Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-20-2019.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Subarea
7CoP/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. Š.F. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: F. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na ulici H..K.. Š.V. č. XX toho času v F. na ulici Š.V. č. XX zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13 a Ľ.C. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v R. D. na ulici F. č. X zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Húskovej č. 19 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.12.2018 č.k. 43P 231/2018-61 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že otec neosvedčil ním tvrdené skutočnosti na úpravu dočasných pomerov účastníkov a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd o úprave styku môže rozhodnúť po vykonaní dôsledného dokazovania vo veci samej. Následne citoval § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 360 a § 367 ods. 1 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Uviedol, že na súd sa obrátil po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov riešenia situácie a dlhodobo sa pokúšal na stretnutiach s dcérou s jej matkou dohodnúť. Obráti sa aj na kolízneho opatrovníka v Pezinku aj v Košiciach, avšak jeho snahy boli bezvýsledné. Uviedol, že maloletej hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziace v tom, že stratí väzby so svojím otcom, čím splnil obe zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 367 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd bezdôvodne zamietol jeho návrh napriek tomu, že kontakt maloletej s ním ako otcom by bol pre ňu vhodný a prospešný. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04, judikatúru Ústavného súdu, nález z 12.5.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03, čl. 41 Ústavy SR ako aj na judikatúru ESĽP, napríklad rozsudok Garcia Ruiz proti Španielsku z 21.1.1999, sťažnosť č. 30544/96 a stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R2/2016 a navrhol zmeniť uznesenie tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou B. každý párny týždeň od piatku 11:30 hod. s tým, že maloletú prevezme v bydlisku matky na ulici Š.K. XX v F. do pondelka 10.30 hod. s tým, že maloletú odovzdá matke na Železničnej stanici Bratislava - Hlavná stanica.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie. Poukázala na to, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne ona, pretože otec sa v spoločnej domácnosti málo zdržiaval, náklady spojené s užívaním bytu hradila výlučne ona z vlastných zdrojov bez akéhokoľvek prispenia otca a taktiež aj režijné náklady, ktoré môže hodnoverným spôsobom preukázať. Konštatovala, že otec pôvodnú nehnuteľnosť predal a zo získaných finančných prostriedkov si kúpil osobné motorové vozidlo a na spolufinancovaní bývania prakticky rezignoval. V byte najprv bývala s otcom aj s maloletou dcérou F. a neskôr po narodení mal. B. otca navštevoval aj jeho maloletý syn V. Y., avšak výlučne počas víkendov, prípadne počas sviatkov, pretože mal. V. bol v starostlivosti matky na základe dohody rodičov a navštevoval základnú školu v mieste bydliska matky. Vzťah s otcom bol spočiatku problémový s dôvodom problémového správania sa mal. V., ktorý mal problém so sebaovládaním a dochádzalo k fyzickému napádaniu jej dcéry F.. Tieto problémy sa prejavili aj v škole, ktorú navštevoval, o čom existujú záznamy v mieste vtedajšej povinnej školskej dochádzky mal. V.. Poprela, že by ich vzťah bol ukončený zo dňa na deň, pretože k rozchodu predchádzala opakovaná jej snaha o zlepšenie podmienok vo vzťahu k otcovi. Rozhodla sa ukončiť vzťah po tom, čo sa stalo v januári 2017 a nie v roku 2016, ako tvrdí otec. Celú situáciu v snahe o získanie objektívneho pohľadu a nadhľadu riešila s klinickou psychologičkou Mgr. B. P.. Konštatovala, že otec mal už v minulosti emočné a psychické problémy, o čom existuje záznam v zdravotnej dokumentácii. Vyslovila názor, že jeho zdravotný stav sa začal výrazným spôsobom zhoršovať vzbudzujúcom dôvodné obavy o bezpečnosť maloletých detí aj o ňu. V rovnakom čase mala podozrenie, že ju výrazne kontroluje, jej elektronickú komunikáciu a zároveň sa to začalo výrazne prejavovať aj v majetníckych sklonoch vo vzťahu k jej osobe. Zároveň sa dozvedela o kriminálnej minulosti otca, ktorý bol zadržaný po príchode na Slovensko orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s podozrením na šírenie omamných a psychotropných látok, ktorú skutočnosť jej nikdy neozrejmil. Po odchode z vtedajšieho bytu otec po nej požadoval sumu 2.000 € ako náhradu za drobné neskoršie investície do bytu, ktoré mu vyplatila. Dňa 19.7.2017 navštívil kolízneho opatrovníka ohľadom údajnej nemožnosti sa dohodnúť na styku napriek tomu, že ju oficiálne vôbec neoslovil, ani nekontaktoval. Zároveň sa dozvedela, že má niekoľkomesačnú známosť a jeho priateľka má z predchádzajúceho vzťahu dcéru približne vo veku mal. B. a otec trval na zblížení maloletých detí. Uviedla, že z osobných skúseností hodnotí otca ako neschopného samostatne sa postarať o mal. B., preto trvá na návštevách v jej prítomnosti z dôvodu bezpečnosti maloletej a problematického spánkového režimu. Po zoznámení sa s novou priateľkou otca zistila, že otec brával maloletú k sebe počas dňa cez víkendy, na ktorých sa vopred dohodli za predpokladu, že bude prítomná aj jeho priateľka, nakoľko sa domnievala, že si s dieťaťom vo veku mal. B. bude vedieť poradiť. Opak sa však stal pravdou, pretože dohoda vznikla na základe odporúčania alebo intervencie Miestneho úradu v Pezinku. Otec zároveň si stanovil výšku výživného 100 €, ktorú si sám určil a odmietol sa podieľať na nákladoch špecifických potrieb maloletej, keďže iniciovala začlenenie maloletej do miestnych súkromných jaslí, odmietol poplatok za pobyt a náklady s tým súvisiace, takže ich musela hradiť z vlastných zdrojov, pretože na týchto sa odmietal podieľať s odôvodnením, že suma za ich náhradu je pre neho vysoká. Bola to však jediná možnosť s ohľadom na špecifické potreby maloletej, jej vek, kapacitu a vyťaženosť miestnych škôlok. Hoci bola maloletá v zariadení veľmi spokojná, v priebehu zimy ochorela spôsobom, ktorý dlhodobo znemožnil jej pobyt v kolektíve a na základe dlhšie trvajúcich zdravotných problémov jej bola diagnostikovaná infekcia respiračného ústrojenstva a bolo lekárkou odporúčané ju nezaraďovať späť do kolektívu do dovŕšenia troch rokov veku kvôli oslabenej imunite. Informácie o zdravotnom stave sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii dieťaťa. Po dovŕšení troch rokov dieťaťa po dohode s ošetrujúcou lekárkou sa zhodli na nutnosti predĺženia rodičovskej dovolenky s maloletou, aj na základe obáv z emočných stavov otca sa rozhodla odsťahovať na iné miesto, pričom otca s dostatočným predstihom s miestom pobytu oboznámila. Poprela, že by otec odmietal jej rozhodnutie sa presťahovať, ani od nej nepožadoval návrat na západné Slovensko, nakoľko si to určite uvedomuje, že na to nemá právny ani morálny nárok. Dôvodom na presťahovanie bolo väčšie množstvo pracovných ponúk v jej odbore a ohľadne stretávania s maloletou s ním komunikovala a umožňovala mu návštevy tak, že maloletú brával od jej rodičov, pričom pevný termín návštev nebol nijako určený a zdôraznila mu, že umožní kontakt s maloletou podľa ich dohody. Otec s ňou prestal komunikovať, komunikuje s mal. B. prostredníctvom videohovoru štandardne každý druhý deň a spolu komunikujú podľa potreby prostredníctvom sociálnej siete alebo telefonického hovoru. Poprela, že by otcovi neumožňovala stretávanie, pretože otec si maloletú bráva priamo od jej rodičov a pravidelne sa s ňou kontaktuje, rovnako počas jarných prázdnin majú dohodu, že jeho styk s maloletou bude trvať od piatku 22.2.2019, kedy si ju prevezme od jej rodičov v mieste jej bydliska v obci Lehota a odovzdá 24.2.2019 v Trnave na železničnej stanici. Vo veci kontaktovania otca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach s týmto komunikovala, bolo prevedené šetrenie v jej domácnosti, kde neboli zistené žiadne pochybenia, zároveň dodala všetku požadovanú zdravotnú dokumentáciu úradu, ktorý ju po prešetrení podnetu viac nekontaktoval. Spôsob preberania dieťaťa počas styku je pre ňu nevyhovujúci, pretože zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšiu dcéru F., ktorá je školopovinná a ako matka sa musí prispôsobovať aj jej potrebám a dennému režimu.
4. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
7. Podľa ust. § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že neboli splnené ku dňu jeho rozhodnutia zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa platnej úpravy CMP v spojení s CSP, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), lebo nebolo preukázané, že by maloletej hrozila bezprostredná ujma. Preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a dodáva, že neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote (sedem dní) nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o neodkladnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z návrhu otca je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnej dobe problematické a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Až rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie a vyjadrenia matky k odvolaniu sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia, pretože starostlivosť o maloletú je riadne zabezpečovaná a otec neosvedčil svoje tvrdenie, že mu matka neumožňuje kontakt s maloletou. Skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie o návrhu otca sa môže zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, pretože dokazovanie v tomto rozsahu prekračuje rámec možností dokazovania pri nariadení neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).