Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Cb-35-2021.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
40Cb/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Miriamou Žákovou v právnej veci žalobcu: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47253096, právne zast. JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 266,71 eur,
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny 48 eur zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 266,71 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že žalobca bol právnym zástupcom klienta J.. F. X., a to vo všetkých veciach týkajúcich sa a súvisiacich so všetkými nárokmi splnomocniteľa voči žalovanému zo dňa 07.09.2018 na motorovom vozidle Z.: D.. Klientovi žalobcu vznikol nárok na čiastku vyplývajúcu z neuhradenej časti škody havarijným poisťovateľom poškodeného vozidla pri likvidácii škodovej udalosti č. 9566287507 zo dňa 07.09.2018 na motorovom M. Z.M.: D. a to spolu vo výške 1721,84 eur s DPH. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť zároveň vzniknuté trovy právneho zastúpenia za vyššie uvedené zastupovanie pri škodovej udalosti a to spolu vo výške 266,71 eur s DPH. Žalovaný tak neurobil a to napriek výzve.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.12.2020 platobný rozkaz č.k. 12Up/2033/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na nesprávne vyčíslené trovy konania zo strany právneho zástupcu, kedy ak žalobca vychádzal z hodnoty 1721,84 eur, tak dva úkony právnej služby za rok 2019 s DPH vychádzajú správne na sumu vo výške 218,71 eur. Po pričítaní 40 eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky mala byť suma 258,71 eur nie 266,71 eur. Pri poskytovaní právnych služieb sa uzatvára odplatný právny vzťah medzi advokátom a jeho klientom, t.j. advokátovi vzniká nárok na odmenu za poskytnuté služby voči jeho klientovi. Len v prípade civilného sporového konania, v ktorom by bol klient zastúpený advokátom úspešný mohol by mu vzniknúť nárok, avšak inak platí pravidlo, že každý znáša svoj trovy sám. Žalobcovi na základe žiadneho právneho predpisu ani zmluvného vzťahu, ani súdneho rozhodnutia nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia alebo odmeny za poskytnuté právne služby voči žalovanému. Nárok na odmenu za poskytnuté právne služby mu vzniká jedine voči jeho klientovi titulom zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Namietal aj uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktorá patrí výlučne v súvislsoti s obchodnoprávnymi spormi.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že trvá na svojom nároku. Poukázal na právo pána X. dať sa zastupovať. Finančné prostriedky , ktoré mali byť vyplatené pánovi X., mal na svojom účte od 10.10.2019 pričom žalovaný následne dňa 15.10.2019 vyzval pána X. na uvedenie čísla účtu, na ktorý si žiada zaslať prostriedky. Vzhľadom na to, že ani po 2 mesiacoch pán X. neobdržal prostriedky vyhľadal kvalifikovanú pomoc. Žalobca teda vyzval žalovaného na zaslanie finančných prostriedkov, ktoré mali byť zaslané pánovi X. a až na základe tejto výzvy žalovaný plnil, čo aj sám potvrdil. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia z výzvy si žalobca uplatňuje na základe § 13 a ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004 Z.z.. Pri výpočte odmeny žalobca nedopatrením spravil chybu vzhľadom na to s poukazom na ustanovenie § 144 a nasl. CSP zobral žalobu v časti 48 eur späť.
4. Spis bol postúpený na Okresný súd Bratislava I, 26.03.2021.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.05.2021 uviedol, že zotrváva na argumentácií. Trovy právneho zastúpenia neboli vynaložené účelne. Žalovaný sa nebránil plnenie. Sám vyzval pána Gjabela na doloženie čísla účtu. Zastúpenie nebolo účelné. Zároveň namieta aj trovy konania právneho zastúpenia v tomto konaní, nakoľko tiež nie sú vynaložené účelne. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov 10C/190/2011.
6. Súd nariadil na deň 22.02.2022 pojednávanie. Na pojednávaní súd konal v neprítomnosti žalovaného. Žalobca zotrvali na svojich tvrdeniach a po predbežnom právnom posúdení navrhol súdu odročenie pojednávania za účelom výsluch svedka Gjabela a predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: predžalobná výzva (č.l. 8,) výzva na úhradu ( č.l.9), sprievodný list ( č.l. 10), predžalobná výzva s pečiatkou doručenia (č.l. 15), návrh poistnej zmluvy (č.l. 16), kópie doručeniek (čl. 17-18), odpoveď na list (č.l. 27)
8. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
13. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
14. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
15. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
16. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. V zmysle § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
19. V zmysle § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
20. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 48 eur zo strany žalobcu, súd konanie v tejto časti zastavil. Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
21. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia nároku, ktorý mal vyplývať zo záväzkového vzťahu medzi žalovaným ako poistníkom a klientom žalobcu na neuhradenú časť plnenia z havarijného poistenia pri likvidácii škodovej udalosti č. 9566287507 zo dňa 07.09.2018 na motorovom vozidle Z.: D. a to v časti 266,71 eur s DPH, čo majú predstavovať trovy právneho zastúpenia za zastupovanie poisteného pri škodovej udalosti.
22. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným a pánom Ing. Danielom Gjablom existoval záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o havarijnom poistení vozidla Z.: D.. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca, ako právny zástupca klienta J.. F. X. zaslal žalovanému výzvu na plnenie. Uvedená skutočnosť vyplývaj aj z predloženej výzvy zo dňa 21.01.2020 ( č.l.9). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil plnenie z predmetnej zmluvy o havarijnom poistení až po zaslaní výzvy žalobcom.
23. Medzi stranami bolo sporné, či má žalobca voči žalovanému nárok na predmetné náklady na právnu pomoc, ktoré mali vzniknúť pánovi Ing. Danielovi Gjabelovi ako poistencovi žalovaného v súvislosti s uplatňovaním jeho práva na plnenie voči žalovanému. Žalovaný namietal tento nárok s poukazom na to, že pri poskytovaní právnych služieb vzniká nárok na odmenu advokátovi voči jeho klientovi. Podľa žalovaného, žalobcovi na základe žiadneho právneho predpisu , ani zmluvného vzťahu ani súdneho rozhodnutia nevznikol tento nárok. Žalobca namietal nárok žalobcu s poukazom na absenciu pasívnej legitimácie žalovaného. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nijako počas konania neuniesol povinnosť tvrdenia ani dokazovania k uplatnenému nároku. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu vyplývalo, že medzi žalobcom a jeho klientom vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého mal žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu za právne zastúpenie. Súd prisvedčil obrane žalovaného, že v prípade uplatňovania nároku z tohto zmluvného vzťahu, by išlo v tomto prípade o absenciu pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Pri posúdení predmetných nákladov podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ ako príslušenstva predmetnej pohľadávky, nároku, ktorý mal vzniknúť J.. F. X. zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným z predmetného havarijného poistenia, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru absencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca nikde v žalobe alebo svojich vyjadreniach do pojednávania dňa 22.02.2022 netvrdil a nepreukazoval cesiu predmetného nároku z jeho klienta na žalobcu.
24. Žalobca túto skutočnosť prvýkrát tvrdil až na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení sporu súdom, kedy súd uviedol, čo je nesporné a čo je sporné v danej veci. Uvedenú skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky chcel žalobca preukazovať predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky a výsluchom svedka Ing. Daniela Gjabela. Súd zamietol na pojednávaní predmetné návrhy na doplnenie dokazovania a to s poukazom na koncentráciu konania. Vykonanie predmetných dôkazov by si vyžadovalo odročenie pojednávania. Žalobca nijako neuviedol a nepreukázal prečo uvedené
skutočnosti netvrdil a nepreukazoval počas prebiehajúceho konania. V zmysle ustanovenia § 153 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Na prostriedky uplatnené neskôr a to najmä vtedy ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania súd nemusí prihliadať. Podľa § 179 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo spravidla rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd najmä s poukazom, že vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom by si vyžadovalo odročenie pojednávania, žalobca neuviedol, prečo neuplatnil predmetné tvrdenia a nenavrhol predmetné dôkazy včas a s poukazom na koncentráciu konania uvedené dôkazy zamietol. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj na zrýchlenie sporového konania. ( napr. rozhodnutie KS BA 3 COb/34/2020) Súd poukazuje, že žalovaný sporoval legitimáciu, ale súd ju skúma aj ex offo. Žalobca bol poučovaný pri predvolaní a súd poukazuje aj na ustanovenie § 160 CSP, z ktorého vyplýva, že v prípade ak je strana zastúpená advokátom , ako bolo v tomto prípade súd poučovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP v kombinácii so zásadou zavinenia za zastavenie konania v časti, ktorej bolo konanie zastavené. Vzhľadom k tomu, že zavinenie za zastavenie konania v časti konania súd pričítal žalobcovi a vo zvyšnej časti súd konštatoval plný úspech žalovaného vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania avšak súd vzhľadom k zásade hospodárnosti konania kedže žalovanému žiadne trovy ako to vyplýva zo spisu nevznikli, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).