Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-288-2018.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/288/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom Tulská 33, 010 08 Žilina, IČO: 00 176 265, právne zastúpený:Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovaným: 1/ I. N., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX V., 2/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/ XX, XXX XX V., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/41/2014-97 zo dňa 1. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ vysťahovať sa a vypratať trojizbový družstevný byt č. 34, nachádzajúci sa v bytovom dome č. s. XXX, vedený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres Žilina, obec Rajec, katastrálne územie V., 1.poschodie, vchod tretí, ulica E. XX, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to súdny poplatok 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 353,56 €.
2. Mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom sporného bytu a domáhal sa ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nakoľko žalovaní 1/ a 2/ bývajú v predmetnom byte bez právneho dôvodu. Podľa uznesenia predstavenstva OSBD Žilina č. 5/216/87 zo dňa 23.7.1987 sa stali nájomcami predmetného bytu ako členovia družstva a zároveň bola uzavretá aj dohoda o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu zo dňa 10.5.1989. Dňa 1.2.2010 žalobca dal žalovaným v rade 1/ a 2/ výpoveď z nájmu družstevného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, nakoľko títo neplatili nájomné a za služby za čas dlhší ako tri mesiace. Spolu s výpoveďou bola pripojená aj sumárna analýza platieb za obdobie od 1.1.2009 a bol vyčíslený spolu nedoplatok 1.045,66 €. Z predložených doručeniek a žalovaní to ani nerozporovali vyplýva, že výpoveď si žalovaný v rade 1/ prevzal 9.2.2010 a žalovaná v rade 2/ 10.2.2010. Nepodali žalobu o neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 6 OZ, preto nájom bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty, a to dňa 31.5.2010. Od 1.6.2010 žalovaní v rade 1/ a 2/ nemajú žiaden právny dôvod na užívanie sporného bytu a týmto neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní napriek opakovaným výzvam byt nevypratali, nezaplatili nedoplatok a naďalej neplatia platby za užívanie bytu a za služby s tým spojené a ku dňu 31.5.2016 bol nedoplatok spolu 10.092,65 €.
3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nepreukázali, že sú osoby v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, a tým im vzniklo právo na náhradné ubytovanie s poukazom na ustanovenie § 712a ods. 3 OZ. Tieto skutočnosti ani netvrdili a bolo preukázané, že žalovaná v rade 2/ je zamestnaná a poberá čistý zárobok okolo 400 € mesačne. V byte s nimi bývajú aj dvaja plnoletí synovia, ktorí majú obaja zárobok okolo 400 € mesačne. Žalovaný v rade 1/ dlhodobo nepracuje a uvádzal, že zo zdravotných dôvodov, zároveň však nepoberá ani príspevok v nezamestnanosti, ani žiadne sociálne dávky. Hoci žalovaný v rade 1/ uvádzal, že nepracuje z dôvodu dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu, nebol mu priznaný invalidný dôchodok, ani čiastočný invalidný dôchodok a nepredložil žiaden listinný dôkaz, na základe ktorého by bolo preukázané, že z objektívnych dôvodov má tak zníženú pracovnú schopnosť, že nemôže vykonávať žiadnu prácu. Napriek uvedeným skutočnostiam naďalej vôbec ničím neplatili za užívanie bytu a za služby a ich nedoplatok ku dňu rozhodnutia je spolu vyše 10.000 €. Nedoplatok ani sčasti nezačali splácať, ale naopak, naďalej neplatia za byt žiadnu sumu. Žalovaní takto prejavujú sami ľahkomyseľný a nezodpovedný postoj k otázke bývania. Preto má za to, že nie sú tu ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 712a ods. 3 OZ, kedy by nájomcovia mali právo na prístrešie, ale je povinnosťou žalovaných byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady.
4. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď žalobca mal v konaní plný úspech.
5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/. Vzniesli námietku proti vyprataniu bytu, nakoľko žalovanému v rade 1/ sa podarilo zohnať zamestnanie od 1.9.2016 a začali uhrádzať mesačné splátky na nájomnom a v súčasnej dobe platí exekúciu zrážkami zo mzdy. K odvolaniu pripojil žalovaný v rade 1/ výplatnú pásku za mesiace august, september a október 2017, z ktorého vyplýva, že mu je zrážaná exekúcia, avšak z tohto nie je zrejmé, na účet koho. Takisto pripojil tri poštové poukážky, z ktorých vyplýva, že dňa 27.9.2017 a 27.10.2017 zaslal na účet žalobcu sumu 150 € a dňa 27.6. (bez čitateľného roku) zaslal na účet žalobcu sumu 143,33 €. Domáhajú sa stiahnutia výpovede k bytu, nakoľko si platby každý mesiac poctivo hradia.
6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok a už v čase podania odvolania (kedy sa začalo odvolacie konanie) bol účinný zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd už na odvolacie konanie aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 124 ods. 1 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. S poukazom na obsah odvolania žalovaných je zrejmé, že títo namietajú, že si začali plniť svoju povinnosť voči žalobcovi, a to platenie nájomného, preto žiadajú zrušiť rozsudok, ktorým boli zaviazaní vypratať sporný byt. Z týchto dôvodov odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ a neprihliadal na vyjadrenie žalobcu v tom zmysle, že ich odvolanie nespĺňa náležitosti.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (vznik nájomného vzťahu, zánik nájomného vzťahu, plnenie povinností žalovaných v rade 1/ a 2/ voči žalobcovi, splnenie predpokladov § 712a ods. 3 OZ), na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní už v roku 2010 si neplnili svoju povinnosť voči žalobcovi, a to platiť nájomné a za služby spojené s užívaním sporného bytu. Z tohto dôvodu im bola
doručená výpoveď z nájmu a jej neplatnosť žalovaní v rade 1/ a 2/ nenapadli súdnou žalobou. Nájomný pomer k predmetnému bytu im takto zanikol uplynutím výpovednej doby, a to dňa 31.5.2010. Od tejto doby žalovaní v rade 1/ a 2/ sporný byt užívali neoprávnene a počas celej doby (čo v súčasnej dobe predstavuje obdobie takmer 9 rokov) nehradili nájomné, ani za služby spojené s užívaním bytu. Až k odvolaniu pripojili poštové poukážky zo septembra, októbra 2017 a zrejme júna 2017 o tom, že čiastočne svoj dlh voči žalobcovi splnili. Uvedené však na veci nič nemení, nakoľko bolo riadne preukázané, že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi nimi a žalobcom. Odvolací súd považuje za dôležité poukázať i na skutočnosť, že zo strany žalobcu boli viackrát vyzývaní na dobrovoľné plnenie a vypratanie bytu (listom zo dňa 6.12.2012, 24.4.2013, 23.9.2013), pričom vo výzvach ich upozorňoval, že ak dôjde k dohode o dobrovoľnom vyprataní a odovzdaní bytu, pristúpia s nimi k prejednaniu otázky prípadného poskytnutia náhradného ubytovania. Na uvedené žalovaní vždy reagovali iba, že žiadajú splátkový kalendár, že si zoberú pôžičku, že im má pomôcť rodina, avšak nikdy sa nedostavili k žalobcovi na podpísanie riadnej dohody a ani na splátkový kalendár a ani neuhradili svoj dlh voči žalobcovi. Svoju povinnosť si voči žalobcovi neplnili takmer 9 rokov a začali ju plniť až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie v tomto konaní. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal i splnením predpokladov v § 712a ods. 3 OZ a správne uzavrel, že žalovaní nesplnili žiaden z predpokladov na priznanie náhradného ubytovania, prípadne na prístrešie. Právo naopak, je nutné konštatovať, že žalovaní sa správali nezodpovedne k otázke bývania a povinnosť platiť nájomné a za služby spojené s užívaním bytu si neplnili ani čiastočne.
11. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu priznal proti odvolateľom - žalovaným v rade 1/ a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)