1. Celková výška nákladov z vyúčtovania OSBD za r. 2015 predstavovala sumu 652,57 eura, čo pri rovnomernom rozpočítaní na jednotlivé mesiace predstavuje 54,38 eura/mesiac. Na týchto nákladoch sa z titulu spoluvlastníctva má podieľať každý zo spoluvlastníkov v rovnakom rozsahu, t.j. po 27,19 eura mesačne. Podklady pre iný možný než rovnomerný spôsob rozúčtovania týchto nákladov na jednotlivé mesiace súd nemal k dispozícii. Žalobou uplatnený nárok zahŕňal len obdobie dvoch mesiacov

- november a december 2015, za ktoré obdobie pripadá na žalovanú náklad spolu 54,38 eura (27,19 x 2); 22.2. Celková výška nákladov z vyúčtovania OSBD za r. 2016 predstavovala sumu 817,95 eura, čo pri rovnomernom rozpočítaní na jednotlivé mesiace predstavuje 68,16 eura/mesiac. Na týchto nákladoch sa z titulu spoluvlastníctva má podieľať každý zo spoluvlastníkov v rovnakom rozsahu, t.j. po 408,96 eura (34,08 eura mesačne); 22.3. Celková výška nákladov z vyúčtovania OSBD za r. 2017 predstavovala sumu 890,42 eura, čo pri rovnomernom rozpočítaní na jednotlivé mesiace predstavuje 74,20 eura/mesiac. Na týchto nákladoch sa z titulu spoluvlastníctva má podieľať každý zo spoluvlastníkov v rovnakom rozsahu - po 37,10 eura mesačne. Podklady pre iný možný než rovnomerný spôsob rozúčtovania týchto nákladov na jednotlivé mesiace r. 2017, z ktorého predmetom sporu bolo obdobie január až október 2017 (10 mesiacov), súd nemal k dispozícii. Na uvedené obdobie pripadá na žalovanú náklad vo výške 371,- eur (37,10 eura x 10).

23. Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, vychádzajúc z platených preddavkových platieb a vyúčtovacích faktúr za elektriku, ktoré dopadajú na žalované obdobie, súd uvádza, že: 23.1. z vyúčtovacej faktúry za elektriku za obdobie 06.06.2015 do 06.06.2016 vyplýva celkový náklad 95,90 eura (7,9916 eura mesačne) z čoho 1 je 4,- eurá mesačne);

23.2. z vyúčtovacej faktúry za elektriku za obdobie od 07.06.2016 do 08.06.2017 vyplýva celkový náklad 96,16 eura (8,01 eura/mesiac z čoho 1 je 4,- eurá mesačne ); 23.3. z vyúčtovacej faktúry za elektriku za obdobie od 09.06.2017 do 18.06.2018 (t.j. rok a 9 dní) vyplýva celkový náklad 98,27 eura. Po rozpočítaní na jednotlivé dni fakturovaného obdobia predstavujúceho 374 dní, predstavoval denný náklad sumu 0,262754 eura (98,27 : 374). Vynásobením denného nákladu počtom 9 dní, o ktoré prevyšuje účtované (fakturované) obdobie 1 rok, to predstavuje za 9 dní sumu 2,36 eura (0,262754 eura x 9). Rozdiel (98,27 mínus 2,36), t.j. 95,91 eura ako suma zodpovedajúca ročným nákladom a jeho rozdelenie na jednotlivé mesiace predstavuje 7,99 eura, z čoho 1-ica je opäť (po zaokrúhlení) 4,- eurá; 23.4. Potom s ohľadom na žalované obdobie november 2015 až október 2017 pripadá na žalovanú z nákladov na elektrickú energiu na byt celkový náklad 96,- eur (24 x 4,- eurá).

24. Napokon z uplatnených nákladov na úhradu za daň z nehnuteľností za byt za r. 2015 až 2017 vyrubenej žalobcom doloženými rozhodnutiami Mesta Dolný Kubín, ktorú uhradil žalobca, vyplýva, že z týchto nákladov 49,08 eura (16,36 eura ročne) pripadá na žalovanú úhrada vo výške 1-ice predstavujúca sumu 24,54 eura.

25. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného z nákladov na byt za žalobou dotknuté obdobie mala žalovaná znášať z nákladov vyúčtovaných zo strany OSBD sumu v celkovej výške 834,34 eura (54,38 eura + 408,96 eura + 371,- eur), z vyúčtovaných nákladov za elektriku - 96,- eur a z nákladov na daň z nehnuteľností za byt sumu 24,54 eura, čo celkovo predstavuje výšku nákladov 954,88 eura.

26. V uvedenej výške žalovanej istiny by súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný v prípade, ak by zo strany žalovanej nedošlo k dôvodnému uplatneniu kompenzačnej námietky voči uvedenej sume. Bolo totiž preukázané, že na nákladoch spojených s užívaním bytu za uplatnené obdobie sa žalobca podieľal nad rámec výšky zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, práve v uvedenej výške, keďže všetky tieto náklady uhrádzal len on. Ak sa žalobca podieľal na týchto nákladoch vyššou, než na neho pripadajúcou mierou nákladov, došlo v danom prevyšujúcom rozsahu na strane žalovanej ako druhej spoluvlastníčky k vzniku bezdôvodného obohatenia práve na úkor žalobcu, ktorý za ňu plnil to, čo mala plniť ona, teda šlo z jeho strany v danej časti o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 .

27. Významná časť týchto nákladov bola pritom neodvislá od toho, či by niektorý zo spoluvlastníkov predmetný byt v danom období užíval (náklady na daň z nehnuteľností, z nákladov na elektrinu tie z nich, ktoré nepredstavujú úhradu za skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, ale majú fixný charakter a z vyúčtovaných nákladov zo strany OSBD tie z nich, ktoré nesúviseli so skutočným množstvom spotrebovanej vody a tepla). To, že byt v danom období nebol využívaný, bolo dôsledkom toho, že žalobca a žalovaná sa nedokázali dohodnúť ohľadne jeho užívania. Žalobca tvrdil, že ho chcel prenajať, aby boli pokryté náklady s ním súvisiace, s čím žalovaná podľa neho nemala súhlasiť, čo však žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu poprela s tým, že o takom niečom ju žalobca neinformoval a naopak žalovaná tvrdila, že ho chcela užívať, čo jej malo byť žalovaným a jeho správaním znemožnené a čo naopak popieral žalobca. Ak sa títo nedokázali dohodnúť ohľadne ďalšieho využitia bytu, mal ktorýkoľvek z nich možnosť požiadať súd o rozhodnutie ohľadne ďalšieho užívania bytu s poukazom na § 139 ods. 2 OZ. Žalovaná síce ešte začatím plynutia pre tento spor rozhodného obdobia, podala na tunajší súd návrh (žiadosť) o predbežné opatrenie na zákaz vstupu žalovaného do bytu (podaním doručeným súdu 14.07.2014 evidovaným pod sp. zn. 6C/96/2014), ale pre nedostatky tohto návrhu, ktoré terajšia žalovaná ani napriek výzve súdu neodstránila, bolo jej podanie uznesením zo 04.08.2014 č. k. 6C/96/2014-8, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.08.2014, odmietnuté. V následnom období nebolo preukázané, že by žalobca a žalovaná dosiahli nejakú dohodu ohľadne ďalšieho užívania tohto bytu. Naopak z ich argumentácie vyplýva, že ani neboli schopní z dôvodu vážneho narušenia vzájomných vzťahov akúkoľvek dohodu uzatvoriť. Teda v období od mesiaca november 2015 až do októbra 2017 vrátane neexistovala dohoda žalobcu a žalovanej ohľadne ďalšieho užívania bytu a počas neho žiadny z nich ani neinicioval konanie, ktoré by umožnilo dosiahnuť rozhodnutie ohľadne ďalšieho využitia bytu, čo nepochybne je na neprospech oboch z nich (obaja vlastnia byt, s ktorým sú spojené náklady, ktoré ako spoluvlastníci musia znášať, každý z nich so zreteľom na rovnakú výšku ich spoluvlastníckych podielov rovnakým dielom a nie sú schopní dohodnúť sa na jeho takom ďalšom využití, ktoré by im dokázalo tieto náklady saturovať, poprípade docieliť aj nejaký finančný výnos z tohto majetku, resp. ak by mal niektorý z nich záujem o využitie bytu na bývanie, aby mu nevznikali ďalšie vyššie náklady súvisiace so zabezpečením svojho bývania inou formou). Súd s ohľadom na uvádzané skutočnosti nezistil vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, že by sa z jeho strany malo jednať o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému by práve a len z tohto dôvodu bolo potrebné uplatnené právo odoprieť.

28. Žalovaná v priebehu sporu voči žalobcom uplatnenému nároku dôvodne uplatnila na započítanie svoje vzájomné pohľadávky voči žalobcovi, ktorých celková výška prevyšuje žalobcom dôvodne uplatnenú časť žalovanej sumy. Najprv žalovaná započítala voči žalobcom uplatnenému nároku svoj nárok na náhradu škody vo výške 80,- eur, ktorý jej bol priznaný Rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, odboru všeobecnej vnútornej správy z 10.01.2014 č. PK-2013/191 právoplatným 04.02.2014 a vykonateľným dňom 19.02.2014. Uvedená pohľadávka sa stala vykonateľnosťou uvedeného rozhodnutia splatnou. Zvyšná (nad rámec sumy 80,- eur) časť žalobcovej pohľadávky (jej dôvodne uplatňovanej časti) zanikla uplatnením pohľadávky žalovanej na započítanie, ktorú má žalovaná titulom manželského výživného priznaného žalovanej voči žalobcovi rozsudkom tunajšieho súdu z 29.04.2013 č. k. 7C/34/2013-21, právoplatným 22.06.2013, ktorým bolo terajšiemu žalobcovi uložené prispievať na výživu žalovanej po 150,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám terajšej žalovanej, počnúc dňom 25.03.2013. Táto splatná pohľadávka predstavovala za obdobie od 25.03.2013 do 05.10.2013 (kedy manželstvo sporových strán zaniklo, ktorým dňom došlo k zániku vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi nimi ako manželmi a tým aj k strate účinnosti uvádzaného rozhodnutia) sumu 953,35 eura, čo vyplýva aj z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka z 21.01.2019, u ktorého pod sp. zn. EX 67/2014 je vedená exekúcia na vymoženie manželského výživného. Z tohto potvrdenia tiež vyplýva, že príslušenstvom danej pohľadávky sú o.i. aj trovy právneho zastúpenia terajšej žalovanej pri exekúcii vo výške 67,52 eura, s ktorými celková výška pohľadávky predstavuje 1.020,87 eura. Z daného potvrdenia tiež vyplýva, že ku dňu jeho vystavenia neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Žalovaná doloženými výpismi zo svojho účtu za obdobie od 01.01.2016 do 31.07.2016 a od 01.08.2016 do 01.09.2017 dokladovala charakter platieb, ktoré boli vymožené súdnym exekútorom JUDr. Hucíkom od žalobcu, keď tieto platby (šlo o 14 platieb každá z nich po 7,60 eura) predstavovali celkovo 106,40 eura a v celom rozsahu predstavovali vymožené výživné od žalobcu na dcéru žalobcu a žalovanej K. Ž.. Žalobca, hoci mu bol poskytnutý časový priestor na možnosť preukázať svoje tvrdenia, že už v minulosti uhradil v celom rozsahu vymáhané manželské výživné, tieto svoje tvrdenia nepreukázal, pričom na posledné pojednávanie konané 20.02.2019 sa ani nedostavil jeho zástupca, ktorý do rozhodnutia vo veci ani nijakým spôsobom nezdôvodnil svoju neúčasť a na ktorého sa napriek tomu žalobca odvolával, že nevie, prečo neprišiel a že jemu všetky doklady ohľadne platenia výživného dal a spoliehal sa, že sú už v spise. To, či tomu tak malo byť ako žalobca tvrdil, nemal súd žiadny dôvod preverovať (ide tu o čisto vnútorný vzťah žalobcu a jeho zástupcu). Podstatným je, že do momentu vyhlásenia dokazovania za skončené žalobca nijako nepreukázal, že by aspoň v nejakej konkrétnej časti mal jeho záväzok z titulu manželského výživného voči žalovanej zaniknúť ešte pred uplatnením tohto nároku zo strany žalovanej na započítanie. Naopak z potvrdenia od súdneho exekútora predloženého zástupcom žalovanej vyplýva, že táto pohľadávka nebola doposiaľ ani sčasti uhradená.

29. K námietke zástupcu žalobcu o nespôsobilosti započítania pohľadávky žalovanej na výživné voči žalovanému nároku, s ohľadom na charakter tejto pohľadávky (pohľadávka na výživnom) súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Zrejme pritom zástupca žalobcu vychádzal z ust. § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien, podľa ktorého proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou (vyjmúc výživného na maloleté deti, kde nie je možné započítanie ani dohodou). V danom prípade nešlo o započítanie voči pohľadávke na výživné, ale zo strany žalovanej vo forme procesnej obrany šlo o započítanie jej pohľadávky na výživné voči vzájomnej pohľadávke žalovaného uplatnenej v tomto konaní. Zákon pritom nevylučuje jednostranné započítanie pohľadávky na výživné oprávneným z tejto pohľadávky proti inej pohľadávke.

30. Súd konanie ohľadne zaplatenia vyššieho než 5 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.263,12 eura za obdobie od 18.12.2017 až do jej zaplatenia, zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 s ohľadom na prejav vôle žalobcu, ktorý v upresnení žaloby podaním z 25.04.2018 (kde ho na rozdiel od pôvodného znenia žaloby požadoval vo výške 17 % ročne bez uvádzania doby, za ktoré ho požadoval) upresnil nielen obdobie, za ktoré ho požadoval, ale aj ponížil jeho výšku na 5 % ročne, keď súčasne na pojednávaní z 28.01.2019 zástupca žalobcu uviedol, že v prevyšujúcom rozsahu ide o späťvzatie žaloby a aj s ohľadom na stanovisko žalovanej prostredníctvom jej zástupcu, ktorá voči zastaveniu konania nemala žiadne námietky, čiže žalovaná neuviedla žiadne vážne dôvody, pre ktoré by s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila.

31. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy (ohľadne zaplatenia sumy 1.263,12 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 18.12.2017 až do jej zaplatenia) súd s poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol, a to ohľadne sumy 428,78 eura s príslušenstvom z dôvodu jej úplnej nedôvodnosti už v čase podania žaloby (rozdiel sumy 1.263,12 eura a sumy 834,34 eura) a ohľadne zvyšnej sumy 834,34 eura s príslušenstvom z dôvodu dôvodne žalovanou uplatnenou procesnou obranou podľa § 147 ods. 2 voči nej, keď pohľadávky žalovanej uplatnené na započítanie boli skôr splatné, než sa stala splatnou tá časť žalobou uplatneného nároku, ktorá nebyť daného prostriedku procesnej obrany, by bola dôvodná.

32. S ohľadom na plný úspech žalovanej v tomto spore, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, postupujúc podľa § 255 a aj § 256 ods. 1 (ohľadne tej časti predmetu sporu, v ktorej procesne zavinil zastavenie konania žalobca), priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.