Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-5-2022.pdf
PDF · 150.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci manželky T. O., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., č. XX, zastúpenej právnym zástupcom AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47244798, so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská č. 5183/2A, v mene ktorého pred súdom konajú JUDr. Miriam Bitalová, advokátka a konateľka a JUDr. Zdenka Demeterová, advokátka a konateľka, proti manželovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., č. XX, zastúpenému JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 44, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Pc/18/2020-77 zo dňa 19.10.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo manželov uzavreté dňa 19.11.1977 (prvý výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a jeho následného právneho posúdenia, podľa ktorého „účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.11.1977, z ktorého pochádzajú tri plnoleté deti; z návrhu ale aj z písomných vyjadrení účastníkov vyplýva, že skutočne medzi nimi pretrvávajú dlhoročné rozpory, v dôsledku ktorých viackrát prerušili manželské spolužitie aj na niekoľko rokov; najprv sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti navrhovateľka, a to v čase, keď opatrovala svoju matku v W., pričom po jej smrti aj zostala bývať v rodičovskom dome; navrhovateľka tvrdila, že jej manžel mal sústavne mimomanželské známosti a jedna takáto známosť pretrváva už 16 rokov, čo v podstate manžel ani nepoprel; aj keď manželia žijú v súčasnosti v rodinnom dome v W. na rovnakej adrese, súd zistil, že sa jedná o nehnuteľnosť s dvoma osobitnými vchodmi, jedným pre navrhovateľku a druhým pre jej manžela, z čoho možno usudzovať, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, žijú teda oddelene už dlhé roky, pričom o navrhovateľku, ktorá je v súčasnosti imobilná, sa stará opatrovateľka, ktorú zabezpečil pre ňu jej syn; navrhovateľka pri svojom výsluchu na mieste samom uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva, pretože manžel ju celý život podvádzal, má dlhoročný vzťah s inou ženou, v súčasnosti žijú oddelene, keďže ona dala uzamknúť dvere, pretože sa ho bojí a vlastne od minulého roku do jej časti domu nechodí, nezaujíma sa o ňu, ani sa o ňu nestará“; súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že „vzťahy medzi manželmi sú skutočne vážne
rozvrátené a že toto manželstvo neplní žiadnu spoločenskú funkciu; manželia dlhé roky žijú oddelene, všetky potreby navrhovateľky od minulého roku zabezpečuje jej syn U. a opatrovateľka a samotná navrhovateľka tvrdila, že ona sa svojho manžela po rôznych nezhodách už obáva a v žiadnom prípade nechce s ním zotrvať v manželstve“; na základe uvedeného súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 02.12.2021 (č.l. 85-88 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p.; vyjadril názor, že na prijatie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), pretože „súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 C.m.p. neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu, ani sa neusiloval o ich zmiernenie; konajúca sudkyňa manželovi najmä pri výsluchu manželky v rodinnom dome, v ktorom bývajú obidvaja manželia a ani na poslednom pojednávaní nedala dostatočný priestor na vyjadrenie, na jeho obhajobu, viac priestoru na vyjadrenie dávala právnej zástupkyni manželky, ako navrhovateľke, ktorá o priebehu manželstva informovala súd dezorientačne“; ďalej uviedol, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), pretože „žiadal, aby bol v danej veci vypočutý syn manželov, ktorý je príčinou podania samotného návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva, a ktorý si želá jeho rozpad, tak súd návrhu na výsluch syna manželov (U. O., ktorý žije s manželmi v jednom rodinnom dome) nevyhovel; tým manželovi odňal právo na predloženie dôkazu, ktorý manžel považoval za potrebný“; navyše pred výsluchom navrhovateľky v jej domácnosti súd prvej inštancie uviedol, že bude vypočutý aj syn účastníkov konania, ktorý sa dňa 30.09.2021 výsluchu navrhovateľky aj zúčastnil, vypočutý ale nebol; ďalej argumentoval, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), ktorú videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý „sa vôbec nevysporiadal s podstatnými námietkami manžela, ktoré v konaní uplatnil, najmä (1) tvrdenie manžela, že po celé tie manželské roky bol pre svoju manželku stále nápomocný, čo platí doposiaľ, (2) námietku manžela, že počas manželstva prežívali manželia aj náročné chvíle, avšak kedykoľvek manželka potrebovala, prišiel jej manžel pomôcť, (3) námietku manžela, že v rodinnom dome, kde manželia spoločne doposiaľ bývajú už niekoľko rokov zabezpečoval chod celého hospodárstva v rámci záhrady i celej prevádzky rodinného domu práve manžel, pokiaľ sa syn manželov nerozhodol ovplyvniť svoju matku, aby požiadala o rozvod, (4) námietku manžela, že v návrhu na rozvod manželstva navrhovateľky je viacero nezrovnalostí týkajúcich sa už dávno prekonanej manželovej nevery, (5) námietku manžela, že manžel práve kvôli deťom a dnes už plnoletým nikdy nehodlal rozbiť svoje manželstvo a rodinu, a preto toto manželstvo má budúcnosť a bude ho ťahať ďalej, (6) námietku manžela, že v súčasnosti nie je pravdivé tvrdenie manželky, že žije s inou ženou, keďže stále žije a býva s manželkou v spoločnom rodinnom dome, (7) námietku manžela, že manželské vzťahy medzi manželmi sa vzhľadom na vek (obidvaja sú starobní dôchodcovia) i zdravotný stav oboch manželov (manžel prekonal mozgovú príhodu a manželka vážne ochorela) zastabilizovali i zharmonizovali, avšak samozrejme pokiaľ neprišiel k manželom bývať ich najstarší, vtedy ešte dlhodobo nezamestnaný syn U., ktorý fakticky nikdy ani nejavil veľký záujem o predchádzajúci manželský život svojich rodičov, ale v súčasnosti ovplyvňuje vôľu a názory manželky, ako svojej matky a v spoločnej domácnosti manželov spôsobuje syn U. svojim konaním a vnucovaním vlastných názorov svojej matke, ako manželke absolútny teror aj svojmu otcovi, (8) námietku manžela, že sa o svoju manželku, keď táto vážnejšie ochorela staral sám celé 3 roky, kedy opatrovateľku ani nemala, poskytoval pomoc manželke aj večer pred spaním, čo považoval vzhľadom na to, že sú manželia, za samozrejmé, že si navzájom pomáhajú tak, ako môžu, pričom na prelome rokov 2019 a 2020 až do apríla 2020 v nemocnici, tak to bol práve manžel, ktorý jej nosil do nemocnice čistú bielizeň, potrebné veci, uteráky a rôzne diabetické keksíky, pričom potom doma špinavú bielizeň opral i osušil a viedol spoločnú domácnosť, (9) námietku manžela, že bol lživo obvinený (písomným podaním - výzvou zo dňa 22.09.2020 doručenej mu z advokátskej kancelárie, AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., ako právnej zástupkyne manželky, pričom súčasťou tohto podania nebolo ani plnomocenstvo udelené manželkou), z hrubého urážania manželkinej opatrovateľky, bránenia jej v opatrovaní manželky a zároveň bol manžel tiež vyzvaný, aby sa prestal absolútne kontaktovať s manželkou, aby ju svojou prítomnosťou nerušil, nenavštevoval ju,
(10) námietku manžela, že je to práve plnoletý syn obidvoch manželov (U.), ktorý neustále spôsobuje momenty, po ktorých sa šikanózne snaží úplne rozbiť všetky rodinné putá jednak vo vzťahoch medzi manželmi, ale aj vo vzťahu manželky, ako matky k jej plnoletým dcéram, žijúcim a pracujúcim v zahraničí, vrátane jeho osobitého záujmu na rozpade manželstva svojich rodičov; týmito námietkami sa súd prvej inštancie nielenže nevysporiadal, ale ich ani neuvádza v odôvodnení rozsudku, čím manželova obrana v danej veci vyznieva ako málo účinná, napriek jeho obsiahlemu písomnému vyjadreniu i výsluchu pred súdom prvej inštancie“; ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), pretože nevykonal výsluch syna U. O.; ďalej vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a to konkrétne ohľadne zistení, že „(1) medzi manželmi pretrvávajú dlhoročné rozpory, čo mal súd prvej inštancie vyvodiť z písomných podaní, pričom súd prvej inštancie tieto rozpory videl vo viackrát prerušenom manželskom spolužití aj na niekoľko rokov, ktoré ani nekonkretizoval, (2) manžel mal sústavne mimomanželské známosti a jedna známosť pretrváva už 16 rokov, čo preukázané ani nebolo, (3) manžel v podstate ani nepoprel mimomanželskú známosť, čo nevyplýva ani z jedného jeho vyjadrenia, alebo výsluchu, (4) aj keď žijú v jenom rodinnom dome v W. na rovnakej adrese, tak ide o rodinný dom s osobitnými vchodmi, z čoho súd prvej inštancie usúdil, že nevedú spoločnú domácnosť, a preto žijú oddelene, (5) manžel sa o manželku nestará“; zdôraznil, že v priebehu konania vo svojich vyjadreniach súd upozornil na skutočnosť, že rozvrat manželstva spôsobuje syn U., čo súd prvej inštancie ignoroval; vyjadril názor, že „ani manželka nevedela ustáliť rozsah dôvodov rozvratu manželstva, preto nie je jasné, z ktorých skutkových okolností vyvodil súd prvej inštancie, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené“; v tejto súvislosti argumentoval, že „(1) súd prvej inštancie v konaní o rozvode nepreukázal, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a teda neboli splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva, napriek tomu súd manželstvo rozviedol len na základe tvrdenia manželky, ktorá síce podala návrh na rozvod manželstva, ale v skutočnosti neuviedla žiadny relevantný dôvod na rozvod manželstva (...); už len fakt, že navrhovateľka podala svoj návrh o rozvod manželstva pod vplyvom syna obidvoch manželov (syna U. O.), ktorý chce svojho otca z rodinného domu, v ktorom spolu bývajú, vyhnať, nasvedčuje tomu, že komplot na otca, ako manžela si takto vymyslel práve syn U., aby týmto spôsobom svojho otca zastrašil, utvrdil rozbroje medzi manželmi, následne mu aj privodil rozbitie manželstva a takto mu tiež zabránil v ďalších prípadných rozhovoroch len medzi manželmi bez jeho prítomnosti, a že manželia sa vlastne nerozvádzajú, ale rozvádza ich fakticky ich vlastný plnoletý syn U., prostredníctvom ktorého bol celý rozvodový proces pripravovaný; (2) súd prvej inštancie rozhodol o rozvode manželstva napriek tomu, že nie je vylúčená možnosť obnovenia manželského spolužitia (v konaní súd neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu, ani sa neusiloval o ich zmiernenie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 96 ods. 1 CMP); (3) súd prvej inštancie nezohľadnil záujem manžela navrhovateľky na udržaní manželstva a v odôvodnení rozsudku sa so záujmom manžela o zachovanie manželstva dostatočne ani nevysporiadal; (4) súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie k otázke preukazovania vážnosti a trvalosti rozvratu manželstva; súd vychádzal iba zo všeobecných a neurčitých tvrdení právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá však sama žiadny vážny dôvod na rozvod manželstva neuviedla, (5) súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o rozvode žiadnym preskúmateľným spôsobom nešpecifikoval údajný rozvrat manželstva; (6) súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o rozvode žiadnym preskúmateľným spôsobom nešpecifikoval žiadne vecné vymedzenie príčin rozvratu manželstva; (7) súd prvej inštancie v konaní o rozvode náležite nekonkretizoval údajné príčiny rozvratu manželstva a obmedzil sa iba na uvedenie všeobecných formálnych konštatovaní bez toho, že by sa náležite zaoberal preukazovaním a hodnotením konkrétnych skutkových zistení; (8) súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvode manželstva nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a bez existencie trvalého a vážneho rozvratu manželstva rozhodol o rozvode manželstva“; súd prvej inštancie „nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a preto výsledky ním vykonaného dokazovania nepostačujú na vyslovenie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, keď v skutočnosti manželia reálne žijú a bývajú v jednom rodinnom dome, a to sa nezmení ani do budúcna“; ďalej uviedol, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), pretože „mu súd prvej inštancie odňal možnosť vypočuť v danej veci syna U. O. pri výsluchu manželky, hoci tento výsluch bol procesným uznesením deklarovaný, avšak následne z neznámych dôvodov bolo na poslednom pojednávaní uvedené dokazovanie súdom prvej inštancie odmietnuté a vyhlásené za ukončené, čím manželovi súd znemožnil navrhnúť ďalšie dôkazy a ešte raz sa pokúsiť presvedčiť súd, že manželku len zneužíva syn U. a tak manipuluje s ustáleným manželstvom svojich rodičov najmä na úkor manžela, ako jeho otca, ktorého chce vyhnať z rodinného domu, o čom svedčí manželom pripojená mailová komunikácia medzi synom U. a dcérou D. zo dňa
10.11.2021, v ktorej syn U. oznamuje svojim obidvom sestrám, že mamina úspešne zvládla rozvod“; nakoniec uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), pretože nebol preukázaný vážny rozvrat manželských vzťahov účastníkov konania; na záver vyjadril názor, že „súd prvej inštancie mal v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov manželov zákonnú povinnosť skúmať, či neboli porušené dobré mravy, keď celý návrh pripravoval fakticky syn U., čo manželka ani nepoprela, či nedošlo k zneužitiu práva na zachovanie manželstva, dôsledne mal preskúmať a vysvetliť tvrdenia manželky a najmä vysporiadať sa so všetkými manželovými námietkami; ako muž a žena mali v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti, vzájomne si pomáhali a vytvárali zdravé rodinné prostredie; napriek negatívnym vyjadreniam manželky, ktoré sa dali očakávať, pod ovplyvnením syna U., nepokladá manžel za akceptovateľné rozhodnutie súdu rozviesť ich manželstvo; manžel je tiež ťažko zdravotne postihnutý, síce zatiaľ sebestačný, ale jeho vek a postihnutie veľa naznačujú, ako to bude v budúcnosti; hoci vyjadrenia manželky boli založené na dôslednej príprave syna U., fabuláciách a ohováraní manžela, ako otca, tak napriek všetkému, ako sa manželka zachovala, koľko utrpenia a problémov podaním návrhu mu spôsobila, necíti k nej hnev ani odpor; manželia predsa nežijú odlúčene a takto to vzhľadom na ich vek a zdravotné postihnutie môže byť už aj naďalej; súd prvej inštancie nezobral do úvahy tieto okolnosti, nesprávne posúdil životnú situáciu manžela a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia; manžel preto nevidí naďalej dôvod, aby došlo k rozvodu jeho manželstva s navrhovateľkou, a preto nesúhlasí s rozsudkom, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené“; nakoľko konanie nezavinil a nemal záujem sa rozviesť považoval za spravodlivé priznanie náhrady trov konania; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Manželka vo vyjadrení zo dňa 27.12.2021 (č.l. 98-99 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu manžela uviedla, že ho považuje za neopodstatnené a účelové; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyplynuli z konania, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a k rozhodnutiu o rozvode nefunkčného manželstva; súd prvej inštancie sa podľa nej snažil o odstránenie príčin rozvratu manželstva, pretože inak by manželstvo rozviedol hneď na prvom pojednávaní; podľa nej manžel v odvolaní zavádza, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie vo veci, nakoľko konanie sa viedlo viac ako rok; za zavádzajúce označila aj tvrdenie manžela, že problémy medzi nimi nastali až po návrate syna U. O. odkedy sa už o ňu nemôže starať, pretože je to práve syn, ktorý sa o ňu riadne stará; vyjadrila názor, že nič nebránilo manželovi navrhnúť výsluch syna po jej výsluchu v domácom prostredí dňa 30.09.2021, kedy sa syn nachádzal vo vedľajšej miestnosti, ale neurobil tak a teraz napáda túto procesnú chybu len z dôvodu predlžovania konania; zdôraznila, že počas celého konania jej manžel nepovedal, že sa k nej chce vrátiť, lebo ju miluje, stále len hovoril o tom, že nebolo preukázané, že má mimomanželskú známosť a že dôvodom podania návrhu bol ich syn U. O., ktorý ju naviedol; manžel pritom už na prvom pojednávaní dňa 18.05.2021 nepoprel priateľku počas ich manželstva, aj keď bude popierať, že aj v súčasnosti udržiava mimomanželskú známosť, ktorú má dlhší čas, mnohokrát u nej prespáva mimo domu, čo bolo aj v čase, keď pri nej ešte býval; poukázala na to, že dôvody, pre ktoré nechce zotrvať v manželstve rozviedla v písomných vyjadreniach; za nepravdivé považovala tvrdenia manžela, že sa po celý čas o ňu staral a ich vzťah sa stabilizoval pokiaľ neprišiel ich syn U., ktorý sa podľa neho snaží rozbiť rodinné putá s čím sa vraj súd prvej inštancie nezaoberal; zdôraznila, že súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s týmito skutočnosťami, pretože pri jej výsluchu sa sudkyňa opýtala na dôvody rozvodu, ktoré jej vysvetlila, tiež uviedla, že už s manželom nechce mať nič spoločné a nebol to syn U., kto narušil ich manželstvo, ktoré bolo nefunkčné už mnoho rokov; zdôraznila, že nie je nesvojprávna a netrpí demenciou ani duševnou chorobou, ktoré by jej bránili vo vyjadrení názoru a vôle rozviesť sa; vyjadrila názor, že nemôže byť v súlade s platným právom, aby ju súd nútil zotrvať v nefunkčnom manželstve; za nepresné označila aj tvrdenie manžela, že reálne žijú v jednom rodinnom dome, pretože rodinný dom majú rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, kde každý z nich osobitne býva, majú spoločný dvor, ale vôbec sa nestretávajú; za nepravdivé označila aj tvrdenie manžela, že syn mu zakazuje priblížiť sa k nej, pretože sa s ňou môže nerušene porozprávať telefonicky alebo na spoločnom dvore, keď ju tam na invalidnom vozíku vytlačí opatrovateľka, manžel to však doposiaľ neurobil a ani sa o to nepokúsil; na záver zdôraznila, že podnet na prípravu návrhu na rozvod manželstva a jeho skutkové odôvodenie poskytla právnemu zástupcovi sama, preto nie je pravdivé ani tvrdenie manžela, že všetko pripravil ich syn U.; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto pokladal za správny a to aj vo vzťahu k výroku o trovách konania; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
2.3 Manžel v odvolacej replike zo dňa 25.01.2022 (č.l. 104-105 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že „nemôže súhlasiť s manželkinou argumentáciou o neopodstatnenosti, či účelovosti jeho odvolania“, pretože odvolanie proti napadnutému rozsudku podal „v snahe zachrániť manželstvo, o rozvrat ktorého sa doposiaľ a stále snaží jedine len plnoletý syn obidvoch manželov, ktorý žije so svojou priateľkou a spolu s manželmi v jednom spoločnom rodinnom dome, teda v spoločnej domácnosti obidvoch manželov a svojmu otcovi, ako manželovi, neustále len ubližuje a robí mu zle neustálymi podávaniami rôznych trestných oznámení, ktoré sú nedôvodné, vypínaním vody práve v čase, keď sa otec sprchuje a rôznymi schválnosťami, ktoré manžela obťažujú i zarmucujú“; k argumentácii manželky konkrétne uviedol, že sa „nikdy počas celého ich manželstva nerozprávali o žiadnom rozvode a ani nikto z nich si takýto moment nepripúšťal; obidvom manželom vždy vyhovoval spôsob života, ktorý obidvaja manželia v ich vzájomnom manželskom vzťahu viedli, pričom sa stále ako manželia rešpektovali a dôverovali si; s pribúdajúcimi rokmi sa fakticky i viac zblížili, uvedomili si, že majú rodinu s tromi dospelými deťmi a bolo vždy dobré, keď sa všetci spolu občas stretli, pričom sa manželia neustále vzájomne tešili z úspechov svojich detí a radi o tom komunikovali; rokmi prežívané manželské spolunažívanie obidvoch manželov malo rôzne stránky, ktoré vždy vzájomne a spolu prekonali; najmä posledných šesť rokov bol manžel svojej manželke neustále nápomocný; obidvaja verili tomu, že spolu v symbióze a vo vzájomnej pomoci zostarnú; aj keď žil manžel niekoľko rokov v rodičovskom dome v E. a manželka ostala bývať v rodičovskom dome v W., tak jej manžel neustále, nezištne, či každodenne pomáhal s bežnými i väčšími domácimi prácami, so starostlivosťou o rodinný dom v W., s nákupmi, či návštevami u rôznych lekárov, kedy manžel i na akékoľvek zavolanie svojej manželky vždy prišiel; manžel si uvedomoval, že keďže jeho manželka nemá vodičské oprávnenie, tak si nevie sama pomôcť; vtedy bola manželka ešte pohyblivá, aj keď s paličkou a v bežných veciach aj samostatná; napokon sa aj tak manželia vzájomne dohodli, že manžel po predaji jeho rodičovského domu v E. príde bývať k svojej manželke do rodinného domu, do W.; preto dal manžel zároveň opraviť a zrekonštruovať rodinný dom v W. pre spoločný manželský život obidvoch manželov v ich budúcej spoločnej starobe, kde je dostatok miesta aj pre ich tri dospelé deti; v čase vzájomného spolunažívania obidvoch manželov nebola ani potrebná pre manželku opatrovateľka, lebo manžel bol vždy svojej manželke nápomocný i pri zhoršení jej zdravotného stavu; v septembri 2020 bol však manželovi prekvapivo doručený z Advokátskej kancelárie Bitalová a Demeterová, s.r.o., list, v ktorom manžela vyzvali, aby sa do 30.09.2020 vysťahoval z časti rodinného domu v W., ktorú obýva manželka s dospelým synom U.; v tomto liste bolo ďalej uvedené, že manželovi zakazujú akokoľvek kontaktovať s manželkou a tiež mu zakazujú chodiť do tej časti domu, v ktorej manželka býva; v tomto liste stálo, že v opačnom prípade to budú považovať za obmedzovanie osobnej slobody manželky, a preto podajú na manžela trestné oznámenie; pod touto hrozbou manžel zo strachu, čo sa ešte môže udiať, radšej ani s manželkou nekomunikoval, hoci sa úprimne musí priznať, že mu to veľmi chýba; naviac, od vtedy sa spoločné priestory rodinného domu v W. zo strany dospelého syna U. uzamkli jedinými spoločnými dverami a manželovi sa tak absolútne znemožnil akýkoľvek prístup k jeho manželke; manžel prestal dostávať akékoľvek informácie o zdravotnom stave svojej manželky, ktorú týmto spôsobom práve dospelý syn U. absolútne izoloval od manžela; vo vyjadrení manželky sa opisujú vymyslené skutočnosti, ako keby takýto „výhražný“ list (zo dňa 22.09.2020), zo strany Advokátskej kancelárie Bitalová a Demeterová, s.r.o. vôbec neexistoval; preto manžel dôrazne poukazuje na to, že všetky tvrdenia uvádzané vo vyjadrení manželky k odvolaniu manžela sú silne zavádzajúce; náhlou zmenou v správaní dospelého syna U., ktorý neustále manipuluje vôľou manželky, tiež ako zdravotne postihnutej svojej matky, odkázanej na pomoc inej osoby, došlo k narušeniu manželstva rodičov, lebo tento dospelý syn robí všetko pre to, aby izoloval svoju matku, ako manželku i svojho otca, ako manžela fakticky v jednom spoločnom rodinnom dome tak, aby obidvaja rodičia nemohli mať žiadnu šancu na obnovu manželstva, čo nemožno prehliadať; bol to práve už plnoletý syn U., ktorý ako prvý oslovil uvedenú Advokátsku kanceláriu Bitalová a Demeterová, s.r.o. na spoluprácu pri rozbití manželstva svojich rodičov, pri vypudení manžela z rodinného domu v W., v čom neustále pokračuje, lebo dokonca bráni manželke, ako svojej matke, aby mala plnohodnotný vzťah so svojimi plnoletými dcérami žijúcimi v zahraničí, ktoré sa svojej matke nemôžu ani dovolať, ani ju vidieť cez Skype, ani s ňou akokoľvek komunikovať; takáto izolácia celej rodiny na úkor jedného človeka, ktorý sa snaží o rozvrat manželstva svojich rodičov, o rozvrat súrodeneckých vzťahov i vzťahov matky s dospelými dcérami je nepredstaviteľný a neľudský; pokiaľ bolo teda manželovi počas celého konania o rozvod manželstva zakazované komunikovať s manželkou i stýkať sa s ňou, hoci neustále žijú v jednej spoločnej domácnosti tak je potom i absolútne nelogická argumentácia v tom, že sa manžel nechce, alebo odmieta vrátiť ku svojej manželke alebo, že ju nemiluje; v tejto súvislosti manžel podotýka, že sa nemá kam vracať, lebo od svojej manželky ani nikdy neodišiel; manžel má za to, že všetkému zlému, čo sa manželom v ich kľudnom manželstve v poslednom čase prihodilo je na príčine práve ich
plnoletý syn U., aj keď to manželka vo vyjadrení popiera; plnoletý syn U. prišiel k svojim rodičom, ako k zastabilizovaným manželom bývať do rodinného domu v W. na jar v roku 2020; dovtedy syn U. pracoval v zahraničí (v Rakúsku) a býval v H. X. v nájme; keďže prácu v zahraničí stratil z dôvodu celospoločenskej situácie spôsobenej pandémiou COVID-u, pričom zistil, že jeho matka, ako manželka previedla časť nehnuteľného majetku na svoju dcéru, tak syn U. vyjadril s tým svoju osobnú nespokojnosť tak, že postupne začal s rozvracaním rodinných i súrodeneckých vzťahov, manželstva svojich rodičov i robiť všetko preto, aby všetok majetok mohol získať len pre seba; od tohto času sú v celej rodine problémy, ktoré dovtedy nikdy neboli a manželia sa ani o nich nikdy nerozprávali; v dôsledku chamtivosti i zmeny v správaní syna U., manželka odpredala i zvyšnú časť svojho majetku, avšak ani tak nespokojnosť u plnoletého syna U. nedosiahla; preto manžel poukazuje na to, že bol takto zinscenovaný aj rozvod manželstva manželov, o ktorom manželia fakticky ani nikdy netušili, ani nehovorili, aj keď v dávnej minulosti mali obidvaja svoje osobné manželské problémy, ktoré však vždy počas ťažkých rokov z nadhľadom a s úmyslom upevnenia rodiny a manželstva prekonali“; ďalej zdôraznil, že „počas výsluchu manželky, konaného súdom prvej inštancie dňa 30.09.2021 sa so synom U. vôbec nerozprával, lebo ten len prešiel okolo neho, ako svojho otca bez akéhokoľvek slova; preto je skutočne neuveriteľné toto zavádzajúce tvrdenie, keď svedkami tohto bezslovného javu syna U. boli všetci tam prítomní účastníci, vrátane právnych zástupcov manželov i prítomnej manželkinej opatrovateľky; manžel preto argumentuje, že sa s manželkou nechce rozviesť, nakoľko má za to, že udržanie manželstva a rodiny má zmysel a je dôležité, aj s ohľadom na zachovanie rodičovských vzťahov k plnoletým deťom, aby bolo manželstvo zachované; manžel poukazuje na to, že sa vždy osobne staral o rodinnú pohodu a o potreby svojej manželky a takto má záujem sa o túto manželskú pohodu starať aj naďalej, hoci mu v tom stále bráni ich vlastný syn U.; preto má manžel za to, že po toľkých rokoch manželstva a vzhľadom na vek a zdravie obidvoch manželov, rozvod ich manželstva nemá žiadny význam; starostlivosť manžela o svoju manželku, ku ktorej naďalej prechováva citové puto aj napriek izolácii, ktorú pripravil a aj zinscenoval obidvom manželom ich plnoletý syn U. je aj naďalej vyjadrením spolupatričnosti manželov, ich vzájomného rešpektu a vzájomnej lásky a pomoci; záujem o obnovu manželského života a obnovu manželstva účastníkov konania, záujem na zachovaní rodiny je prioritou i zo spoločenského hľadiska a aj z hľadiska plnoletých dcér, ktoré v tomto úsilí svojho otca, ako manžela plne podporujú, čo o plnoletom synovi U. však nemožno povedať; preto manžel skutočne verí, že jeho manželstvo s manželkou, ako navrhovateľkou aj do budúcnosti má zmysel“.
2.4 Manželka v odvolacej duplike zo dňa 01.02.2022 (č.l. 111-113 spisu) uviedla, že ako už viackrát uviedla návrh na rozvod manželstva sa rozhodla podať výlučne ona; po jej prepustení z nemocnice dňa 15.05.2020 zostala zdravotne ťažko postihnutá, imobilná, pripútaná na lôžko a odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť, ktorú jej zabezpečuje syn U. spolu s opatrovateľkou, ktorú jej zabezpečil syn; syna tiež požiadala o vyhľadanie právnickej pomoci, čo aj urobil, pričom podaniu návrhu na rozvod manželstva predchádzali nasledovné skutočnosti: (1) manžel ju takmer celý manželský život podvádza a žije dvojitým životom, čím ju dlhodobo psychicky týra a znevažuje jej dôstojnosť; aktuálne už 16 rokov udržiava mimomanželský vzťah s inou ženou, ktorým sa na verejnosti vôbec netají; jeho tvrdenie o odpustení nevery a vyrovnaní sa s touto skutočnosťou nie je pravdivé napriek tomu, že s ním počas tých rokov komunikovala; (2) nie je pravdou, že jej bol manžel neustále nápomocný; párkrát ju manžel na nákup alebo k lekárovi odviezol, ale bol to práve syn U., ktorý za ňou chodil takmer každý víkend a v zimných mesiacoch často aj cez týždeň, keď potrebovala navštíviť lekára, ísť na nákup, navariť alebo narúbať drevo; len vďaka tomu, že zostal pri nej má pocit bezpečia a darí sa jej zvládnuť jej ťažký zdravotný stav; (3) rekonštrukciu rodinného domu v W. neurobil manžel pre ich spoločný život, ale z vypočítavosti s cieľom obrať ju o majetok v prospech dcér D. a D., pretože počas rekonštrukcie využil jej zlý zdravotný stav a primäli ju podpísať darovaciu zmluvu v prospech dcéry D.; dňa 12.09.2020 požiadala cez Skype dcéru D. o vrátenie majetku, odvtedy s ňou však obidve dcéry prestali komunikovať, ktoré správanie si vysvetľuje ako nezáujem o jej osobu; navyše počas ďalšej komunikácie neskôr pokiaľ dcéru D. žiadala o vrátenie majetku táto sa k nej správala ako ku psychicky chorému človeku, ignorovala jej naliehanie a neustále menila tému, dokonca požiadala starostku Obce W. o návštevu v neprítomnosti syna, kedy ho začala starostka obviňovať, že ju neinformuje o správach od dcér, čo však nie je pravda a následne začala na ňu naliehať, aby upustila od požiadavky na vrátenie majetku a „nerozbíjala rodinu“; zdôraznila, že nie je pravdivé tvrdenie manžela, že syn znemožňuje dcéram kontakt s ňou, pretože syn jej hneď oznámi doručenie správy od dcér a navyše tieto ju môžu kontaktovať priamo telefonicky alebo cez opatrovateľku; predtým mala v úmysle zanechať svoj majetok všetkým deťom rovným dielom s tým, že v prípade potreby sa o ňu deti postarajú; keďže však po 15.05.2020 sa o ňu denne stará len syn a
aj predtým jej bol nápomocný, rozhodla samu odkázať celý svoj majetok; k listu jej právneho zástupcu zo septembra 2020, ktorý bol manželovi podľa neho “prekvapivo doručený“ uviedla, že (1) manžel ju začal opakovane slovne napádať a začal sa jej vyhrážať zbavením svojprávnosti; dôvodom je podľa jej názoru požiadavka na dcéru navrátenie majetku; svedkom slovného útoku manžela na jej osobu bola dvakrát jej opatrovateľka a jedenkrát jej syn; je presvedčená, že k fyzickému útoku zo strany manžela nedošlo len vďaka prítomnosti syna, ktorý včas zasiahol; od tohto momentu mala z manžela neustále strach a obavu o svoju bezpečnosť, pretože manžela považuje za agresívneho, psychicky narušeného človeka, ktorý by jej v prípade možnosti fyzicky ublížil; (2) manžel začal vulgárne slovne napádať aj jej opatrovateľku a vyhrážal sa jej; navyše sa pokúsil pripraviť ju o príspevok na opatrovanie, čím by prišla o opatrovateľku, hoci je na ňu vzhľadom na svoj zdravotný stav odkázaná; (3) zo strachu o bezpečnosť požiadala syna o uzamknutie prechodových dverí, ktoré oddeľujú dom na časť, kde býva ona a časť, kde býva manžel, pretože dom je oddelený na dve samostatne obývateľné časti; v súčasnosti teda s manželom nežijú v spoločnej domácnosti; v predmetnom liste jeho právneho zástupcu zo septembra 2020 manžela žiadala, aby sa zdržal agresívneho konania voči nej a opatrovateľke, aby si vypratal svoje veci z jej časti domu a prestal ju navštevovať; od 30.09.2020 kedy si manžel vypratal svoje veci sa s ním videla len v prítomnosti opatrovateľky alebo syna na spoločnom dvore, manžel sa však nepokúsil o komunikáciu, preto nie je pravda, že mu nebola umožnená komunikácia; ďalej poukázala na skutočnosť, že starostlivosť o dom vykonáva syn, manžel sa na starostlivosti nepodieľa a neprispieva ani na bývanie, a to ani na základe výzvy zo septembra 2021, preto požiadala syna o odstavenie vody v manželovej časti domu; dňa 09.11.2021 došlo pritom k incidentu, kedy manžel začal synovi vulgárne nadávať, vyhrážať sa mu zabitím a povedal, že mu nič platiť nebude, keď strkal mu do tváre slzný plyn a zaháňal sa na neho palicou; následne syn išiel podať trestné oznámenie na manžela, toto bolo riešené dňa 29.12.2021, žiadne iné trestné oznámenie na manžela nepodal, preto nie je pravdivé tvrdenie manžela, že syn na neho podáva rôzne trestné oznámenia a je to práve manžel, ktorý príživníckym a bezočivým spôsobom syna zneužíva; nesúhlasila ani s tvrdením manžela, že nemal možnosť vypočuť syna, považovala ho za účelové s cieľom čo najviac predĺžiť čas trvania rozvodového konania, pretože (1) syn bol dňa 30.09.2013 navrhnutý ako svedok a bol pripravený vypovedať, bolo to v deň jej výpovede, výpovede sa dožadoval, ale manžel a jeho právna zástupkyňa túto možnosť nevyužili, dokonca manžel na otázku súdu, či chcú syna vypočuť povedal „netreba, aj tak by klamal“; (2) následne bol syn predvolaný, bol prítomný a pripravený vypovedať ako svedok v deň pojednávania, na ktorom bol vynesený rozsudok, kedy manžel ani jeho právna zástupkyňa možnosť vypočutia syna nevyužili; (3) pripravená bola vypovedať aj jej opatrovateľka, ktorá bola prítomná pri manželových slovných útokoch; na záver uviedla, že podľa jej presvedčenia je dôvod nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva účelový, pretože mu ide len o zvýšenie jej výdavkov na právne zastúpenie a zvrátenie jej rozhodnutia žiadať späť darovaný majetok od dcéry D.; manžel chce od nej vyhnať opatrovateľku a syna a následne zabezpečiť jej odkázanosť od jeho osoby, čím by ju dostal do situácie, že by zo strachu o svoje zdravie bola donútená ponechať tento majetok dcére D.; za nepravdivé označila tvrdenie manžela, že sa vždy osobne staral o rodinnú pohodu a jej potreby; nikdy ako skutočná rodina nefungovali, cely život ju manžel podvádzal a zneužíval fakt, že bola na ňom finančne závislá a považovala za svoju povinnosť starať sa o neho a spoločnú domácnosť aj na úkor vlastnej dôstojnosti a šťastia; s odstupom času veľmi ľutuje, že skôr nenabrala odvahu postaviť sa za seba, požiadať o rozvod a uniknúť tým z dysfunkčného vzťahu plného psychického týrania a nevery zo strany manžela; jediný cit, ktorý voči manželovi ešte prechováva, je hlboká nenávisť a odpor, ako aj strach pri predstave, že by mal byť ďalej súčasťou jej života a že by mal mat možnosť prístupu k nej; zdôraznila, že nemá absolútne žiadny záujem na obnovení manželského spolužitia; na základe uvedeného uviedla, že na návrhu na rozvod trvá a žiada odvolací súd, aby jej návrhu vyhovel.
2.5 Odvolaciu dupliku doručil odvolací súd právnej zástupkyni manžela dňa 17.02.2022 na vedomie (č.l. 122 spisu), takže manžel mal zachovanú lehotu (minimálne 5 dní) na vyjadrenie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/156/2014 zo dňa 26.05.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 8/2016), žiadne ďalšie vyjadrenie však do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní neprodukoval.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).
3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní manžela podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania manžela podľa § 379 C.s.p. v spojení s § 65 C.m.p. a contrario so zohľadnením, že podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva (prvý výrok) spolu so závislým výrokom o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky manžela ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva manželov. Odvolacie námietky manžela ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.).
4.5 Preskúmaním veci dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania a pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva. Uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. spoločenských funkcií manželstva. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Obsahom úvahy súdu o existencii podmienok na rozvod manželstva s maloletými deťmi má byť nielen hodnotenie vývoja a stavu vzájomných vzťahov medzi manželmi, ale aj hodnotenie záujmov maloletých detí na trvaní a zrušení manželstva ich rodičov.
4.6 Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, prakticky o osobných veciach nekomunikujú, netrávia spolu čas, nehospodária spolu a ani nežijú spolu intímne. K obnoveniu riadneho manželského spolužitia nedošlo ani v priebehu konania, ktoré začalo v novembri 2020. V manželstve manželov dlhšiu dobu pretrvávajú nezhody ohľadne podstatných otázok manželského života, ktoré prerástli až do odcudzenia a rozvratu manželských vzťahov zo strany manželky. I keď manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, manželské vzťahy sú obojstranné, manželstvo nemožno udržať proti výslovne prejavenej vôli jedného z manželov, keď sú inak splnené znaky rozvratu manželských vzťahov. V prejednávanej veci manželka výslovne opakovane zotrvala na svojom rozhodnutí na rozvode
manželstva, čo je tiež jedným z prejavov rozvratu manželských vzťahov. Skutkový stav vo vzťahu k naplneniu predpokladov na rozvod manželstva mal súd prvej inštancie dostatočne zistený z výpovedí účastníkov konania a ich ostatných vyjadrení. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozvode manželstva manželov stotožnil.
4.7 Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky manžela, tento ťažiskovo spochybnil skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a právne posúdenie veci vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na rozvod manželstva účastníkov konania; skutkové zistenia, z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal však podľa odvolacieho súdu vyplývajú z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede manželky, čiastočne však aj z výpovede manžela; vykonané dokazovanie tak dáva dostatočný podklad na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že manželia fakticky nežijú v spoločnej domácnosti, v osobnej rovine nekomunikujú, spoločne nehospodária ani nežijú spolu intímne; manželka v priebehu celého konania zotrvala na návrhu na rozvod manželstva, konanie prebiehalo pomerne dlhý čas od novembra 2020, počas ktorého bol dostatočný priestor na prípadné odstránenie manželských rozporov, pokiaľ by to medzi účastníkmi konania prichádzalo do úvahy (preto neobstojí ani odvolacia námietka manžela, že súd prvej inštancie sa nepokúsil o zmierenie manželov); súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nepochybil, keď nevypočul syna účastníkov konania ako svedka, pretože skutkový stav ohľadne ich manželských vzťahov bol dostatočne zistený z ostatných vykonaných dôkazov, preto v prípade svedeckej výpovede syna by išlo o nadbytočný dôkaz; ani podľa odvolacieho súdu pritom z dokazovania nevyplynul záver, že dôvodom rozvratu manželských vzťahov účastníkov konania je ich syn (presnejšie zlý vzťah syna a manžela), pretože najmä z vyjadrení a výpovede manželky vyplynuli dostatočne konkrétne skutočnosti týkajúce sa spoločenských funkcií manželstva (bod 4.5 odôvodnenia), ktoré mali vplyv na rozvrat manželských vzťahov účastníkov konania; podľa vykonaného dokazovania možno za príčinu rozvratu manželských vzťahov účastníkov konania označiť porušenie povinnosti manželskej vernosti zo strany manžela (§ 18 Zákona o rodine) a nezhody ohľadne požiadavky manželky na vrátenie darovaného majetku dcére účastníkov konania; aj keď manžel poprel, že by mal mimomanželskú známosť v súčasnosti, nepoprel existenciu mimomanželských známostí v priebehu manželstva (vo vyjadrení zo dňa 27.11.2020 ako aj na pojednávaní zo dňa 18.05.2021), čo mohlo spôsobiť (a spôsobilo) ochladnutie vzťahu účastníkov konania zo strany manželky.
5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).
5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).
6.1 Manžel podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p. (odvolacie dôvody); nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na rozvod manželstva manželov na základe riadne vykonaného dokazovania, dospel k k správnemu právnemu posúdeniu veci a nedopustil sa ani pochybení v procesnom postupe nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky manžela za dôvodné (body 4.4 až 4.7 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak; podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov
odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).