Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-71-2018.pdf
PDF · 102.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava-mestská časť Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1) F.. S. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom X. K. XXX a 2) N. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. H. XX, v spore o zaplatenie 9756,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie úrokov vo výške 140,06 eura s a z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanému 1) a žalovanej 2) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 5. 10. 2018, sa pôvodný žalobca (K. G., a. s.) domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny vo výške 9756,82 eura, úrokov vo výške 4577,34 eura a 22,65 eura, úrokov vo výške 11,9 % ročne zo sumy 9756,82 eura od 1. 7. 2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9756,82 eura od 1. 7. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere číslo 9839825786, uzavretej so žalovanými dňa 4. 12. 2013. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 10000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v splátkach dojednaných v zmluve. Žalovaní splnili svoj záväzok len čiastočne a ku dňu 30. 6. 2018 zaplatili na istinu sumu 243,18 eura, na úroky 2079,35 eura a na poplatky 329,73 eura. Po 30. 6. 2018 vykonali ďalšie úhrady, ktoré sú uvedené v tabuľke. Keďže žalovaní si svoje povinnosti zo zmluvy neplnili, boli upozornení na možnosť zosplatnenia úveru. Následne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 30. 10. 2018, žalobca uviedol, že úver vyhlásil pôvodný žalobca za predčasne splatný ku dňu 5. 10. 2015. Žalovaní uhradili celkovo 2652,26 eura, ktoré boli započítané vo výške 329,73 eura na poplatky, vo výške 2079,35 eura na úroky a úroky z omeškania a vo výške 243,18 eura na istinu. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v splátkach vo výške 157,24 eura mesačne, počnúc dňom 15. 1. 2014. Na možnosť predčasného zosplatnenia úveru upozornil žalovaných listom zo dňa 16. 9. 2015. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou mesačnej splátky prvýkrát dňa 15. 7. 2014. Suma úrokov vo výške 4557,34 eura predstavuje úroky a úroky z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 25. 6. 2018 a suma úrokov vo výške 22,65 eura predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 25. 6. 2018 do 30. 6. 2018. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje 2138,15 eura a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru 14,75 eura, spolu 2152,90 eura, od ktorých odpočítali úhrady žalovaných vo výške 1069 eur. Suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje 1083,90 eura. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje 3177,81 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru 1348,57 eura, spolu 4526,38 eura, od ktorej odpočítali úhrady žalovaných vo výške 1010,35 eura, preto výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje 3516,03 eura. Úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 30. 6. 2018, predstavujú 4599,93 eura. Po podaní žaloby žalovaní uhradili sumu 140 eur, a to dňa 25. 7. 2018 70 eur a dňa 27. 8. 2018 70 eur, ktorá bola započítaná v celom rozsahu na úroky a úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu vzal podanú žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej sumu 4459,93 eura späť a navrhol, aby žalovaným bolo uložené zaplatiť mu istinu 9756,82 eura, úroky vo výške 4459,93 eura, úroky vo výške 11,9 % ročne zo sumy 9756,82 eura od 1. 7. 2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9756,82 eura od 1. 7. 2018 do zaplatenia.
3. Žalovaný 1) vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 21. 1. 2019, vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania. V podaní uviedol, že ak žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru 5. 10. 2015, mohol tak urobiť pre nezaplatenie splátky splatnej v septembri 2015, resp., vzhľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre nezaplatenie splátky splatnej v júni 2015. Premlčacia doba tak plynula najneskôr od 1. 10. 2015, resp. od 1. 7. 2015, pričom v oboch prípadoch uplynula pred podaním žaloby na súd. Navrhol podanú žalobu zamietnuť. Na pojednávaní trval na svojom písomnom podaní a na vznesenej námietke premlčania.
4. Žalovaná 2) nevyužila svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa písomne nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 16. 11. 2018, ktoré prevzala dňa 22. 11. 2018. Na pojednávaní vzniesla voči žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania. 5. Uznesením zo dňa 8. 1. 2019 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po podaní žaloby.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení ku žalovaným 1) vznesenej námietke premlčania uviedol, že zosplatnenie úveru znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok a nejde o odstúpenie od zmluvy, zmluva ostáva naďalej v platnosti. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, preto žalovaná pohľadávka nie je premlčaná.
7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
8. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že úver vo výške 10000 eur im poskytnutý bol, peniaze boli použité v manželstve. Žalovaný dlh spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré doposiaľ vyporiadané nebolo. Dlh platil 2,5 roka sám. V roku 2016 mu boli zverené do osobnej starostlivosti ich dve deti, preto v prípade, splácania dlhu by bola utrpela ich životná úroveň. Preto dlh platiť prestal.
9. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že úver brali. Poukázala na to, že o všetkých finančných záležitostiach rozhodoval žalovaný 1). Bola ochotná sa dohodnúť s Poštovou bankou, keď ju kontaktovali, že sa dlh neplatí. Dlh by mal zaplatiť žalovaný 1), lebo úver išiel na úhradu jeho dlhov, on mal karty a rozhodol, že sa úver zoberie.
10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. K. G., a. s. ako veriteľ a žalovaný 1) a žalovaná 2) ako spoludlžníci uzatvorili dňa 5. 12. 2013 zmluvu o úvere lepšia splátka číslo 9839825786, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 10000 eur. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 11,9
% ročne, v 120 mesačných splátkach vo výške 157,24 eura, so splatnosťou prvej splátky 15. 1. 2014 a s konečnou splatnosťou úveru 15. 12. 2023. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 13,13 %, priemerná hodnota RPMN 13,88 %, celková výška nákladov 7350,51 eura. Podľa článku 5.5 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka, ak dlžník je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, Poštovka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z výpisu „Aktuálny stav úveru ku dňu 30. 6. 2018“ vyplýva, že žalovaní čerpali úver vo výške 1985,23 eura, 7814,77 eura a 200 eur, spolu 10000 eur, dňa 5. 12. 2013. Podľa prehľadu zaplatených splátok, žalovaní zaplatili ku dňu 30. 6. 2018 spolu 2652,26 eura. Dňa 17. 9. 2015 K. G., a. s. upozornila žalovaných na porušenie povinnosti splácať svoje záväzky a v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Upozornenie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 17. 9. 2015. Dňa 5. 10. 2015 Poštová banka, a. s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 5. 10. 2015 a vyzvala žalovaných na úhradu dlžnej istiny vo výške 9756,82 eura, úrokov vo výške 1083,89 eura a poplatkov za upomienky vo výške 4,65 eura, spolu 10845,36 eura, v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 6. 10. 2015. Žalovaná 2) oznámenie prevzala dňa 29. 10. 2015.
12. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 140,06 eura zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Nakoľko ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo pred otvorením pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaných ku späťvzatiu, nakoľko aj ich prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. Už len okrajom súd poukazuje na to, že pokiaľ aj žalobca dôvodil späťvzatie žaloby v časti úhradami žalovaných vo výške 140 eur, konanie zastavil v časti o zaplatenie 140,06 eura, keďže žalobca uviedol, že berie žalobu späť v časti úrokov prevyšujúcich sumu 4459,93 eura (ktoré aj v návrhu výroku súdneho rozhodnutia žiadal priznať). V žalobe si žalobca uplatnil úroky vo výške 4599,99 eura (4577,34 eura a 22,65 eura) a v čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal priznať úroky vo výške 4459,93 eura, t. j. o 140,06 eura menej.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 5. 12. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol, nakoľko žalovaní vzniesli voči žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania, dôvodnosť ktorej mal súd preukázanú. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere, poskytnutie úveru, výška žalovanými vykonaných úhrad, ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovanými bola medzi stranami sporná včasnosť uplatnenia nároku žalobcom na súde. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí úveru bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplynulo najmä z označenia žalovaných v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaní si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnili, právny predchodca žalobcu úver vyhlásil za predčasne splatný dňa 5. 10. 2015. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 5.5 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka. Nakoľko žalovaní vzniesli voči žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania, súd, v súlade s konštantnou judikatúrou, prioritne, z dôvodu hospodárnosti konania, skúmal jej možnú dôvodnosť. Zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky,
ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Pokiaľ teda žalobca vo svojom podaní zo dňa 28. 1. 2019 tvrdil, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti, súd dôvodnosť jeho právnej argumentácie preukázanú nemal. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017. Prihliadajúc k zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 6. 2015, so zaplatením ktorej boli žalovaní ku dňu uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (5. 10. 2015) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 15. 9. 2015, vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 15. 7. 2015 ešte ku dňu 5. 10. 2015 neuplynuli tri mesiace omeškania). Súčasne bola dodržaná povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, keďže upozornenie zo dňa 17. 9. 2015 bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 17. 9. 2015 a súd ho, pri nepreukázaní iného dátumu doručenia, považoval, prihliadajúc k obvyklej dĺžke poštovej prepravy 3 dni, za doručené dňom 20. 9. 2015. Dňa 5. 10. 2015 teda uplynula 15 dňová lehota od upozornenia žalovaných na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 15. 6. 2015, uplynula dňa 15. 6. 2018. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 5. 10. 2018, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný. Už len okrajom súd uvádza, že všeobecná trojročná premlčacia doba vo vzťahu k splátkam úveru splatným pred 15. 6. 2015 začala plynúť od ich splatnosti, preto aj nárok na zaplatenie uvedených splátok už bol v čase podania žaloby na súd premlčaný.
29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore v celom rozsahu úspešným žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bolo konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 140,06 eura zastavené, súd nemal preukázané, že sa tak stalo zavinením žalovaných, nakoľko späťvzatie žaloby v uvedenej časti bolo vykonané v dôsledku čiastočných úhrad dlhu vykonaných žalovanými ešte pred podaním žaloby na súd. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.