Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-85-2018.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX/X, U., o zaplatenie 177,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 18C/247/2014-69 zo dňa 16. novembra 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne počítaný zo sumy 177,05 eur od 13.07.2007 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94,54 %. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 52 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 122, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vecne tým, že dňa 31.08.2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Podľa názoru súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2. Súd ďalej konštatoval, že priznaniu nároku žalobcu na časť úrokov z omeškania bráni aj premlčanie, t.j. kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba bola podaná na súde dňa 13.07.2010, pričom žalovaný sa dostal do omeškania prvýkrát po neuhradení jednotlivých faktúr v lehote splatnosti, a to pri sume 41,39 eur od 1.3.2007 do zaplatenia a s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 135,66 eur od 1.12.2006 a premlčacia doba uplynula tri roky po uvedenom dátume. Premlčacia lehota prestala plynúť dňa 13.07.2010 podaním žaloby na súd. Vzhľadom na uvedené súd určil ako premlčané úroky staršie ako 3 roky spätne od momentu podania žaloby, t.j. všetky úroky z omeškania uplatnené v konaní pred 13.07.2007 sú premlčané, preto súd v tejto časti úroky z omeškania nepriznal a priznal ich až z celkovej sumy 177,05 eur od 13.07.2007 do zaplatenia. Súd konštatuje, že v spotrebiteľských vzťahoch je potrebné uplatniť premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, t.j. všeobecnú trojročnú
lehotu. Súd k aplikácii občianskeho práva pri premlčaní uvádza, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09) . Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladajú orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Súd ďalej vychádza z § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto súd uzavretú zmluvu, vyhodnotil ako nepochybne spotrebiteľskú zmluvu, pričom sa nemožno odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke posúdenia doby premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa (3 roky) na rozdiel od právnej úpravy odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku (4 roky). Rovnako viď Rozsudok Krajský súd Trnava 11Co/410/2015-114 zo dňa 16.03.2016.
4. Súd nevykonával ďalšie dokazovanie, nakoľko mal za to, že toto by bolo neúčelné, nehospodárne a v neprospech spotrebiteľa aj v prípade úspešnosti, nakoľko novo vzniknuté trovy (jeden úkon vychádza na minimálnu sumu 31,38 eur) by násobne prevýšili možné zvýšenie úspechu žalovaného v konaní, ktorým by ušetril na úrokoch z omeškania.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 177,05 eur + úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v celkovej výške 343,80 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 334,41 eur, t.j. jeho úspech predstavuje 97,27 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešný žalovaný 5,46 %, čistý úspech žalobcu 94,54 %). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94,54 %. Súd konštatuje, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že je pravda, že na pojednávaní 16.11.2016 neoznačil na to dôkaz a ani nemohol, pretože až do roku 2011 mal to isté trvalé bydlisko a to U. X, A.. Tvrdil už v odvolaní zo dňa 9.10.2012, že pracovníčka SPP uviedla do kolónky "Trvalý pobyt" v Zmluve o dodávke plynu adresu L. U.. XX,A., čo nebola adresa jeho trvalého bydliska (označené červenou na prílohe č. 1),napriek tomu, že mala k dispozícii jeho občiansky preukaz. Toto však nie je jediná chyba pracovníčky SPP. Uvedená zmluva má aj ďalšie kolónky: a/ Odberné miesto, (správne vyplnené) b/ Adresa pre poštový styk: (Uvedie sa, ak odberateľ trvale nebýva na odbernom mieste), (označené zelenou, nevyplnené !!!) c/ Vlastník (správca) nehnuteľnosti: (Uvedie sa, ak odberateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti), (označené modrou, nevyplnené!!!) Tu je jasne vidieť, že pracovníčka SPP odignorovala základné identifikačné údaje z jeho OP, ako aj prítomnosť majiteľa bytu (odberného miesta). Takto predtlačenú zmluvu mu dala na podpis. Túto v dobrej viere podpísal. Za takto vyplnenú, resp. nevyplnenú zmluvu nesie zodpovednosť jednoznačne SPP. Na tento úkon je pracovníčka školená a kolónky v zmluve sú koncipované tak, aby k takým problémom, ako v tomto prípade nedošlo.
7. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny, úrokov z omeškania a trov konania. Samozrejme toto všetko žiada na základe "Zmluvy o dodávke plynu" zo dňa 31.8.2005 (príloha č. 1). Ako sa v odôvodnení uvádza, na základe Zmluvy vznikol medzi postupcom a odporcom záväzkový vzťah, pričom z tohto záväzkového vzťahu vznikla postupcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu odporcovi za podmienok stanovených v Zmluve a v obchodných podmienkach. Po pozornom preštudovaní Zmluvy je zrejmé, že postupcovi nevznikla žiadna povinnosť a nie sú na zmluve stanovené žiadne jasné a zrozumiteľné podmienky za ktorých by mal poskytnúť dodávky plynu odporcovi. Na zmluve nie je uvedený stav meradla množstva dodaného plynu v čase podpisu zmluvy, ani cena plynu za ktorú mu bude predávaný. Dokonca ani spôsob účtovania dodávok plynu neobsahuje táto zmluva. Obsahuje iba výšku preddavku (mesačného) 300 Sk. To je jediný jasný, ale nezrozumiteľný údaj na zmluve. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celá Zmluva je nejasná a nezrozumiteľná a neobsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na § 37 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 1, 4 OZ. Všetky vyššie uvedené zákony boli porušené zo
strany dodávateľa (SPP) a protizákonne sa domáha (žalobcom) plnení doložených faktúrami (prílohy č. 2 a č. 3) v celkovej výške 177,05 eur s príslušenstvom.
8. Nakoľko žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že bol informovaný o podstatných náležitostiach, ktoré mali byť zakotvené v Zmluve (cena za mernú jednotku, aktuálny stav na meradle množstva odobraného plynu, spôsob určenia výšky peňažných náhrad za odobratý plyn), nebol oboznámený ani s obchodnými podmienkami, ani ich neobdržal. Montážny list meradla (je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy), čo je deklarované v spodnej časti formulára Zmluvy, má za to, že jeho práva ako spotrebiteľa boli vážne porušené a navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 16. novembra 2016 v celom rozsahu.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca sa stotožňuje s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu I. inštancie a má za to, že súd náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalobca si dovoľuje poukázať na to, že predmetom odvolacieho konania je v zmysle predchádzajúceho odvolania žalovaného, už len príslušenstvo pohľadávky a trovy konania. Vzhľadom na uvedené už nie je priestor nato, aby žalovaný namietal náležitosti zmluvy, resp. iným spôsobom rozporoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 177,05 eur, nakoľko o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom zo dňa 20.06.2011. V odvolaní voči tomuto rozsudku žalovaný uviedol, že pohľadávku vo výške 177,05 eur voči žalobcovi uznáva. Žalobca zastáva názor, že svoj nárok v konaní čo do dôvodu a výšky riadne preukázal. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že už nie je priestor na to, aby namietal náležitosti zmluvy atď., a že svoj nárok v konaní čo do dôvodu a výšky riadne preukázal. Už na pojednávaní o nároku na zaplatenie sumy vo výške 177,05 eur boli jeho spotrebiteľské práva hrubo porušené zo strany súdu a to tým, že neskúmal právoplatnosť zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ žiadal zaplatenie danej sumy. Táto zmluva je základným dokladom na preukázanie akýchkoľvek nárokov zo strany žalobcu. Má zato, že riadne podľa platných zákonov v odvolaní preukázal neplatnosť zmluvy na základe ktorej si nárokuje žalobca úhradu 177,05 eur, ako aj príslušenstvo a trovy konania. Trvá na všetkých bodoch odvolania.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 28.03.2017.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny.
13. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)
15. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
16. Žalobca si v konaní vedenom pod č. k. 18C/194/2010 uplatnil celkom sumu 177,05 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 41,39 eur od 01.03.2007 do zaplatenia a 9,5 % ročne zo
sumy 135,66 eur od 01.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd I. inštancie (svojím prvým rozhodnutím) priznal žalobcovi jeho uplatnený nárok s tým, že tento považoval za dôvodný (žalovaný istinu uznal čo do dôvodu i výšky), pričom na odvolanie žalovaného (iba čo do príslušenstva a trov konania) odvolací súd rozsudkom pod č. k. 9Co/214/2011-92 zo dňa 29. novembra 2012 rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil vo veci samej v napadnutej časti úroku z omeškania a v časti náhrady trov konania rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil. Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal. Na dovolanie vedľajšieho účastníka, dovolací súd rozhodnutím pod sp. zn. 2 Cdo 89/2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2012 sp. zn. 9Co 214/2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania počas odvolacieho konania nezabezpečil doručenie návrhu na začatie konanie spolu s prílohami.
17. Následne odvolací súd rozhodnutím pod č. k. 25 Co 81/2013-155 zo dňa 06.10.2014 odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol a rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti úroku z omeškania a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konania z dôvodu, že súd svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom právne ani vecne neodôvodnil, uplatneným úrokom z omeškania sa nezaoberal, priznaný úrok z omeškania ani v priznanej sadzbe, ani v rozčlenených istinách, ani v počiatku nijako bližšie nezdôvodnil, nevysporiadal sa ani s obranou žalovaného proti úroku.
18. Súd I. inštancie svojím druhým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne počítaný zo sumy 177,05 eur od 13.07.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsudku 94,54 %.
19. Žalovaný pred súdom I. inštancie v konaní vedenom pod č. k. 18C 194/2010 uznal nárok žalobcu čo do výšky 177,05 eur, pričom spochybňoval postup pracovníčky žalobcu, ktorá podľa jeho názoru mala do zmluvy uviesť ako adresu, kam malo chodiť vyúčtovanie plynu, adresu jeho trvalého bydliska a nie adresu odberného miesta. Uvedené namietal aj v rámci tohto odvolacieho konania a ďalej spochybňoval platnosť zmluvy.
20. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Na druhej strane, ale povinnosti má aj strana žalovaná, a žalovaný pokiaľ aj popieral nárok žalobcu tak ako v tomto konaní, bol povinný predložiť dôkaz o tom, že pochybenie nastalo na strane žalobcu. Už odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. novembra 2012 uviedol, že vyúčtovanie plynu formou faktúry je obvyklý spôsob, ako sa zaplatenie ceny plynu u odberateľa uplatňuje a žalovaný si musel byť vedomý, že v čase, kedy to bolo dôvodné predpokladať, mu faktúry doručené neboli. Mohlo a malo byť aj v jeho záujme zistiť u dodávateľa, či vyúčtovanie plynu bolo zasielané a na akú adresu. Priamo zo zmluvy o dodávke plynu, ktorej vyhotovenie mal žalovaný ako účastník zmluvy k dispozícii, mohol zistiť, aká adresa je na tejto zmluve uvedená a kam bude zrejme vyúčtovanie doručované. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pracovníčka žalobcu urobila chybu pri spisovaní zmluvy, sám žalovaný túto podpisoval, a pokiaľ si bol vedomý toho, že vyúčtovanie faktúr má byť zasielané na inú adresu ako je odberné miesto, bolo na mieste na túto skutočnosť pracovníčku upozorniť, resp. ešte pred podpisom zmluvy si mal zmluvu (správnosť údajov) skontrolovať.
21. Vzhľadom na uznanie uplatnenej istiny v celom rozsahu (177,05 eur) v konaní vedenom pod č. k. 18C 194/2010, bolo správnym rozhodnutie súdu I. inštancie i o príslušenstve pohľadávky, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, čo žalovaný ani nepoprel. Námietka žalovaného v súvislosti s neplatnosťou zmluvy v rámci odvolacieho konania neobstojí. Súdy ex offo skúmajú otázku platnosti zmlúv, avšak žalovaný v danom prípade nárok žalobcu čo do základu uznal, v dôsledku čoho je možno konštatovať, že žalobca svoj nárok preukázal a preto bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu žalovanej istiny. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v ust. § 366 CSP. O také dôvody však v danom prípade nejde. Treba vziať do úvahy i tú skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj VOP. Predmetom konania ostal už iba uplatnený úrok z omeškania z istiny, ktorej nárok žalobcu bol zo strany žalovaného uznaný. Nakoľko vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, správne súd I. inštancie zaviazal žalovaného i k úrokom z omeškania, na ktoré má žalobca v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ nárok.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny vo výroku s použitím § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania potvrdil.
23. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O jej výške rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).