Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-272-2018.pdf
PDF · 134.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/272/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: P.Í. R., B.. XX.X.XXXX, X. L. Č.. XX, G. O., zastúpený: JUDr. Eva Krištofiaková, advokát so sídlom Zelená 11, Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 1 283,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. apríla 2018 č.k. 11C 47/2016 -144 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej ako aj v časti trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 543,71 Eur, žalobcovi priznal nárok v zastavenej časti na náhradu trov konania v plnom rozsahu, rozhodol o vrátení žalobcovi súdneho poplatku v zastavenej časti vo výške 33 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 740 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 283,71 Eur od 12.12.2014 do 22.6.2017, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 740 Eur od 23.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Poštovej banke, a.s., IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom: XXXXXXXXX. Žalobcovi sa priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca sa svojou žalobou domáhal istiny vo výške 1 283,71 Eur spolu s príslušenstvom, nakoľko dňa 3.7.2014 mu vznikla škoda škodovou udalosťou spôsobenou žalobcom na motorovom vozidle, vedená poisťovňou pod PU 8012150889 a dňa 18.8.2014 mu vznikla škoda škodovou udalosťou, ktorá bola spôsobená žalobcom na motorovom vozidle vedená poisťovňou pod PU 8012150918. Žalovanému poisťovni oznámil škodové udalosti a požiadal o vyplatenie poistného plnenia z havarijného poistenia z poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX. K oznámeniu predložil všetky relevantné doklady vrátane faktúr za opravu motorového vozidla, a to pri škodovej udalosti PU 8012150889 na sumu 723,40 Eur a pri PU 8012150918 na sumu 627,18 Eur. Žalovaný dňa 26.11.2014 oznámil žalobcovi, že dňa 25.11.2014 ukončil šetrenie škodovej udalosti vo veci poškodenia motorového vozidla pri PU 8012150889 a že poukazuje na účet servisu čiastku 448,11.Eur. Dňa 26.11.2014 oznámil žalobcovi, že dňa 25.11.2014 skončil šetrenie škodovej udalosti vo veci poškodenia motorového vozidla pri PU 8012150918 a že poukazuje na účet servisu čiastku 358,76 Eur. Ako dôvod krátenia poistného plnenia žalovaný uviedol úhradu alternatívnych náhradných dielov miesto originálnych a tiež primerané náklady na prácu v sume 20 Eur s DPH na jednu normohodinu práce, ako aj primerané náklady na lakovací materiál, s tým, že v prípade doloženia dokladov za nákup náhradných dielov zváži doplatenie. Žalobca listom zo dňa 11.11.2014 zaslal žalovanému prehlásenie vo veci originality náhradných dielov. Poisťovňa podľa názoru žalobcu neoprávnene krátila poistné plnenie v časti nákladov za opravu motorového vozidla, nakoľko podľa jej vyjadrenia uhradila ceny za alternatívne náhradné diely miesto originálnych. Vo veci normohodiny ide o interné predpisy žalovaného, ktoré neodrážajú skutočnú výšku ceny práce, ktorá má byť uhradená. V danej veci nedošlo k situácii, že by servis žalobcu účtoval prácu a lakovanie nad rámec sadzby pre Bratislavský región, teda žalobca má za to, že účtované ceny v zmysle kalkulácie sú primerané a lakovací materiál v hodnote 100 za primeraný. Žalobca požiadal žalovaného tiež o úhradu nákladov za skladovanie náhradných dielov, ktoré žalovaný odmietol uhradiť z dôvodu, že mu to nevyplýva z havarijného poistenia. Žalobcu si tento nárok voči poisťovateľovi uplatnil za náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená zo strany konania, resp. nekonania poisťovne ako škodu za uskladňovanie náhradných dielov v opravovni, pričom celková suma je vo výške 740 Eur. Výška žalovaného nároku vyplýva z rozdielu medzi fakturovanými a priznanými čiastkami. Pri PU 8012150889 bola fakturovaná suma 723,40 Eur a uhradená suma 448,11 Eur. Rozdiel je 275,29 Eur. Pri PU 8012150918 bola fakturovaná suma 627,18 Eur a uhradená suma 358,76 Eur, teda rozdiel je 268,42 Eur. Z uskladnenia náhradných dielov bolo fakturované spolu 740 Eur, pričom táto suma preplatená nebola. Súčtom vyššie uvedených súm žalobca dospel k čiastke 1 285,71 Eur.
3. Žalovaný poukázal na § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 2, § 799 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, na Všeobecné poistné podmienky havarijného poistenia, a to na čl. 10 bod 1 písm. e), čl. 10 bod 16, čl. 12 bod 5, 6, 7, pričom uviedol, že žalobca podpisom poistnej zmluvy akceptoval podmienky poistenia k poistnej zmluve. Oprava poisteného motorového vozidla nebola vykonaná v opravovni určenej žalovaným, ale v neautorizovanom a tiež nezmluvnom servise žalovaného, preto výška poistného plnenia bola stanovená podľa citovaných ustanovení poistných podmienok v súlade s cenami zmluvných servisov žalovaného a internou metodikou žalovaného, ktorá konkretizuje postup žalovaného pri likvidácii poistných udalostí v nadväznosti na citované ustanovenia poistných podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevykonal opravu v zmluvnom a autorizovanom servise žalovaného, ale opravu zadal nezmluvnému a neautorizovanému servisu žalovaného, žalovaný považoval zníženie cien za prácu a lakovanie za primerané a oprávnené v súlade s poistnou zmluvou. Nestotožnil s tvrdením žalobcu, že svoj nárok na náhradu škody preukázal daňovým dokladom a tiež tvrdením, že skutočnosť, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie poistného plnenia. Mal za to, že žalobca ako poistený podpisom poistnej zmluvy prijal právo poisťovne určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať a ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, vymedzuje právo poisťovne pri výpočte poistného plnenia uplatniť ceny platné v určenej opravovni. Uviedol, že je oprávnený a zároveň povinný vykonať vlastné šetrenie poistnej udalosti, ktorého závery sú podkladom pre ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia v danej výške. K uplatnenému nároku žalobcu, týkajúceho sa náhrady škody za uskladňovanie náhradných dielov vo výške 740 Eur, žalovaný poukázal na čl. 1 bod 1 Všeobecných poistných podmienok havarijného poistenia a bod 2 týchto podmienok, podľa ktorých je podľa neho zrejmé, že žalobcom uplatňované náklady na uskladňovanie náhradných dielov nie sú kryté poistnou zmluvou, a preto žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi tieto náklady, keďže predmetom poistnej zmluvy je poistený majetok a poistné plnenie má žalovaný poskytnúť, ak nastane poistné riziko vymedzené v poistnej zmluve.
4. Žalobca uviedol, že je viazaný poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami k nim prislúchajúcimi, pričom podľa čl. 12 ods. 5 týchto podmienok za primerané náklady za opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov. Mal za to, že nežiada viac ako je určené a stanovené výrobcom pre príslušnú značku, čo deklarovali tiež cenníkom servisu Porsche Inter auto Slovakia s.r.o. Vo veci náhradných dielov nedošlo podľa neho k porušeniu čl. 10 ods. 16 Všeobecných poistných podmienok, nakoľko predložil faktúru za opravu motorového vozidla, ako aj kalkuláciu. Opravca si vyžiadal doklady od osoby, ktorá mu vyhotovuje účtovníctvo, pričom kupujúcim bol ROBSON SECURITY, s.r.o. u autorizovaného predajcu a následne opravca Auto & pneuservis nakúpil náhradné diely potrebné k oprave od ROBSON SECURITY, s.r.o. Skutočnosť, že náhradné diely boli na motorovom vozidle vymenené a aké boli namontované si mal možnosť žalovaný preveriť pri obhliadke po oprave, nakoľko si ju vykonal. Ďalej žalobca uviedol, že určenie opráv netreba považovať za prejav vôle, z obsahu ktorého nepochybne vyplýva, že ak žalobca nevykoná opravu v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Žalobca bol toho názoru, že jednoznačne preukázal nárok na úradu nákladov na opravu motorového vozidla v celom rozsahu. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil nárok na náhradu škody, keď tento nevyplýva zo zmluvy o havarijnom poistení, ale podľa ust. Občianskeho zákonníka. Úhradu za uskladnenie poškodených náhradných dielov žiadal z dôvodu, že ho o uskladnenie požiadal likvidátor poisťovne N.. L. Š.Č., t.j. nešlo o svojvoľne účtovanie nákladov za uskladnenie náhradných dielov a uskladnenie naúčtované iba do času vykonania doohliadky, t.j. nevyhnutného času. Likvidátor žalovaného vzhľadom na jeho požiadavku uskladnenia a spätnej väzby opravcu mal vedomosť o tom, že opravovni skladovaním vzniknú náklady, ktoré naúčtuje klientovi a tento uskladnenie náhradných dielov aj riadne uhradil.
5. Žalobca písomným podaním zo dňa 26.06.2017 vzal žalobu v rozsahu istiny 543,71 Eur podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. späť a navrhol pripustenie tohto späťvzatia a vrátil mu alikvotnú časť súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko žalovaný pristúpil k úhrade žalovaných rozdielov opráv motorového vozidla, a to pri PU 8012150889 v sume 275,29 Eur a pri PU 8012150918 v sume 268,42 Eur. Predmetom sporu tak zostala istina v sume 740 Eur, ktorá vyplýva z faktúr za uskladnenie náhradných dielov, ktoré boli riadne uhradené a dôvodom vzniku tejto položky bola požiadavka likvidátora žalovaného. Likvidátor žalovaného vzhľadom na požiadavku uskladnenia spätnej väzby opravcu mal vedomosť o tom, že opravovni vzniknú náklady, ktoré naúčtuje klientovi s tým, že tieto náklady zavinil žalovaný. Na základe vyššie uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe v časti o zaplatenie 740 Eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 283,71 Eur od 12.12.2014 do 22.6.2017, t.j. 164,29 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 740 Eur od 23.6.2017 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj vrátenia súdneho poplatku zníženého o alikvotnú čiastku, ako aj náhrady trov konania.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci likvidácie poistných udalostí nepriznal pri výpočte výšky poistného plnenia servisom fakturované náklady na uskladňovanie náhradných dielov, nakoľko tieto náklady nie sú kryté poistnou zmluvou. Opätovne poukázal na čl. 1 bod 1, 2 Všeobecných poistných podmienok havarijného poistenia, podľa ktorých žalobcom uplatňované náklady na uskladňovanie náhradných dielov nie sú kryté poistnou zmluvou, a preto žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi tieto náklady, nakoľko predmetom poistnej zmluvy je poistný majetok a poistné plnenie má žalovaný poskytnúť len ak nastane poistné riziko vymedzené v poistnej zmluve a v dôsledku poistného rizika dôjde k poškodeniu majetku vymedzeného v poistnej zmluve. Poukázal na § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, pričom na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím, ako aj následkom. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdenia zaťažuje poškodeného, v tomto prípade žalobcu. Žalovaný považoval žalobcom uplatnený nárok vo výške 740 Eur za neoprávnený, nepreukázaný, a to čo do dôvodu a výšky, nakoľko faktúra vystavená autoservisom, aj keď spĺňa všetky náležitostí daňového dokladu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, nie je dôkazom, ktorý tento nárok preukazuje. Zároveň žalovaný poukázal na to, že mu ako poistiteľovi zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani zmluvného dojednania nevyplýva lehota do uplynutia ktorej musí žalovaný ako poistiteľ ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Uviedol, že je oprávnený a zároveň aj povinný vykonávať vlastné šetrenie poistnej udalosti, ktorého závery sú podkladom pre ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka začal vyšetrovanie oboch poistných udalostí bez zbytočného odkladu potom, keď sa dozvedel o vzniku poistných udalostí. Pri vyšetrovaní poistných udalostí nebol nečinný, ale naopak, po celú dobu šetrenia poistných udalostí bol činný a vykonával šetrenie týchto poistných udalostí v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia, nespôsobil žalobcovi škodu v dôsledku svojho nekonania. Bol toho názoru, že pri likvidácii predmetných poistných udalostí postupoval v súlade s poistnou zmluvou platnou právnou úpravu a všeobecnými poistnými podmienkami a ďalej je toho názoru, že nárok žalobcu v zvyšnej uplatnenej časti vo výške 740 Eur je nedôvodný a nepreukázaný, čo do dôvodu a výšky.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedka G. Z., ktorý uviedol, že likvidátor žalovaného si e-mailom vyžiadal vidieť náhradné diely a z toho titulu ich on ako svedok uskladňoval. Čo sa týka lehoty, v ktorej mal likvidátor prísť obhliadať poškodené náhradné diely, uviedol, že túto lehotu likvidátor nešpecifikoval, ale v e-maile ho vyzval, aby došiel čím skôr, nakoľko sa poškodené náhradné diely uskladňovali v malom priestore. Za skladovanie poškodených náhradných takú cenu bežne účtujú viacerým klientom, keď si u neho nechajú nejaké veci, je to štandardná taxa. Fakturáciu skladovania poškodených náhradných dielov ukončil dňom, kedy oznámil likvidátor ukončenie šetrenia, ale skôr to bolo podľa jeho názoru obhliadkou pracovníka Slovexperty. Ak by uskladňovali aj ostatným klientom iné veci, tento priestor by bol zaplnený a nemali by sa kam pohnúť. S uskladnením poškodených náhradných dielov je veľa práce, nakoľko sa tieto musia zabaliť, aby sa nepoškodili, keď ich príde obhliadať likvidátor. Na otázku, či existuje oficiálny cenník, ktorý účtuje svojim klientom, odpovedal, že to vie preukázať aj inými faktúrami, ako aj cenníkom, ktorý je verejne prístupný na prevádzke, avšak na internete cenník nemajú. Zároveň uviedol, že uskladňujú aj sady kolies po sezóne, pričom cena za sezónne uskladnenie kolies je 50 Eur na sezónu.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Listom zo dňa 11.11.2014 žalobca oznámil KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s., že sa dňa 11.11.2014 dostavil do spoločnosti Auto & pneuservis, pričom požiadal konateľa tejto spoločnosti pána G. Z. o preukázanie originality náhradných dielov. Bol oboznámený so skutočnosťou, že faktúra vystavená za opravu poškodeného motorového vozidla preukazuje nadobudnutie aj originalitu použitých dielov pri oprave. Čo sa týka nadobudnutia použitých náhradných dielov spoločnosťou Auto & pneuservis bolo mu preukázané ich nadobudnutie. Ďalej sa stotožnil s tvrdením servisu, ktorý vykonával opravu vozidla, že nadobúdacie doklady za nákup náhradných dielov, ktoré boli použité pri oprave poškodeného motorového vozidla, sú vo výlučnom vlastníctve spoločnosti, ktorá ich zakúpila. Ďalej doložil žalobca faktúry preukazujúce opravu náhradných dielov, ako aj faktúru č. XXX-XX-XX za skladovanie poškodených dielov pre poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX odo dňa 7.10.2014 do 30.10.2014 znejúcu na sumu 240 Eur. Faktúra č. XXX-XX-XX sa týkala skladovania poškodených dielov pod poistnú udalosťou č. XXXXXXXXXX od 7.10.2014 do 30.10.2014 znejúca na sumu 240 Eur, faktúra č. XXX-XX-XX za skladovanie poškodených dielov pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX od 31.10.2014 do 12.11.2014 znajúca na sumu 130 Eur a faktúra č. XXX-XX-XX za skladovanie poškodených dielov pre poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX od 31.10.2014 do 12.11.2014 znejúca na sumu 130 Eur. Žalobca zároveň predložil aj detail pohybu medzi bankovými spoločnosťami, pričom tieto detaily preukazujú, že žalobca zaplatil sumu 240 Eur dňa 10.12.2015, znejúcu na variabilný symbol: XXXXXXX, dňa 10.12.2015 sumu 240 Eur pod variabilným symbolom: XXXXXXX, dňa 10.12.2015 sumu 130 Eur pod variabilným symbolom: XXXXXXX a sumu 130 Eur dňa 10.12.2015 pod VS: XXXXXXX.
9. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.1.2014 mal za zrejmé, že sporové strany medzi sebou uzatvorili poistnú zmluvu pre havarijné poistenie, a to na vozidlo Škoda Octavia s EČV: ZA-XXXFO, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Z predloženej e-mailovej dokumentácie zistil, že N.. L. Š. ako samostatný likvidátor škôd žalovaného, žalobcovi zaslal e-mail, v ktorom ho upovedomil, že bude kontaktovaný za účelom zdokumentovania vymenených poškodených náhradných dielov. E-mailom zo dňa 15.10.2014 spoločnosť Auto & pneuservis žiadala pána Š. o opätovné vystavenie krycích listov, pretože z predchádzajúcej mailovej komunikácie mala spoločnosť Auto & pneuservis záujem odovzdať vozidlo žalobcovi, neblokovali toto vozidlo z ich viny. Mailom zo dňa 16.10.2014 spoločnosť Auto & pneuservis opätovne vyzvala L. Š., aby bezodkladne uskutočnili obhliadku, nakoľko klientovi účtujú 10 Eur za deň za skladovanie.
10. Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvej inštancie z čl. 1 bod 1, čl. 1 bod 2 VPP HP, § 415, § 420, § 442 ods. 1, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka
11. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, týkajúce sa vyplatenia faktúr za opravu motorového vozidla, ktorá bola dodatočne zo strany žalovaného v plnej sume uhradená, súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenej istiny vo výške 543,71 Eur zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že v zastavenej časti konania žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko tým, že žalovaný žalobcovi dodatočne plnil, bol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 543,71 Eur. Zároveň vrátil v zastavenej časti žalobcovi súdny poplatok vo výške 33 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 283,71 Eur, a to od 12.12.2014, čím sa dostal žalovaný do omeškania s plnením istiny žalobcovi do 22. 6.2017, kedy podľa potvrdenky bola na účet právneho zástupcu žalobcu pripísaná suma 543,71 Eur.
12. Po čiastočnom zastavení konania sa súd prvej inštancie zaoberal sumou 740 Eur, ktorú si uplatnil žalobca ako náhradu škody za uskladňovanie náhradných dielov. Mal za to, že škoda za uskladňovanie náhradných dielov bola spôsobená zo strany žalovaného, a to jeho nekonaním, resp. opomenutím konania. Uviedol, že žalovaný v rámci likvidácie poistných udalostí pri výpočte výšky poistného plnenia servisom nepriznal žalobcovi náklady za uskladňovanie náhradných dielov, ktoré boli žalovanému riadne vyfakturované, pričom podľa názoru žalovaného tieto náklady nie sú kryté poistnou zmluvou. Napriek tomu, že tieto náklady nie sú kryté poistnou zmluvou, mal by podľa neho postupovať pri obhliadkach motorového vozidla riadne a včas a tak, aby nedochádzalo ku škode. Podľa vykonaného dokazovania prostredníctvom mailových správ konateľ spoločnosti Auto & pneuservis vyzýval žalovaného, aby neodkladne vykonal obhliadku motorového vozidla, resp. náhradných dielov, ktoré konateľ spoločnosti Auto & pneuservis uskladňoval vo svojom servise, pričom upozorňoval žalovaného, že klientovi účtuje za každý deň sumu 10 Eur. Túto skutočnosť potvrdil aj konateľ spoločnosti vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.4.2018. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný tak neposkytoval súčinnosť, a teda nepočínal si tak, aby v dôsledku jeho konania nedošlo ku škode na majetku. Konštatoval, že táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím, ako aj následkom. Vyvodil, že žalobca v tomto konaní preukázal porušenie právnej povinnosti, a to konať riadne a včas, resp. ohliadnuť uskladnené náhradné diely v motorovom servise Auto & pneuservis, pričom o cene uskladnenia zo strany Auto & pneuservis bol oboznámený mailovou komunikáciou, napriek tomu žalovaný nekonal, žalobcovi za dobu uskladnenia vznikla škoda, ktorú je potrebné uhradiť, pričom skutočnú škodu zo strany žalobcu možno vnímať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov za uskladnenie náhradných dielov vo výške 740 Eur mal tak za oprávnený a preukázaný, a to čo do dôvodu, ako aj výšky, nakoľko faktúra vystavená autoservisom spĺňa všetky náležitosti daňového dokladu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a zároveň je zrejmé podľa transakcií založených v spise, že žalobca tieto faktúry skutočne aj zaplatil. K námietke žalovaného, že ak by žalobca zadal opravu svojho motorového vozidla v opravovni, ktorá by bola určená žalovaným a tieto náklady by žalobcovi v žiadnom prípade nevznikli, súd prvej inštancie uviedol, že v danom konaní nebolo preukázané doručenie rozhodnutia zo strany žalovaného, týkajúceho sa zoznamu partnerských opravovní žalovaného, z čoho vyplýva, že žiadna autoopravovňa od žalovaného nebola určená. Ak žalovaný odovzdáva iba zoznam zmluvných opravovní, ide o odporúčací list, v ktorom sa nachádzajú autoopravovne, s ktorými žalovaný spolupracuje, pričom je na vôli žalobcu, v akom autoservise opravu svojho vlastného motorového vozidla vykoná. Preto uvedeného nároku žalobcu vyhovel a priznal mu aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 740 Eur od 23.6.2017 (teda deň nasledujúci po dni, kedy bola žalobcovi vyplatená suma 543,71 Eur) v súlade § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP vyšším súdnym úradníkom.
14. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 740 Eur spolu s úrokom z omeškania a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré považoval za nesprávne a napadnutý rozsudok považoval za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepovažoval náklady za uskladnenie náhradných dielov za náklady, ktoré by súviseli s predmetnými poistnými udalosťami a zároveň za náklad, ktoré by boli žalobcom vynaložené správne a účelne. Fakturovanú sumu za uskladnenie náhradných dielov spolu vo výške 740 Eur nepovažoval za cenovo primerane, a to najmä s poukazom na to, že sa v danom prípade jednalo iba o uskladnenie 2 nárazníkov, a to predného a zadného, pričom cena za jeden nový nárazník je podľa neho najviac 250 Eur s DPH, spolu cena za oba nové nárazníky by bola teda najviac vo výške 500 Eur. Bol toho názoru, že autoservisy štandardne uskladňujú poškodené náhradné diely bez nejakého poplatku, a to najmä z dôvodu, že autoservisu takýmto uskladnením nevznikajú žiadne náklady, a preto v danom prípade škoda spočívajúca v uskladnení poškodených náhradných dielov vôbec ani nemohla vzniknúť. Považoval žalobcom uplatnený nárok na úhradu nákladov za uskladnenie náhradných dielov vo výške 740 Eur za neoprávnený a nepreukázaný, čo dôvodu a výšky, nakoľko faktúra vystavená autoservisom, aj keď spĺňa všetky náležitosti daňového dokladu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, nie je jediným dôkazom, ktorý preukazuje tento nárok žalobcu na poistné plnenie v danej výške, preto z tohto dôvodu sa necítil byť povinný poskytnúť poistné plnenie v danej výške len na základe vystavenej faktúry autoservisom. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že škoda za uskladnenie náhradných dielov bola žalobcovi spôsobená jeho nekonaním, resp. opomenutím konania. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. sa jednomesačná lehota vzťahuje len na poskytnutie preddavku, o ktorý musí poistený požiadať. Mal za to, že mu ako poisťovateľovi zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani zmluvného dojednania nevyplýva lehota, do uplynutia ktorej musí ako poistiteľ ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Samotné znenie ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. predpokladá vznik situácie, kedy vzhľadom na okolnosti poistnej udalosti nie je možné ukončiť šetrenie poistnej udalosti do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Konštatoval, že je oprávnený a povinný vykonávať vlastné šetrenie poistnej udalosti, ktorého závery sú podkladom pre ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia. Uviedol, že v zmysle ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. začal vyšetrovanie oboch poistných udalostí bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedel o vzniku poistných udalostí. Nebol pri ich šetrení nečinný, naopak, po celú dobu šetrenia poistných udalostí bol činný a vykonával šetrenie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia, v žiadnom prípade nespôsobil žalobcovi škodu v dôsledku svojho nekonania. Žalobca podľa neho v rámci konania nešpecifikoval, na základe čoho si autoservis vyfakturoval za každý deň uskladnenia poškodených náhradných dielov sumu 10 Eur, resp. aké konkrétne prevádzkové náklady vznikli autoservisu uskladnením týchto dielov. Za účelom preukázania skutočnosti, že autoservis si účtoval neprimerane vysokú cenu, majúc za to, že autoservisy si účtujú sumu cca 10 Eur za uskladnenie celej sady kolies na obdobie 6 mesiacov. Nemal za preukázané ani tvrdenie svedka p. Z., že sa jedná o štandardnú sumu za uskladnenie, a to doložením relevantných dôkazov, z ktorých by jednoznačne táto skutočnosť vyplývala. Poukázal na to, že autoservis nedisponujem žiadnym oficiálnym cenníkom, na základe ktorého by autoservis fakturoval svojim klientom za vykonané služby. Škoda spočívajúca v úhrade nákladov za uskladnenie náhradných dielov vznikla podľa neho žalobcovi len v dôsledku jeho konania, pretože keby postupoval v zmysle dojednaných poistných podmienok a zadal by opravu svojho motorového vozidla jeho zmluvnému a autorizovanému servisu, ktoré mu odporúčal pri ohliadke motorového vozidla, nevznikla by mu povinnosť uhradiť autoservisu náklady za uskladnenie poškodených náhradných dielov. Uviedol, že štandardne pri vykonaní ohliadky poškodeného motorového vozidla je spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o. poistenému odovzdaný zoznam jeho zmluvných servisov. Tento je uvedený aj na jeho internetovej stránke a na internetovej stránke SLOVEXPERTA, s.r.o. Z tohto dôvodu mal za zrejmú možnosť vedieť, že servis, ktorému začal opravu svojho poškodeného motorového vozidla, nie je jeho zmluvný servisom. K ustanoveniu § 415 Obč. zák. uviedol, že pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať škode, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je podľa neho práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou a podľa § 420 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poukázal na str. 2 časť I. bod 9 poistnej zmluvy, podľa ktorého bol poistený oboznámený s jej obsahom a Všeobecnými poistnými podmienkam, a čo tiež vyplýva aj z ust. § 788 ods. 3 Obč. zák. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol takto oboznámený s poistnými podmienkami pri uzatváraní poistnej zmluvy, poznal poistné podmienky a svojim podpisom prejavil súhlas s nimi a že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy. Poukázal na to, že náklady za uskladnenie poškodených náhradných dielov nie sú ani kryté poistnou zmluvou. K odvolaniu doložil ponuku Pneuskladu na uskladnenie kolies, Cenník Servisu, s.r.o.
15. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pri uskladnení použitých náhradných dielov, vymenených pri oprave, servis žalobcu vykonával vôľu likvidátora žalovaného zaslaného mailom, ktorý ho vyzval na odloženie demontovaných a poškodených náhradných dielov. Mal preto za to, že likvidátor žalovaného vzhľadom na túto jeho požiadavku uskladnenia a spätnej väzby opravcu, mal. vedomosť o tom, že opravovni skladovaním vzniknú náklady, ktoré naúčtuje klientovi a on uskladnenie náhradných dielov aj riadne uhradil. K tvrdeniu žalovaného, že celý čas konal, uviedol, že servis ho vyzýval aj s predložením prvých dvoch faktúr za uskladnenie poškodených náhradných dielov k ich obhliadke, aby ich mohol zlikvidovať - žiadosť servisu zo dňa 5.11.2014 s faktúrami č. XXX-XX-XX H. XXX-XX-XX. Zotrval tak na tom, že ide o vznik škody podľa ust. § 420 Obč. zák., ktorú mu spôsobil likvidátor žalovaného, a to tým, že vyzval servis žalobcu na uskladnenie použitých náhradných dielov, pričom zabezpečil ich ohliadku, čím mu vznikli náklady na uskladnenie v servise, ktoré musel uhradiť. Cenník za uskladnenie je v kancelárii na nástenke zákazníkom riadne dostupný, ktorého kópiu doložil a tvrdenie konateľa servisu opravcu uvedeného na pojednávaní dňa 23.4.201, že ide o bežnú cenu uskladnenia použitých náhradných dielov doložil faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2016 za uskladnenie ALU diskov po PU, t.j. poškodených dielov, ktoré tiež klient servisu uhradil. Uviedol, že nemal dosah na predloženie dokladov k náhradným dielom použitých k oprave, avšak riadne predložil faktúru a všetky doklady, ktoré mu boli opravcom predložené za opravu, tak ako mu určujú Všeobecné poistné podmienky k havarijnému poisteniu. K poukazovaniu žalovaného na Cenníky predložené žalovaným k odvolaniu sa týkajú úplne odlišného tovaru (pneumatík), iných podmienok skladovania na rozdiel od poškodených náhradných dielov a samotnej manipulácie s nimi. Poukázal na výpoveď konateľa opravcu na pojednávaní o tom, aký je potrebný postup pri uskladnení poškodených náhradných dielov. Pokiaľ likvidácia niektorej poisťovne žiada o takéto predloženie poškodených náhradných dielov, k likvidácii škody na motorových vozidlách, ich ohliadka by mala byť v relatívne krátkej dobe, a nie aby ju musel opravca urgovať, ako v danom prípade.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné zopakovať, ani doplniť (§ 185 ods. 1 CSP), rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 283,71 Eur, spolu sa úrokom z omeškania, z toho sumy 543,71 Eur z titulu poistného plnenia, ktoré mu žalovaným o túto sumu bolo krátené pri plnení z poistných udalostí č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a zaplatenia náhrady škody v sumy 740 Eur, ktorú uhradil servisu, vykonávajúcemu opravu jeho motorového vozidla, na základe týchto poistných udalostí. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, týkajúce sa vyplatenia faktúr za opravu motorového vozidla, ktorá bola dodatočne zo strany žalovaného v plnej sume uhradená, súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenej istiny vo výške 543,71 Eur zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že v zastavenej časti konania súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko tým, že žalovaný žalobcovi dodatočne plnil, bol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 543,71 Eur. Zároveň vrátil v zastavenej časti žalobcovi súdny poplatok vo výške 33 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 283,71 Eur, a to od 12.12.2014, čím sa dostal žalovaný do omeškania s plnením istiny žalobcovi do 22.6.2017, kedy podľa potvrdenky bola na účet právneho zástupcu žalobcu pripísaná suma 543,71 Eur.
18. Predmetom odvolacieho konania tak zostal žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 740 Eur, uhradenej servisu vykonávajúcemu opravu jeho poškodeného motorového vozidla za uskladnenie poškodených náhradných dielov.
19. Súd prvej inštancie pri posudzovaní oprávnenosti tohto nároku žalobcu správne vychádzal z ustanovení § 415, § 420, a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru, že tento nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný, s ktorým záverom sa aj odvolací stotožnil a tiež aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 CSP), ktorý sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre danú vec rozhodujúcimi skutočnosťami, takže nie je v podstate potrebné odvolacím súdom nič viac k tomu uviesť, z ktorého dôvodu odvolací súd sa sústredil v odôvodení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na odvolacie námietky žalobcu.
20. Pod pojmom škoda v zmysle ust. § 420 Obč. zák. sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Pokiaľ má náhrada škody plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Povinnosť nahradiť škodu vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
21. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.
22. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
23. V danom prípade bola žalobcom vzniknutá mu škoda úhradou za uskladnenie poškodených náhradných dielov bezpečne preukázaná, ako aj skutočnosť, že k ich uskladneniu došlo servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu v dôsledku poistných udalostí, a to na základe požiadavky likvidátora žalovaného za účelom vykonania ich ohliadky, čoho dôkazom je okrem výpovede svedka G. Z., ako aj predložená e-mailová dokumentácia, z ktorej vyplýva, že N.. L. Š. ako samostatný likvidátor škôd žalovaného, zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom ho upovedomil, že bude kontaktovaný za účelom zdokumentovania vymenených poškodených náhradných dielov. e- mailom zo dňa 15.10.2014 spoločnosť Auto & pneuservis žiadala pána Š. o opätovné vystavenie krycích listov, pretože z predchádzajúcej mailovej komunikácie mala spoločnosť Auto & pneuservis záujem odovzdať vozidlo žalobcovi, neblokovali toto vozidlo z ich viny a e-mailom zo dňa 16.10.2014 spoločnosť Auto & pneuservis opätovne vyzvala L. Š., aby bezodkladne uskutočnili obhliadku, nakoľko klientovi účtujú 10 Eur za deň za skladovanie. Žalovaný si tak musel byť vedomý, že uskladnením poškodených náhradných dielov uvedeným servisom, vzniknú náklady za každý navyše deň a v akej sume. Preto, aby došlo k predídeniu vzniku týchto nákladov, ktoré musel žalobca uhradiť, bolo potrebné zo strany žalovaného uskutočniť ohliadku bez toho, aby bol k tomu vyzývaný a upozorňovaný, že tieto náklady žalobcovi vznikajú. Okrem takto preukázanej škody a jej výšky a toho, kto za ňu zodpovedá, bola daná aj príčinná súvislosť medzi vznikom tejto škody a nekonaním žalovaného. Tiež išlo o vznik škody aj v príčinnej súvislosti s predmetnými škodovými udalosťami, aj keď v danom prípade nešlo o nárok z titulu poistného plnenia, ale z titulu vyššie uvedenej žalobcovi vzniknutej škody v súvislosti so škodovými udalosťami. Preto sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že náklady za uskladnenie náhradných dielov nie sú náklady, ktoré by súviseli s predmetnými poistnými udalosťami a že nie sú ani kryté poistnou zmluvou. Právne relevantná bola aj jeho odvolacia námietka, že mu ako poisťovateľovi zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani zmluvného dojednania nevyplýva lehota, do uplynutia ktorej musí ako poistiteľ ukončiť šetrenie poistnej udalosti a že je oprávnený a povinný vykonávať vlastné šetrenie poistnej udalosti, ktorého závery sú podkladom pre ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia. Ako už bolo vyššie uvedené, bez žiadosti žalovaného o ohliadku poškodených náhradných dielov servisom a ich uskladnenia servisom po dobu, kým k ohliadke zo strany žalovaného nedošlo, by k žalobcom uplatňovanej mu škode uhradením nákladov za uskladnenie nebolo došlo. Námietku žalovaného, že ak by žalobca zadal opravu svojho motorového vozidla v opravovni, ktorá by bola určená žalovaným a tieto náklady by žalobcovi v žiadnom prípade nevznikli, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, ani námietku ohľadom sumy uhradenej žalobcom za uskladnenie a navyše v konaní nebolo preukázané, že by bol žalobcovi aj nejakú opravovňu na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla žalobcovi určil, sám uviedol len odporúčací list s opravovňami a nie určenie opravovne. Svoje tvrdenie o neprimeranosti nákladov za uskladnenie náhradných dielov tiež nepochybne nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil aj s priznaním úrokov z omeškania určených súdom prvej inštancie a s priznaním náhrady trov konania žalobcovi.
24. Odvolací súd tak rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej ako aj v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).