Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XXX/XX, XXX XX L. A., právne zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom J. XX, XXX XX L. A., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA- VO2-432-006/2016 z 09.08.2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta

Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.10.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- ZA-VO2-432-006/2016 z 09.08.2016 a zároveň aj zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. 83 zo dňa 21.06.2016 a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Personálnym rozkazom bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 30.06.2016. Skutkovo a právne vymedzil žalobca žalobcu nasledovne: Žalobca ako účastník konania vo veci služobného pomeru sa touto žalobou domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli napadnutým rozhodnutím žalovaného ako aj postupom, ktorý mu predchádzal a rozhodnutím prvostupňového orgánu porušené. Personálnym rozkazom o uvoľnení bol žalobca na základe vlastnej žiadosti uvoľnený zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ku dňu 30.06.2016. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, a to z dôvodu, že k podaniu žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru bol žalobca donútený, a to vydaním nezákonného rozhodnutia vo veci preloženia žalobcu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil pričom v odôvodnení uviedol, že námietku odvolateľa o nepriamom donútení podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru považuje za neopodstatnenú, nakoľko odvolateľ svoju žiadosť doručil slobodne a vážne svojmu bezprostredne nadriadenému a bol poučený o možnosti späťvzatia žiadostí o uvoľnenie, čo v stanovenej lehote neurobil. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z jednostranne zisťovaných skutočností a konajúci orgán si nezaobstaral všetky podklady potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu veci. Námietka donútenia, a teda uskutočnenia právneho úkonu bez základných zákonných kritérií ako je sloboda rozhodnutia, ktorú žalobca v odvolaní uplatnil, nebola odvolacím orgánom správne vyhodnotená a žalovaný si pre jej správne posúdenie ani nezabezpečil relevantné podklady. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konajúci orgán námietku donútenia vyhodnotil ako nedôvodnú bez toho, aby zistil obsah rozhodnutia a konania vo veci nezákonného preloženia žalovaného personálnym rozkazom riaditeľa KRPZ v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016, ktoré rozhodnutie a skutkové okolnosti s ním súvisiace

boli pre ďalší nedobrovoľný postup žalobcu rozhodujúce, a teda boli rozhodujúce aj pre vyhodnotenie odvolacej námietky žalobcu. Z rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a či vôbec sa s obsahom rozhodnutia o preložení žalobcu oboznámil, žiadne skutkové okolnosti v tejto súvislosti nezisťoval. V napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek vyhodnotenie a právne posúdenie žalobcom tvrdených dôvodov donútenia. Žalovaný sa dôvodmi odvolania žalobcu de facto nezaoberal, keďže len konštatoval, že do vydania napadnutého rozhodnutia mal žalobca možnosť vziať žiadosť o uvoľnenie späť. Ako ďalší dôvod nezákonnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci v kontexte posúdenia námietky donútenia pri podaní žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. V posudzovanom prípade vo vzťahu k podanej žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru absentuje slobodná vôľa, nakoľko k podaniu žiadosti bol nepriamo donútený tým, že orgán konajúci v mene služobného úradu žalobcu bez jeho súhlasu trvalé preložil na iné miesto výkonu štátnej služby, a to iné nielen z hľadiska miesta výkonu štátnej služby, ale aj z hľadiska jeho obsahovej náplne, zaradenia a úloh a platového zaradenia. Donútenie zakladajúce absenciu slobodného rozhodnutia, a teda aj neplatnosť právneho úkonu nemusí mať len formu fyzického donútenia. Relevantným je aj donútenie iné, pričom tieto okolnosti donútenia majú základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Z prezentovaných skutkových okolností je zrejmé, že žalobca bol objektívne v situácií, ktorá slobodu jeho vôle (ako možnosť rozhodnúť sa) vylučovala, keďže rozhodnutie o preložení bez opory v zákone zasiahlo do jeho základných práv a slobôd, rozvrátilo profesný život žalobcu a zásadne negatívne ovplyvnilo jeho rodinný a súkromný život. Žalobca nemal inú možnosť než požiadať o uvoľnenie zo štátnej služby, nakoľko nezákonné odvolanie z funkcie a preloženie mu neumožňovalo realizovať výkon práce, na ktoré mal plnú odbornú kvalifikáciu a spôsobilosť a ani mu nemohlo zabezpečiť uspokojovanie základných životných potrieb jeho a jeho rodiny. Nezákonný personálny rozkaz riaditeľa KľRPZ č. 276 zo 17.06.2016, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie vyšetrovateľa a zaradený na referentské miesto do Žiliny bol medzičasom potvrdený nadriadeným orgánom (rozhodnutie prezidenta PZ č. KM-OLVS-57/2016/OPK z 19.08.2016) a žalobca aj voči týmto rozhodnutiam podal žalobu na preskúmanie ich zákonnosti 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2016 uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil neúplným, nepresným zistením skutočného stavu veci a nesprávnym právnym posúdením veci. Žalobca dňa 20.06.2016 podal žiadosť o uvoľnenie v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby. Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) a navrhol skončiť služobný pomer dohodou nadriadeného a policajta, dňom 30.06.2016. V žiadosti uviedol, že žiadosť bol nútený podať z dôvodov, že bol preložený od 01.07.2016 na tabuľkové miesto referenta skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov KR PZ v Žiline, z dôvodu straty oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie. Uviedol, že jeho príjem na novom pracovnom zaradení nepostačuje na krytie nevyhnutných životných potrieb jeho a jeho rodiny. Žalovaný s poukazom na ust. § 191 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že služobný pomer žalobcu bol ukončený v súlade s § 191 ods., 1 zákona č. 73/1998 Z.z., na základe jeho písomnej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorú podal sám a v zmysle ustanovení zákona. Žiadosť bola cestou priameho nadriadeného doručená nadriadenému, ktorý je oprávnený o nej rozhodnúť (riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín) a zo strany žalovaného nebol vyvíjaný žiaden nátlak k podaniu žiadosti. Z ust. § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že ak policajt požiada o uvoľnenie zo služobného pomeru na základe písomnej žiadosti, musí byť zo služobného pomeru uvoľnený. Zákon neukladá žalovanému, aby skúmal, aké dôvody ho vedú k podaniu žiadosti. Žalobca je vysokoškolský vzdelaný človek, ktorý zastával funkciu vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubínc s určitým stupňom právneho vzdelania. S ohľadom na doteraz zastávanú funkciu si musel byť žalobca vedomý, že ak žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podá, začne sa konanie, v ktorom žalovaný nemá inú ako zákonnú povinnosť jeho žiadosti vyhovieť. Podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce, ktorým je Slovenská republika viazaná žiadneho príslušníka Policajného zboru nie je možné nútiť k tomu, aby naďalej vykonával štátnu službu, ak sa rozhodne ukončiť služobný pomer. Z ust. § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že žalobca mal možnosť počas konania späť vziať žiadosť, no až do vydania rozhodnutia tak neurobil, hoci bol o tejto skutočnosť informovaný. Žalovaný uvádza skutočnosti a okolnosti jeho „nezákonného preloženia na základe straty bezpečnostnej previerky", ktoré ale nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru. Tieto dôvody sú predmetom iného samostatného konania, ktoré je vedené, ako žalobca uvádza na Najvyššom

súdu SR a z jeho vyjadrenia je preukázané, že svoje práva v tomto konaní zákonným spôsobom uplatnil. Konanie vo veciach preloženia žalobcu alebo neudelenia bezpečnostnej previerky nie sú predmetom tohto konania a nesúvisia s týmto konaním. Nad rámec žaloby dal žalovaný do pozornosti súdu, že žalobca podal odvolanie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 276 zo dňa 17. 6. 2016, ktorým bol preložený z funkcie vyšetrovateľa 2. oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ v Dolnom Kubíne na Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, odvolaný z doterajšej funkcie vyšetrovateľa a ustanovený do funkcie referent skupiny fyzickej ochrany oddelenia ochrany objektov Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. O odvolaní rozhodol Prezident Policajného zboru gen. PaeDr. Tibor Gašpar rozhodnutím č. KM-OLVS-57/2016/OPK zo dňa 19. 8. 2016 lak, že odvolanie zamietol. Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Žiline č. 276 zo dňa 17. 6. 2016 sa stal právoplatným. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrili podaním (replika) zo dňa 02.12.2016 nasledovne: Žalobca zdôraznil, že zo strany žalovaného nátlak na žalobcu vyvíjaný bol, a to práve tým, že v rámci služobného pomeru bol žalobca nezákonne bez súhlasu preložený nielen na iné miesto z hľadiska funkčného zaradenia a jeho obsahovej náplne, ale aj na iné miesto z hľadiska miesta výkonu štátnej služby. Nesúhlasil s tým, že konanie vo veci preloženia žalobcu a neudelenia bezpečnostnej previerky nesúvisí s konaním o uvoľnení zo služobného pomeru. Preloženie žalobcu na miesto, o ktorom museli predpokladať, že ho žalobca nemôže akceptovať, donútilo žalobcu podať žiadosť o uvoľnenie. Takýto postup, kedy služobný úrad nezákonne žalobcu preložil s vedomím, že žalobca na určené miesto nemôže nastúpiť, viedlo k cieľu, ktorý sa snažil služobný úrad dosiahnuť, a tým bolo donútiť žalobcu, aby sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. V konaní žalobcu absentovala slobodná vôľa ako obligatórna zložka každého právneho úkonu. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že zákon neukladá žalovanému, aby skúmal, aké dôvody vedú k podaniu žiadosti. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci: na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to. či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa 250 ods. l písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne. Žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nebral do úvahy všetky rozhodné okolnosti, a to že žalobca priamo v žiadosti o uvoľnenie uviedol, že: „...z uvedených dôvodov, teda v príčinnej súvislosti s mojim preložením, na tabuľkové miesto referenta (PT1) skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov KR PZ v Žiline som bol nútený podať žiadosť o uvoľnenie podľa § 191 ods. l zákona č.73/1998 Z.z. .." Za daných okolností, žalobca nemal inú možnosť než požiadať o uvoľnenie zo štátnej služby, nakoľko nezákonné odvolanie z funkcie a preloženie mu neumožňovalo realizovať výkon práce, na ktoré mal plnú odbornú kvalifikáciu a spôsobilosť a ani mu nemohlo zabezpečiť uspokojovanie základných životných potrieb jeho a jeho rodiny. Právny úkon žalobcu - jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru - je v zmysle § 250 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedenú skutočnosť nezohľadnilo (a posúdeniu námietky donútenia sa ani nezaoberalo), jeho rozhodnutie je rozhodnutím nezákonným.

4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

5. Žalobca podaním zo dňa 28.09.2018 súdu oznámil nové skutočnosti dôležité pre konanie, a to: Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sž/2/2017 zrušil rozhodnutie NBÚ SR o nesplnení predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, ktoré úzko súvisí s prebiehajúcim konaním o uvoľnení zo služobného pomeru (žalobca rozsudok doložil podaním zo dňa 23.05.2018). Žalobcovi bola následne udelená bezpečnostná previerka na stupeň Dôverné. Žalobca v nadväznosti na zrušujúci rozsudok NS SR podal dňa 25.05.2018 návrh na obnovu konania skončeného rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaná, návrh žalobcu na obnovu konania prvostupňový orgán zamietol rozhodnutím KRPZ v Žiline č. KRPZA-ZA-VO-316/001/2018 zo dňa 04.06.2018. Proti uvedenému rozdutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15.06.2018, o ktorom nebolo do dnešného dna rozhodnuté.

6. Krajský súd v Žiline nariadil pojednávanie na 20. februára 2019.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu žalovaného v rozsahu danom žalobnými dôvodmi mal za to, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon č. „73/1998 Z.z.") a preto žalobu zamietol.

8. Podľa § 250 ods. 1 písm. c) neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.

9. Podľa § 191 (Uvoľnenie) zákona č. 93/1998 Z.z. (1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. (2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti. (3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu. (4) Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí. (5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti. (6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi. (7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. (8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

10. Pod pojmom sloboda vôle je potrebné chápať jednak slobodu vzniku vôľového rozhodnutia, jednak slobodu jej prejavu. Slobodou vôle sa chápe neexistencia účinkovania takých vonkajších znepokojujúcich vplyvov, ktoré by boli spôsobilé konajúcu osobu zbaviť voľnosti a rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle urobí, alebo neurobí, alebo ktoré by boli spôsobilé túto jej voľnosť nenáležite obmedziť. Za nedostatok slobody vôle sa teda bude pokladať iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy, prípadne i zo strany tretej osoby, v tomto prípade správneho orgánu. Nátlakom môže byť buď priame fyzické donútenie (vis absoluta), alebo bezprávna vyhrážka (vis compulsiva). Využitie priameho fyzického násilia na vykonanie pohybu, ktorý by inak bol prejavom vôle, sa rozumie fyzickým donútením. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je fakticky psychickým donútením.

11. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď:

- vyhrážka by mala byť bezprávna, najčastejšie sa jedná o vydieranie,

- vyhrážka by mala byť priamou príčinou toho, že došlo k uzavretiu vynúteného právneho úkonu,

- vyhrážka by mala byť takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu vzbudila dôvodný strach u toho, voči komu sa použila,

- vyhrážka by mala byť adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, od koho sa právny úkon vyžaduje (Cirák et al, 2008, s. 204-205)

12. Od vôle diferencujeme pohnútku (motív) a cieľ právneho úkonu. Pohnútka (motív) je síce tiež, podobne ako vôľa, psychickým javom preukázajúcim sa v správaní konajúceho, no na rozdiel od vôle nedeterminuje jeho správanie priamo (primárne), ale presadzuje sa skôr sekundárne, ako vedľajší

podnet kreovania jeho vôle. Pohnútka zahŕňa predovšetkým predpoklady, z ktorých konajúci vychádza pri utváraní svojej vôle.

13. Treba zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Dôkazné bremeno preukázať neslobodu vôle má ten, kto sa takéhoto konania dovoláva.

14. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu o nepriamom donútení žalobcu žalovaným podať žiadosť o uvoľnenie, správne ju vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa žalobcu donútenie spočívalo vo vydaní nezákonného rozhodnutia vo veci preloženia žalobcu. Túto skutočnosť podľa krajského súd nie je možné považovať za obmedzenie slobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon absolútne neplatný tak, ako to má na mysli zákon č. 73/1998 Z.z.

15. Podanú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru odvolací orgán vyhodnotil správne ako jednoznačný prejav vôle. V okolnostiach predmetnej veci možno podanú žiadosť považovať za dostatočnú vonkajšiu manifestáciu vôle podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Dôvody, ktoré žaloba uviedol vo svojej žiadosti, predstavujú tzv. pohnútky, ktoré sami o sebe nedeterminovali jeho správanie, podanie žiadosti, ale predstavujú len predpoklady, z ktorých žalobca vychádzal pri utváraní vôle podať žiadosť. Predpokladom platnosti písomných právnych úkonov je podpis konajúcej osoby, a to zvyčajne podpis vlastnoručný. Podanú žiadosť nemožno vyhodnotiť ako podanú tretou osobou alebo pod fyzickým nátlakom alebo psychickým nátlakom v zmysle bezprávnej vyhrážky. Rozhodnutie o preložení nepredstavuje bezprávnu vyhrážku, ktorá by odvodňovala záver, že žalobca bol psychický donútený podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru.

16. Žalobcom požadovaným výsledkom jeho odvolania a v podstate aj tejto žaloby je dosiahnutie späťvzatia podanej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, avšak lehota na takýto úkon mu uplynula. Krajský súd dáva do pozornosti, že v čase podania odvolania proti personálnemu rozkazu trvali všetky dôvody, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o uvoľnenie, t. j. preloženie trvalo, žalobca by mal nižší plat, z čoho možno usudzovať, že si len rozmyslel podanie žiadosti o uvoľnenie, a teda ipso facto k jej podaniu nebol nútený.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo resp. nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému správnemu orgánu pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). 18. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaní v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.