Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-84-2018.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/84/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému J. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 20. februára 2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn.3T/56/2017 zo dňa 31. júla 2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 31. júla 2018, sp.zn.3T/56/2017 bol obžalovaný J. F. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 12.6.2017 v čase okolo 20.00 hod. v L. nad L. na priechode pre chodcov na križovatke R. ulice a ulice M. R. Y. prišiel spolu s mal. M. P., nar. XX.XX.XXXX k poškodenému maloletému R. B., nar. XX.XX.XXXX a zakričali naňho, aby stál, načo poškodený mal. R. B., nar. XX.X.XXXX zrýchlil krok, chytil poškodeného maloletého R. B., nar. XX.X.XXXX rukou za rameno, zastavil ho, otočil a pýtal od neho kľúče, ktoré mu poškodený maloletý R. B., nar. XX.X.XXXX odmietol dať, preto mu vytrhol kľúče z ruky, a po tom, čo bol vyrušený nestotožneným vodičom, ktorý na nich zatrúbil z motorového vozidla, čo využil poškodený maloletý R. B., nar. XX.XX.XXXX a vytrhol mu kľúče z ruky späť, kopol ho nohou do oblasti pravého boku a z miesta ušiel preč spolu s mal. M. P., pričom poškodený maloletý R. B., nar. XX.X.XXXX utrpel zmliaždenie v oblasti rebrového oblúku vpravo a zmliaždenie brušnej steny v pravom podrebrí s dobou liečenia 7 dní bez obmedzenia na bežnom spôsobe života, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s vyhodnotením dôkazov zo strany okresného súdu a so záverom súdu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní okresného súdu bolo na základe vykonaných dôkazov preukázané, že sa skutok stal, čo bolo preukázané výpoveďou maloletého poškodeného K. L., podporne výpoveďou svedkyne K. H., svedka R. Z., ako i listinnými dôkazmi, a to lekárskou správou, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia ohľadne zranení maloletého poškodeného. Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, k tomuto prokurátor uviedol, že maloletý poškodený K. L. po skutku vedel opísať páchateľa, ktorý sa konaním dopustil na maloletom poškodenom zločinu lúpeže a túto osobu vedel jednoznačne opoznať pri rekognícii vykonanej „in natura“, teda tvárou v tvár, tak ako bol tvárou v tvár aj páchateľovi skutku. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie súdu, že rekognícia ako podstatný dôkaz v konaní, mala byť
nezvierohodnená postupom polície, ktorá mala ukázať fotku maloletému poškodenému, prokurátor uviedol, že maloletý vo svojej výpovedi vedel opoznať páchateľa, a teda aj v rámci rekognície opoznal páchateľa aj bez fotky, ktorá mu mala byť policajtom ukázaná. K popisu osoby, ktorá mala byť s páchateľom, túto si moc nepamätal, preto túto osobu neopoznal v rámci rekognície. Pokiaľ sa jedná o nepresnosti v popise oblečenia páchateľa, prokurátor uviedol, že maloletý poškodený K. L. primerane svojmu veku vedel popísať oblečenie páchateľa ako aj osoby, ktorá mala byť s páchateľom vrátane ruksaku na šnúrky, ktorú mala na chrbte osoba, ktorá bola s páchateľom. S popisom oblečenia, ktoré mal obžalovaný na sebe v čase skutku mal problémy samotný obžalovaný, ktorý pri svojom výsluchu dňa 16.06.2017 uviedol, že mal oblečené bielo-šedé tričko a dňa 27.09.2017 sa vyjadril, že mal oblečené tričko s čiernymi a bielymi pásmi, pričom z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že mal oblečené tričko s bielymi, šedými a čiernymi pásmi. U maloletého poškodeného sa jedná o osobu, u ktorej neboli zistené skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho vierohodnosť, respektíve schopnosť reprodukovať vnímané skutočnosti. Maloletý poškodený nemal problémy v škole a nemal psychické problémy pred skutkom. Vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že síce po skutku mala osoba páchateľa a druhá osoba smerovať na ulicu H., avšak zároveň uviedol, že sa neobzeral, keď utekal domov a kedy páchateľ s druhou osobou zmenili smer a išli za ním, nevšimol by si to. Prokurátor má za to, že z výpovede svedkov X. J. a H. J. nevyplýva popis, kade sa mal obžalovaný v čase skutku pohybovať. Svedkyňa X. J. nevedela uviesť trasu, ktorou sa mal obžalovaný vracať od miesta, kde ju odprevadil a nevedela uviesť ani čas, kedy sa tak malo stať. Svedok H. J. tiež nevedel uviesť čas, kedy sa mali vracať od X. J. a nevedel ani uviesť trasu, ktorou mali ísť. Rozporné boli aj jeho výpovede ohľadne oblečenia, ktoré mal na sebe oblečené v čase skutku, keďže raz uviedol, že mal modré tričko zn. Nike a neskôr pripustil, že mal biele tričko a červený ruksak. Skutok a konanie páchateľa, ktorého sa dopustil na maloletom poškodenom nie je zachytený na kamerovom zázname, pričom sa jednalo o otáčavú kameru, ktorá zachytáva maloletého poškodeného bežiaceho k miestu svojho bydliska, avšak vzhľadom k tomu, že sa jedná o otáčavú kameru, nezachytáva ďalší pohyb osôb po skutku. Prokurátor poukázal na to, že obžalovaný J. F. v priebehu celého trestného konania menil verzie, kadiaľ sa pohyboval v čase skutku ako aj čas, kedy sa nachádzal v čase skutku a na ktorých miestach. Svedok H. J. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní krátko po skutku uviedol, že na fotografiách vyhotovených z kamerového záznamu dňa 12.06.2017, nie je on, ani J. F. a mal oblečené tmavo modré tričko, pričom takmer po roku od skutku zrazu opoznal na fotografiách seba ako aj obžalovaného J. F. a pripustil, že mal oblečené biele tričko s červenou taškou na pleciach. Svedok tento rozpor nevedel vysvetliť. Prokurátor výpoveď svedka H. J. nepovažuje za vierohodnú. V. výpoveď svedkyne X. J. nepovažuje za vierohodnú vzhľadom na dlhoročný kamarátsky vzťah s obžalovaným. Táto svedkyňa nebola účastníkom žalovaného skutku, nevedela sa k nemu vyjadriť a nevedela sa vyjadriť ani kadiaľ sa pohyboval J. F. a svedok H. J., potom čo odišli z miesta jej bydliska. Nevedela uviesť, kedy od nej odišli, pričom nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný mal v minulosti problémy so zákonom, a to napriek tomu, že podľa vlastnej výpovede je s obžalovaným v podstate každý deň. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie prokurátora je klasickým príkladom toho, ako pre orgány prokuratúry v praxi neplatí zásada, že v pochybnostiach sa má rozhodovať v prospech obžalovaného. Okresný súd postupoval podľa jeho názoru v súlade so zákonom, keďže túto zásadu správne aplikoval a nemožno mu nič vytknúť. Poukázal na to, že prokurátor v odvolaní nemôže tvrdiť, že dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom a v tom istom riadku priznať, že k rekognícii vo vzťahu poškodený- obžalovaný došlo potom, čo poškodenému ukázali fotografiu obžalovaného. Nech už boli dôvody akokoľvek ušľachtilé, je to len dôkaz toho, že prípravné konanie bolo vykonané v rozpore so zákonom. Poškodený totiž pred rekogníciou nevidel iného potenciálneho páchateľa než obžalovaného. Vďaka postupu orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní vznikli vážne pochybnosti o tom, kde sa skutok stal a aj logicky, či sa vôbec stal, pokiaľ ide o obžalovaného. Pritom tu existuje kamerový záznam, ktorý identifikuje miesto činu. Pre odvolateľa je tento nepoužiteľný a nič nehovorí o údajnom páchaní trestnej činnosti. Zdôraznil, že v prípravnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok Kriminalistického ústavu v Košiciach, pričom výsledky znaleckého posudku vyvrátili podozrenia na obžalovaného J. F.. Ďalší chaos podľa obhajcu obžalovaného do dokazovania vniesli aj rôzne úvahy a kombinácie, kto mal čo oblečené, akej farby boli pásiky a akej farby boli ostatné časti oblečenia. Z tohto chaosu nebolo možné rozhodnúť o odsúdení páchateľa. Obhajca obžalovaného má za to, že okresný súd prejavil zodpovedný
prístup, čo je zrejmé aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Takýto záver v predmetnej veci je podľa jeho názoru jediný možný, preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.
K vyjadreniu obžalovaného sa prokurátor následne písomne nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie prokurátora v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 20. septembra 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 20. februára 2019. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného J. F., o svedecké výpovede K. H., maloletého K. L., H. S., maloletého H. J., X. J., R. Z., ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, že nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné odvodiť vinu obžalovaného J. F.. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že vykonané dôkazy nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že skutok spáchal obžalovaný. Správne poukázal na vykonané dôkazy, ktoré boli vo vzájomnom rozpore, ako aj na podstatný dôkaz z prípravného konania, a to rekogníciu obžalovaného maloletým poškodeným, ktorý vzhľadom na vek maloletého poškodeného a najmä postup orgánov činných v trestnom konaní pred vykonaním tohto dôkazu spôsobili jeho veľmi nízku vierohodnosť. Pritom primárnym dôkazom usvedčujúcim práve osobu obžalovaného bola výlučne rekognícia obžalovaného z prípravného konania (maloletý poškodený ani na hlavnom pojednávaní neuviedol priamo obžalovaného ako páchateľa), ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako dôkaz, ktorý má podstatným spôsobom zníženú vierohodnosť do takej miery, že nemožno na ňom v spojení s inými dôkazmi založiť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného J. F. za skutok, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že keď opoznával osoby pri rekognícii, osoby opoznal, lebo keď boli u lekára na vyšetrení, vtedy ešte policajti ukazovali fotky osôb, ktoré by prichádzali ako páchatelia do úvahy a tam bola nejaká osoba, ktorá sa mu podobala na toho, kto ho kopol. Keď mu ukazovali tú fotografiu, tak fotografia bola iba jedna a tá osoba mu bola povedomá, podľa neho to bola tá osoba, ktorá ho kopla, lebo keď bol na policajnej stanici, mu ukazovali videozáznam, tak to výškovo sedelo na tú osobu, že by to mohol byť on. Keď s mamou bol pri dome, tak tam prišli policajti, odtiaľ išli na stanicu, tam mu ukazovali videozáznam, odtiaľ išli do nemocnice, a tam mu ukazovali fotku. Pri rekognícii maloletý poškodený osobu opoznal, nakoľko jedna mu bola povedomá už aj z tej fotky a aj podľa toho, že tej osobe trochu videl do tváre nielen podľa toho, čo bolo na tej fotke. Tvár útočníka vzhliadol iba trochu, avšak bol v strese a detailne nemal čas si ho pozrieť.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Rozhodnutie okresného súdu je správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.