Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Csp-79-2016.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: V. U., D.. XX. XX. XXXX, N. S. XX Y., H., o zaplatenie 459,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Súd žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 116,- Eur s príslušenstvom zamieta.
2. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 49,46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.09.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 459,00,- Eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne zo sumy 459,00,- Eur od 21. 3. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom neuhradenia zostatku úveru.
2.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16Csp/79/2016-22 zo dňa 23.05.2017 tak, že 1. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 343,00,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 343,00 Eur od 21. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 3. Súd vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode I. Zmluvy strán č. G. XXXXXXXXX zo dňa 31. 7. 2014, podľa ktorej je úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok) za neprijateľnú a neplatnú. 4. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 74,72 %.
3. Krajský súd Trnava uznesením č.k. 25 Co/223/2017-52 zo dňa 05.12.2018 na odvolanie žalobcu uvedený rozsudok súdu 1. stupňa zrušil v napadnutej zamietajúcej časti, v časti, ktorou súd určil zmluvnú podmienku za neplatnú a v časti výroku o trovách konania (t.j. vo výrokoch 2.-4.) a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní, ktorého predmetom zostáva len suma 116,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. marca 2015, uložil súdu prvej inštancie vykonať v zmysle § 295 CSP nevyhnutné a relevantné dôkazy, skutkový stav komplexne vyhodnotiť, aplikovať príslušné hmotnoprávne ustanovenia a opätovne vo veci rozhodnúť a vec náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods.2,3,4 CSP. Odvolací súd zároveň povinnosť rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä úverovou zmluvou č. G. zo dňa 31.07.2014, výzvou k úhrade dlžnej sumy- predžalobná upomienka, oznámením o zosplatnení, poštovými podacími hárkami, rozsudok OS Trnava č.k. 16Csp/79/2016-22 zo dňa 23.05.2017, uznesenie Krajského súdu Trnava č.k 25Co/223/2017-52 zo dňa 05.12.2018 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Strany sporu uzatvorili dňa 31.7.2014 Zmluvu o úvere č. G.. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 400,00 Eur, v zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny vo výške 80,- Eur, servisný poplatok 9% z istiny vo výške 36,00 Eur, spolu 116,00 Eur. Úrok a servisný poplatok spoločne označované ako „odplata“, spolu predstavujú 26,77% z istiny za rok. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola 49,67%. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v 13-tich splátkach, prvé 3 vo výške 2,00 Eur a ďalších 10 po 51,00 Eur, prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa skladá z 78,43% istiny, 14,51% úrok a 7,06% servisný poplatok, okrem prvých troch splátok, ktoré sú splátkami úroku. Termín poslednej splátky úveru , t.j. konečná splatnosť úveru bola určená na 380.deň po uzatvorení zmluvy. Žalovaná uhradila spolu 57,00 Eur.
7. Žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 16.02.2015 vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy 459,00 Eur do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 17.2.2015. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 23.03.2015 sa uvádza, že dlh vo výške 459,00 Eur bol ku dňu 20.03.2015 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu. Zároveň bola vyzvaná k bezodkladnej úhrade dlžnej sumy. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovanej dňa 24.3.2015, doručenie žalobca nepreukázal.
8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka: 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Uzavretú zmluvu o úvere súd jednoznačne vyhodnotil za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, pričom uvedený údaj musí byť vymedzený konkrétnym dátumom, musí ísť o presné časové vymedzenie. Nepostačuje označenie, že konečná splatnosť je 380. deň po uzavretí zmluvy, rovnako tiež nepostačuje takto uvedená doba trvania zmluvy. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť nebola v zmluve uvedená. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru, a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
11. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky (okrem nedostačujúceho percentuálneho vyjadrenia). Bežný spotrebiteľ nie je schopný si vypočítať pri uzatvorení zmluvy, koľko zo splátky je percentuálne určené na istinu, úrok a servisný poplatok. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd má rovnako za to, že v zmluve nie sú tiež presne uvedené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver vo výške 516,- Eur v 13 mesačných splátkach, prvé 3 vo výške 2,00 Eur a ďalších 10 po 51,00 Eur, prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd má za to, že ide o dojednanie, ktoré je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce, nespĺňajúce zákonu požiadavku § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch na presné a jednoznačné určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru.
12. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal v súlade s § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou, nepredložil údaje o jej sociálno- ekonomickej situácii.
13. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny 343,00 Eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 400,00 Eur, od ktorej odčítal zaplatenú splátku 57,00 Eur, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z priznanej sumy 343,00 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia. Takto bolo o nároku žalobcu rozhodnuté dňa 23.05.2017, uvedený výrok rozsudku č.k. 16C 79/2016-22 sa stal právoplatným dňa 11.08.2017. Predmetom tohto konania bol zvyšok uplatneného nároku vo výške 116,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. marca 2015.
14. Keďže súd vyhodnotil uvedenú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie horeuvedených náležitostí, vo zvyšnej nerozhodnutej časti súd žalobu zamietol, a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko ak nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
15. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 74,73 % (istina 343,00 Eur) a žalovaná vo zvyšnej časti 25,27 %, t.j. celkový úspech žalobcu je 49,46 % (74,73-25,27), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.