Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-21-2018.pdf
PDF · 86.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874, adresa pre doručovanie: Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, proti žalovanému: U. W., A.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XXX, o zaplatenie sumy 70,69 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,69 Eur od 5.7.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1,70 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania p r á v o .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou 15.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,69 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 5.7.2017 až do úplného zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 1,70 Eur za vynaložené poštovné.
2. Žalobu odôvodnil porušením povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca do 8 dní od zániku poistenia. Nárok potom uplatňoval titulom náhrady za vynaložené náklady zdravotnej starostlivosti za obdobie zániku poistného vzťahu, t. j. od 16.2.2015 do 24.3.2017.
3. Žalovaný má v registri obyvateľov stále evidovaný trvalý pobyt v obci D. Č.. T.. XXX. Podľa správy obce D. sa žalovaný dlhú dobu zdržuje mimo miesta svojho pobytu a údajne žije a pracuje v Českej republike. Miesto pobytu žalovaného nie je známe. Lustrácie v ostatných prístupných registroch ohľadne miesta jeho pobytu boli negatívne. Súd preto postupujúc podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 21.1.2019, pričom uplynutím 15 dní (k 5.1.2018) nastala fikcia o doručení žaloby žalovanému. S poukazom na § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd všetky ďalšie písomnosti doručoval žalovanému na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku. K žalobe doručenej žalovanému do vlastných rúk k 5.5.2019 sa žalovaný písomne nevyjadril a tvrdeniam v nej obsiahnutým neodporoval.
4. S poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie.
5. Súd vykonal dokazovanie výpisom z účtu poistenca, čestným vyhlásením o zdravotnom poistení v inom členskom štáte z 19.7.2017, odpoveďou správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia z 24.3.2017, výzvou na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytovanú v čase zániku poistného vzťahu z 12.6.2017, opakovanou výzvou na úhradu z 8.9.2017 s dôkazmi o ich doručovaní a zistil tento skutkový stav.
6. Žalovaný bol v minulosti poistencom žalobcu na základe povinného verejného zdravotného poistenia. Z výpisu z jeho účtu týkajúceho sa zdravotnej starostlivosti za obdobie od 16.2.2015 do 24.3.2017 vyplýva, že žalobca vyplatil zdravotníckym zariadeniam sumu 70,69 Eur ako tzv. kapitačný paušál príslušnému zmluvnému lekárovi na všeobecnú ambulantnú starostlivosť.
7. Žalobca výzvami z 12.6.2017 a 8.9.2017 vyzval žalovaného k úhrade jednotlivých za neho zaplatených súm za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v obdobiach, počas ktorých bolo potrebné jeho povinné zdravotné poistenie považovať za zaniknuté a to v lehote 15 dní odo dňa ich doručenia. Vo výzvach sa konštatuje, že za žalovaného žalobca zaplatil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť napriek tomu, že po zániku poistného vzťahu na úhradu týchto nákladov nemal nárok. K uhradeným nákladom bola započítaná aj suma 1,70 Eur ako poštovné. Pripojená kópia doporučených zásielok potvrdzuje doručovanie týchto zásielok žalovanému.
8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca b/ vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
9. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3ods. 2 písm. a/ až c/ alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
10. Poistenec má voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť, ktorá je upravená v § 23 citovaného zákona a medzi ne patrí aj povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2, 3) a vrátiť preukaz poistenca (§ 23 ods. 1 písm. c/).
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a v niektorých prípadoch aj zavinenie. V zmysle zákona sa pritom zavinenie škodcu predpokladá, ide o tzv. prezumpciu zavinenia.
15. V danom prípade protiprávnym úkonom žalovaného je porušenie jeho právnej povinnosti v zmysle už citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. Je nepochybné, že žalovaný túto povinnosť danú mu zákonom nesplnil. V dôsledku tohto porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 70,69 Eur, ktorá predstavuje preplatené náklady zdravotnej starostlivosti za obdobie, kedy už žalobca túto povinnosť nemal, nakoľko medzi stranami došlo k zániku vzťahu z povinného zdravotného poistenia. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie žalovanej sumy vyhovieť
16. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom po 31.1.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu spôsobenej škody prvý krát listom zo 12.6.2017, v lehote 15 dní od doručenia, ktorý bol doručovaný na adresu jeho trvalého bydliska, pričom jeho prevzatie je vykázané k 19.6.2017. Dňom nasledujúcim po uplynutím lehoty na plnenie sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a keďže k dátumu 5.7.2017 predstavovali úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády výšku 5,00% ročne, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. V danom prípade žalobca si uplatnil náhradu poštovného vo výške 1,70 Eur a keďže z príloh k žalobe je nepochybné, že mal náklady na poštovné v súvislosti so zasielaním dvoch predžalobných výziev žalovanému na úhradu dlhu poštou, ako to vyplýva aj z pripojených doručeniek, súd považoval za dôvodné priznať mu aj náhradu týchto nákladov.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že žalobca síce bol procesne úspešný, avšak preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže toto súdne konanie je s poukazom na § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodené od súdnych poplatkov. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.