Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-63-2018.pdf
PDF · 110.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/63/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného ako členov senátu v sporovej veci žalobkyne: Z. V. C., nar. XX. D. XXXX, U. XXX/X, S., zastúpenej: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., v likvidácii, Šaľa, proti žalovanej: L. H., nar. XX. M. XXXX, H. D. S. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Šaľa, o 4.851,90 € s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30 C 444/2015-108 zo 4. apríla 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 4.851,90 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1., resp. 8. decembra 2012 ako ceny diela
- výmeny okien, parapiet, žalúzií, dverí a tapiet na rodinnom dome žalovanej, a (II.) žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Vyšiel zo zistenia, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý rekonštruovala žalobkyňa, tá však neuniesla dôkazné bremeno na uzavretie zmluvy o dielo so žalovanou. Nepreukázala, že žalovaná si u nej objednala rozsah diela uvedený v žalobe, ani cenu diela, keď aj jej vyjadrenia za konania boli rozporné a neboli predložené ani obvyklé listinné dôkazy. Z nedokázanej zmluvy jej nemohol vzniknúť nárok na cenu diela.
2. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie. Vytkla súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobkyňa v žalobe dostatočne jasne predniesla, čo tvorí žalovanú sumu, a preukázala ju aj listinnými dôkazmi. Práce realizovala žalobkyňa ako podnikateľka, preto boli tieto dôkazy (faktúry) vystavené na jej meno, pričom žalobkyňa v rozhodnom čase žila so žalovanou v spoločnej domácnosti. Sumy uvedené na faktúrach v sebe zahŕňajú aj DPH, preto sa líšia od cenovej ponuky, na ktorú za konania poukazovala žalovaná. Už táto vedomosť žalovanej o cenovej ponuke dostatočne preukazuje uzavretie zmluvy o dielo minimálne v rozsahu prác na nej uvedených, teda v cene 3.743,92 €. Žalovaná za konania viackrát nepoprela, že k dodaniu diela došlo, v dôsledku čoho medzi stranami nie je sporná ani realizácia ďalších prác uvádzaných žalobkyňou. Žalovaná tiež uznala rozsah diela vymedzený na nedatovanej listine nadpísanej „L." na č. l. 31 spolu s cenami jednotlivých položiek. Nie je zrejmé, z čoho súd vyvodil neexistenciu právneho vzťahu zo zmluvy o dielo, a jeho rozhodnutie je aj prekvapivé vzhľadom na jeho právny názor vyslovený podľa § 181 ods. 2 C. s. p., kedy považoval za spornú len splatnosť ceny diela a to, či jej časť bola zaplatená. Žalovaná sa bránila len tým, že cenu diela sčasti zaplatila, sčasti jej bola odpustená, a súd prvej inštancie sa nemal zaoberať inými, zbytočnými okolnosťami. Žalovaná mala zaplatenie ceny diela dokázať, na čo podľa žalobkyne neuniesla svoje bremeno. Vytkla konajúcej sudkyni nevhodné poznámky na adresu právnej zástupkyne, ako aj celkovo nepriateľské správanie. Ďalej namietla, že napriek udeleniu 30-dňovej lehoty na pojednávaní 13. novembra 2016 žalovaná svoje vyjadrenie predložila až po jej uplynutí, na čo súd napriek námietkam zo strany žalobkyne nereagoval.
Súd prvej inštancie sa mal zaoberať nárokom aj z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná nepochybne získala.
3. Žalovaná vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Žalobkyňa bola povinná podľa § 132 ods. 1 C. s. p. tvrdiť rozhodné skutočnosti a na ich preukázanie navrhnúť dôkazy, čo neurobila. Procesným následkom je neunesenie dôkazného bremena v otázke uzavretia zmluvy, čo malo za následok, že jej ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela. Žalovaná poukazovala na rozpory v skutkových tvrdeniach žalobkyne už od počiatku, najmä to, že uplatnené faktúry sú vystavené na meno žalobkyne, žalovanej žiadna vyúčtovacia faktúra jej nebola doručená, navyše bola čiastočne uhradená. Čestné vyhlásenie svedka nie je dôkazom.
4. Odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie listinnými dôkazmi (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dať stranám aj priestor na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu názoru odvolacieho súdu (§ 382 C. s. p.). Právna zástupkyňa žalobkyne sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ktoré jej bolo doručené 27. januára 2019, na pojednávanie nedostavila bez akéhokoľvek ospravedlnenia, preto odvolací súd podľa § 180 C. s. p. rozhodol o pojednávaní v jej neprítomnosti. Prítomná žalovaná na odvolacom pojednávaní v podstate zotrvala na svojich stanoviskách. Po odvolacom pojednávaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie a po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
5. Odvolací súd sa v prerokúvanej veci nestotožňuje ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, ani žalovanej, že žalobkyňa neuniesla svoje bremeno tvrdenia na rozhodné skutočnosti. Podľa čl. 8 základných princípov sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V nadväznosti na to ustanovenie § 132 ods. 1 C. s. p. musí žaloba okrem iného obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Obdobná povinnosť vyplývala aj z § 79 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, ktorým sa v prerokúvanej veci spravovali náležitosti žaloby došlej súdu prvej inštancie ešte 18. júna 2015 (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Tieto ustanovenia predstavujú jeden z konkrétnych prejavov, akými strana realizuje svoje bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Tieto bremená však nie sú abstraktnými bremenami s abstraktne vymedzeným rozsahom, naopak, ich obsah a rozsah je vždy konkrétny s ohľadom na okolnosti danej veci. Podľa judikatúry (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009) vo všeobecnosti platí, že strana je povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti. Potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (dispozícia) je v jej prospech. Vo všeobecnosti je teda žalobca povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok zakladá, a žalovaný je povinný tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá žalovaný nárok oslabuje alebo celkom ruší. Žalobca naopak v zásade nie je povinný tvrdiť a dokazovať také skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok oslabuje alebo ruší.
6. V prerokúvanej veci podľa odvolacieho súdu žalobkyňa v každom prípade učinila zadosť svojmu bremenu tvrdenia. Vo svojej žalobe žalobkyňa celkom jasne predniesla, že pre žalovanú vykonala dielo pozostávajúce z montáže plastových okien a dverí s podrobne vymedzeným príslušenstvom (parapety, žalúzie, sieťky), pričom ku každej časti uviedla aj cenu, na ktorú jej podľa nej vznikol nárok. Takto opísané rozhodujúce skutočnosti podľa odvolacieho súdu zodpovedajú požiadavke čl. 8 základných princípov, ako aj § 79 ods. 1 O. s. p. a § 132 C. s. p. Svedčí o tom aj okolnosť, že súd prvej inštancie žalovaného postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. ani podľa § 129 C. s. p. nevyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov jej žalobe, takže ju sám nepovažoval za neúplnú v zmysle cit. ustanovení. Povinnosť predniesť rozhodujúce skutočnosti pritom v zásade nemožno „prepínať", takže od žalobcu v zásade nemožno žiadať, aby doslovne odpisoval obsah jednotlivých listinných dôkazov. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR totiž prílišný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do nich, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (I. ÚS 139/02 a ďalšie). Podstatné teda je predovšetkým to, aby opísanie rozhodujúcich skutočností bolo zrozumiteľné a dostatočne individualizovateľné. Ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na listinné dôkazy, nemožno vykladať tak, že by obsah každého listinného dôkazu mal byť doslovne prepísaný do žaloby. Od súdu možno očakávať minimálnu myšlienkovú aktivitu spočívajúcu v pochopení významu obsahu žalobného prednesu a jeho konfrontácii s vykonanými dôkazmi.
7. Z obsahu žaloby teda bolo možné uzavrieť, že žalobkyňa dostatočne vyhovela svojmu bremenu tvrdenia, a podoprela ho aj dôkazmi. Z pripojených listinných dôkazov je potom zrejmé, že montáž plastových okien v cene 3.748,49 € žalobkyňa dokazovala faktúrou č. FV12/10/09 (č. l. 7), montáž príslušenstva - parapiet v cene 134,65 € dokazovala faktúrou č. 31402909 (č. l. 8), žalúzií v cene 194,25 € dokazovala dodacím listom č. 2769/08/2012 (č. l. 9), dverovej výplne v cene 214,51 € dokazovala cenovým rozpisom č. 12990300 (č. l. 10), tapiet v cene 65,38 € dokazovala faktúrou č. 2013/0177 (č. l. 11). Okolnosť, že dielo bolo riadne vykonané a odovzdané, žalobkyňa v žalobe takisto predniesla, a dokazovala ju čestným prehlásením R. G. z 10. mája 2015 (č. l. 12), ktorým dokazovala rovnako cenu týchto prác. Celkový súčet takto žalobkyňou uplatnených nárokov zodpovedá žalovanej sume 4.851,90 €. Žaloba žalobkyne tak bola úplná a vyhovovala náležitostiam § 79 ods. 1 O. s. p.
8. Ako už bolo uvedené, povinnosťou žalobkyne bolo tvrdiť len tie skutočnosti, ktoré jej nárok zakladajú, resp. podporujú. Žalobkyňa svoj nárok uplatňovala ako nárok na zaplatenie ceny diela podľa § 634 Občianskeho zákonníka. Podľa § 631 Obč. zák. sa zmluvou o dielo zaväzuje objednávateľovi zhotoviteľ diela, že za dojednanú cenu vykoná dielo na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 634 ods. 1 Obč. zák. platí, že ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene (§ 636 ods. 1 OZ). Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je teda stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Povinnosť určiť pevnú cenu alebo cenu určenú aspoň odhadom je daná vtedy, keď sa takéto určenie so zreteľom na vôľu zmluvných strán stane podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo (porov. uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 305/2008 a 3 Cdo 92/2017). Nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela teda nepredpokladá tvrdenie a dokázanie dohody o cene diela, pretože v takom prípade zhotoviteľovi podľa § 634 ods. 1 Obč. zák. patrí nárok na primeranú cenu. Žalobkyňa tak podľa už uvedeného nebola povinná ani v žalobe, ani za konania prednášať skutkové tvrdenia týkajúce sa dohodnutia ceny, a nebolo ani jej povinnosťou tieto tvrdenia dokazovať, pretože tieto tvrdenia nie sú podľa hypotézy § 634 ods. 1 Obč. zák. rozhodné pre vznik jej nároku na cenu diela.
9. Žalobkyňa tak tým, že tvrdila, že dielo bolo vykonané v určitom rozsahu, splnila svoju povinnosť tvrdenia. Podľa § 151 C. s. p. sa skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne účinne nepoprela, považujú za nesporné. Nepopreté skutkové tvrdenia sa potom považujú za nesporné a ako také sa považujú za „zhodné tvrdenia" strán v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p., z ktorých je povinný pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda môže neprihliadnuť na nesporné skutkové tvrdenia strán len za predpokladu, že má dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Pojem „dôvodná pochybnosť o pravdivosti" vyjadruje, že takáto pochybnosť musí byť kvalifikovaná. Nestačí teda obyčajná pochybnosť, ale pochybnosť „dôvodná". Dôvodne možno pochybovať o pravdivosti zhodného tvrdenia strán vtedy, ak sú v zjavnom rozpore s obsahom dôkazu, ktorý súd považuje za bezchybný, alebo ak zjavne odporujú všeobecne známym skutočnostiam (vrátane všeobecných skúseností) alebo skutočnostiam známym súdu z úradnej činnosti (porov. § 186 ods. 1 C. s. p.). Svoju pochybnosť a jej dôvody je súd povinný náležitým spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, ktoré je na tejto pochybnosti založená. Ak však takáto dôvodná pochybnosť neexistuje, je súd podľa cit. § 186 ods. 2 C. s. p. povinný z nesporných tvrdení strán vychádzať bez toho, aby ich podrobnejšie preskúmaval.
10. Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná kedykoľvek za konania účinným spôsobom poprela skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, že dielo bolo vykonané v takom rozsahu, ako je uvedené v žalobe. Vo vyjadrení k žalobe z 18. apríla 2016 žalovaná výslovne nepoprela dodanie plastových okien a sieťok, uviedla však, že nárok vo výške 3.743,92 € je vyrovnaný (zaplatený). Vo zvyšku potom vzniesla len námietky voči tomu, že ostatné faktúry sú údajne vystavené na meno žalobkyne a tieto jej nikdy neboli vyúčtované. Z tohto prednesu ale nemožno vyvodiť, že by žalovaná popierala, že jej boli tieto práce dodané. Súčasne s tým žalovaná predložila rukou písanú listinu nadpísanú „L." (č. l. 31), ktorú nesporne spísala žalobkyňa a v ktorej sú uvedené všetky práce opísané žalobkyňou aj v žalobe: okná a sieťky, dverná výplň, práce, parapety, žalúzie, tapety a lep. Táto listina sa od žaloby líši v podstate len cenami uvedenými pri jednotlivých položkách (okrem ceny práce Z. G.), čo však podľa už uvedeného nemá priamy vplyv na bremeno tvrdenia žalobkyne. Prvé pojednávanie sa vo veci konalo 13. októbra 2016, teda už za účinnosti C. s. p., v dôsledku čoho sa na popretie skutkových tvrdení na tomto pojednávaní vzťahovalo ustanovenie § 151 C. s. p., čo nie je vylúčené ani § 470 ods. 2 C. s. p. (ten vylučuje len spätnú pôsobnosť tohto ustanovenia na obdobie pred 1. júlom 2016). Na tomto pojednávaní pritom žalovaná (jej právna zástupkyňa) výslovne predniesla, že nepopiera, že došlo k realizácii diela v rozsahu uvedenom na už označenej rukou písanej listine č. l. 31, zároveň však predniesla, že cena celého tohto diela bola dohodnutá sumou uvedenou v prvom riadku, teda sumou 3.743,92 €. Toto skutkové tvrdenie žalovaná (jej právna zástupkyňa) výslovne potvrdila aj na pojednávaní pred odvolacím súdom. Záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o tom, že nebola dokázaná dohoda o diele a jeho rozsahu, tak nemá žiadnu oporu v uplatnených prostriedkoch procesnej obrany a útoku a priamo odporuje citovanému § 186 ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie potom tiež nesprávne ustálil, čo je ktorá zo strán povinná dokazovať a ktorú stranu teda stíha negatívny následok v podobe neunesenia dôkazného bremena.
11. V dôsledku tohto nesprávneho záveru sa tak súd prvej inštancie nezaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie ceny diela z pohľadu príslušných zákonných ustanovení. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Vzhľadom na účel sledovaný citovaným ustanovením (zamedzenie tomu, aby odvolací súd bol prvou skutkovou inštanciou) ho treba vykladať tak, že tento dôvod je naplnený aj vtedy, keď súd prvej inštancie síce dokazovanie formálne vykoná, avšak kvôli svojmu nesprávneho záveru ho vôbec nezhodnotí a nevychádza z neho (lebo ho vôbec nepovažuje za podstatné). V prerokúvanej veci ide o taký prípad, pretože súd prvej inštancie sa v dôsledku svojho nesprávneho právneho záveru o tom, že nebol preukázaný rozsah diela vôbec nezaoberal obsahom ďalších dôkazov podstatných pre posúdenie nároku na jeho cenu (jednotlivé faktúry, čestné vyhlásenie a pod.), zistenia z nich urobené nepodrobil riadnemu právnemu hodnoteniu podľa použiteľných ustanovení a neskúmal teda, či žalobou uplatnený nárok po práve obstojí, a ak áno, v akej časti. Ak by odvolací súd opakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a následne tieto otázky posudzoval, stal by sa v podstate prvou skutkovou inštanciou.
12. V ďalšom konaní bude teda súd prvej inštancie (§ 391 ods. 2 C. s. p.) podľa § 186 ods. 2 C. s. p. vychádzať z toho, že medzi stranami nie je sporné, že bolo dohodnuté vykonanie diela v takom rozsahu, ako je uvedené v rukou písanej listine na č. l. 31, ktorá v zásade zodpovedá tomu, čo žalobkyňa tvrdila v žalobe. V dôsledku toho potom bude vychádzať z toho, že žalobkyni by podľa § 634 ods. 1 Obč. zák. vznikol nárok na primeranú cenu, ak nebola dohodnutá. Opäť treba poukázať na už viackrát citované pravidlo rozdelenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu, podľa ktorého bremeno tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré nárok oslabujú alebo celkom rušia zaťažuje dlžníka, teda v danej veci žalovanú. Z cit. § 634 ods. 1 Obč. zák., že nárok na primeranú cenu vzniká priamo zo zákona, ledaže bolo dohodnuté niečo iné. Táto dohoda teda oslabuje nárok zhotoviteľa na cenu diela, pokiaľ jej predmetom je cena nižšia než primeraná; naopak, ak by jej predmetom bola cena vyššia, išlo by o okolnosť zakladajúcu (zvýšený) nárok zhotoviteľa nad rámec § 634 ods. 1 Obč. zák. V prerokúvanej veci však žalovaná tvrdila, že tu existovala dohoda na tom, že cena celého diela (v rozsahu vymedzenom v žalobe a na č. l. 31) bude 3.743,92 €, z jej vyjadrení však nebolo celkom zrejmé, či takáto dohoda existovala vopred (teda ešte pred realizáciou diela) alebo k nej došlo až následne, po vykonaní diela. Zároveň však (vo vyjadrení k žalobe) predniesla, že cena mala byť určená podľa cenovej ponuky spoločnosti RI OKNA a.s., Bzenec (Česká republika, č. l. 33), teda vo výške 2.919,93 €. Vo všetkých týchto prípadoch je však potrebné rozdielne právne posúdenie.
13. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno v otázke dohodnutia ceny celého diela vopred na sumu 3.743,92 € zaťažuje žalovanú, pretože táto cena je nižšia než žalobkyňou uplatňovaná primeraná cena podľa § 634 ods. 1 Obč. zák. Je teda povinnosťou žalovanej podľa § 150 C. s. p. predniesť konkrétne skutkové tvrdenia, kde a ako došlo k dohode o takejto cene, za akých okolností sa tak stalo, aký význam majú potom ceny uvedené na rukou písanej listine č. l. 31 (načo bolo potrebné túto listinu písať, keď bola cena dohodnutá vopred), a na tieto skutkové tvrdenia podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. navrhnúť riadne dôkazy. Ak žalovaná toto svoje dôkazné bremeno unesie, podľa § 634 ods. 1 v spojení s § 631 Obč. zák. môže mať žalobkyňa len nárok na takto dohodnutú cenu. Pokiaľ by malo k zmene ceny dôjsť po vykonaní diela, tu treba poukázať na to, že podľa § 634 ods. 2 Obč. zák. nárok na cenu vzniká zásadne vykonaním diela. Ak teda dielo bolo vykonané bez dohody o cene, vznikol jeho vykonaním žalobkyni nárok na primeranú cenu podľa § 634 ods. 1 Obč. zák. Prípadná následná zmena ceny by bola zmenou záväzku v zmysle § 516 ods. 1 Obč. zák., resp. dohodou o odpustení časti záväzku podľa § 572 ods. 2 v spojení s § 574 Obč. zák., ak by podstatou zmeny malo byť len zníženie ceny o určité položky. Opäť však bremeno tvrdenia a dôkazu v tomto smere zaťažuje žalovanú, pretože tá pre seba z tejto normy odvodzuje následok.
14. Rovnako zaťažuje žalovanú dôkazné bremeno v účele cenovej ponuky spoločnosti RI OKNA a.s. a v tom, že cena diela tam vymedzeného mala byť určená podľa tejto cenovej ponuky ako rozpočtu v zmysle § 635 ods. 1 Obč. zák. Aj tu je žalovaná povinná predniesť a dokázať, kedy a ako bol tento rozpočet zostavený, ako a kedy bola dohodnutá jeho záväznosť a aký je potom v tomto smere význam rukou písanej listiny č. l. 31. Ak sa žalovanej tento dôkaz podarí, teda ak dokáže určenie ceny rozpočtom, bude úlohou súdu zaoberať sa tým, či sú splnené podmienky zvýšenia tejto ceny v zmysle § 635 ods. 1 druhej vety Obč. zák. Práve v tejto súvislosti sa potom bude treba zaoberať aj otázkou, či vykonanie ďalších prác neuvedených v cenovej ponuke spoločnosti RI OKNA a.s. (teda montáži parapiet, žalúzií a tapiet) je prácami a nákladmi nezahrnutými do rozpočtu v zmysle cit. ust., alebo či rozpočtom bola určená len cena časti diela. Z obsahu cenovej ponuky je totiž zrejmé, že tá sa týka len materiálu (okien a dverí), zrejme však nie prác potrebných na ich montáž. Podstata diela podľa § 631 Obč. zák. však spočíva v zhotovení určitej veci alebo dosiahnutí určitého iného výsledku, ktorým v prípade rekonštrukcie domu či bytu predstavuje práve táto rekonštrukcia, nie len dodávka materiálu potrebného na túto rekonštrukciu. Podľa odvolacieho súdu potom aj pod pojmom „rozpočet ceny diela" v zmysle § 635 ods. 1 Obč. zák. treba rozumieť rozpočet ceny až do vykonania diela, teda tak dodávku materiálu ako aj vykonanie potrebných prác. To samozrejme neznamená, že práce musia byť nevyhnutne nacenené určitou osobitnou cenou nad rámec ceny materiálu; nie je vylúčené, že rozpočet bude založený len na cene materiálu. Avšak z okolností dohodnutia rozpočtu ceny diela musí byť zrejmé, že tento rozpočet má zahŕňať aj potrebné práce na jeho vykonanie. Pokiaľ z obsahu alebo okolností rozpočtu nemožno vyvodiť, že by súčasťou ceny v ňom uvedenej bola aj cena potrebných prác, teda všetkého, čo je potrebné až do vykonania diela, nemožno z ho podľa odvolacieho súdu považovať za rozpočet ceny diela v zmysle § 635 ods. 1 Obč. zák. V tu prerokúvanej veci pritom práce obsah cenovej ponuky spoločnosti RI OKNA a.s. vzbudzuje pochybnosti o tom, či jej predmetom je vykonanie diela ako takého, keď žalovaná ani netvrdila, že by táto spoločnosť mala vykonať montáž okien a dverí a že by teda mala vôbec dôvod vo svojej cenovej ponuke naceňovať alebo zohľadňovať cenu prác na tento účel. To potom vzbudzuje pochybnosti, či túto cenovú ponuku možno považovať za rozpočet ceny diela v zmysle § 635 ods. 1 Obč. zák., alebo len za rozpočet ceny materiálu potrebného na časť tohto diela. Toto posúdenie potom má podľa odvolacieho súdu podstatný význam pre aplikáciu druhej vety § 635 ods. 1 Obč. zák. a teda pre nárok žalobkyne na cenu materiálov v tejto ponuke nezahrnutých.
15. Už len na záver odvolací súd poukazuje aj na tretiu možnosť určenia ceny, a to odhadom podľa § 636 Obč. zák. Aj tu však zaťažuje žalovanú povinnosť prípadne tvrdiť a dokázať, v čom takýto odhad spočíval, aký bol jeho obsah a jeho predpoklady a v čom bol prekročený. Ak sa jej tento dôkaz podarí, žalobkyňu by potom zaťažovalo dôkazné bremeno na dokázanie, či boli naplnené podmienky zvýšenia ceny diela § 636 ods. 2 Obč. zák. Aj tu však odvolací súd (rovnako ako pri výklade pojmu „rozpočet ceny diela") poukazuje na to, že posúdenie určitého odhadu ceny ako odhadu ceny diela vyžaduje zistenie, že odhadnutá cena sa naozaj týka celého diela, teda zhotovenia veci alebo dosiahnutia iného výsledku, nie len niektorej jeho časti, prípadne len materiálu potrebného na jeho vykonanie.
16. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania, podľa odvolacieho súdu táto námietka vychádzala z nesprávneho posúdenia okolností rozhodných pre jej plynutie. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. sa totiž právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v zákone. Podľa § 101 Obč. zák. je potom premlčacia doba zásadne trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo malo vykonať po prvý raz. Právo možno podľa ustálenej judikatúry (napr. R 29/1984) vykonať po prvý raz v okamihu, kedy ho možno uplatniť na súde (tzv. actio nata), teda zásadne v okamihu zročnosti nároku. Podľa už cit. § 634 ods. 2 Obč. zák. v prípade nedostatku inej dohody je cena diela splatná vykonaním diela. Už z tohto ustanovenia je zrejmé, že pre vznik nároku nie je podstatné vyúčtovanie ceny ani výzva zhotoviteľa objednávateľovi na jej zaplatenie. Nie je preto dôvodná obrana žalovanej, že jej žalobkyňa žalovanú cenu diela nevyúčtovala, pretože táto okolnosť nemá na samotný nárok ani jeho splatnosť vplyv. Táto okolnosť by mohla byť rozhodná len pre povinnosť platiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. Správne nie sú ani dôvody, na ktoré žalovaná svoju námietku premlčania zakladala, pretože pre plynutie a prerušenie premlčacej doby nie je rozhodné doručenie žaloby žalovanej (to môže byť znova rozhodné pre plynutie nároku na úrok z omeškania). Podľa § 112 Obč. zák. totiž premlčacia doba neplynie, ak veriteľ v tejto dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje. Podaním žaloby teda zásadne nastávajú účinky spočívania premlčacej doby, teda táto ďalej neplynie a nemôže tak dôjsť ani k jej uplynutiu, teda ani k nastúpeniu účinkov podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. Žaloba bola v prerokúvanej veci podaná 18. júna 2018, teda pokiaľ k tomu dňu nedošlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby na zaplatenie ceny diela podľa § 101 Obč. zák., týmto dňom začala spočívať a nemohla uplynúť. V prerokúvanej veci nárok žalobkyne na cenu diela začal plynúť okamihom vykonania diela. Čas vykonania diela bol medzi žalobkyňou a žalovanou sporným, keď žalobkyňa na pojednávaní 13. októbra 2016 predniesla, že dielo bolo dokončené v auguste 2012, žalovaná však vo vyjadrení z 18. januára 2017 toto tvrdenie poprela a predniesla, že dielo bolo vykonané ešte v júni 2012. Je zrejmé, že toto zistenie má kľúčový význam pre posúdenie otázky premlčania. Ak totiž k vykonaniu diela došlo pred 18. júnom 2012, trojročná premlčacia doba na zaplatenie ceny diela by uplynula pred 18. júnom 2015 a v čase podania žaloby na súd už uplynula. Naopak, ak by dielo bolo dokončené po tomto dátume, trojročná premlčacia doba by neuplynula.
17. Na základe uvedeného tak odvolací súd uzatvára, že doterajšie konanie súdu prvej inštancie bolo povrchné a nezaoberalo sa žiadnou z podstatných sporných otázok rozhodných pre posúdenie nároku žalobkyne. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal predloženými listinnými dôkazmi (faktúrami spojené so súpismi materiálu, ktorý sa mal použiť pre akciu „H.", rukou písanou listinou z č. l. 31 atď.), tieto nijako nevyhodnotil v zmysle § 191 C. s. p. V tomto smere odvolací súd už len dopĺňa, že podľa § 187 ods. 1 C. s. p. môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Zákon sám preto nevylučuje ani dôkaz čestným vyhlásením určitej osoby, o to skôr, že ustanovenie § 196 ods. 3 C. s. p. umožňuje za istých okolností svedkovi odpovedať na otázky súdu písomne. takéto čestné vyhlásenie však prirodzene treba hodnotiť úplne iným spôsobom než prípadnú svedeckú výpoveď pred súdom, osobitne v prípade, ak niektorá zo strán spochybňuje dôveryhodnosť svedka alebo pravdivosť jeho čestného vyhlásenia. Konečne odvolací súd nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie o dôsledkoch absencie písomného potvrdenia o prevzatí objednávky podľa § 632 Obč. zák. Existencia tohto potvrdenia nie je ani podmienkou platnosti zmluvy o dielo, ani predpísaným spôsobom jej dokazovania. Aj keď písomné potvrdenie nebolo vydané, nie je tým vylúčené dokazovať vznik a obsah zmluvy o dielo inými zákonom predpokladanými dôkaznými prostriedkami.
18. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdené zaplatenie ceny diela, aj v tomto smere nie je podstatná otázka existencie či neexistencie príjmového pokladničného dokladu ako listinného dôkazu, ale otázka, či skutočne k zaplateniu došlo. Ak žalovaná dokazuje túto skutočnosť (fotokópiou) nedatovaného príjmového pokladničného dokladu (č. l. 32), tento doklad je tzv. súkromná listina, o ktorej dôkaznej sile zákon nič neustanovuje (§ 205 C. s. p. a contrario). O súkromnej listine podľa judikatúry platí, že ak (proti)strana popiera pravosť súkromnej listiny (neoverenej fotokópie), leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti, ale aj pravdivosti listiny na tej strane, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (porov. cit. uzn. 4 Cdo 13/2009). V prerokúvanej veci žalovaná týmto príjmovým pokladničným dokladom dokazovala, že žalobkyni vyplatila tam uvedenú sumu ako cenu diela. Žalobkyňa však pravosť aj pravdivosť tejto súkromnej listiny spochybnila tým, že ho nevystavila a ňou vystavené doklady vyzerajú inak. Za týchto okolností treba považovať pravosť aj obsah tejto listiny za účinne spochybnené, z čoho vyplýva povinnosť žalovanej inými prostriedkami dokázať pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že žalobkyni sumu 3.743,92 € zaplatila.
19. Z vyššie podaného rozboru je zrejmé, že v prerokúvanej veci je potrebné postupne vyriešiť viacero právnych otázok a na tento účel riadne zistiť skutkový stav. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho záveru o neunesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu na strane žalobkyne neriešil správne otázku ceny diela. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní vychádzať z tohto záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.). Súd prvej inštancie riadnym procesným spôsobom (§ 204 C. s. p.) vykoná dôkazy doteraz navrhnuté stranami, ako aj ďalšie dokazovanie, ktoré v nadväznosti na to strany navrhnú. Pritom bude prihliadať na vyššie vysvetlené pravidlá rozdelenia dôkazného bremena medzi strany. Takto vykonané dokazovanie súd prvej inštancie riadne zhodnotí podľa § 191 C. s. p., zistený skutkový stav správne právne posúdi a vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zhodným s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).