Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-4-2019.pdf
PDF · 118.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2019, v trestnej veci obžalovaného Ing. Y. M., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.7.2018, sp. zn. 2T/92/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému Ing. Y. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. Č.. XXX, Z. D. H., okres G.L. - P., ukladá podľa § 360 ods.2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.3 Tr. zák., § 56 ods.1, ods.2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1.000,- (tisíc) Eur.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Ing. Y. M. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 10.04.2016 v čase okolo 20:30 hod. pri rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci Z. D. H., R., okres G.-P. sa vyhrážal zabitím svojej manželke Ing. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XXX, ktorá toho času nebýva s obžalovaným v spoločnej domácnosti, a ktorá prišla na uvedenú adresu pre letné pneumatiky na svoje motorové vozidlo, ako aj pre detskú obuv pre svoju 4-ročnú dcéru, fyzickou likvidáciou, a to slovami „zabijem Ťa, viem si zaobstarať zbraň od mafiána z F.“, čím u nej takto svojím konaním vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods.2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 73 ods.2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Zároveň, podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného Ing. Y. M. oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp. zn. 1 Pv 199/16/8806 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
od presne nezistenej doby roku 2015 do 11.04.2016 v mieste svojho trvalého bydliska v obci Z. D. H., R. Č.. XXX, okres G.-P. a inde, ako blízka osoba spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke Ing. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. D. H., R. Č.. XXX tým, že ju počas tejto doby opakovane znevažoval a ponižoval, sociálne izoloval, bezdôvodne vyhadzoval z bytu, fackoval, vzbudzoval u nej strach, stres, ohrozenie, neustále sledoval, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods.3 Tr. por. poškodenú Ing. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XXX, Z. D. H., okres G.-P., t.č. T. Č.. X, G., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku okresný prokurátor zahlásil odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Takto podané odvolanie prokurátor odôvodnil tým, že nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu o oslobodení pre zločin týrania. Na rozdiel od názoru súdu dokazovanie len potvrdilo skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti. Podstatným pre takéto tvrdenie je výsluch poškodenej, ktorá v každom štádiu konania zotrvala na svojej výpovedi. Z jej výsluchu vyplýva dôvodná obava z obžalovaného, keďže bola z jeho strany pravidelne fyzicky a psychicky atakovaná z rôznych tendenčných dôvodov. Podľa judikatúry je týranie zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u poškodenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Dôkazy svedčia o tom, že obžalovaný poškodenú citovo a slovne týral, aby odvrátil pozornosť od seba. Rôzne nadávky, znemožňovanie poškodenej na verejnosti, ale aj v súkromí, osočovanie, znevažovanie výzoru ženy a jej charakteru, to všetko tvorí súčasť psychického násilia. Rovnako aj útoky na jej emocionálny stav vo forme ponižovania, ohovárania, kritizovania, vysmievania, či šikanovania boli súčasťou prejavu obžalovaného. Poškodená bola často konfrontovaná aj so sociálnym násilím, ktoré sa prejavovalo zo strany obžalovaného vo forme izolovania od blízkej rodiny, priateľov, kolegov, kontroly telefónu, pošty, nahrávania, či pridávania ďalších povinností. Tým, že sa zväčša jednalo o skryté konanie bez svedkov, je jediným priamo usvedčujúcim dôkazom výpoveď poškodenej. V danom prípade je však tvrdenie poškodenej podporené aj výpoveďami O. B. a Ing. Z. Ž., ktoré na rozdiel od svedkov O. U. a Ing. Y. M. st. boli v oveľa častejšom priamom kontakte s poškodenou. Svedkyňa Ing. Z. Ž. bola párkrát osobne svedkyňou zlého zaobchádzania obžalovaného s poškodenou. To, že sa poškodená snažila udržať manželstvo, nemôže byť automaticky vnímané ako nepociťovanie príkoria. Znalecký posudok je len doplnkovým dôkazom, ktorý však nemôže úplne nahradiť výpoveď poškodenej a jej myšlienkové pochody. Už napríklad len skutočnosť, že pred obžalovaným tajila fajčenie cigariet, svedčí o jej strachu zo vzniknutých konzekvencii vo forme jeho agresívneho správania sa k nej. Nemožno teda súhlasiť, že v konaní obžalovaného absentovali znaky sústavnosti. Vo všeobecnosti je zrejmé, že sa u týrania môžu striedať obdobia teroru a relatívneho pokoja. To však neznamená, že páchateľ upustil od svojho konania. Pritom nezhody, ale aj neprimerané správanie sa obžalovaného netrvali celkom krátky, či prechodný čas, ale mali dlhodobé a stupňujúce trvanie. Prokurátor zastáva názor, že útoky obžalovaného sa vyznačovali určitou sústavnosťou popísaného konania, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, ako aj bolestivosťou musela poškodená pociťovať ako fyzické a psychické utrpenie. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.
Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tak, že žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej časti v zmysle § 321 ods.1 písm. a), b), c) Tr. por. a podľa § 322 ods.3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, alternatívne, aby v odsudzujúcej časti zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 320 ods.1 písm. a) Tr. por. vec postúpil s poukazom na ustanovenie § 280 ods.2 Tr. por.
S výrokom okresného súdu, ktorým bol oslobodený spod skutku obžaloby právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Tr. zák. v celom rozsahu súhlasí a považuje ho za správny a logický výsledok dokazovania vykonaného vo vzťahu k tomuto skutku, z ktorého jednoznačne a nepochybne vyplynulo, že skutok tak ako bol v obžalobe vyšpecifikovaný, nie je trestným činom, keďže nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov stíhanej skutkovej podstaty.
Vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na ust. § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák. má za to, že ani dokazovaním vykonaným po tom čo bol rozsudok okresného súdu odvolacím súdom zrušený a vrátený okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol, nedošlo k takej zmene v dôkaznej situácii, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru, že sa stíhaný skutok stal a má znaky trestného činu.
Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že zo spáchania uvedeného skutku je usvedčovaný poškodenou. Tvrdenie poškodenej má rovnakú váhu a význam ako jeho tvrdenie, preto pokiaľ neexistuje žiadny iný ďalší dôkaz, nemožno prijať záver o jednoznačnosti usvedčenia. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že okrem samotnej poškodenej neexistuje žiadny svedok, ktorý by počul akékoľvek vyhrážky z jeho strany adresované poškodenej. Dôkazná situácia vo vzťahu k uvedenému skutku bola od počiatku iba v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, pričom tento záver nemôže vyvrátiť ani súdom prezentované presvedčenie o tom, že poškodená popisuje skutok zakaždým rovnako a bez odchýlok. V čase, kedy sa mal skutok stať, bola na mieste prítomná svedkyňa Ž.Á., ktorá sprevádzala poškodenú, avšak tá výslovne uviedla, že nepočula z jeho strany akékoľvek vyhrážky smerované k poškodenej.
Súd síce toto najvýznamnejšie tvrdenie skonštatoval, ale v ďalšom sa snažil upriamiť pozornosť na ďalšie skutočnosti, napr. drgnutie poškodenej, agresívne správanie, SMS správu adresovanú svedkom U. svedkyni Ž.. Všetky uvedené sú však bez významu k podstate veci, keďže nijako nepreukazujú, že sa poškodenej mal vyhrážať. Napokon, v čase, kedy malo ku skutku dôjsť, boli ich vzťahy s poškodenou nesporne napäté, ich manželstvo bolo v rozklade, s poškodenou nežil v spoločnej domácnosti, preto je pochopiteľné, že pri ich stretnutiach mohlo dôjsť k výmene názorov, kriku, napätiu. Uvedené je bežnou súčasťou interakcie manželov, ktorých manželstvo je v kríze a čelí rozpadu.
Obžalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že svedkyňa Ž. v rámci svojej výpovede uviedla, že jej poškodená po tom, čo si sadla do auta, popísala jeho vyhrážky tými istými slovami, než to uvádzala vo svojej výpovedi. Zo zvukovej nahrávky vyhotovenej z hlavného pojednávania dňa 4.4.2017, kde bola svedkyňa Ž.X. vypočutá zreteľne vyplýva, že v rámci svojej spontánnej výpovede uvádza iba tvrdenie poškodenej, ktorá po nasadnutí do auta konštatuje, že nie je normálny, a že jej povedal, že ju zabije. V rámci monologickej časti výpovede žiadnu informáciu o zbrani a jej zaobstaraní si od mafiána z F. nespomína. Tieto skutočnosti uvádza až keď sa výslovne súd pýtal na skutočnosti týkajúce sa zbrane, kedy svedkyňa v súlade s otázkou dopĺňa svoje vyjadrenie v tom, že jej poškodená spomínala zaobstaranie si zbrane. Z uvedených skutočností preto vyvodzuje záver, že popis udalosti poškodenou a svedkyňou Ž. nie je totožný, čo vyvoláva ďalšie pochybnosti o tom, ako udalosti v kriticky deň prebehli.
Vo vzťahu k údajnej vyhrážke adresovanej z jeho strany poškodenej poukázal na skutočnosť, že v rámci vykonaného dokazovania vôbec nebolo verifikované, či poškodená má informácie, aby akéhokoľvek mafiána z F. poznal, či niekedy udržiaval kontakty s osobami uvedeného typu, o akú zbraň sa malo jednať a podobne. Všetky tieto skutočnosti totiž majú význam z hľadiska posúdenia relevantnosti prípadnej vyhrážky a jej následku, ktorým je pôsobenie na samotnú poškodenú a vzbudenie u nej obavy o život.
Ďalej uviedol, že okresný súd vykonával dôkazy vo vzťahu ku skutku č. 1 iba jednostranne, v jeho neprospech a opomenul vykonať dôkazy, ktoré do súdneho spisu doložil, a ktoré boli jeho súčasťou ešte predtým, než okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol. V tejto súvislosti poukázal na komunikáciu s poškodenou prostredníctvom rôznych mobilných aplikácií, ktorá prebiehala aj v kritický deň predtým, než poškodená prišla so svedkyňou Ž. k ich domu.
Je toho názoru, že vykonané dôkazy v žiadnom prípade jednoznačne nepreukazujú, že sa mal dopustiť stíhaného skutku, ale naopak pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie. Jedinou nespornou skutočnosťou je, že poškodená v kritický večer prišla k ich domu v R., kde medzi nimi prebehla komunikácia, avšak táto dôkazná situácia rozhodne nepostačuje na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o zásadnej skutkovej otázke, t.j., či z jeho strany boli preukázateľne adresované poškodenej také vyjadrenia, ktoré svojím obsahom mali povahu vyhrážok smrťou, a ktoré u nej boli spôsobilé vyvolať obavu o život a zdravie.
Obžalovaný má za to, že v danej veci vykonané dôkazy pripúšťali aj záver o druhej možnosti, ktorú prezentoval, t.j., že k žiadnym vyhrážkam smrťou poškodenej z jeho strany nedošlo. Uvedená dôkazná situácia preto podľa jeho názoru v žiadnom prípade nemohla postačovať na prijatie jednoznačného a nepochybného záveru o jeho vine v zmysle podanej obžaloby.
Ďalej poukázal na rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotná poškodená konštatuje a súd si jej tvrdenia následne osvojuje, že už od jari 2015 sa mal k poškodenej správať agresívne a nevypočítateľne, mala mať z neho strach.
Pokiaľ aj v teoretickej rovine pripustíme akékoľvek vyjadrenie z jeho strany voči poškodenej, majúce charakter vyhrážky smrťou, považuje za vysoko nepravdepodobné, aby akékoľvek jeho vyjadrenie bolo spôsobilé u poškodenej vzbudiť obavu o život alebo zdravie práve v daný kritický deň, pokiaľ poškodená podľa jej vlastných vyjadrení mala byť s jeho údajne agresívnym a nevypočítateľným správaním konfrontovaná už dávno predtým. Akékoľvek jeho vyjadrenie na adresu poškodenej preto nemohlo predstavovať taký exces v správaní, ktorý by u poškodenej mohol uvedené obavy vyvolať. Zdôraznil, že v uvedenom období bol rozvrat ich manželstva a ich vzťahov s poškodenou pravdepodobne najintenzívnejší.
Je toho názoru, že pokiaľ sa majú zohľadniť skutočnosti uvádzané svedkyňou Ž. ako jedinou osobou, odlišnou od poškodenej a jeho, ktorá bola prítomná na mieste dňa 11.4.2016, možno celú slovnú výmenu medzi ním a poškodenou posudzovať nanajvýš ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Keďže okresný súd za situácie, že nemal nijako relevantne preukázané akékoľvek vyhrážanie z jeho strany voči poškodenej, ale mal preukázané, že s poškodenou mal v daný večer slovnú výmenu názorov, mal vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1/ obžaloby rozhodnúť tak, že tento postúpi Okresnému úradu Košice - okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uviedol, že odvolanie považuje za dôvodné a žiadal, aby bolo o ňom rozhodnuté tak ako je to uvedené v jeho petite.
Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Úvodom treba uviesť, že krajský súd v predmetnej trestnej veci už rozhodoval a to na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. decembra 2017 pod sp. zn. 4To/100/2017, keď rozhodoval o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.5.2017, sp. zn. 2T/92/2016. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 11.4.2016 vyplýva, že oznamovateľka - poškodená Ing. M. M. sa dostavila na Okresnú prokuratúru Košice - okolie a urobila oznámenie o tom, že má strach zo svojho manžela Ing. Y. M.. Má s ním problémy už zhruba 1 rok, ktoré spočívajú v tom, že ju manžel psychicky týra a vyhráža sa jej, že ju zabije, z čoho má obavu, nakoľko s ním žije v manželskom zväzku 9 rokov, a teda dobre pozná jeho povahu.
Dňa 10.4.2016, keď chcela zobrať z garáže pri rodinnom dobe v R. letné kolesá na auto a detskú obuv pre svoju dcéru U., začal kričať, že ju zabije, vie si zaobstarať zbraň od mafiána z F.. Videla, že je veľmi rozčúlený a zbadala na ňom zase ten výraz „jeho šialené oči“.
V mesiaci február 2016 podala na Okresný súd Košice - okolie návrh na rozvod manželstva a úpravu styku s maloletými deťmi a z dôvodu pretrvávajúcich vyhrážok zo strany manžela sa odsťahovala od manžela k svojej matke O. B..
K osobe manžela uviedla, že tento bol v roku 2015 v auguste hospitalizovaný na psychiatrickej klinike pre poruchy správania, nakoľko chcel spáchať samovraždu. Zdôrazňovala, že z manžela má veľký strach.
Ku skutku 1) rozsudku, poškodená Ing. M. M. vypovedala, že dňa 10.4.2016 prišla s kamarátkou Ing. Z. Ž. do obce R., do spoločného rodinného domu s obžalovaným a chcela si vziať letné pneumatiky a topánky pre deti. Obžalovaný jej povedal, že pneumatiky ani topánky jej nedá a zavrel dvere. Znovu zazvonila, obžalovaný otvoril dvere, povedal jej, aby vypadla, že ju zabije, že si zaobstará zbraň od mafiána z F.. Poškodená išla k autu, obžalovaný za ňou, pozrel sa kto je v aute a drgol do nej. Mala obavu o svoj život, obžalovaného sa bojí a má z neho strach, agresívne sa správa asi od jari 2015 v dôsledku toho dňa 4.2.2016 odišla zo spoločnej domácnosti, keďže správanie obžalovaného nemohla už vydržať, dával jej facky, vyhadzoval ju nasilu vonku a vyhrážal sa jej zabitím, obžalovaný má nevyspytateľnú povahu, sleduje ju.
Obžalovaný poprel, že by sa vyhrážal poškodenej, výpoveď poškodenej je klamlivá a vymyslená. Svedkyňa Ing. Z. Ž. vypovedala, že poškodená si sadla do auta a povedala, že obžalovaný je chorý, bojí sa ho a povedal jej, že ju zabije a zoženie si na ňu zbraň. Svedkyňa vyslovila názor, že obžalovaného pozná dlhšie ako poškodenú, boli spolužiaci na vysokej škole, bol tichý, ale nie agresívny. V poslednom čase má asi niečo so psychikou, nezvláda situácie, ktoré sú postavené proti nemu, hraničné situácie.
Skutok v bode 1) sa mal stať 10.4.2016 a vyhrážkou mal obžalovaný vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie.
Skutok v bode 2) rozsudku sa mal stať od presne nezistenej doby roku 2015 do 11.4.2016 tak, že v mieste svojho trvalého bydliska, v obci Z. D. H., R. Č.. XXX, okres G. - P. a inde, ako blízka osoba spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke Ing. M. M. tým, že ju počas tejto doby opakovane znevažoval a ponižoval, sociálne izoloval, bezdôvodne vyhadzoval z bytu, fackoval, vzbudzoval u nej strach, stres, ohrozenie, neustále sledoval, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutok v bode 2) napadnutého rozsudku, ako je vyššie uvedené. V odôvodnení prvostupňového rozsudku chýbali konkrétne zistenia, pre záver súdu v slovných vyjadreniach - opakovane znevažoval a ponižoval, sociálne izoloval, vzbudzoval strach, stres a ohrozenie. Okresný súd len uviedol, čo vypovedala poškodená. Ustálený skutok v bode 1) rozsudku sa pritom časovo prelína zo skutkom v bode 2) rozsudku aj s konaním obžalovaného vyhrážkami a následným strachom u poškodenej.
Znalecké posudky z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria aj psychológia boli vypracované tak na osobu obžalovaného, ako aj na osobu poškodenej Ing. M. M.. Z týchto znaleckých posudkov okrem iného aj vyplynuli také závery, že u poškodenej Ing. M. M. znalkyňa zistila niektoré znaky týranej osoby, ktoré stačia na to, aby sa menovaná označila ako týraná osoba v rozvoji tohto syndrómu. Ak by zotrvala vo vzťahu, rozvinul by sa syndróm so všetkými príznakmi. Týrané ženy trpia zdravotnými a psychickými problémami ako sú úzkosť, depresia, znížené sebavedomie, neistota, ambivalencia k partnerovi, čo zistila znalkyňa aj u poškodenej. Znalkyňa pomstychtivosť u poškodenej úplne vylúčila.
U obžalovaného Ing. Y. M. zo znaleckého posudku z odboru psychológia vyplynul záver, že ide o disharmonickú osobnosť s introvertnou sociálnou inklináciou, v aktuálnom profile osobnosti dominuje reaktívne podmienená úzkostne depresívna symptomatika s pohotovosťou k afektívnej dráždivosti. Znalkyňa doplnila, že reakcie obžalovaného sú vyvolané nejakým podnetom v súvislosti s jeho osobnostnou štruktúrou.
Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že poškodená Ing. M. M. bola ambulantne psychiatricky liečená už od roku 2005 s prestávkami pre diagnózu panická porucha. Ide o neurotickú poruchu, ktorá sa prejavovala u nej periodickými atakmi úzkosti, strachom z veľkých priestranstiev a s pocitmi nepohody. Recidíva ochorenia nastala v roku 2013 v súvislosti s onkologickým ochorením jej sestry a jej smrťou v roku 2014. Doliečovaná farmakologicky bola do leta 2015.
Na psychiatrickom oddelení bola poškodená hospitalizovaná od 29.4. do 18.5.2016 a následne rehospitalizovaná od 24.5.2016 po skratovom suicidiálnom konaní. Z toho je zrejmé, že zdravotný stav poškodenej sa rapídne zhoršil už po tom, čo v mesiaci február 2016 sa odsťahovala od manžela zo spoločnej domácnosti. Poškodená bola hospitalizovaná do 17.6.2016 po suicidiálnom pokuse liekmi a alkoholom. Udávala dlhodobé problémy s manželom, a že nezvláda to psychicky.
U obžalovaného Ing. Y. M. znalkyňa psychiatrička zistila, že v dobe spáchania skutku, aj v súčasnosti ide u neho o polymorfne anomálne štrukturovanú osobnosť, emočne nestabilnú, najmä vplyvom reaktívnej nálady s rysmi nezdržanlivosti a impulzivity, s nízkou toleranciou k frustrácii so sklonom k perfekcionalizmu, k manipulatívnemu správaniu, k skratkovému konaniu v záťažovej situácii. Z lekárskej správy zo dňa 14.8.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol privezený na psychiatrické vyšetrenie v sprievode polície. Uviedol, že má problémy s manželkou a napísal aj list na rozlúčku. Bol hospitalizovaný na psychiatrii do 21.8.2015, kde z prepúšťacej správy okrem iného vyplynulo, že obžalovaného hodnotia ako emočne nestabilnú osobnosť hraničného typu, aktuálne s neprimeranou väzbou na realitu so sklonom k skratovému konaniu v záťažovej situácii a naznačeným paranoidným vývojom. Z lekárskej správy vypracovanej psychologičkou dňa 22.8.2016 po vyšetrení obžalovaného vyplýva, že lží skóre je u neho v norme, dramatičnosť a paranoidné spracovanie môžu provokovať záťažové situácie.
V kontexte s výpoveďou Ing. M. M., že problémy v manželstve u nich sú zhruba 1 rok (teda od apríla 2015), to znamená, že podľa znalkyne PhDr. I. Z., ihneď sa začal u poškodenej rozvíjať syndróm týranej ženy, jeho prvé príznaky. Znalkyňa totiž uviedla, že predpokladá, že vyhrotenie situácie nastalo v roku 2015 a od tej doby sa u poškodenej začal rozvíjať syndróm týranej ženy. K tomuto krajský súd prikázal okresnému súdu vypočuť znalkyňu PhDr. I. Z.. Znalcov z odboru psychiatrie a psychológie bolo potrebné podrobne vypočuť vzhľadom na štruktúru osobnosti tak obžalovaného, ako aj poškodenej a ich vnímanie pri konkrétnych nezhodách v manželstve.
Vyššie uvedené malo viesť okresný súd k záveru o potrebe dôsledne preveriť, aké následky malo konanie obžalovaného voči poškodenej tak, ako to už bolo skôr naznačené. Vo svojej podstate totiž vyjadrenia poškodenej spochybňovali záver o tom, že konanie obžalovaného bolo objektívne takým, že ho poškodená Ing. M. M. ako obžalovanému blízka osoba, musela pre jeho krutosť, bezohľadnosť, alebo bolestivosť pociťovať ako ťažké príkorie.
Podstatou konania páchateľa, ktorým môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je vždy spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti zaopatrovaná, dozore alebo výchove.
Týraním osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe, alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba, alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť, alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.
Iba ak sa dokazovaním preukáže taký záver, bude na mieste posúdiť konanie obžalovaného ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V opačnom prípade bude treba posudzovať jednotlivé útoky obžalovaného proti poškodenej podľa tých ustanovení Trestného zákona, ktorých pojmové znaky naplnil.
V podstate základnou odvolacou námietkou obžalovaného bolo jeho tvrdenie, že skutočnosti a situácie popísané v obžalobe a rozsudku v žiadnom prípade nemali znaky a intenzitu týrania tak, ako to predpokladá Trestný zákon. Jednalo sa o prejavy správania sa manželov v manželstve, ktoré je v silnom rozvrate. Silný rozvrat v manželstve vyplýva zo všetkých svedeckých výpovedí, listinných dôkazov a z civilných konaní, ktoré medzi manželmi prebiehajú. V takom prípade by bolo možné spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vzhliadnuť prakticky v každom manželstve, ktorého rozvrat a následný rozvod je sprevádzaný intenzívnymi hádkami a spormi manželov.
Obžalovaný predniesol na verejnom zasadnutí krajského súdu nový návrh na dokazovanie spočívajúci v nahrávke rozhovoru s poškodenou po tom, čo bol v tejto trestnej veci prepustený z väzby na slobodu zachytený na nosiči. Z tejto nahrávky malo byť zrejmé, ako sa poškodená obžalovanému za všetko ospravedlňuje. Aj tento dôkaz bolo potrebné vykonať.
Len odôvodnené a presvedčivé rozhodnutie súdu je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.
Okresný súd sa dôsledne riadil pokynom odvolacieho súdu a vykonal dokazovanie v naznačenom smere uvedenom v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prvostupňový súd po vrátení veci na hlavnom pojednávaní opätovne vypočul poškodenú Ing. M. M., znalcov PhDr. I. Z., MUDr. G. T., MUDr. Z. G. a prehral na technickom zariadení nahrávku na USB kľúči predloženom obžalovaným. Zistené závery z vykonaných dôkazov okresný súd podrobne rozviedol v dôvodoch napadnutého rozsudku. Okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/43/2016 zo dňa 27.4.2018 bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej právoplatne rozvedené. Súd schválil aj dohodu rodičov o úprave pomerov k maloletým deťom. V súčasnosti starostlivosť o deti a priebeh úpravy styku prebieha v súlade s rozhodnutím a vzťahy v rodine sa zlepšili. Okresný súd po doplnenom dokazovaní vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 2 ods.12 Tr. por. a dospel k záveru, že obžalovaný Ing. Y. M. sa dňa 10.4.2016 dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný trestnú činnosť a akékoľvek vyhrážky poškodenej poprel. Zo spáchania skutku bol jednoznačne usvedčovaný poškodenou a svedkyňou Ing. Z. Ž.. Poškodená sa o vyhrážkach obžalovaného dňa 10.4.2016 zdôverila aj svojej matke, ktorej povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Podľa záverov znaleckého posudku z odboru psychológia je zistiteľné, že poškodená nemá snahu o klamanie, snaží sa o objektívne vyjadrenia a nebola u nej zistená pomstichtivosť. Poškodená mala v čase skutku z obžalovaného strach, pretože sa k nej dlhší čas správal neúctivo a vyvolával v nej stres a obavy, a preto konanie dňa 10.4.2016 mohlo u nej reálne vyvolať dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Okresný súd zákonne a spravodlivo rozhodol, keď obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák. Odvolací súd sa plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného, že výpoveď poškodenej nebola ničím podporená. Bola podporená a to výpoveďou Ing. Z. Ž., svedkyne O. B., nepriamo výpoveďou svedka O. U.Á.. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 11.4.2016, na základe ktorého bolo vo veci začaté trestné stíhanie sú zrejmé podrobné okolnosti, ktoré spôsobili obavu o život a zdravie poškodenej Ing. M. M..
Odvolací súd pri hodnotení vykonaných dôkazov okresným súdom tomuto nemohol nič vytknúť, lebo vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, logickým a zároveň presvedčivým spôsobom.
K odvolaniu prokurátora k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku po doplnenom dokazovaní okresným súdom, odvolací súd sa stotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu. Okresný súd podrobne zdôvodnil, prečo obžalovaného spod skutku obžaloby prokurátora pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Tr. zák. oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom. Krajský súd sa so zdôvodnením rozsudku prvostupňového súdu plne stotožnil. Okresný súd podrobne rozobral znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Tr. zák. Znalkyňa PhDr. I. Z. na hlavnom pojednávaní po vrátení veci sa jednoznačne vyjadrila, že v prípade poškodenej Ing. M. M. ťažké príkorie zistené nebolo. Súd správne prihliadol na osoby tak obžalovaného, ako aj poškodenej, na črty ich osobností, ktoré vyplynuli zo znaleckých posudkov, ktoré okresný súd podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku. Možno súhlasiť, že správanie obžalovaného k poškodenej u nej nepochybne vyvolávalo stres a strach, znížené sebavedomie, depresívne stavy a poškodená to znášala veľmi ťažko. Dokonca sa u nej prejavili niektoré znaky týranej ženy, nemožno však hovoriť o ťažkom príkorí tak, ako sa to vyžaduje v Trestnom zákone na naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Tr. zák.
Keďže rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nepovažuje za potrebné odvolací súd dôvody rozhodnutia okresného súdu opakovať, lebo okresný súd dôvody podrobne rozviedol a odvolací súd sa s nimi plne stotožnil. V dôvodoch rozhodnutia okresného súdu sú aj odpovede na odvolacie námietky tak obžalovaného, ako aj prokurátora, keď tento podrobne rozviedol, z čoho pri vyhlásení rozsudku vychádzal. K iným skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov nemohol dospieť ani odvolací súd.
K osobe obžalovaného, ktorý bol na hlavnom pojednávaní hodnotený plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania krajský súd dopĺňa, že trestný čin sa stal v roku 2016, uplynuli 3 roky. V súčasnosti sú manželia M. rozvedení a spoločne sa starajú o svoje deti. Poškodená uviedla, že v súčasnosti už nepociťuje strach ani stres a s obžalovaným komunikujú normálne a obžalovaný sa stretáva už aj s najstaršou dcérou V.. V zmysle zásad na ukladanie trestov odvolací súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur, a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Odvolanie prokurátora k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku ako nedôvodné zamietol, pretože nezistil žiadne pochybenie v postupe okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.