Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/256/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkýň: 1/ I. S., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. G. XXX, X., 2/ T. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, X., 3/ C. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, X., všetky zast. advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému: Obec Budmerice, so sídlom Jána Rašu 534, Budmerice, IČO: 00304697, zast. Mgr. Jánom Longauerom, advokátom so sídlom Hlavná 31, Trnava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. februára 2017, č.k. 33C 26/2014-180, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 k celku na nehnuteľnosti - pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere 28726 m2 druh pozemku - orná pôda, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X., obec X., okres Pezinok, zapísaný na LV č. XXXX evidovanom Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, patrí v tomto rozsahu do dedičstva po poručiteľovi Y. I., G.. I., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v X. č. XXX, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyne v žalobe uviedli, že výmerom vydaným dňa 20.03.1948 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nar. č. 104/1945 v znení nar. č. 64/1946 schváleným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 11.03.1948 pod č. 12813/48 - DI/B boli Š. R. a jeho manželke H. W.U., bytom X. č. XXX, pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti o celkovej výmere 5,0001 ha, konkrétne pozemky uvedené pod č. A1 vo vložke č. XXXX/A a pod č. H. vo vložke XXXX/A, pričom za tento prídel bola uhradená prídelová cena 36188,70 Kčs. Geometrickým plánom č. 137/1949 zo dňa 12.09.1949 došlo k prečíslovaniu parcelných čísiel pozemkov a bola upravená výmera pridelených pozemkov tak, že z pozemku H. sa stal pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 28726 m2 (ďalej len „pozemok“). Po smrti H. R. nadobudol spoluvlastnícky podiel poručiteľky o veľkosti 1/2 k celku jej syn z prvého manželstva Y. I. ako jediný dedič, ktorý dedičstvo neodmietol (D 367/53). Dňom smrti Š. R. dňa XX.XX.XXXX nadobudli spoluvlastnícky podiel poručiteľa o veľkosti 1/2 k celku k pozemku a jednému pozemku zo závetu Y. I.W. H. Y. I., G.. R. (rodičia žalobkýň) každý o veľkosti 1/4 k celku

(D 60/55). Dňom smrti Y. I. J. XX.XX.XXXX nadobudla dedičstvo po Y.B. I. jeho pozostalá manželka Y. I., G.. R. (matka žalobkýň) v celosti na základe dedičskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 8.21965 potvrdeného uznesením Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D1560/64 zo dňa 12.04.1965, pričom spoluvlastnícky podiel Y. I. o veľkosti 3/4 k celku na predmetnom pozemku nebol predmetom dedičského konania. Žalobkyne poukazovali na to, že tento pozemok bol od roku 1952 v užívaní Jednotného roľníckeho družstva Budmerice, a že Československý štát viackrát nezákonným spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva k nemu. Keďže žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník predmetného pozemku, domáhali sa voči nemu určenia, že spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku v 1/4 patrí do dedičstva po Y. I. a spoluvlastnícky podiel v 3/4 sporného pozemku patrí do dedičstva po Y. I..

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní posúdil žalobu žalobkýň ako určovaciu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. s tým, že pre podanie takejto žaloby musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. Konštatoval, že v posudzovanej veci preukazovali žalobkyne svoj právny záujem na určení sporného pozemku do dedičstva po ich rodičoch Y. I. H. Y. I. tým, že ak boli Y. I. H. Y. I. v čase svojej smrti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, tak táto nehnuteľnosť by musela byť po nich prejednaná, pričom ako ich právni nástupcovia prichádzajú do úvahy práve žalobkyne ako ich dedičky.

4. Právne nástupníctvo žalobkýň mal súd prvej inštancie za preukázané z dedičského konania po Y. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, keď jeho dedičia v dedičskom konaní sp. zn. D 1560/64 boli jeho manželka Y. I. a dcéry Y. Š., I. I. (t. č. S.) a v tom čase maloletá T. I. (t. č. Y.Á.). Ďalej v dedičskom konaní, v ktorom bolo prejednané dedičstvo po Y. I., ktorá zomrela dňa 28.06.1980, ako dedičky vystupovali Y. Š., I. S. a T. Y.. Dedičské konanie bolo prejednané Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1414/80. Aktívnu legitimáciu žalobkyne 3/ C. Š. mal súd za preukázanú titulom jej právneho nástupníctva po Y. Š., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

5. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1257/92 zo dňa 17.04.1992, ktorým bolo dodatočne prejednané dedičstvo po Y. I.W., mal za preukázané, že pozemok označený ako H. roľa 2 ha 8470 m2 podľa výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 20.03.1948 nadobúdajú v 1/4 dcéry poručiteľky a to Y. Š., I.J. S. a T. Y. v rovnakých častiach. Uviedol, že i keď bol v dedičskom rozhodnutí pozemok označený ako H. roľa o výmere 2ha 8470 m2, teda v súlade s výmerom vydaným dňa 20.03.1948 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, ktorým bol tento pozemok pridelený právnym predchodcom Y. I., je zrejmé, že sa jedná o totožný pozemok, toho času označený v súlade s geometrickým plánom č. 137/1949 ako pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 28724 m2, čo je dané identifikáciou Správy katastra Pezinok zo dňa 16.06.2011. S poukazom na žalobu žalobkýň, ktoré sa v tejto časti domáhajú určenia, že pozemok XXXX/X, ktorý je totožný s pozemkom H., patrí do dedičstva po Y. I. (v 1/4 - poznámka odvolacieho súdu), a s poukazom na citované dedičské rozhodnutie, ktorým mal preukázané, že tento pozemok bol prejednaný v dedičskom konaní po Y. I. (v 1/4 - poznámka odvolacieho súdu), dospel potom k záveru, že niet naliehavého právneho záujmu, aby súd opätovne takúto skutočnosť určoval rozsudkom. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobkýň v časti o určenie, že spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku v 1/4 patrí do dedičstva po Y. I.Á., zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

6. V časti žalobkyňami žalobou požadovaného určenia, že sporný pozemok patrí do dedičstva po Y. I. (v 3/4 - poznámka odvolacieho súdu), konštatoval, že dedičské konanie po Y. I. bolo prejednané Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1560/64, pričom sporný pozemok v tomto konaní nebol prejednaný. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Y. I. sporný pozemok zdedil v 1/2 po H. R. v dedičskom konaní sp. zn. D 267/53 a v 1/4 po Š. R. v dedičskom konaní sp. zn. D 60/55. Taktiež mal za preukázané, že uvedený pozemok je zapísaný ako parcela č. XXXX/X o výmere 28726 m2 na LV č. XXXX v prospech žalovaného. Vyvodil, že vlastníckemu právu Y. I. k spornému pozemku svedčí, že tento pozemok zdedil po svojich právnych predchodcoch H. R. H. Š. R. (v 3/4 - poznámka odvolacieho súdu) a na druhej strane vlastnícke právo k tomuto pozemku svedčí žalovanému podľa LV č. XXXX. Dospel potom k záveru, že na žalobkyňami žalovanom určení, že spoluvlastnícky podiel v 3/4 sporného pozemku patrí do dedičstva po Y. I., je daný naliehavý právny záujem. Skúmal preto, či bol Y. I. ku dňu svojej smrti XX.XX.XXXX spoluvlastníkom sporného pozemku, keď zároveň vysvetlil, že v tomto konaní určuje vlastníctvo pozemku ku dňu smrti poručiteľa Y. I., pričom je irelevantné, čo sa z uvedeným pozemkom stalo po jeho smrti. Poukázal tiež na to, že takéto rozhodnutie nie je spôsobilé k zápisu

do katastra nehnuteľností a to ani po prejednaní v dedičskom konaní, otázkou určenia vlastníctva k uvedenému pozemku bude možné sa zaoberať až následne v ďalšom konaní, v ktorom budú aktívne legitimovaní tí, ktorí zdedia pozemok (resp. spoluvlastnícky podiel na ňom - poznámka odvolacieho súdu) po Y. I.. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, ustálení preukázaného skutkového stavu a jeho právnom posúdení, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkýň v tejto časti a určil, že spoluvlastnícky podiel v 3/4 sporného pozemku patrí do dedičstva po Y. I., pričom všetky závery, ktoré v tejto súvislosti prijal, podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vychádzal zo zásady úspechu, keď mal za preukázané, že predmetom konania bol pozemok parc. č. XXXX/X a to vo vzťahu k určeniu, že spoluvlastnícka časť tohto pozemku v 3/4 patrí do dedičstva po Y. I. a v 1/4 po Y. I.. Žalobu vo vzťahu k určeniu, že 1/4 pozemku patrí Y. I. zamietol a žalobe v časti, že v 3/4 patrí pozemok do dedičstva po Y. I., vyhovel. Vychádzajúc z toho, že predmetom konania bol pozemok parc. č. XXXX/X, tak v časti 75 % (3/4 pozemku) bola žaloba úspešná a v časti 25 % (1/4 pozemku) bola žaloba neúspešná. Po odrátaní neúspechu od úspechu rozhodol, že žalobkyne majú nárok na pomernú časť náhrady trov konania, a to vo výške 50 %.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietajúcej časti a rozhodnutiu o trovách konania, podali žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a ich žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Mali za to, že zamietnutie časti ich žaloby vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď namietali záver o nedostatku ich naliehavého právneho záujmu. S poukazom na rozsudok NS SR 3Cdo 300/2008 mali za to, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia, keď zdôraznili, že cieľom je určenie ich vlastníckeho práva. Ich právna neistota je daná aktuálnym zápisom v katastri nehnuteľností, kde je na príslušnom LV zapísaný žalovaný. Ich naliehavý právny záujem je daný tým, že bez súdneho rozhodnutia nie je možné dosiahnuť jeho zmenu, pretože príslušný správny orgán nemôže zapísať príslušné dedičské rozhodnutie záznamom podľa § 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z., nakoľko takéto dedičské rozhodnutie nevychádza z údajov katastra v zmysle § 36a katastrálneho zákona (poručiteľ nie je zapísaný na príslušnom LV a tento stav môže odstrániť len určovací výrok súdu). Argumentovali, že v prípade kladného určovacieho výroku súdu je však možné neskôr podľa výsledku dedičského konania tento výsledok zapísať na LV spôsobom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona, pretože určovací výrok o rozsahu dedičskej podstaty poručiteľa odstráni vo vzťahu k údajom katastra deficit nesúladu podľa § 36a katastrálneho zákona, keďže bude mať prakticky účinky kladného rozhodnutia o výmaznej žalobe, čo je inštitút známy z iných právnych poriadkov. Tento právny názor opreli aj o uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, z ktorého citovali, a odkazom na príspevok Y.. T. v diskusii na internetovej stránke A..I..S., s ktorým vyjadrili súhlas. Uviedli tiež, že hoci súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný pozemok, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľke Y. I., už bol prejednaný v dedičskom konaní, a preto neexistuje naliehavý právny záujem, považujú vzhľadom na skutočnosť, že pozemok bol od roku 1952 v užívaní JRD Budmerice a československý štát viackrát nezákonným spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva k pozemku, v dôsledku čoho zápis v katastri nehnuteľností nesprávne svedčí žalovanému, za nevyhnutné, aby súd určil vlastnícke právo žalobkýň (dedičskú podstatu) k tomuto pozemku aj v časti po Y. I.. Upozornili tiež na to, že súd prvej inštancie správne uznal naliehavý právny záujem na určení, že spoluvlastnícky podiel k pozemku patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. I., pričom neuviedol žiaden podstatný a významný rozdiel, z akého dôvodu by nemal byť daný naliehavý právny záujem aj v prípade totožného určenia vo vzťahu k Y. I.W.. Namietali tiež jedno nesprávne skutkové zistenie, keď poukázali na to, že súd prvej inštancie v bodoch 19 a 20 odôvodnenia rozsudku napriek správnemu skutkovému zisteniu v bode 18 uviedol, že sa domáhajú určenia, aby celý pozemok patril do dedičstva po Y. I., hoci predmetom dedičského konania sp. zn. D 1257/92 bol spoluvlastnícky podiel Y. I. vo výške 1/4 k celku pozemku, a nie pozemok ako celok. Mali za to, že správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie v bodoch 21 až 30 rozsudku svedčia nielen v prospech výroku, ktorým bolo ich žalobe vyhovené, ale aj v prospech nesprávne zamietnutej časti ich žaloby, pretože žalovaný a ani štát ako jeho právny predchodca nemal žiadny právny titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva ku ktorejkoľvek časti pozemku, a teda dedičskú podstatu (vlastnícke právo dedičov k pozemku) tak tvorí nielen spoluvlastnícky podiel 3/4 k celku po Y. I.W., ale aj spoluvlastnícky podiel 1/4 k celku po Y. I.. Keďže žiadali rozsudok v napadnutej časti zmeniť a ich žalobe tým pádom v celom rozsahu vyhovieť, žiadali zmeniť aj závislý výrok o trovách konania a priznať im nárok na 100 % ich náhrady.

9. Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkýň na určení, že časť sporného pozemku v podiele 1/4 z celku patrí do dedičstva po Y. I., považoval za správny, keďže tento podiel na pozemku bol v dedičskom konaní po Y. I. prejednaný. Mal za to, že žalobkyne mali v tejto časti žaloby žiadať skôr určenie svojho vlastníckeho práva a nie opätovne žiadať určenie skutočnosti, ktorá je zjavná z dedičského konania. S poukazom na právny názor NS SR vyjadrený v uznesení sp. zn. 3Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2011, mal za to, že celý spor ohľadom pozemku, ktorého vlastníctva sa žalobkyne domáhajú, sa bude musieť vyriešiť novou určovacou žalobou znejúcou v prospech samotných žalobkýň a nie ich právnych predchodcov. Poukazovanie právneho zástupcu žalobkýň na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 26/2007 považoval za irelevantné, pretože v predmetnom rozhodnutí bola riešená otázka prípustnosti určovacích žalôb typu „patrí do dedičstva po poručiteľovi“, pričom najvyšší súd vyjadril názor, že tento typ žaloby je vhodnejší ako rozhodnutie o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti, nakoľko rešpektuje stav v čase vyhlásenia rozsudku. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či je daný naliehavý právny záujem žalobkýň na určení ich domnelého vlastníckeho práva s ohľadom na existenciu reštitučného zákonodarstva, pričom s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2013 zo dňa 24.04.2013 zastával názor, že pri existencii špeciálnej právnej úpravy nemožno použiť úpravu všeobecnú a žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva.

10. Žalobkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedli, že ich naliehavý právny záujem na určení, že časť sporného pozemku v podiele 1/4 z celku patrí do dedičstva po Y. I., je daný tým, že v katastri nehnuteľností je žalovaný zapísaný na základe nulitných rozhodnutí a autonómnej zákonnej sukcesie, ktoré vychádzajú zo skutočností, ktoré nastali skôr ako dedičské konanie, a preto kataster odmieta zapísať výsledok tohto dedičského konania. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2010 a na inú judikatúru mali tiež za to, že reštitučné zákony boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom a reštitučné zákonodarstvo slúži na doplnenie reivindikačných žalôb a nie na ich popretie. Zotrvali na podanom odvolaní.

11. Na vyjadrenie žalobkýň reagoval žalovaný, ktorý zotrval na názore, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva s ohľadom na existenciu reštitučného zákonodarstva. V súvislosti s týmto názorom podal rozsiahlu argumentáciu s odkazom na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ČR a SR. Žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu opätovne reagovali a taktiež poskytli rozsiahlu argumentáciu s odkazom na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR a zotrvali na názore, že reštitučné zákonodarstvo slúži predovšetkým na to, aby sa vlastníci domohli svojich práv jednoduchšie ako prostredníctvom určovacej žaloby.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1/, 2/ a 3/ nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (keď žiadne procesné vady v odvolaní ani tvrdené neboli), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobu žalobkýň v časti o určenie, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I., zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňami v tejto časti uplatneného nároku a riadne zistil skutkový stav veci. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkýň na tomto žalobou požadovanom určení. Vec pritom správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 137 písm. c) C.s.p., ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobkýň v tejto časti aj dostatočne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dospel k správnemu záveru, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I.. Tento svoj záver aj zrozumiteľne odôvodnil, keď vysvetlil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na predmetnom pozemku bol zahrnutý do dedičstva po Y. I., toto dedičstvo bolo aj dodatočne riadne prejednané a rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1257/92 zo dňa 17.04.1992 nadobudli sporný pozemok v 1/4 z celku dcéry poručiteľky Y. I.W., a to Y. Š., I. S. a T. Y.Á. v rovnakých častiach, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na opätovnom určení, že tento spoluvlastnícky podiel 1/4 na pozemku, ktorý na základe rozhodnutia v dedičskom konaní zdedili žalobkyne 1/, 2/ a právna predchodkyňa žalobkyne 3/, patrí do dedičstva, rozsudkom. Je potom zrejmé, že žalobkyne nemohli byť s určovacou žalobou v tejto časti úspešné. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobkýň v uvedenej časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol, rozhodol správne.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vo vzťahu k žalobkyňami požadovanému určeniu, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I., dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné aj pre laika. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobkýň, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie dostatočne a pochopiteľne odôvodnil, pričom sa riadne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci v tejto časti podstatnými skutočnosťami. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že skutkové a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Odvolacie námietky žalobkýň nemohli spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné.

17. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobkyne sa v žalobe požadovaným výrokom domáhali, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I.. Súd prvej inštancie potom správne ustálil, že žalobkyne podali určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p., musí byť naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, napr. žalovaným je popieraná existencia práva či právneho stavu žalobkýň, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi sporovými stranami je sporný, existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty žalobkýň, alebo jestvuje ohrozenie ich práva či právneho vzťahu, ktorý nemožno odstrániť inak len požadovaným určovacím výrokom. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či je podaná žaloba vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobkýň. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobkyne. Pokiaľ chcú žalobkyne osvedčiť svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi stranami, a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši. Ak žalobkyne svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukážu, predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006).

18. Takáto situácia nastala aj v posudzovanej veci. Žalobkyne podali na súd žalobu, ktorou sa domáhali dvoch určení, a to jednak určenia, že spoluvlastnícky podiel 3/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I., ako aj určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I.. Prvému požadovanému určeniu súd prvej inštancie vyhovel a vo vzťahu k druhému požadovanému určeniu žalobu správne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že predmetný spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na pozemku, ktorý žiadali žalobkyne určiť do dedičstva po Y. I., bol predmetom dodatočného prejednania dedičstva po Y. I. a na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1257/92 zo dňa 17.04.1992 ho nadobudli (zdedili) žalobkyne 1/, 2/ a právna predchodkyňa žalobkyne 3/ v rovnakých častiach. Za takéhoto nesporného skutkového stavu potom neexistuje na určení, že predmetný (už po Y. I. zdedený) spoluvlastnícky podiel 1/4 k pozemku patrí do dedičstva po Y. I., žiadny záujem a už vôbec nie naliehavý právny záujem. Niet totiž žiadnych pochybností o tom, že predmetný spoluvlastnícky podiel na pozemku už predsa bol predmetom dedičstva po Y. I., bol aj riadne prejednaný v dedičskom konaní, na základe ktorého ho aj nadobudli práve žalobkyne 1/, 2/ a právna predchodkyňa žalobkyne 3/. Žalobkyňami požadované určenie preto nemá vôbec žiadny právny a ani praktický význam, a odvolací súd si dovolí zaujať názor, že je za daného preukázaného skutkového stavu dokonca úplne zmätočné. Určovacia žaloba typu „patrí do dedičstva“ totiž vo všeobecnosti slúži na uplatnenie práv a oprávnených záujmov dedičov poručiteľa vtedy, ak dedičia poručiteľa tvrdia, že nejaká vec resp. nehnuteľnosť, ktorá (zatiaľ) nie je alebo nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, do dedičstva po ňom patrí, pretože poručiteľ bol v čase svojej smrti jej vlastníkom. Naliehavý právny záujem na takomto určení by mal potom spočívať v tom, že v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu by sa takáto vec stala predmetom dedičského konania, v ktorom by bola prejednaná a dedičia alebo niektorí z nich by ju mohli na základe rozhodnutia v dedičskom konaní nadobudnúť (tak ako to bolo v prípade žalobkyňami požadovaného určenia, že spoluvlastnícky podiel 3/4 na pozemku patrí do dedičstva po Y. I., keďže v dedičskom konaní po ňom prejednaný nebol, kedy súd prvej inštancie potom správne konštatoval preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkýň). Preto ak žalobkyne žiadali určiť do dedičstva po Y. I. spoluvlastnícky podiel, ktorý už v dedičskom konaní po nej zdedili, nie je možné prijať iný záver ako ten, že na takomto určení absentuje naliehavý právny záujem, pretože právne postavenie žalobkýň ako dedičiek po Y. I. (resp. právnej nástupkyne dedičky v prípade žalobkyne 3/) nie je vo vzťahu k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na pozemku neisté ani spochybnené, naopak, z rozhodnutia v dedičskom konaní je zrejmé, že predmetný spoluvlastnícky podiel zdedili a nimi požadované určenie nie je spôsobilé na ich právnom postavení dedičiek spoluvlastníckeho podielu nič zmeniť.

19. Toto vysvetlenie odvolací súd podal na odvolaciu námietku žalobkýň prezentovanú ich právnym zástupcom, ktorý mal zjednodušene povedané za to, že ak súd prvej inštancie uznal naliehavý právny záujem na určení, že spoluvlastnícky podiel na pozemku patrí do dedičstva po Y. I.W., mal uznať naliehavý právny záujem aj v prípade určenia vo vzťahu k Y. I., keď tieto určenia považoval za totožné a nevidel medzi nimi žiaden podstatný a významný rozdiel. V tejto súvislosti a s poukazom na už vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od právneho zástupcu žalobkýň konštatuje zásadný rozdiel medzi požadovanými určeniami vyplývajúci z preukázaného skutkového stavu, keďže je nepochybné, že v prípade požadovaného určenia, že spoluvlastnícky podiel na pozemku patrí do dedičstva po Y. I., ide o spoluvlastnícky podiel 3/4 na pozemku, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi, avšak v prípade požadovaného určenia, že spoluvlastnícky podiel na pozemku patrí do dedičstva po Y. I., ide o spoluvlastnícky podiel 1/4 na pozemku, ktorý už bol v dedičskom konaní po nej riadne prejednaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je povinný skúmať naliehavý právny záujem žalobkýň vo vzťahu ku všetkým žalobou požadovaným určovacím výrokom, pretože naliehavý právny záujem sa viaže na každý konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti ich práva alebo neistoty v ich právnom postavení. Keďže v konaní nebolo sporné, že spoluvlastnícky podiel, ktorí žalobkyne žiadali určiť do dedičstva po Y. I., už po nej v dedičskom konaní zdedili, a teda ich právne postavenie ako dedičiek tohto spoluvlastníckeho podielu po Y. I. nie je sporné ani neisté, neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby súd prejednával žalobu o určenie, že predmetný spoluvlastnícky podiel k pozemku patrí do dedičstva po Y. I.Q., keďže na takomto určení absentuje naliehavý právny záujem.

20. Ak právny zástupca žalobkýň ďalej v odvolaní argumentoval, že naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení treba skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia, a uviedol, že cieľom je určenie ich vlastníckeho práva (na čo nadviazal ďalšou argumentáciou), odvolací súd zdôrazňuje, že súd je viazaný žalobou a jej navrhovaným petitom, o ktorom je aj povinný rozhodnúť, pričom predmetom tohto konania nebolo určenie vlastníckeho práva žalobkýň. Ak žalobkyne mienili dosiahnuť určenie ich vlastníckeho práva, mali potom podať tomu zodpovedajúcu žalobu. Na takéto odvolacie námietky nemohol odvolací súd prihliadnuť a vyhodnotil ich za nedôvodné. Za neopodstatnené a nedôvodné vyhodnotil aj tvrdenie právneho zástupcu žalobkýň o údajnom nesprávnom skutkovom zistení, ktoré vyvodil z toho, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bode 20 uviedol, že žalobkyne sa domáhajú určenia, že pozemok patrí do dedičstva po Y. I., hoci predmetom dedičského konania sp. zn. D 1257/92 bol spoluvlastnícky podiel Y. I. vo výške 1/4 k celku pozemku, čo súd prvej inštancie aj v bode 18 správne uviedol. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie zistil bezpochyby skutkový stav správne a uvedenú namietanú nesprávnosť je možné vyhodnotiť len za zjednodušenie pri písaní odôvodnenia rozsudku, ktoré z rozsudku aj jednoznačne vyplýva. Je totiž nepochybné, že všetky skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku majú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú uvedené správne. Z kontextu celého rozsudku ako i z jeho výrokov je zrejmé, že sa súd prvej inštancie riadne zaoberal v prvom rade určením, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku na vyššie špecifikovanom pozemku patrí do dedičstva po Y. I. a následne určením, že spoluvlastnícky podiel 3/4 z celku na predmetnom pozemku patrí do dedičstva po Y.B. I., pričom pri odôvodňovaní svojich záverov v jednotlivých častiach neuvádzal vždy konkrétny spoluvlastnícky podiel na pozemku, ale zjednodušene „pozemok“, čo však nepôsobí v kontexte celého odôvodnenia rušivo a rozsudok je jednoznačne zrozumiteľný. Napokon, sám právny zástupca žalobkýň v odvolaní uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie v bodoch 21 až 30 rozsudku (teda v časti, v ktorej boli žalobkyne úspešné) považuje za správne, hoci ani v tejto časti odôvodnenia súd prvej inštancie neuvádzal vždy spoluvlastnícky podiel 3/4 na pozemku, ale len zjednodušene „pozemok“. Preto túto námietku vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú a zároveň účelovú. Keďže odvolací súd odvolaniu žalobkýň nevyhovel, nevyhovel ani ich návrhu na zmenu rozhodnutia o trovách konania. V odvolaní požadované priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % totiž žalobkyne odvodzovali len od úspešnosti svojho odvolania vo veci samej. Keďže vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania ničím neargumentovali a nespochybňovali jeho správnosť, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozsudku aj v tejto časti, keďže rozhodnutie o nároku na náhradu trov je založené na správnom právnom posúdení veci a aplikovaní správneho zákonného ust. § 255 ods. 2 C.s.p. pri čiastočnom úspechu strán v spore.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal proti neúspešným žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).