Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-41-2018.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/41/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX/XXX, pre vymoženie sumy 92,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.02.2018 č. k. 4Er/913/2015-9 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku o priznaní nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, Topoľčany priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel a nezanechal majetok. V konaní preto nemožno pokračovať s povinným, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani s jeho dedičmi, voči ktorým exekúciu nemožno vykonávať, pretože nenadobudli majetok povinného a nezodpovedajú tak za jeho dlhy. Preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP oprávnená, aj keď oprávnená zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol túto skutočnosť predvídať. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bol na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazaný oprávnený. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). O trovách konania rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že namieta zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (účinného do 31.03.2017). Oprávnená sa nestotožňuje s uvedeným právnym posúdením veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodu, že povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie mŕtvy, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP (účinného do 31.03.2017). Pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, t. j. za života povinného. Okresný súd však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, keď bol povinný mŕtvy a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP (účinného do 31.03.2017) by nevznikla povinnosť na náhradu trov exekúcie oprávnenej, nakoľko oprávnená procesne nezavinila zastavenie exekúcie, pretože pri dôvodne podanom návrhu na exekúciu nemohla ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného v priebehu exekučného konania. Z uvedených dôvodov preto nie je dôvod na zaviazanie oprávnenej na úhradu trov súdnemu exekútorovi.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej proti výroku rozhodnutia, ktorým priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej nie je prípustné, a preto odvolanie oprávnenej podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
5. V danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej zák. č. 125/2016 Z. z. a zároveň však ide o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku prijaté prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, nakoľko Exekučný poriadok (rovnako ako Civilný sporový poriadok) je vo všeobecnosti procesná norma, i keď obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia, je potrebné podľa všeobecných princípov interterpolárnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. § 470 ods. 1 CSP), podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.
6. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 243h ods. 1 EP v platnom znení, ak tento zákon v § 243i - § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
9. Posudzujúc odvolanie oprávnenej podľa jeho obsahu odvolací súd vyvodil, že týmto oprávnená napáda výlučne výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol súdnemu exekútorovi voči oprávnenej priznaný nárok na náhradu trov exekúcie, keď voči ostatným výrokom oprávnená žiadne odvolacie dôvody neuviedla. V tomto smere je potrebné poukázať prioritne na skutočnosť, že na rozdiel od procesnej úpravy zakotvenej v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.06.2016 založenej na zásade prípustnosti odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa okrem výnimiek v ňom výslovne uvedených (medzi inými i uznesenia vydané v exekučnom konaní, ak osobitný zákon neustanovoval inak) procesná úprava Civilného sporového poriadku účinná od 01.07.2016 prípustnosť odvolania zakotvuje len vo vzťahu k rozsudkom a vo vzťahu k uzneseniam je odvolanie prípustné len v prípadoch v zákone taxatívne vypočítaných (§ 357 CSP). Znamená to, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní bolo do 30.06.2016 odvolanie prípustné, len pokiaľ to ustanovoval Exekučný poriadok a od 01.07.2016 môže odvolanie voči takémuto rozhodnutiu pripustiť i Civilný sporový poriadok.
10. Exekučný poriadok v znení do 31.03.2017, ktorý na danú vec dopadá, trovy exekúcie upravoval v 7. časti (§ 200 - § 203), pričom za trovy exekúcie označoval i odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Ustanovenie § 200 ods. 5 ukladalo súdu v prípade, ak rozhodoval o zastavení exekúcie, rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie a to bez výslovného zakotvenie výnimky prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu sa na rozhodnutie o trovách exekúcie nevzťahuje ani ust. § 357 písm. m/ CSP v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie ako osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom je odlišný od trov konania s ohľadom na ich špecifickú úpravu či už vo vzťahu k definícii trov exekúcie, účastníkom konania o trovách exekúcie a ich nárokoch na trovy exekúcie, a preto rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „ o nároku na náhradu trov konania“ a aplikovať naň ust. § 357 písm. m/ CSP. Ide tak o rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku týkajúcemu sa náhrady trov exekúcie podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol ako odvolanie smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).